Mayim Bialik o kojení

Mayim Bialik, ktorá mimochodom aj v skutočnom živote má PhD v neuroscience, hrá Amy v seriáli Big Bang Theory. Tu je s ňou jedno fajn interview a komentár k tomu, že počas jazdy v newyorskom metre kojila syna, ktorý už nie je úplne malé bábätko:

What I like to point out is that was the best way for that subway ride to be pleasant for everyone.

Víkendové surfovanie

kojenie popri… hocičom inom (zase jedna fotka tohto druhu 🙂 , odtiaľto)

Kojenie v kúpeľni

a ešte neviditeľné prilby (vďaka Didimu za linku)

Embarrassed od Hollie McNish

Ak je to príliš rýchle, tu sú slová (zvýraznenie moje):

At first
I thought it was ok
I could understand their reasons
They said ‘There might be a man or a nervous child seeing’
this small piece of flesh that they weren’t quite expecting
so I whispered and tiptoed with nervous discretion.
But after six months of her life sat sitting on lids
Sipping on her milk nostrils sniffing up piss
Trying not to bang her head on toilet roll dispensers
I wonder whether these public loo feeds offend her?
Cos I’m getting tired of discretion and being ‘polite’ as my baby’s first sips are drowned drenched in shite,
I spent the first feeding months of her beautiful life
Feeling nervous and awkward and wanting everything right.
Surrounded by family until I stepped out the house
It took me eight weeks to get the confidence to go into town
Now the comments around me cut like a knife
As I rush into toilet cubicles feeling nothing like nice.
Because I’m giving her milk that’s not in a bottle
Wishing the cocaine generation white powder would topple
I see pyramid sales pitches across our green globe
and female breasts banned. Unless they’re out just for show.
And the more I go out, the more I can’t stand it,
I walk into town feel I’m surrounded by bandits
Cos in this country of billboards covered in ‘tits’
and family newsagents’ magazines full of it
Whsmith top shelves out for men – Why don’t you complain about them then?
In this country of billboards covered in ‘tits’
and family newsagents magazines full of it
Whsmith top shelves out for men, I’m getting embarrassed 
In case a small flash of flesh might offend.
And I’m mot trying to ‘parade’ this, I don’t want to make a show
But when I’m told I’d be better just staying at home
And when another friend I know is thrown off a bus
And another woman told to get out the pub
Even my grandma said maybe I was ‘sexing it up’.
And I’m sure the milk makers love all this fuss
All the cussing and worry and looks of disgust
As another mother turns from nipples to powder
Ashamed or embarrassed by comments around her and
As I hold her head up and pull my cardy across and she sips on the liquor made by everyones God, I think
For God sake, Jesus drank it
So did Sidhartha, Muhammed and Moses and both of their fathers
Ganesh and Shiva and Brighid and Buddha and I’m sure they weren’t doing it sniffing up piss as their mothers sat embarassed on cold toilet lids
In a country of billboards covered in ‘tits’
In a country of low cut tops cleavage and skin
In a country of cloth bags and recycling bins and as I desperately try to take all of it in,
I hold her head up
I can’t get my head round
The anger towards us and not to the sounds
of lorries offloading formula milk
into countries where water runs dripping in filth
In towns where breasts are oasis of life
now dried up in two for one offers, enticed by labels and logos and gold standard rights
claiming ‘breastmilk is healthier powdered and white’
packaged and branded and sold at a price so that nothing is free in this money fuelled life.
Which is fine
If you need it or prefer and can afford to use bottles, where water is clean and bacteria boiled,
but in towns where they drown in pollution and sewage
bottled kids die and they knew that they’d do it
In families where pennies are savoured like sweets
We’re now paying for one thing that’s always been free
In villages empty of hospital beds
babies die, diarrhoea fuelled that breastmilk would end
So no more will I sit on these cold toilet lids
No matter how embarrassed I feel as she sips
Cos in this country of billboards covered in ‘tits’
I think I should try to get used to this.

Elisabet Helsing (WHO) o kojení

If society hinders the optimal breastfeeding by mothers who work outside the home, society needs to change, not women.

Pri príležitosti zajtrajšieho Dňa matiek

Zajtra máme deň matiek a New York Times a Time sa mamám už dopredu postarali o nepríjemné čítanie. Začali New York Times na konci apríla, keď sa opýtali niekoľkých žien na ich názory na materstvo vs feminizmus. Pre mňa je takto štylizovaná otázka podobne absurdná, ako keď sa niekedy začiatkom roka pýtali, či majú overovať pravdivosť informácií, ktoré publikujú. Tento blog je o materstve A feminizme, o tom, ako tieto dve veci spolu súvisia a miestami sú dokonca jedno a to isté, takže stavať to do polohy, že sa navzájom vylučujú, je pre mňa nepochopiteľné.

Jedna z odpovedí obsahovala túto perlu:

[Feminizmuz je] hnutie, ktoré síce oslobodilo ženy, takže mohli nasledovať svoje sny, ale zároveň znehodnotilo manželstvo, rodinné a spoločenské výhody starania sa o domácnosť a podporuje prílišné venovanie sa samej sebe.

Na druhú stranu, najviac ma oslovila táto, z ktorej vyberám:

Príliš často debata o rozhodnutiach žien (ostať doma, vrátiť sa do práce) ignoruje úlohu otcov. Na to aby sme dosiahli zmysluplnú rovnosť, potrebujeme zariadiť, aby si spoločnosť vážila otcov, ktorým záleži na rovnováhe medzi ich kariérou a rodinným životom. Ženy by sa nemali snažiť byť rovnako nezainteresovanými rodičmi, aby mohli dosiahnuť svoje ciele; mali by byť schopné požiadať svojich partnerov, aby sa viac pričinili.

Dáva to zmysel. Áno, treba sa snažiť, aby boli dostupné dobré jasle a škôlky, aby sa ženy mohli vrátiť do práce, ak chcú alebo potrebujú. Treba sa snažiť, aby bola dostatočne dlhá a zmysluplne platená materská dovolenka, aby mohli ostať s deťmi doma, ak je toto ich voľba. Na tom nie je nič zlé. Ale treba sa zároveň snažiť aj o to, aby si spoločnosť vážila rodinu, a to nie len vo formálnych vyjadreniach ale aj v praktických opatreniach, ktoré by brali otcov ako rovnocenných rodičov. Tým by matky neboli tie, kto má stále nejaké extra požiadavky a potrebuje extra prístup. Bolo by to jednoducho pre všetkých normálne. Toto je presne to miesto, kde materstvo=feminizmus.

Časopisu Time sa potom zrejme zdalo, že slovné vojny medzi mamičkami sú dobré pre čítanosť, tak sa rozhodli zapojiť sa do témy takouto obálkou:

Obálka Time

Jamie Lynne Grumet kojí svojho takmer 4ročného syna. K tomu titulka:

Si dostatočná matka? Prečo attachment parenting privádza niektoré matky do extrémov – a ako sa Dr. Bill Sears stal ich guru.

Toľko problémov, že ani neviem, kde začať. Začnem teda tým, čo sa mi páčilo. Páčilo sa mi, že časopis má na obálke matku kojacu dieťa a že to dieťa nie je pár týždňové bábätko. Takýchto obrázkov nikdy nie je dosť. Problematický je však kontext. Zjavne nešlo o podporu kojenia. Išlo o vyvolanie reakcie, podpichnutie, šokovanie. Pekných fotiek síce spravili viac, ale na obálku dali tú, ktorá má pôsobiť sexy a pohoršiť.

A nadpis priam kvapká znechutením. “Are you Mom enough?” je slovná hračka na “Are you man enough?” – si dostatočne mužný? – slovné spojenie, ktoré sa používa, keď je pochybnosť o chlapskosti daného pána. A teraz kojenie dlhšie ako pár týždňov/mesiacov má byť extrémom, do ktorého sú matky dohnané?

A opäť, kde sú otcovia? Parenting, people! Je to zodpovednosť obidvoch rodičov, nielen matiek. Ale nie, sú to matky, ktoré majú vraj nasledovať odporúčania svojho guru. Sú to matky, ktoré tu “súťažia” a sú pod mikroskopom. Z tohto nadpisu sme sa dozvedeli, že je to chlap-guru, kto povie, čo treba robiť, matky sa majú jeho odporúčaniami riadiť a my všetci čitatelia sa budeme prizerať a kritizovať.

Time hovorí, že tri základné princípy tejto výchovnej filozofie sú kojenie (niekedy aj niekoľkoročné), spoločné spanie (bábätká v rodičovskej posteli alebo v postieľke vedľa nich) a nosenie bábätiek v nosičoch. Pre porovnanie Attachment Parenting International hovorí, že ich princípy sú

  • príprava na tehotenstvo, pôrod a výchovu detí
  • kŕmenie s láskou a rešpektom
  • citlivá odozva
  • dotyky
  • bezpečný spánok, aj fyzicky aj emocionálne
  • konzistentná a láskavá starostlivosť
  • pozitívna disciplína
  • rovnováha medzi osobným a rodinným životom

To však je zjavne príliš komplikované a nie dostatočne reakcie vzbudzujúce, takže to bolo treba zjednodušiť a trošku okoreniť.

Čo na záver? Každá to robíme najlepšie, ako vieme (a sme určite “Mom enough”).

ps Akurát, keď som písala poslednú vetu a rozmýšľala nad formuláciou typu “nájdete ma s mojimi deťmi, keď mi budete chcieť prísť povedať, že materstvo začína byť naozaj vážené”, tak som spravila rýchle vyhľadávanie, či na túto tému niečo práve píše aj slovenský internet. A pozrime sa na tú náhodičku. Viete, aká je cena práce mamičiek v domácnosti?

Keďže práca žien v domácnosti nie je platená, nemá potrebnú spoločenskú prestíž a často ani uznanie. Chápe sa ako samozrejmosť. Nielen štát, ale ani naši muži veľmi neuľahčujú ženám matkám život. Skôr naopak. „Na rozdiel od začiatku deväťdesiatych rokov sa dnes na Slovensku rovnaké rozdelenie domácich prác pokladá za menej dôležitú podmienku šťastného manželstva,“ tvrdí Kusá.

A sme doma.

O tehotenských testoch a o tom, ako súvisí plodnosť s kojením

Prvý tehotenský test som si s nadšením kúpila, keď sme chceli Kiku. Bolo to pár dní pred tým, ako vôbec malo zmysel niečo testovať. A ja som testovala aj tak, veď čo keby už náhodou… A samozrejme vyšiel negatívny. O týždeň na to už malo zmysel testovať a na druhom teste sa ukázali dve čiarky.

Potom sme chceli Kuba a žiadny test som nekúpila. Ani zavčasu, ani potom, keď už by vedel niečo ukázať. Myslela som si, že som tehotná (nebolo mi zle, ale menštruácia sa nedostavila a znovu sa mi začali snívať besne farebné sny) a vôbec som necítila potrebu overovať si to ocikávaním nejakej paličky. Až na druhom stretnutí s pôrodnými asistentkami spolu s rutinným vyšetrením moču spravili “pre poriadok” aj tehotenský test.

Tehotenský test

včera

Nuž a včera večer som s ďalším sedela v kúpeľni.

Bez pestrofarebných snov, ale dva týždne už aj bez očakávanej pravidelnej krvi. Nemyslela som si, že som tehotná, pravdepodobnosť spoľalivosti našej antikoncepcie stála pevne na našej strane, ale na druhú stranu tu bol fakt, že takéto meškanie sa mi predtým stalo dvakrát v živote a obidva razy z toho časom bolo bábo. Mám dosť skúšok zo štatistiky na to, aby som vedela, že dve “merania” nie sú dáta (ale anekdáta), ale štatistika-neštatistika, krv-nekrv (a je to celkom určite nekrv), žiadna metóda nie je stopercentná a tu sa nedá len tak nonšalantne tváriť, že o nič nejde.

On bol taký presvedčený, že sa žiadne bábo nemohlo pritrafiť, že zahlásil, ak si tehotná, tak to nie je moje. (Čo sa na to odpovedá? Ak Ty požiadaš o testy otcovstva, tak ja o rozvod?) Ale nejaké hlodanie tam asi tiež bolo, lebo išiel a test kúpil.

A tak som s ním včera večer sedela v kúpeľni.

Z predstavy, že by sme do nášho súčasného a v blízkej budúcnosti očakávaného chaosu pridali ďalšieho trpaslíka, sa mi ježili všetky vlasy tak, že by sa na ne dali napichovať jablká. A preto som po predpísaných pár minútach s úľavou nechala test na umývadle a s úsmevom poslala aj jeho, nech sa ide pozrieť. Ale viem, že ten úsmev mu veľmi na pokoji nepridal, lebo aj keď možno s istotou nevie, ale myslím si, že tuší, že okrem tej veľkej úľavy tam bola aj taká malá, maličká ľútosť a pocit, že naša rodina ešte možno nie je úplne kompletná.

————————————————————————–

A o čo teda ide?

Mamám, ktoré koja, sa menštruácia a plodnosť po pôrode vracajú vo všeobecnosti neskôr (môže to síce byť už po pár týždňoch ale je pravdepodobnejšie, že to bude až po pár mesiacoch, alebo dokonca po roku či dvoch) – zodpovedný je za to hormón prolaktín. A aj keď potom menštruácia príde, môže byť spočiatku nepravidelná.

Keď som kojila Kiku, tak som si na tú prvú počkala zhruba 8 mesiacov a nemyslím si, že je náhoda, že plus mínus vtedy začala chodiť do jaslí, boli sme menej spolu a menej odo mňa cucala. Čo sa tej nepravidelnosti týka, u mňa by sa síce nedali podľa nej nastaviť hodinky, ale kalendár už celkom v pohode. A niečo podobné som teda očakávala aj tentokrát.

Preto to prekvapenie.

Moje vysvetlenie je také, že po Kubovom párdennom štrajku sa mi rozhasili hormóny natoľko, že prišla prvá menštruácia (skôr ako po Kike). On sa potom znormalizoval, hormóny (dúfam) tiež, a druhá už neprišla.

Aj tak dobre.

Len tak

… lebo takýchto obrázkov nebude dosť, kým nebudú všedné.

Kojenie na roller derby

roller derby; zdroj

Kojenie v austrálskom parlamente

v austrálskom parlamente; zdroj

Kojenie počas rozhovoru s politikom

rozhovor s prezidentom; zdroj

Kojenie vo Vogue

vo Vogue; zdroj

Kojenie na motorke

na motorke; zdroj

Nevesta kojí

v svadobných šatách; zdroj

Kojenie a yoga

ranná yoga; zdroj (dobre, dobre, tento asi všedný nebude nikdy)

Ježiš

najzobrazovanejšie dieťa

(Ne)darovanie mlieka

Eats On FeetsVedľajší účinok Kubovho štrajku je, že mi teraz sedí doma jedna iba párkrát použitá pumpa…

Prečítala som si, že nemocnice nemajú dosť materského mlieka

Na Slovensku som chodievala darovať krv…

…a tak som kontaktovala najbližšiu mliečnu banku. Zo začiatku to vyzeralo dobre. Hej, mlieko potrebujú, spĺňam základné požiadavky (kŕmim dieťa mladšie ako rok, som zdravá, neberiem lieky, nefajčím a som ochotná ísť na krvný test, ktorý oni zaplatia), budú ma kontaktovať na “druhé kolo pohovoru”. O dva dni mi zavolala pani, ktorá mala podrobnejšie otázky, ale pomerne rýchlo postrehla môj prízvuk a povedala, že s mojím dovolením teraz preskočí na otázku, ktorá by inak prišla až neskôr, že či som z Európy alebo som tam dlhodobo bývala.

A ja že zo Slovenska a že okrem malých prestávok som tam žila, kým som sa neodsťahovala do Ameriky pred vyše piatimi rokmi. Tak to jej je ľúto, ale mlieko odo mňa nemôžu prijať. Ani od nikoho iného, kto od roku 1980 strávil v súčte aspoň 3 mesiace v UK alebo 5 rokov vo zvyšku Európy. Kvôli chorobe šialených kráv (BSE). Nedá sa na ňu (respektíve na to, čo spôsobuje u ľudí) v zásade testovať a inkubačná doba sa počíta na roky. Riziko, ktoré oni nemôžu podstúpiť.

Škoda.

Sú mi len divné tie časové limity. Za dva a pol mesiaca v Anglicku alebo 4 roky na Slovensku by som sa nemohla nakaziť ale za 4 mesiace a 6 rokov už áno? Túto otázku som jej nepoložila, lebo to nie je jej rozhodnutie, predpisy nepustia.

Je aj iná možnosť – Eats On Feets. Je to také lokálne neformálne darcovstvo. Organizácia priamo spája matku, ktorá má mlieko nazvyš, s matkou, ktorá nemá dosť. Prípadné otázky a testovanie si tieto dve vyjasnia medzi sebou. To si ešte nechám prejsť hlavou.

Jeden dôvod, prečo sa mi banka pozdávala viac, je, že mlieko ide prednostne predčasne narodeným deťom na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Mamy (hlavne prvomamy) predčasne narodených detí, ktoré sú ešte navyše pod stresom zo zdravotných komplikácií bábätka, majú často málo mlieka. Rovnaké množstvo mlieka takémuto dieťaťu vystačí na dlhšie a spraví väčší rozdiel ako napríklad u 4-mesačného zdravého bába, ktorého mama stráca mlieko, kvôli tomu, že nemôže odsávať v práci.

Druhý… no uvidíme, nechám prejsť hlavou.

Koniec štrajku – tú pumpu mu strhneme z vreckového

Odsávačka materského mliekaKeď som písala o tom, ako Kubo štrajkoval a nechcel piť odo mňa mlieko, tak som si myslela a dúfala, že najhoršie máme za sebou. Ale ukazuje sa, že došlo aj na “referendum”.

Štvrtok bol síce trochu lepší ako streda, ale aj tak som večer pred spaním, keď sa hladný krútil odo mňa preč, mala toho plné zuby. A v piatok ráno som sa ešte po tme vybrala do drogérie kúpiť pumpu. Mali jednu. Slovom jednu. Nemenovanej značky, ktorú som si pred nejakým časom povedala, že už nebudem kupovať (predávajú aj iné výrobky ako odsávačky materského mlieka), pretože vypustili (a medzičasom zase aj stiahli) zopár veľmi nevhodných reklám.

A tak som kúpila, doma otvorila, zapla a nič. Ani kvapka mlieka. Bližšia inšpekcia ukázala, že okrem návodu na použitie, v samotnej pumpe chýbala gumová membrána, ktorá je potrebná na vytvorenie podtlaku. Jáj, a hovorila som vám, že na krabici bola “pečaťová nálepka” s nápisom, že tento produkt sa nedá vrátiť, keďže je určený len pre jedného používateľa a prichádza do kontaktu s telesnými tekutinami? Telefonát na zákaznícku linku výrobcu potvrdil moje zistenie, ale že mi pošlú dve náhradné membrány. Do troch pracovných dní. A ja v slzách, že to už mi budú nanič, lebo nebude čo pumpovať, som zase ručne odstriekávala do pohárika.

Potom dva výstrely do tmy a jeden do svetla – poslala som e-maily dvom neznámym poradkyniam pri dojčení tu lokálne a jednej známej na Slovensku.

Potlačila som nutkanie odmietnuť kamarátku, ktorá mala v ten deň prísť aj s malou dcérkou, čo sa ukázalo, ako záchranné koleso, lebo prišla, zobrala obe kočky von a vrátili sa až o kus neskôr. Za ten čas som telefonovala s jednou mamou z La Leche League (odpoveď na jeden z mojich ranných e-mailov), Kubo dostal svoju prvú “tuhú” stravu, veľa pozornosti a poobede sa po dlhej dobe zase odo mňa napil.

Keď potom prišiel (s frflaním, ale prišiel) predčasne drahý z práce, vrátila som nevrátiteľné – nefunkčnú pumpu. Je mi to trochu ľúto, lebo je to kus plastiku, ktorý oni už vyhodia, zatiaľčo pre mňa by z nej o tri pracovné dni bola funkčná pumpa, ale byť hrdou majiteľkou dvoch, keď nechcem používať ani jednu, sa mi tiež nezdalo. A v inom obchode som si kúpila takú, ako som mala pôvodne vybratú.

Prišli sme domov a Kubo sa druhýkrát napil odo mňa. V sobotu to bolo tak pol na pol a cucal iba, keď sme obidvaja ležali, v nedeľu som odsávala raz a mohla som si pri kojení aj sadnúť. Teraz sme už “v normále”.

Neviem, čo to bolo. A pozerajúc dozadu mi to ani nepripadá, ako nejaká hrozná udalosť. Ale vtedy mi unavenej, nevyspatej, s plnými boľavými prsiami a hladným dieťaťom, ktoré sa aktívne snaží dostať preč, bolo zle. A to som si myslela, že po takmer dvoch rokoch s jedným bábom a pol roku s druhým som už v kojení profík a len tak ma niečo nezaskočí. Ako to nádherne a bezstarostne funguje, si človek uvedomí, až keď to fungovať prestane. A celé to len potvrdzuje, aké je dôležité mať v takom čase nablízku nápomocných ľudí, ktorí sú ochotní pomôcť.

Štrajk

PohárikHrozné, hrozné. Dnes už štrajkuje hocikto, vrátane tých najmenších. Náš mladý si včera zmyslel, že nebude piť. Nacucal sa u mňa ráno o pol ôsmej a potom až večer o pol ôsmej. A nebolo to tým, že by som mu neponúkala…

Doobeda sme boli vonku a vcelku zaneprázdnení, takže som sa nad tým veľmi nepozastavovala, veď keď bude hladný, tak sa ozve. Ale potom zaspal na obed zase bez mlieka a to už mi to začalo byť trochu podozrivé (a okrem toho sa mi prsia začínali nafukovať). Tak som trochu mlieka odstriekala do pohárika a hneď ako sa zobudil, som ho zobrala, že nech sa napije. A on len reval a krútil sa preč. Tak sme skúsili pohárik a mlieko za chvíľu zmizlo.

(Potvora malá ušatá! Ako sa takéto niečo neberie osobne?)

Celý tento cirkus sme v priebehu poobedia zopakovali ešte niekoľkokrát, ja za postupne sa zvyšujúceho nepohodlia na hrudníku. Pumpu doma momentálne nemám a ručné odstriekávanie je pomalé a nie príliš efektívne. A hoci som sa predtým sťažovala, že je cez deň málo, predsalen troška niekoľkokrát denne je iná vec ako nič celý deň. Ale našťastie predtým, ako včera večer zaspal, sa poriadne najedol.

Dnes už bolo lepšie (aj keď sme ešte raz pohárikovali a stále mám prsia ako tri dni po pôrode) a veľmi dúfam, že tým štrajk skončil a že si ho už nezopakujeme… aj keď, ak mi najbližšie oznámi, že chce referendum o odpustení polovice dlhu, veľmi ma neprekvapí…

——————————————————-
Ľudia, ktorí vedia, čo hovoria (La Leche League, kellymom), hovoria, že takýto štrajk môže byť spôsobený napríklad

zmenou kozmetiky (nie náš prípad)
zmenou v živote – sťahovanie, cestovanie, mama ide do práce, … (nie náš prípad)
chorobou (nie náš prípad, pokiaľ viem)
rastom zubov – kojenie vraj môže byť pre dieťa v takomto prípade aj bolestivé (teoreticky by mohol byť náš prípad, ale veľmi sa mi to nezdá, lebo prvé dva zuby vyšli už pred vyše týždňom, keď sme ešte problém nemali a teraz sa žiadne ďalšie netvária, že by sa im chcelo von)
silnou reakciou na pohryzenie (dúfam, že nie náš prípad; pohrýzol ma síce párkrát, aj do krvi, aj reakcia bola, ale nezdal sa byť nejako vystrašený a bolo to tiež pár dní dozadu)
ale aj kadečím iným (ako nápomocný je tento riadok?)

Čo robiť?
Prvá priorita je, aby sa bábo najedlo a keďže mlieka je v tomto prípade dosť, tak mu ho treba jednoducho dať iným spôsobom (podľa veku dieťaťa kvapátkom, lyžičkou, z fľaše, z pohárika)… celé toto predpokladá, že mláďa nebojkotuje mlieko úplne. Potom je dôležité si mlieko udržať – pravidelné odstriekávanie alebo odsávanie je nutnosťou, ak štrajk trvá pár dní. A snažiť sa znovu rozbehnúť dojčenie – chce to extra odpočinok, viac času s bábom, trpezlivosť a vytrvalosť. V tomto môžu pomôcť večerné a nočné kŕmenia, kedy je dieťa ospalé a je väčšia pravdepodobnosť, že sa naje.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...