Zombie

Na jeho vlastnú žiadosť sme vypustili do sveta jedného zombíka (len si zabudol dať dolu hodinky…).

Terchovský polmaratón

V sobotu si boli všetci moji miláčikovia zabehnúť v Terchovej. Začali deti zhruba polkilometrovým behom a chvíľu po nich odštartoval aj Mišo na polmaratón. My sme traja sme zatiaľ išli skontrolovať rozhľadňu a potom sme ho počkali v cieli. Aj napriek slušnému prevýšeniu sa vraj bežalo lepšie ako pred mesiacom v Žiline, lebo už nebolo až tak horúco. 

Kikina úloha z matematiky

Pozvánka na výstavu v Prahe

Vystavuje moja teta, je to hneď pri Václavskom námestí, obrazy sú parádne a sa dajú aj kúpiť. Malá ukážka.

Dve úlohy z angličtiny

Deti na jazykovke dostali za úlohu pozrieť si túto rozprávku a potom napísať, o čom bola. 

Kika sa spýtala, ako sa povie vrchnák, ako sa povedia svetlušky a potom písala:

Kubko bol z tohto zadania veľmi smutný. Najprv bolo treba veľa presviedčania, aby sa do takejto nemožnej úlohy vôbec pustil. Potom vyhrabával z pamäte, ako by čo povedal. A naveľa, naveľa napísal. 

Dám im to prečítať, keď budú obaja vedieť dobre po anglicky. 

Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská v parlamente o očkovaní

Svadba Romana a Terky

 

Žilinský polmaratón

Kubko vyhral svoju kategóriu, Kika so cťou dobehla a Mišo skončil tak uprostred. Bežal polmaratón a nemal úplne taký čas, ako dúfal, lebo bolo naozaj teplo, ale po úvodnom vypľúvaní duše v cieli sa aj usmieval, takže dobre. O mesiac Terchovej síce nebude takto teplo, ale zase to bude do kopca. Uvidíme, ako im to všetkým pôjde tam. 

Začiatok školského roku

Zase sme sa zabudli odfotiť doma a spomenuli si až pred garážou. Kika začína na druhom stupni, tak sme zvedaví na zmeny.

Kubko začal novú sezónu aj v novom futbalovom drese. Trénuje so staršou prípravkou a futbal hráva aj s kamarátmi každý deň po škole v školskom klube.

S Kikinými krúžkami je väčší problém. Chcela som, aby športovala. Hocičo, len nech je to dvakrát do týždňa na hodinku v skoršom poobedí, nech ju to aspoň trochu baví, nech sa pri tom aspoň trochu spotí, nech sa tam vie sama dostať zo školy (na druhom stupni už nemajú školský klub) a nech to nie je príliš súťaživé (tým pádom asi nie tímové). Plávannie, na ktoré chodila posledných pár rokov, sa mi zdalo úplne ideálne, trénerka bola výborná, akurát tam už Kika chodiť nechce. 

Boli sme vyskúšať tréning sebaobrany. Nebolo to ono. Rozprávali sme sa trénerom športovej prípravky, ukázalo sa, že je to prípravka na volejbal, v tretej vete začal o turnajoch. Atletika je až neskoršie večer. Orientačný beh je len raz do týždňa a to práve vtedy, keď má angličtinu. Na loďky by sa jej blbo chodilo samej a komunikácia s trénerom chaosná. Florbal vraj ani nemáme skúšať, keď ho doteraz nehrala, lebo kobylky sú veľmi vyberavé.

Ja neviem. Asi som divná. Príliš veľa kritérií? Áno. A niektoré sú objektívne, časové, ale ukazuje sa, že to nie je najväčší kameň úrazu. Prečo sa nemôže športovať “len tak”? Čo robia desať a viacroční, ktorí chcú začať so športom, ktorý doteraz nerobili? Nie súťažne, len si zašportovať, naučiť sa zopár fintičiek. Veľa krúžkov sme odpísali na tom, že to v Kikinej vekovej kategórii už berú “príliš vážne”.

Nakoniec sme sa boli zapísať na tanečnú… moderné tance, hip-hop. Začína od októbra. Neviem. Keby si Kika za niečím pevne stála, aspoň tak ako Kubo za futbalom, bolo by to o kus jednoduchšie, časovo by sme to vyriešili, jej motivácia by vyvážila prípadné pochybnosti o kompetitívnosti, podporovali by sme ju, aj keby sa nedarilo. Ale ona sa do ničoho nehrnie, takže hľadáme niečo, voči čomu aspoň nebudú námietky a dúfame, že ju to chytí. Naivne.

Je mi jasné, že to nie je takto dobre. Ale bojím sa sa na to vykašľať. Z našej rodiny sa najviac treba hýbať práve Kike a keď to necháme na ňu, tak sa hýbať nebude. Ako sa toto robí?

Hrabanie sa v databáze

Ako učiteľka s dvoma malými deťmi nie som v lete v práci veľa. A keď som, tak je v nej pokoj a dá sa robiť na veciach, ku ktorým sa človek inokedy nedostane. Áno, áno, mala by som robiť na článku, ktorý nám zamietli a teda ho musíme prerobiť, alebo na tom druhom, kde nám v prvom kole na presubmission inquiry povedali, že áno, radi by ho videli vo full verzii… Ale nie vždy sa mi chce.

Čo sa mi dnes chcelo, bolo otvoriť si kurz SQL, na ktorý som už nejaký čas tak platonicky myslela. Naučiť sa trochu robiť s databázami také tie SELECT niečo FROM niekiaľ WHERE niečo platí… A dostala som sa k databáze Svetovej banky (v ktorej som za svojich mladých čias chvíľu pracovala). Určite je tam ešte kopa iných zaujímavostí, ale našla som napríklad tieto (údaje sú spriemerované za roky 2010-2017):

Krajiny s najväčším rastom počtu obyvateľov (% za rok):

krajiny podľa podielu obyvateľstva 0-14 rokov (v %), zoradené od najmenšieho:

a od najväčšieho:

krajiny podľa podielu žien (v %), zoradené od naväčšieho:

a od najmenšieho:

Na tomto ma zaujali tri veci. Jedna je, že Čína a India nie sú síce úplne tam, kde majú byť, ale z toho, že zvyknú uprednostňovať synov pred dcérami, som očakávala ešte horšie čísla (ale samozrejme, keď zoberieme 2% z miliardy obyvateľov Indie a vyše miliardy obyvateľov Číny, tak je to veľa chýbajúcich dievčat a žien). Druhá, že čo sa stalo chlapom z Ruska a okolitých krajín? A tretia, Qatar rastie najrýchlejšie na svete, ale má málo detí a najmenej žien, ako to teda robia? (Na Slovensku sme mali za toto obdobie priemerne 51.44% žien.)

najviac %HDP na vzdelanie (Slovensko má 4.06%, Nemecko 4,91%, USA 5.23%):

podiel používateľov internetu (Slovensko má 77.55%):

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...