Semester na NYU

Už sú to dva roky, čo sme v New Jersey. Keď sme na konci januára 2020 prišli, dúfala som, že sa mi podarí na chvíľu zakotviť na nejakej univerzite. Z Courantovho inštitútu mi odpísali, že nie. Flatiron inštitút síce nepatrí k žiadnej univerzite, ale za pokus to stálo, tiež nie. Na Rutgers ma zavolali sa aspoň porozprávať s chlapíkom, ktorý tiež modeluje bunky, ale keď vysvitlo, že nemám vlastný funding, tiež z toho bolo nie. Na Lehigh University je ďalší lab, ktorý experimentuje s bunkami v mikrofluidike a tam spolupráca malú chvíľu vyzerala nádejne (to už bolo počas pandémie, na diaľku), ale zase nič. Potom som to vzdala. Po pol roku neplateného voľna som od jesene 2020 začala na polovičný úväzok na diaľku na FRI v Žiline. (To, čo ešte v januári bolo nepredstaviteľné, už od septembra išlo.)

Na jar 2021 som sa už nepokúšala infiltrovať do bunkových alebo výpočtových labov. Začala som rozhadzovať siete na učenie. Najprv to vyzeralo na CUNY, calculus a numeriku, ale nakoniec to vyšlo tak, že som minulú jeseň učila pravdepodobnosť a štatistiku na NYU. (Aj keď, podľa knihy, aj marxizmus?)   

Mala som 119 študentov a študentiek, prednášky dvakrát do týždňa, dvoch PhD študentov na cvičenia a opravovanie písomiek. Tých dvoch som hneď pred začiatkom semestra trochu prekvapila, keď som povedala, že na cvičeniach budú každý týždeň krátke kvízy založené na domácich úlohách. Na konci zhodnotili, že kvízy boli fajn, lebo donútili študentov sa aj učiť,ale aj chodiť na cvičenia.

Zopár postrehov:

  • Vyučujúci aj študenti/tky boli povinne zaočkovaní (na Slovensku nepriechodné) a celý semester sme vydržali osobne (s občasnými študentami v karanténe, ktorí sa pripájali cez zoom), až na záverečnú skúšku, ktorá bola online (kvôli omikronu, ok, beriem, ale oznámili nám to 2 dni dopredu, keď som ja už mala zadania nachystané, tesne pred poslaním do tlače).
  • Veľmi mi uľahčilo robotu, že som už predtým učila pravdepodobnosť a že som aj dostala materiály od jedného profesora, ktorý tento konkrétny kurz učil predtým. Bez toho by chystanie prednášok/úloh/cvičení/R videí trvalo ešte kus dlhšie, ako mi trvalo (a aj to bolo dlho). 
  • Mala som pomerne veľkú voľnosť v tom, čo a do akej hĺbky budem učiť.  
  • Je škoda, že to bol len tento jeden kurz, lebo celá tá príprava sa využila len raz. Na učení je fajn, keď sa niečo môže zrecyklovať a typicky je kurz lepší, keď sa učí druhý, tretí raz a vychytajú sa muchy. Netreba do konca života omieľať to isté, ale učiť niečo viackrát po sebe je dobrá vec. Keď študenti vyplnili hodnotenia, tak ma zo školy oslovili, či by som mala záujem o jeden alebo dva kurzy túto jeseň (2022). Pekne som poďakovala, ale odmietla, lebo to tu už nebudeme. Ktovie, možno sa mi niekedy nejaký podobný kurz ujde na Slovensku.
  • Z tých 119 študentov a študentiek bolo viac ako polovica aziatov. A to boli typicky tí a tie, ktorí mali lepšie známky. Áno, je to škatuľkovanie, stereotypy atď, ale reálne to bolo tak.  
  • Väčšina študentov boli druháci/čky a tretiaci/čky, ale boli medzi nimi aj prváci/čky, aj štvrtáci/čky. Väčšina študovala ekonómiu, ale boli medzi nimi aj informatici, data science, príprava na medicínu a aj všeličo iné vrátane takých, ktorí nikdy nemali calculus – čo znamená žiadne integrály, čo znamená skoro žiadna spojitá pravdepodobnosť (kreslili sme veľa obrázkov a trochu rátali plochy pod krivkou). Toto je úplne iná filozofia ako u nás. A teda, nie je ľahké učiť takéto zmiešané skupiny. 
  • Na rozdiel od študentov na FRI, títo reálne využívali konzultačné hodiny. Chodili aj osobne, aj online, skoro stále, nielen tesne pred písomkou. Nie to až tak prekvapujúce, vzhľadom na fakt, že za štúdium si platia a NYU prijíma ~11% prihlásených. Iné zloženie, iná motivácia. Na konzultácie som dostala malinkú kanceláriu so štvrťkruhovým oknom. Takú, že v nej bol stôl, stolička, polica s knihami a nič viac sa do nej nezmestilo. Takže keď prišli študenti a študentky, tak sme sa posadili do kruhu na chodbe a debatovali tam.  
  • Oveľa viac sa “dožadujú svojho”. Ja som na začiatku plánovala nezverejňovať riešenia k domácim úlohám, ale ukázalo sa, že toto je nepriechodné. Podobne, keď som na návrh jedného z cvičiacich plánovala na online skúške zadávať príklady postupne a vyžadovať odovzdávanie každého po pol hodine, zdvihla sa taká vlna nevôle, že sme sa nakoniec dohodli na inom formáte. Veľa sa dožadovali aj extra credit work, z rôznych dôvodov, ale tam neuspeli.
  • Podvodníci sa nájdu všade. Trom som dala nula bodov zo škúšky za odpisovanie. Ďalej som to nehnala.
  • Technicky som to robila tak, že som písala digitálnym perom na tablet pripojený k počítaču a premietala to na plátno a veľkú telku v prednáškovej miestnosti. Okrem toho som mala na počítači zapnutý zoom stream, kde sa pripájali študenti a študentky, čo boli aktuálne v karanténe a tam videli, čo píšem a počuli, čo hovorím. Nebol to ideál, lebo komunikovať s tými, čo boli online, som paralelne väčšinou nezvládala, ale na druhú stranu, oproti klasickej tabuli, som mohla mať nachystané nejaké dáta, grafy, používať R a pospájať to všetko s mojimi poznámkami a tie som im vešala spolu s ostatnými materiálmi. (Čiste prezentáciu, bez písania, na matematiku/štatistiku neuznávam.) 
  • Až ku koncu som si hovorila, že som si mohla cvaknúť jednu fotku každýkrát, čo som prešla cez Washington Square na prednášku. Bola by to zaujímavá zbierka. Videla som tam svadbu, natáčanie filmu, chlapíka kúpajúceho sa vo fontáne, keď boli vonku asi 4C, klavírny koncert, uličku bezdomovcov, tanečnicu, ktorá pri tanci maľovala nohami, zakaždým niečo iné…

Veľká vďaka Katke, že mi pomohla sa k tomuto kurzu dostať a veľakrát aj počas semestra, keď som ako nováčik nevedela, kde čo a ako chodí. 

Leave a Reply

Your email address will not be published.

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.