Homeschooling

Niektorí dnes slávia Komenského narodeniny a deň učiteľov. Medzinárodný deň učiteľov je vraj 5. októbra. Pokojne tých sviatkov môžeme mať aj viac, veď aj učiteľov a učiteliek, viac-či-menej dobrovoľných, máme teraz tiež viac a niečo dobré by si zaslúžili. Aj keď teda sviatok nikomu nepomôže, ale aspoň je to celkom dobrá príležitosť porozprávať, ako to v týchto dňoch vyzerá s učením u nás. Keď nám pred vyše dvoma týždňami zavreli školu, spravili sme si s spolu deťmi rozvrh na pracovné dni a plus-mínus podľa neho ideme. 

Po raňajkách každý deň začíname matikou. Kika väčšinou dostane od svojej učiteľky video na Khan Academy a sadu príkladov, ktoré má zrátať. Niekedy má namiesto príkladov pripraviť lekciu pomocou Flipgrid, kde vysvetlí nejaký koncept na príklade. Buď len nahrá krátke video, kde to porozpráva, alebo ak treba písať, tak si dopredu nachystá “tabuľu”, na ktorú môže ešte dopisovať. Občas ešte dostane hlavolamové príklady navyše. Keď nie, tak rieši Sezamkové alebo Maksové úlohy. Kubo väčšinou dostane video s pánom Burgerom. Pán Burger ho baví, ale matika sa mu zdá veľmi ľahká. Príklady od pani učiteľky dostáva kvízové na IXL a na XtraMath, ale XtraMath som mu zatrhla, lebo je to len dookola klikanie malej násobilky. Radšej mu tiež namiesto toho dávam niečo viac rozmýšľacie: Maksíka, niečo zo slovenského štvrtáckeho pracovného zošita, iBobor… Niekedy riešia niečo spoločne, naposledy Einsteinovu úlohu, kto býva v ktorom dome.  

Potom máme angličtinu, ktorú tu volajú ELA – English Language Arts. Kika niekdy dostane článok, ktorý má prečítať a potom odpovedať na nejaké otázky, či čítala s porozumením. Niektoré sú len vybrať z možností, niektoré musí napísať odstavec a doložiť to nejakým citátom z textu. Niekedy má za úlohu pol hodinu si čítať, čo chce, a potom napísať, o čom čítala a čo si o tom myslí. (Písanie je všetko na počítači.) Tento týždeň prečítala Chocolate touch a Sideways stories from Wayside school. Zatiaľ ešte máme dosť papierových knižiek doma, lebo sme sa prezieravo zásobili dva dni predtým, než sa zavrela knižnica a aj škola posledný deň poslala s deťmi domov vyše desať malých knižiek, ale keď dôjdu, máme prístup do knižnice online a aj do detskej knižnice Epic. Okrem toho ešte celá trieda číta Number the stars – knižka o dievčati a jej rodine, ktorá pomáhala židom utekať z Dánska počas druhej svetovej vojny. Učiteľka sa ich na každú kapitolu niečo pýta, mali Google meet, kde rozoberali, prečo sa kniha volá práve takto… Ale teda, táto kniha je pre Kiku celkom ťažká (aj angličtinou, aj témou), takže ju čítame spolu. Kubo väčšinou dostane nejakú rozprávku na Readworks, kde ju môže zároveň aj čítať, aj počúvať a potom sa má tiež k niečomu vyjadriť. Do toho sa mu vyslovene nechce, pol hodinu sa vykrúca, kým napíše ten jeden odstavec. Niekedy má kvíz na IXL, to je celkom dobré, lebo si zlepšuje slovnú zásobu. Knižky, čo teraz naposledy čítal, boli jedna o Aljašských pretekoch Iditarod, House of robots a Potterwookie. A ja do angličtiny počítam aj to, čo pozerajú 🙂 naposledy Addams family (tie staré diely) a Magic schoolbus.  

A potom slovenčinu. Raz za týždeň im nadiktujem diktát (obidvom ten istý) a Kubo určí slovné druhy a Kika pre pár slov gramatické kategórie. Ostatné dni si vyberieme niečo z úloh, ktoré slovenské pani učiteľky dajú cez elektronickú žiacku knižku alebo cez alfa, nech máme prehľad. Pôvodný plán bol prísť na preskúšanie do slovenskej školy na konci júna, ale teraz vôbec nie je jasné, či sa to bude dať… Ale keď budú slovenské deti nejako hodnotiť online, tak snáď by mohli aj tých našich…

Potom chystám obed a deti mi tak striedavo pomáhajú a telefonujú/píšu s kamarátmi. Po obede najprv dorazíme, ak je ešte niečo na úlohu z tunajšej školy. Väčšinou býva na pol hodinu buď social studies alebo science a občas španielčina.

Na social studies sa Kubo učil o New Jersey (tiež všeličo čítal a potom mal kvízy, ale ľahké kontrolné otázky na druhý deň odhalili, že veľa sa toho nenalepilo) a Kika prečítala slovenskú učebnicu dejepisu a bola na virtuálnej návšteve na Ellis Island. Okrem toho sme čítali komixy o peňažnom systéme, ktoré mi poslal FED ako odškodné za zrušenú tour. Občas pozrieme stránku NewsForKids, lebo Kika je veľmi nažhavená pozerať správy, ale spracovávať ich veľmi ešte nevie. 
Na science Kubo vynaliezal padák (prototypy testoval tak, že zhadzoval Lego panáčika z terasy), na BrainPop sa učil o magnetoch a rôznych typoch síl. Kika čítala o hmote/skupenstvách/kondenzácii a čo to má spoločné so sopľom… a má tiež spraviť najaký vynález. Zatiaľ to vyzerá na radlicu na vysávač, aby odhŕňala Lego kocky rozsypané na zemi (facepalm)… A pozeráme videá na The kid should see this

Na španielčinu nahrávajú krátke videá cez Flipgrid: o sebe, o rodine, o dome. Kubo ten dom minule rapoval… A s Mišom počúvajú podcasty Coffee break Spanish

A potom robia “naše veci”. Programujú v scratchi. Niekedy programujú Lego robotov, s pomocou knižky spravili triedič kociek podľa farby:

Kubo v jednej hre na matike nakreslil obrázok:

A potom chcel také programovať:

Spravili sme spolu fotoknihu, na ktorú sme sa chystali už skoro rok:

Stop motion video (pomocou ClapMotion):

Prelistovali sme knihu o Leonardovi da Vincim a deti dostali úlohu nakresliť jedno zviera v troch rôznych pózach:

Kika si robí kuchársku knihu podľa toho, čo varíme a pečieme, Kubo kreslil draka:

A spolu s Kikou kreslia kriedami na chodník aj pre nás aj pre susedov. Prší každú chvíľu, takže miesta je stále dosť. 

Chodíme sa venčiť. Prechádzky ich nebavia, takže väčšinou s loptou na ihrisko alebo chodia s Mišom behať na atletický ovál. 

A tak… je ale veľká škoda, že nemôžu chodiť do školy. Keď sa trochu rozkecali a začali sa kamarátiť so spolužiakmi, tak prišla karanténa. A nie je vôbec jasné, kedy sa škola zase otvorí. Krátkodobo je tento setup fajn, robíme kadečo, na čo pretým “nebol čas” a často sa vyberieme, kam nás zvedavosť zavedie, len ja stále rozmýšľam, čo bude ďalej. To už je ale na iný post.  

Príšerky

Minimálne na mesiac sme s deťmi doma. Nedá sa chodiť na rôzne zaujímavé miesta (akurát sa trochu venčiť do prírody), takže to nebudú žiadne zábavné prázdniny. Spravili sme si s deťmi rozvrh. Dali sme doňho predmety z tunajšej školy (pani učiteľky poslali robotu a budú posielať ďalšiu cez google classroom), predmety zo slovenskej, tiež zavretej, školy (niečo chodí e-mailom, niečo cez elektronickú žiacku knižku) a niektoré vlastné (programovanie Lego robotov…). Zatiaľ to deti berú dobre, ale sme len na začiatku, takže uvidíme, ako to pôjde ďalej. Veru som si nemyslela, že budem niekedy takto homeschoolovať deti…

V piatok poobede sme končili výtvarnou. Máme z knižnice požičanú takú knižku o kreslení príšeriek, tak tú mali na inšpiráciu. Dostali za úlohu nakresliť zo päť rôznych a celkom sa pri tom zabávali. Potom mi ich doniesli, že im mám vymyslieť mená.

Kikine:

Kubove (Bigfoot-a pomenoval sám):

Pi day

Sme doma a máme čas. Takže sme dnešný matematický sviatok (a Einsteinove narodeniny) oslavovali, ako sa patrí – s domácim jablkovým pie-om.

Aj nám treba lockdown

Zavreli nám školu, deti sú doma predbežne do 12.4., potom sa uvidí. Ale nevyzerá to veľmi optimisticky. Do dvoch týždňov na tom budeme podobne ako v Taliansku, pravdepodobne dokonca ešte horšie. 

Ak sa ešte nebojíte, tak aktuálne čísla sa dajú prehľadne pozerať tu

A ak ste ešte nečítali, tak čítajte toto (v slovenčine). 

Dnes prijali prísne opatrenia v Španielsku. A tu? Okrem škôl (a v NYC nie sú zatiaľ zavreté ani tie) všetko ostatné funguje. Odporúčania sú držať sa od všetkých ďalej, ale v praxi sa ľudia ešte stále príliš miešajú. A tak sedíme doma (chodíme sa trochu venčiť, ale s nikým sa nestretávame) a čakáme, čo sa bude diať.

(Príde mi úplne neskutočné, ako viac-menej bezstarostne sme sa prechádzali ešte pred týždňom. Ako sa na dnešok budem dívať o týždeň?)

Angry Potato and Harry Potato

Minulý týždeň mali deti v škole akciu Read Across America. Na pondelok mali doniesť zemiak oblečený podľa obľúbenej knižnej postavy. Kubo spravil Harryho, Kika nahnevaného vtáka. (Kika za toho svojho aj vyhrala knižku… netuším, podľa akých kritérií sa hodnotilo…)V utorok mali prísť v oblečení, ktoré má napísaných veľa slov. Takých kúskov sme doma veľa nenašli, takže sme si pomohli fixkou na textil a inšpiráciou z obľúbenej knižky. (Mesiac intenzívnej angličtiny stačil na to, aby aj Kubo ocenil Silversteinov humor a je zábava pozerať, ako sa chichoce, keď si číta jeho básničky.)

Nasledovala, ako inak, Wacky Wednesday.Vo štvrtok im prišiel na návštevu The Cat in the Hat (jasné, že mal so sebou aj Thing 1 a Thing 2) a v piatok mali pyžamový deň a čítali si v telocvični. Kike a Kubovi sa páčila celá akcia okrem Green Eggs and Ham, ktoré na obed nesplnili očakávania.  

Sky zone

Ak necháte deti bežať plnou rýchlosťou proti stene, tak niekedy vylezú aj hore

Voľby poštou

Aj keď sa pani ministerke Sakovej nezdá, že by sme sa mali vyjadrovať, hlasovali sme. Teraz ešte, aby obálky trafili naspäť do Žiliny a budeme na konci februára sledovať, ako to dopadne.  

Iba v Amerike…

Jedna z prvých vecí, ktoré chceli deti vyskúšať, keď sme prišli, boli bagels. Kúsok od domu máme pekáreň (deti ju samozrejme už volajú bagláreň), takže je čo skúšať. Ale situácia s pečivom sa tu nezmenila, kým sme boli v preč. V potravinách sa dá kúpiť nasladlý sendvičový chlieb, bagety (aj celozrnné) a žemle a v niektorých aj artisan bread (rozumej náš normálny chlieb), ktorý je v porovnaní so všetkým ostatným besne drahý. Neprešiel ani týždeň, odkedy sme prišli, a už som piekla chlieb. 

Moje zručnosti v tomto smere značne zhrdzaveli, lebo na Slovensku som ich nepoužívala vôbec (veď sme mali Ďurošku, všakže). Tak som zisťovala know-how od kamarátok, o ktorých viem, že pekávajú chlieb a spravila prvý pokus. Nemala som celozrnnú múku, jediné semiačka boli slnečnicové, vážila som od oka, lebo váhu mám v krabici niekde snáď už na tejto strane Atlantiku… celkovo ešte veru je čo vylepšovať. Ale zjedol sa. A Mišo už pýtal ďalší. 

Chlieb tu síce nie je, čoho ale máme veľa, sú pukance. Prekvapení sme boli všetci, keď nám v piatok prišiel neočakávaný balík a v ňom vrece pukancov. Poslal ho dealership, od ktorého Mišo kupoval auto, že pozornosť podniku. Síce nerozumieme, ale deti boli nadšené, tak sme mali večer domáce kino. Z vreca zatiaľ nevyzerá, že by viditeľne odbudlo.  

Nová škola

So školou sme komunikovali dopredu, ja cez e-maily, Mišo ich bol s dokladmi dvakrát pozrieť aj osobne, takže keď sme prišli, deti mohli rovno nastúpiť.

Spolužiakov a spolužiačok v triedach majú viac, ako boli zvyknutí (Kubo 22 oproti 10 a Kika 19 oproti 15) a privítali ich veľmi milo. Kika dostala od pani učiteľky v prvý deň aj takýto list a celkom ju to pobavilo:

Škola má aj ESL (angličtina ako druhý jazyk) program. Tam deti trochu otestovali, prebrali to s ich triednymi učiteľkami a povedali, že Kika rozumie a hovorí dostatočne na to, aby bola celé vyučovanie vo svojej triede. Kubo bude mávať jednu ESL hodinu denne. Oboje nás potešilo – to že Kika sa prakticky od začiatku vedela zapájať a aj to, že Kubo nebol beznádejne stratený. (Vyzerá, že jazykovka Gabby v Žiline bola dobrá voľba.) 

Veľa vecí je iných, niektoré sú zvláštne, ale zatiaľ obaja vyzerajú spokojne. Ja sa mám budúci týždeň znovu stretnúť s oboma učiteľkami (videli sme sa krátko v prvý deň ráno) a porozprávať sa, že aké sú ich dojmy. 

Ako spieva Adele…

… Hello from the other side.

Krabice sme poslali o týždeň skôr (a prídu asi dva týždne po nás – ak všetko pôjde podľa plánu). Samotné balenie bolo v pohode. Už sme sa balili toľkokrát, že pár krabíc ma nerozhádže. A absurditky typu, že bolo treba presviedčať sťahovákov, že nie je jedno do akých krabíc nabalím 1.4m3, keď sa to má na záver zmestiť do leteckého D kontajnera a že chcem od nich také krabice, aby to išlo… tak na tým síce pokrútim hlavou a pošomrem, ale ďalej neriešim. Ich problém. Snáď sa s krabicami ešte uvidíme. 

Čo ale bolo treba riešiť (okrem asi desaťtísic dvesto iných vecí) bol náš kotol, ktorý si vybral najnevhodnejší čas na štrajkovanie. Takže ešte deň pred odletom som s kurenárom nakupovala novú expanznú nádobu a ventily, pozerala, ako vymieňa tie pôvodné a dúfala, že to bude stačiť na zastabilizovanie situácie. Takže čakanie na odlet na letisku bol už vpodstate relax. 

Let bol fajn až na posledných 40 minút, keď sme pristávali v búrke nad Newarkom. Lietadlo sa kývalo zo strany na stranu a Kika s tým ale naozaj nebola spokojná. Nakoniec to zvládla aj bez sáčku, ale veľa nechýbalo. Dali sme si dva dni na spamätanie a potom šup, šup deti do školy.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...