Žilinský polmaratón

Kubko vyhral svoju kategóriu, Kika so cťou dobehla a Mišo skončil tak uprostred. Bežal polmaratón a nemal úplne taký čas, ako dúfal, lebo bolo naozaj teplo, ale po úvodnom vypľúvaní duše v cieli sa aj usmieval, takže dobre. O mesiac Terchovej síce nebude takto teplo, ale zase to bude do kopca. Uvidíme, ako im to všetkým pôjde tam. 

Začiatok školského roku

Zase sme sa zabudli odfotiť doma a spomenuli si až pred garážou. Kika začína na druhom stupni, tak sme zvedaví na zmeny.

Kubko začal novú sezónu aj v novom futbalovom drese. Trénuje so staršou prípravkou a futbal hráva aj s kamarátmi každý deň po škole v školskom klube.

S Kikinými krúžkami je väčší problém. Chcela som, aby športovala. Hocičo, len nech je to dvakrát do týždňa na hodinku v skoršom poobedí, nech ju to aspoň trochu baví, nech sa pri tom aspoň trochu spotí, nech sa tam vie sama dostať zo školy (na druhom stupni už nemajú školský klub) a nech to nie je príliš súťaživé (tým pádom asi nie tímové). Plávannie, na ktoré chodila posledných pár rokov, sa mi zdalo úplne ideálne, trénerka bola výborná, akurát tam už Kika chodiť nechce. 

Boli sme vyskúšať tréning sebaobrany. Nebolo to ono. Rozprávali sme sa trénerom športovej prípravky, ukázalo sa, že je to prípravka na volejbal, v tretej vete začal o turnajoch. Atletika je až neskoršie večer. Orientačný beh je len raz do týždňa a to práve vtedy, keď má angličtinu. Na loďky by sa jej blbo chodilo samej a komunikácia s trénerom chaosná. Florbal vraj ani nemáme skúšať, keď ho doteraz nehrala, lebo kobylky sú veľmi vyberavé.

Ja neviem. Asi som divná. Príliš veľa kritérií? Áno. A niektoré sú objektívne, časové, ale ukazuje sa, že to nie je najväčší kameň úrazu. Prečo sa nemôže športovať “len tak”? Čo robia desať a viacroční, ktorí chcú začať so športom, ktorý doteraz nerobili? Nie súťažne, len si zašportovať, naučiť sa zopár fintičiek. Veľa krúžkov sme odpísali na tom, že to v Kikinej vekovej kategórii už berú “príliš vážne”.

Nakoniec sme sa boli zapísať na tanečnú… moderné tance, hip-hop. Začína od októbra. Neviem. Keby si Kika za niečím pevne stála, aspoň tak ako Kubo za futbalom, bolo by to o kus jednoduchšie, časovo by sme to vyriešili, jej motivácia by vyvážila prípadné pochybnosti o kompetitívnosti, podporovali by sme ju, aj keby sa nedarilo. Ale ona sa do ničoho nehrnie, takže hľadáme niečo, voči čomu aspoň nebudú námietky a dúfame, že ju to chytí. Naivne.

Je mi jasné, že to nie je takto dobre. Ale bojím sa sa na to vykašľať. Z našej rodiny sa najviac treba hýbať práve Kike a keď to necháme na ňu, tak sa hýbať nebude. Ako sa toto robí?

Hrabanie sa v databáze

Ako učiteľka s dvoma malými deťmi nie som v lete v práci veľa. A keď som, tak je v nej pokoj a dá sa robiť na veciach, ku ktorým sa človek inokedy nedostane. Áno, áno, mala by som robiť na článku, ktorý nám zamietli a teda ho musíme prerobiť, alebo na tom druhom, kde nám v prvom kole na presubmission inquiry povedali, že áno, radi by ho videli vo full verzii… Ale nie vždy sa mi chce.

Čo sa mi dnes chcelo, bolo otvoriť si kurz SQL, na ktorý som už nejaký čas tak platonicky myslela. Naučiť sa trochu robiť s databázami také tie SELECT niečo FROM niekiaľ WHERE niečo platí… A dostala som sa k databáze Svetovej banky (v ktorej som za svojich mladých čias chvíľu pracovala). Určite je tam ešte kopa iných zaujímavostí, ale našla som napríklad tieto (údaje sú spriemerované za roky 2010-2017):

Krajiny s najväčším rastom počtu obyvateľov (% za rok):

krajiny podľa podielu obyvateľstva 0-14 rokov (v %), zoradené od najmenšieho:

a od najväčšieho:

krajiny podľa podielu žien (v %), zoradené od naväčšieho:

a od najmenšieho:

Na tomto ma zaujali tri veci. Jedna je, že Čína a India nie sú síce úplne tam, kde majú byť, ale z toho, že zvyknú uprednostňovať synov pred dcérami, som očakávala ešte horšie čísla (ale samozrejme, keď zoberieme 2% z miliardy obyvateľov Indie a vyše miliardy obyvateľov Číny, tak je to veľa chýbajúcich dievčat a žien). Druhá, že čo sa stalo chlapom z Ruska a okolitých krajín? A tretia, Qatar rastie najrýchlejšie na svete, ale má málo detí a najmenej žien, ako to teda robia? (Na Slovensku sme mali za toto obdobie priemerne 51.44% žien.)

najviac %HDP na vzdelanie (Slovensko má 4.06%, Nemecko 4,91%, USA 5.23%):

podiel používateľov internetu (Slovensko má 77.55%):

S tábormi to toto leto bolo také striedavo oblačno

 

S tábormi je to tricky. Má to byť zábava pre deti, zároveň nie úplná blbosť. Ideálne ak sú veľa vonku, ale aby mali niekde aj obed. Treba, aby si plus mínus sadla skupina detí aspoň vekom a aby to nestálo príliš veľa…

Blbé je len to, že sa nám nedarí trafiť všetky kritériá. Bol jeden turistický, fajn celodenné výlety, dobrá partia, super cena. Ale deťom sa veľmi nepáčilo a nemali tam obed. Bol druhý anglický, poobede chodili von, obedy boli, cena primeraná. Ale Kika s Kubom boli skoro najstarší a malým deťom sa prispôsobila väčšina programu aj angličtina. Tretí končí zajtra, tiež majú výhrady.

Nevzdávame to, ďalšie pokusy budúce leto… 

Žilinský night run

Nebol úplne v noci, ale bol to večerný beh, aby sa vyhli horúčavám. Možno ho nazvali night run práve preto, že to znie viac cool – aj doslovne aj prenesene. V každom prípade, náš hlavný bežec ukecal aj dvoch ďalších.

Deti bežali 700m.

Veľkí 8km. Ale Mišo ešte bude musieť trošku dotrénovať, aby skončil šiesty vo svojej kategórii tak ako deti.

Páčilo sa všetkým a už teraz sa chystajú na nejaké jesenné behy. Bežalo sa na hrádzi, odkiaľ je aj táto nasledujúca fotka, akurát fotená pár dní neskôr. (Bratia Strugatsky, anyone?)

Kika končí prvý stupeň

Nie je to až tak dávno, čo sme ju vyprevádzali do prvej triedy. Po prvom mesiaci prestúpila k pani učiteľke Hodásovej a v jej triede bola štyri roky. Tejto pani učiteľke patrí aj veľká vďaka za to, že Kika stále chodí do školy rada a teší sa na školu aj cez prázdniny.

Posledné vysvedčenie nedostávali v škole, ale na spoločnej guláške aj s pani vychovávateľkou a rodičmi na chate:

Recyklovanie a mosty

Recyklovanie a mosty boli tohtoročné témy ročníkových projektov. Mišo mal z nich trochu hlavu v smútku, lebo – ako každý rok – to boli projekty pre celú rodinu.

Kubove mosty sme navštevovali a fotili všade, kde sme za posledný rok boli – v Bratislave, v Prahe, na Curacau, pri Niagarských vodopádoch. A okrem toho sme zlepili papierový model Tower Bridge, ktorý sa dal aj otvárať. Kubinovi to išlo prekvapivo dobre, akurát na menšie časti, zaoblené a potom tam, kde sa mal most hýbať, potreboval pomoc. No a samozrejme veľký plagát.

Kika mala tému odpad a recyklovanie. Štvrtáci už nerobia plagáty, ale napíšu prácu na počítači, vytlačia a zviažu. Učiť sa narábať s wordom neuškodí, ale ešte dôležitešie sa mi zdali debaty o tom, čo a ako si môže do práce dať z internetu. Praktickú časť nemali povinnú, ale namiesto toho Kika vyzbierala smeti v blízkosti domu a v okolí školy.

Akurát tie prezentácie musíme nabudúce asi trošičku viac natrénovať.   

Kika má 10 rokov

A rovnako ako Kubino si ako tortu vypýtala cheesecake. 

Je už veľmi veľká. Zaujíma sa o všetko možné (niekedy až príliš), konečne sa na ňu lepí angličtina, stále rada chodí do školy a cestuje.  

Kubko má 8 rokov

Je samá ruka, samá noha, vysoký ako Kika. Stále má jamky v lícach a chytľavý smiech. Voči angličtine je pozoruhodne imúnny, ale číta veľa a rád, začína programovať (tu), má dokopané nohy od futbalu a nahráva sa na Kikin telefón ako trepe somariny.

ps Ešte donedávna u nás na narodeniny fičal mrkvový koláč, ale tento rok je dopyt po cheesecaku.

Máme prezidentku, pani Zuzanu Čaputovú

A veľmi sa z toho teším. 

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...