Korčuľovanie za knižnicou

Mišo sa prihlásil ako dobrovoľník na New York City maratón. Týždeň pred pretekmi mali v Central Parku inštruktáž, aby potom vedeli čo a ako. A my sme rozmýšľali, čo ísť robiť, kým on bude zaneprázdnený. Vybrali sme sa na čerstvo otvorené klzisko v Bryant Parku. 

Ale nerozumiem tomu. Klzisko je vonku, nie je kryté a je to ozajstný ľad, nie také tie umelé klzké dosky, aké zvykli dávať v Žiline na námestie. Ale na konci októbra je v New Yorku cez 10 stupňov, takže ho bohatiersky zo spodu chladia. Na druhú stranu, zbalia ho tesne po vianociach, práve vtedy keď teploty poklesnú natoľko, že už by nebolo treba ani zďaleka toľko chladiť. (Súdiac podľa minuloročnej zimy, klzisko by s minimálnou starostlivosťou prirodzene vydržalo aj do konca februára.) 

Argument je, že dookola vianočné stánky a klzisko je súčasť atmosféry. Ale myslím si, že v pohode by bolo aj v mraze bez nich. Ako hovorí moja švagriná, my sa môžme aj pokrájať a separovať plastové okienka z obálok, ale oveľa väčší efekt by malo niečo spraviť s takýmito vecami.

Deti si chvíľu na korčule zvykali, lebo už to bolo poriadne dávno, čo na nich stáli. Ale užili si to a páčilo sa im. Kubovi som musela sľúbiť, že ešte túto zimu na nejaké klzisko pôjdeme.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.