Silvester kade-tade

Po lyžovačke sme si vyzdvihli v hoteli v Laramie batožinu (nechceli sme nechať kufre mrznúť v aute na parkovisku v Snowy Range, hlavne kvôli Kikiným lekvárom) a pustili sa na juh do Denveru. Prešli sme aj cez dymovú stenu požiarov, ktoré v ten deň zničili kopu domov. A večer sme zistili, že nám zrušili let, ktorým sme mali ísť na druhý deň do New Yorku.

Dovolať sa nedalo nikam (zákaznícka linka tvrdila, že čakacia doba je vyše troch hodín). Chat tiež nefungoval, lebo tvrdil, že sa čaká 80 minút, ale keď tie uplynuli, tak pridal ďalších 81. Online v rezervácii sme sa dočítali, že nás prebookovali na 1.1., s prestupom (pôvodné letenky boli priame na 31.12), ale to sme nechceli, lebo na Denver sa chystala snehová metelica. A tak sme z tých zopár zlých možností, ktoré ešte boli dostupné, vybrali silvestrový let Denver -> Atlanta -> LGA (10pm) pre Miša a Denver -> Atlanta -> Detroit (30 minútový prestup) -> LGA (o polnoci) pre mňa a pre deti, s tým, že veľkú batožinu berie Mišo a my s deťmi máme v príručnej zopár vecí, ak náhodou skončíme v Detroite. 

Ráno sme vrátili auto a vybrali sa na letisko zavčasu. Plán bol dostať sa k živej osobe, ktorá bude vedieť robiť najakú mágiu. Nedalo sa spraviť veľa, ale niečo predsa. Zmenila mne a deťom letenky tak, že sme nemuseli ísť do Detroitu, dalo sa ísť z Atlanty rovno do New Yorku, akurát nie na LaGuardiu ale na JFK.

Silvestrovskú večeru sme si teda dali na letisku v Atlante. (Na výber McDonald alebo mexický fast-food. Vyhrali burritos, ale Kubo bol nešťastný, lebo sa mu to jeho nepodarilo objednať presne tak, ako chcel. Utešil ho až prísľub zemiakového šalátu na nový rok.) Rozlúčili sme sa s Mišom a dohodli si rande niekde v Queens na pol ceste medzi LGA a JFK.

A tak sme po desiatej večer pristávali v New Yorku, niečo po jedenástej nastupovali v Jackson Heights do nášho auta, ktoré medzitým Mišo vyzdvihol, o polnoci pozerali ohňostroje pozdĺž Brooklyn-Queens Expressway a kúsok pred jednou pripíjali v New Jersey džúsom, lebo nič iné sme doma nenašli.

Ale boli sme radi, že sme došli aspoň takto, lebo obavy zo snehovej búrky v Denveri sa ukázali ako opodstatnené. Pravdepodobne by sme tam boli skysli na dlhšie než na jednu noc navyše. 

Starý rok sme teda zakončili cestovateľsky, síce s nervami, ale nakoniec dobre. Nech je teda ten nový aspoň takýto, alebo kúštik lepší. 

Leave a Reply

Your email address will not be published.

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.