Ruth Bader Ginsburg

Včera v noci zomrela vo veku 87 rokov sudkyňa Ruth Bader Ginsburg. Židia majú ponaučenie, že tí ktorí zmrú v predvečer nového roku, sú tí, ktorých Boh povolal až na poslednú chvíľu, lebo ich na svete najviac treba, lebo sú spravodliví. A dnes je židovský nový rok, Rosh Hashana, a ešte k tomu Shabbat. 

Ginsburg bola bojovníčka za rovnoprávnosť. Z amerického najvyššieho súdu chcela odísť do dôchodku už v roku 2017, ale nespravila tak, keďže voľby vyhral Trump a nechcela, aby to bol on, kto vymenuje jej nástupkyňu. Ešte pred pár dňami nadiktovala vnučke, že si želá, aby s vymenovaním nástupcu počkali až na nového prezidenta. Ak by americký senát pracoval podľa precendentov, tak by mali počkať, lebo podobná situácia už bola. Republikáni nechceli 10 mesiacov pred skončením druhého volebného obdobia Baracka Obamu podporiť jeho výber. Ale vyzerá, že teraz, necelé 2 mesiace pred voľbami a necelých 5 mesiacov pred skončením Trumpovho volebného obdobia, sa chcú poponáhľať. 

Barack Obama o Ginsburg a o aktuálnej situácii píše:

Sixty years ago, Ruth Bader Ginsburg applied to be a Supreme Court clerk. She’d studied at two of our finest law schools and had ringing recommendations. But because she was a woman, she was rejected. Ten years later, she sent her first brief to the Supreme Court — which led it to strike down a state law based on gender discrimination for the first time. And then, for nearly three decades, as the second woman ever to sit on the highest court in the land, she was a warrior for gender equality — someone who believed that equal justice under law only had meaning if it applied to every single American.

Over a long career on both sides of the bench — as a relentless litigator and an incisive jurist — Justice Ginsburg helped us see that discrimination on the basis of sex isn’t about an abstract ideal of equality; that it doesn’t only harm women; that it has real consequences for all of us. It’s about who we are — and who we can be.

Jej priateľka a novinárka Nina Totenberg:

I really have no idea how many times I interviewed RBG over the years. Suffice to say dozens and dozens. My personal favorite was a long interview I did with her and Justice Antonin Scalia before an audience of about 1,500 in Washington. I loved it especially because these two ideological opposites were such good friends, and in that interview, they came to play.

Ak máte kde, pozrite si o nej film: 

My sme si s deťmi dnes prečítali o Ginsburgovej knižku I dissent, ktorú som v pondelok požičala z knižnice. Chcela som ju požičať už dávnejšie, ale možno som ju tam mala nechať ešte do polovice novembra…

Začiatok nového čudného školského roku

Máme za sebou prvý týždeň. Kubko je v škole každý deň doobeda, potom príde na obed domov a po obede má ešte dve vyučovacie hodiny online. Počas vyučovania majú rúška, na každej druhej lavici aj plastový štít. Majú dve prestávky, cez ktoré idú von, kde si môžu dať dole rúška a zjesť desiatu. Každý ročník (tri triedy) má samostatný vchod a v každej triede je zopár detí (v Kubkovej dve), ktoré sú aj doobeda online. V prvý deň ich učiteľky a učitelia čakali vonku a zoznamovali sa v rozostupoch na značkách.

Kika chodí do školy každý druhý deň na doobeda na 4 hodiny. Potom tiež príde domov na obed a ešte pokračuje po obede online. Vyšlo to tak, že v prvý školský deň bola jej skupina doobeda online. Vytlačili sme rozpis dní a predmetov (má vpodstate 4 rôzne typy dní, ktoré sa pravidelne striedajú, aby mali všetci všetky predmety niekedy osobne), ale aj tak mala prvé dni trochu chaos, kedy sa má kam prihlasovať. Keď je v škole osobne, tak majú rúška celý čas (okrem telesnej vonku) a nemajú prestávky na desiatu ako na elementary school.   

Obaja sú zatiaľ veľmi spokojní a ja len dúfam, že školy budú môcť ostať otvorené čo najdlhšie.

Stan na dvore

Chvíľu sme rozmýšľali, že pôjdeme niekam stanovať, ale keď sme potom pozerali, kde sú aké pravidlá a obmedzenia, tak nás to prešlo. Deti už boli nažhavené, tak sme ich minulý víkend nechali stanovať na dvore. Na večernej prechádzke sa ukázalo, že nie sme jediní, našli sme stan aj pri inom dome. Tam mali dokonca navyše ešte mamu srnku s dvoma mladými. 

A pár dní na to sme sa dozvedeli, že na dvore kúsok od nás mali medveďa.

Víkendové surfovanie

deťom sa páčilo: Former Teacher Creates Terrifying Makeup Illusions

The New England Journal of Medicine: The new stability

The morning you die, I don’t want to be there — like most mornings now, when I rise against my whole will and crawl dejectedly into scrubs. I don’t want to be a plague doctor or a hero on TV. Now on the news, White men hold guns and signs that say “live free or die” to protest the lockdown. I imagine what they will look like dying on vents in ICUs staffed by doctors lacking sleep and proper training, soaked in moral fatigue. I imagine what their wives will sound like on the phone as they cry and say “Do everything.” I wonder if these wives will thank me or tell me to be safe.

Women researchers are publishing less since the pandemic hit

the rage of research

I’ll read a sentence like ‘Entropy expresses the number Ω of different configurations that a system defined by macroscopic variables could assume’.

And then, the rage will set in. 

Stage 2: pure, adulterated rage

Something about explanations like the above – a sentence so obviously incomprehensible given no other context – sets me off on a complete emotional tangent. But why????? my brain will scream. Everything will get blocked out. I can’t click another thing or read anything else until I understand what this is actually saying. What does a state mean, how do you know here are a finite number of them, what actually is a macroscopic variable, how does all of this fit in to literally anything else. 

timeline of science-fiction ideas

bake-offs 

Ever wondered which of the 100,000,000 chocolate chip cookie recipes online–half of them claiming to be the best–is TRULY the best? Me too… In each bake off, I test anywhere from 8-16 recipes against each other (yes, usually I make all or most of the recipes myself on the same day!) and invite as many people as possible over to be my taste testers to judge and rank each recipe. Then I analyze the data to determine the crowd favorite.

v duchu mojich aktuálnych myšlienkových pochodovyour school district’s reopening survey

This model will combine the key elements of in-person instruction (see above) with remote learning, which we hopefully perfected this spring. Your child will be divided into a cohort (A, B, AB, BC, CC, XVY, MCXLVII, and Depeche Mode) based on careful consideration of his or her learning style, social-emotional needs, friendships, and an algorithm our intern designed this summer. You will need a reliable Internet connection, a work schedule that follows no concrete pattern, a forgiving supervisor, independent wealth, or a Xanax prescription. Please contact our school nurse for the latter.

Veľmi by som chcela, aby to fungovalo, ale nevidím, ako by mohlo

Školská administratíva nám poslala plán, ako si predstavujú začiatok nového školského roku. V skratke, dva týždne pred tým, ako začne škola, majú byť všetci doma (v NJ), do školy sa bude chodiť každý deň od 8 do 12:30, pričom vo veľkých budovách (ako je Kikina middle school) budú mať mať žiaci poposúvané príchody a odchody a priradené dvere, aby sa nestretávali všetci naraz. Od 12:30 do 13:30 majú čas prísť domov a naobedovať sa (jedálne v školách nebudú fungovať, ale bude sa dať vyzdvihnúť obed to-go) a od 13:30 do 15:00 bude online vyučovanie. 

V škole budú mať (okrem dvoch krátkych prestávok na elementary schools) všetci rúška a na niektorých laviciach priehľadné plastové bariéry. Nebudú používať skrinky (lockers), nebudú pracovať vo fyzických skupinkách a žiaci sa budú čo najmenej presúvať medzi učebňami (učitelia budú chodiť za nimi). 

Je možnosť prihlásiť sa aj na celé vyučovanie online. Presuny z online do in-person modelu sa budú robiť raz za mesiac a treba sa dopredu nahlásiť (aby sa škola stihla pripraviť), z in-person do online vpodstate hocikedy. 

Plán dali na pripomienkovanie, učitelia majú výhrady, diskusné fórum s verejnosťou (a registráciu) posunuli, lebo vďaka hurikánu Isaias bolo vyše tri štvrtiny nášho mesta bez elektriny. 

New Jersey je na tom teraz v počte chorých relatívne dobre. Naše mesto tiež. Takže na prvý pohľad to vyzerá nádejne. A je to plán, niekto nad ním rozmýšľal, sú ochotní prispôsobovať sa situácii za pochodu.

Bolo by úžasné, keby to fungovalo. Deti sú cool, akurát nie zrovna vtedy, keď sa majú učiť a zároveň majú rodičia pracovať. A ako sme videli na jar, chýbajúci kontakt so živými rovesníkmi má neblahý dopad na všetky vekové kategórie, ale na tie detské obzvlášť. Takže ja veľmi chcem, aby (moje) deti mohli do školy chodiť. ****, to je ten hlavný dôvod, prečo som bola ochotná sa sem zase presťahovať.  

Ale bojím sa, že sa tie školy otvoria len nakrátko. Že všetky tieto plány a snahy budú nanič, keď prídu prví chorí. A oni prídu. V niektorých školách školský rok začal už tento týždeň a prvé prípady nenechali na seba dlho čakať. Áno, študenti sa asi miešali viac, ako sa budú u nás, áno, zjavne nemali povinné rúška, áno, v Georgii momentálne prípady pribúdajú rýchlejšie ako v New Jersey. Takže snáď naše prvé prípady nebudú hneď v prvý týždeň, ako školy otvoria. Ale je len otázka času, kedy budú, lebo medzištátny pohyb obmedzený nie je, karanténa po príchode je síce prikázaná ale nie strážená a ľudia sa tu miešajú.

A áno, school district má aj vypracované pravidlá, ktoré kontakty v takom prípade majú ostať doma, procedúry, kto kedy a ako sa môže naspäť vrátiť do školy, kto to bude mať celé na starosti… Ale v praxi? Keď ochorie jeden matikár, ktorý v kritické dni odučil 4 triedy po 25 žiakov? A z nich povedzme dvaja budú mať pozitívny test? (A vediac, ako vyzerá miera false negatives PCR testov?) Nejako sa to utrasie, a potom sa to stane znovu, tentokrát má pozitívny test polovica žiakov a žiačok jednej triedy. Ostanú doma všetci učitelia, čo ich učili? Kto bude potom osobne učiť ostatných žiakov, ktorí sedia v iných triedach? Ak majú mať učiteľov cez počítač a nemať kontakt navzájom, majú byť v škole? A tá jedna school nurse, ako stihne robiť všetok contact tracing popri svojej normálnej práci? Po troch iteráciách tohto tu, bude sa všetkým chcieť aj štvrtýkrát, keď nezanedbateľná časť času, keď sú spolu v škole, je venovaná opatreniam a obmedzeniam, aby výuka prebiehala aspoň nejako? A mali by? Voči učiteľom a ostatným zamestnancom sa mi to zdá veľmi nefér.

Rodičia (ktorí môžu) zvažujú aj iné možnosti. (V miestnych novinách som už videla inzerát, že sa hľadá učiteľ/ka pre pod so štyrmi deťmi). Ale to nie je riešenie pre všetkých. A nie je to ani úplne dobré riešenie. Najsmutnejšie na tom celom je, že nebolo treba “až tak veľa”. Povedať si ako krajina, že “obetujeme leto”, aby veľa ďalších ľudí nezomieralo zbytočne a aby mohli ísť deti na jeseň do školy. V každom momente sú USA zhruba šesť týždňov od potlačenia pandémie. Ale to je nepriechodné.

A tak o pár týždňov začne experiment a ja síce veľmi chcem (a potrebujem), aby deti do školy išli, ale zároveň sa mi zdá úplne nesprávne ich tam poslať. Now what? 

PS Middle school zvykla v septembri organizovať Stokes trip – taký team building pre prichádzajúcich šiestakov v Stokes state forest, kde sme boli včera na výlete. Akcia ešte stále nie je zrušená, ale tiež nerozumiem, ako si to predstavujú, keď jej cieľom malo byť byť spolu, nadväzovať kontakty a mať spoločné zážitky – pre 150 detí. (Vo veľkom tábore v Geogii, ktorý vyžadoval aj od detí aj od vedúcich negatívny výsledok testu pri nástupe, sa covid rozšíril rýchlo.)

Ďalšia óda na knižnicu

Nie je žiadne tajomstvo, že som veľkou fanúšičkou našej knižnice. V zime sme si okrem kníh požičiavali aj vstupenky do múzeí. Teraz v lete pre deti zorganizovali story walk – prechádzku po meste s rozprávkovými zastávkami a nasmerovaním na ďalšie stanovište. Namiesto workshopov, ktoré ešte stále nemôžu robiť naživo, majú Take it and make it program – dá sa zastaviť pre materiál a buď cez zoom s nimi alebo vo vlastnom čase podľa youtube tutoriálu si každý týždeň niečo vyrobiť (napríklad paracord náramky, čo majú obaja na tejto fotke). 

Cez leto beží čitateľská súťaž (Kika si robí zálusk na darčekovú poukážku do miestnej zmrzlinárne). Teraz je knižnica síce zase dočasne zatvorená (pre výpadok elektriny po utorkovom hurikáne Isaias), ale po nútených covid-“prázdninách” už v limitovanom režime znovu funguje aj na výpožičky osobne. 

Čo teraz s deťmi čítame/nedávno sme dokončili?

Wayside school sériu

Louis Sachar: Holes (Po veľkom úspechu Wayside série pokus inú tému od toho istého autora. Nebolo to zlé, deti to bavilo, ale mne sa to veľmi nepáčilo.)

David Walliams: Demon dentist (a iné knižky od neho, niečo čítali už na Slovensku)

John Anderson: Posted (Kika so spolužiakmi počúvali na jar, ale na Kiku to bolo vtedy moc rýchle a ani nedokončila, tak teraz čítame spolu, pomalšie.)

Diana Jones: Howl’s moving castle

Catherynne Valente: The girl who circumnavigated the Fairyland in a ship of her own making

Bill Watterson: Calvin and Hobbs (už máme tretiu, toto je Kubova srdcovka)

Arthur C Clarke: 2001 Vesmírna odysea (začali sme, až tak ich nechytilo… asi ešte priskoro… mám chuť na nich vybaliť Koniec detstva, ale aj to asi ešte chvíľu počkám…)

Kathy Wollard: How come? In the neighborhood (Túto máme požičanú z knihobúdky. Bavia ich aj texty aj obrázky.)

Kika znovu čítala Shela Silversteina, ktorého máme doma. Nabudúce z knižnice pre zmenu zoberiem niečo od Prelutskeho (od neho Kubo čítal na jar pár básničiek v rámci ESL programu a tie mali veľký úspech.)

Z tých, čo som čítala bez detí, mňa v poslednej dobe najviac zaujala Rekurzia.

Kto dá odporúčania na druhú polovicu leta?

A zase zpátky

Na Slovensku sme sa mali fajn, stretli sme (skoro) všetkých, rodinu, kamarátov, známych… a bolo to veľmi príjemné po mesiacoch s oklieštenými osobnými kontaktmi.

Deti stihli aj jeden denný tábor.

A vybavili sme aj také veci ako strihanie (Kubo mal sľúbené po dlhom čase jedno profi) a návštevu nášho vtipného zubára.

Pochodili sme ihriská, zmrzlinárne a poobzerali, čo je nové v Žiline, Senci a Bratislave.

Využili sme bazén a elektrickú kolobežku.

A potom opäť zbalili kufre, dobroty a cestovali za Mišom.

Cesta späť bola náročná. Podľa informácií online, by americkí občania a rodičia neplnoletých Američanov mali môcť cestovať, ale letuška na check-ine nám síce smutne ale pevne hovorila, že dnes asi neodletíme, lebo že ja som na no-fly liste. Pýtala som sa jej, že čo je to za zoznam. Povedala len, že zoznam od amerických colníkov. O pravidlách vedela, ale proti zoznamu by nešla, lebo letecké spoločnosti vraj dostávajú celkom mastné pokuty, keď do USA dopravia niekoho, koho potom Američania otočia naspäť. 

So začínajúcou panikou som volala bratovi z cestovateľskej brandže, či o tom niečo vie a popritom sa dohodla s letuškou, že nás checkne aspoň na stand-by, že sa porozprávame s akousi dokument manažérkou a ak sa to vyrieši, tak pôjdeme, ak nie, tak nám vrátia kufre. 

A tak sme prešli cez bezpečnostnú kontrolu, cez pasovú a s nádejou vyhľadali pani na dokumenty. Tá si vypýtala na odfotenie americké rodné listy detí (tie som so sebou mala), potom aj sobášny list (anglickú verziu), lebo na rodných listoch je len moje meno za slobodna (ten som so sebou nemala, ale stačila jej elektronická kópia, ktorú som mala v počítači), napísala žiadosť na CBP a povedala, že teraz budeme čakať. 

Vysvetlila mi, že ten no-fly list nie je v tomto prípade zoznam teroristov a podobných, ale jednoducho letecká spoločnosť dopredu posiela do USA zoznam pasažierov a ten sa im vráti roztriedený na dve časti: americkí občania + držitelia zelených kariet a všetci ostatní. Výnimky, ako sme my, sa musia riešiť individuálne, lebo rodinné vzťahy pri tomto triedení neberú do úvahy. Pokiaľ si to nevybavíme nejako cez konzulát, tak ak sa nezmenia pravidlá, tak pri prípadnej ďalšej ceste budeme rovnakú procedúru absolvovať znovu. (Nebolo by zlé, keby tieto informácie mali aj letušky na check-ine…)

Za 20 minút prišla odpoveď (veľmi fajn vzhľadom na to, že v USA boli vtedy 3 hodiny ráno), že môžme ísť. Ešte chvíľu trvalo, kým táto informácia prebublala až na bránu, kde som sa snažila vymeniť stand-by boarding pasy za také, ktoré by mali aj čísla sedadiel. A potom sme už išli.

V lietadle pre ~300 ľudí celkovo asi 40 cestujúcich. Kikina dilema, že či chicken alebo pasta sa vyriešila sama, lebo všetci dostávali to isté. Ale zato pitie nám chodili ponúkať asi každú pol hodinu. Letušky a letuškovia na smeny spali v provizórnych zastretých “kabínkach” na zadných sedadlách (neviem, či ich vôbec púšťajú momentálne von z letiska v USA). Dostali sme na vyplnenie nové zdravotné formuláre a vystupovali po radoch podľa toho, ako nás volali.

Formuláre si tentokrát pri výstupe aj vyzbierali a prečítali, zmerali nám teplotu, pýtali sa na covid symptómy a až potom sme mohli ísť na pasovú kontrolu. Tá bola tiež zaujímavá, lebo tentokrát obnášala zastávku v zadnej kancelárii a vypytovanie sa na Mišovu vízovú petíciu. Kufre nás už na kolotoči čakali, ale s nimi aj psík, ktorý v Kikinom batôžku vyňuchal krabičku, v ktorej už neboli broskyne (tie sme zjedli v lietadle). Uistili sme jeho ľudského spoločníka, že žiadne ďalšie ovocie už nemáme, ani kôstky z týchto broskýň, ani nič podobné a boli sme voľní.

Mišo pre nás prišiel a ja som si sadla do auta ako taký vyžmýkaný citrón.  

Koniec tohto čudného školského roku

Vyučovanie v americkej škole deťom skončilo v polovici júna. Keďže škola, do ktorej (ne)chodili, je pre ročníky 1-5, piataci zvykli mať na konci rozlúčku. Tá sa tento rok nemohla konať hromadne, tak namiesto toho učitelia v karaváne áut prešli po mestečku, zastali pred domom každého piataka a piatačky, doniesli darček a zapichli plaketu do trávnika. Dopredu sme dostali varovanie, že fotiť môžme koľko chceme, ale objímania a osobné kontakty si neprosia žiadne. Kika im aspoň nakreslila privítanie kriedami na chodník. (V taške dostala ročenku a veľkú mikinu, ktorá má asi vydržať až po high school?)  

Keď nám skončila karanténa po prílete, tak deti išli aj do slovenskej školy stretnúť spolužiakov a spolužiačky – Kubko na dva dni, Kika iba na posledný. Dostali aj slovenské vysvedčenia, kde boli za druhý polrok hodnotení iba zo slovenčiny. Tým, že sme priebežne robili slovenčinu podľa online zadaní tak ako ostatní, sa to tento rok obišlo bez komisionálnych skúšok. Uvidíme ako bude budúci školský rok. Vymenili sme učebnice, objednala som nové pracovné listy (slovenčinu, dejepis, geografiu a vlastivedu) a potom už hurá prázdniny. 

Hričovská priehrada zhora

Karanténa po príchode na Slovensko

Nenudili sme sa. 

 

Zaujímavé boli potom testy na piaty deň. (Len na pobavenie, na stránke úradu verejného zdravotníctva sa písalo, že na test treba ísť najskôr na piaty deň od príchodu, na stránke ministerstva zdravotníctva, že na test treba ísť na piaty deň a na oficiálnej slovenskej korona stránke, ze najneskôr na piaty deň.) Na stránke polikliniky písali, že odbery sú na prvom poschodí. Boli sme objednaní a išli sme priamo na to prvé poschodie. Tam nikde žiadne značenie, kde by to tak mohlo byť, chvíľu sme sa motkali a hľadali, ale k ničomu to neviedlo, tak sme sa vrátili na prízemie na informácie. Pani hovorí, že to je na treťom, vo dverách s tajuplným názvom “Pracovisko zdravotnej služby”. (Rozumiem, že prípadov tu nemajú veľa a že sa až tak veľa netestuje, nemusia mať červený stan vonku na parkovisku, ale na druhú stranu nechať potenciálne pozitívnych príchodzích zo zahraničia poprechádzať sa po celej budove a porozprávať sa s ktovie kým, kým trafia do správnych dverí, asi nie je optimálne.) Tak ideme na tretie. 

Na dverách je, že máme klopať, tak klopem. Vyjde milá pani bez rúška, uistí sa, že my sme tí, ktorých čaká a povie, že momentík. Keď nám otvorí dvere druhýkrát, už je v rúšku, v plášti, aj so štítom. Tentokrát sme nedostali na výber, každého poškrabkala v obidvoch nosoch aj v hrdle. Výsledky na druhý deň, ale osobne. (Aj keď teda predpokladám, že keby boli pozitívne, snáď by zavolali, aby sme nechodili.) A 50e na hlavu. (To už bolo so zľavou, lebo donedávna účtovali 65e. Druhé miesto v Žiline, kde testy robia, pýta 76e.) 

Na druhý deň dávam vedieť aj na žilinský úrad verejného zdravotníctva, že všetko ok, naša karanténa končí a môžeme sa aj s niekým stretnúť.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...