Kikin ročníkový projekt

Kika mala v stredu prezentáciu ročníkového projektu. Prišli sme až na štvrtú hodinu, lebo boli podelení tak, aby každú hodinu prezentovali traja až štyria a nám sa ušla tá posledná. Prezentovali pred pani učiteľkou, spolužiakmi a rodičmi.

Okrem Kikinho projektu o hodinách sme ešte počúvali jeden o sonde Pathfinder a jeden o pastelkách. Ostatné, ktoré sme len videli vystavené, boli o žralokoch, vlakoch, mačkách, mozgu, dinosauroch, čili papričkách… (Na niektorých bolo vidieť viac, na niektorých menej rodičovského vplyvu :).)

Kika prezentáciu zvládla dobre, nebolo vidno trému a porozprávala im všeličo o orloji, o slnečných hodinách, o presýpacích, ktoré sme vyrobili z dvoch plastových fliaš, o tikitálnych aj o digitálnych hodinách a aj o zopár veciach nie úplne k téme (o hvezdárni a o tom, ako sa naučila bicyklovať).

IMG_0461

IMG_0459

IMG_0460 IMG_0462

IMG_0466

IMG_1069

Na presýpacie hodiny treba okrem dvoch plastových fliaš ešte kartón, špagát, tavnú pištoľ, piesok (alebo soľ) a paličky.

Enigma z krabičky od čipsov a papiera

IMG_0141

ozajstná vyzerala takto. Túto z papiera a krabičky od Pringles nám ukázal Honza Foniok na MiSTe. Návod na zostrojenie a použitie, vrátane šablóny na vytlačenie, je tu. Naši sú na ňu ešte trochu malí, ale študentov to na cvikách k Turingovým strojom možno pobaví…

5-minútové strašidlo

Minulý týždeň v utorok večer sme boli zase raz na muzikál (Báthorička… tentokrát v Žiline… ja som sa niekedy dávnejšie vyjadrila, že mi chýbajú muzikály, na aké sme zvykli chodiť na Broadway… výsledkom bolo, že som na narodeniny dostala dve dvojice lístkov…). Ale to je iná story. Táto je o tom, že tesne predtým, ako sme zverili deti starému otcovi, Kika zahlásila, že má prísť nasledujúci deň do školy ako strašidlo. Streda bola totiž posledný deň v škole pred prázdninami a tak nejako išli oslavovať svojskú verziu Halloweenu. Večer sme už samozrejme nič neriešili, ale ráno som sa jej spýtala, že ako to malo byť s tým strašidlom…

Odpoveď bola, že áno, má byť strašidlo alebo duch, ale prišla aj dodatočná požiadavka, že nemôže byť veľmi strašidelné, že len také milé. Tak som za 5 minút zo starej vyradenej obliečky na perinu stvorila toto tu (pomôcky len nožnice a fixka na textil):

Postieľka pre bábiky

Ono je to tak. Mama feministka sa môže snažiť bojovať proti rodovým stereotypom. Ale potom vidí, ako jedno mláďa stavia dráhy zo všetkého možného aj nemožného a tak na narodeniny vyrába doma cesty. No a keď druhé mláďa neprestajne básni o postieľke pre bábiku, tak na príslušné narodeniny sa pustí do kartónového nábytku aj s príslušnou výbavou. Jedinou útechou je, že látkové cesty si stavajú obaja a aj bábiku dávali dnes večer spať spolu.

Čo sa týka postieľky, mierne som si upravila tento návod. Plachta, perina a vankúšik boli zo zvyškov látky len tak od oka.

A hromadná oslava bola tento víkend. Okrem 3 a 5-ročných mláďat oslavoval aj môj 30-ročný brat a 80-ročná babka. Torta bola na Kubkove želanie čokoládovo-čokoládová a tvarohový krém schytal farbu od mrazených čučoriedok.

Doma vyrobená flísová autodráha

Ten náš krpec stavia autodráhy alebo cesty zo všetkého, čo príde – z legových kociek, z Tesco kariet, z domina. Keď sa občas vyskytujeme v detskej herni alebo u kamarátov, kde majú ozajstné autodráhy alebo vláčikové dráhy, tak je úplne jasné, čomu sa bude venovať. A tak som mu k narodeninám vyrobila cesty.

Zvyšky čierneho flísu som mala doma, “vypuklú” farbu na textil som kúpila (zhodou okolností fosforeskujúcu, lebo obyčajnú žltú ani bielu nemali). Z flísu som nastrihala veľké a malé rovné kúsky, veľké a malé zákruty, zopár križovatiek, jedno parkovisko. Obšívať netreba, lebo flís sa nepára, stačí na ne nakresliť čiary. Potom nechať zaschnúť a prípadne ešte pre istotu prežehliť z rubovej strany a cesty sú hotové. Sú spratné, ľahko prenosné (rovno som k nim spravila aj vrecúško) a v prípade potreby sa dajú prať.

U detí mali veľký úspech a jediná sťažnosť bola, že sa nedajú stavať na dlážke, lebo tam sa pri cestnej premávke dosť šmýkajú. Treba sa s nimi hrať na koberci, lebo tam sa flís dobre prichytí.

Sviečky z včelieho vosku

Kika dostala na Vianoce dva pláty včelieho vosku a knôt. Bez inštrukcií, ale tak nejako sme sa dohodli, že z nich spravíme sviečky.

Voskový plát a knôt

Toto je jedn plát prestrihnutý na polovicu. Knôt som odstrihla tak, aby trčal z obidvoch strán – predsalen nie je dopredu jasné z ktorej strany budú detské sviečky vyzerať lepšie a je fajn, keď majú inštrukciu, že majú robiť tak, aby im stále trčali dva chvostíky.
Na dve sviečky

Začiatok som im spravila obom ja, lebo plát mal chuť sa lámať. Netreba na to žiadne lepidlo, v teplých rukách vosk zmäkne tak akurát, že sa s ním sá dobre robiť. Len pomaly.

Na začiatku treba opatrne

A potom už pracovali sami. Ako hovorí Kika: “Pomaly zagulíme. Ako palacinku.”

Zagulíme

Kubovi to tiež celkom išlo.

Zagulíme

Keď došli na koniec, popritláčala som im okraj plátu, aby sviečka držala pokope – opäť netreba žiadne lepidlo, stačia teplé ruky. Odstrihli sme knôt z jednej strany a sviečky boli hotové.

Hotové sviečky

Museli sme ich hneď aj otestovať. Teraz sú na jedálenskom stole a aspoň raz denne si ich musíme zapáliť ku jedlu.

Ohníky

Potom sme si rozdelili ešte druhý plát, a vyrobili dve užšie a dve menšie sviečky:

Hotové sviečkyKnôt nám ešte ostal, tak možno niekedy časom sa pustíme aj “liatych” sviečok. Čo mi pripomína, že vôbec netuším, kde sa nachádza moje sviečkárske náradie…

Zdobenie medovníčkov

Okrem toho, že deti oznamujú príchod Vianoc náhodným prepuknutím v spev pesničiek s vianočnou tematikou (aj známych, ale aj úplne neznámych, ktorých pôvod je zrejme v škôlke), tak sme u nás zahájili prípravy pečením a zdobením medovníkov. Vykrajovali obidvaja, ale keď prišlo na zdobenie, Kubo si zobral na starosti zásobovanie a testovanie kvality výrobkov a Kika ťahala za dvoch. Chvíľku trvalo, kým sme sa dohodli, že medovníky treba celé pokresliť a nie modelovať na nich z cukrovej polevy 3D objekty, ale potom to už išlo výborne:Kika ukazuje, ako zdobí

Pracujeme všetci

Kubko to celé riadil

Kika pracuje

Medovníčky

Akvárium

Na Deň detí pršalo, tak sme doobedie strávili výrobou akvária. To naše ani na začiatku nebolo také elegantné ako to, ktoré ma inšpirovalo, a okrem toho už malo niečo za sebou, kým som sa dostala k foťáku, ale aj tak malo úspech.

potrebujeme:
krabicu (po našom nedávnom sťahovaní bolo z čoho vyberať)
4 veľké gombíky
hrubú niť/tenký špagát
pastelky/farby
orezávací (“lámaci”) nôž na kartón

Najprv z krabice vyrežeme akvárium. Na vrchu spravíme tenké drážky. Z odrezkov pripravíme vodné živočíchy, ktoré buď vyfarbíme alebo omaľujeme. Potom ich zavesíme pomocou nití na gombíky a navlečieme do drážok v akváriu, aby sa dali posúvať. Ďalší postup už necháme na maličkých.

Halloween trochu inak

Namiesto strašenia sme si dnes išli kúpiť pomaranče. Kike sa totiž veľmi páčili svetielka, ktoré sme mali zapálené, keď nám v sobotu nešla elektrina, a tak som rozmýšľala, či nevyrezať tekvicu. Ale potom som si povedala, že radšej niečo, s čím nebude toľko neporiadku. A pomaranče okrem toho, že zachovajú farebnú schému a voňajú, sa dajú rovno aj zjesť.

pomaranče
čajové sviečky
malý nožík
lyžica
malá misa

Prekrojíme pomaranče na polovice. Lyžicou vydlabeme dužinu nad malou misou a buď zjeme, alebo zavoláme na pomoc malého veľkého hladoša. Z vrchnej polovice každého pomaranča odkrojíme čiapočku tak, aby navrchu bola diera. Potom povyrezávame oči, zuby, čokoľvek a vložíme dovnútra sviečku. Zapálime a zakryjeme hornou polovicou. A pomarančové strašidlo je hotové.

Sopka domáca

Tento týždeň sme tu už mali zemetrasenie a tesne nás minul hurikán. V rámci kompletizácie prírodných katastrof sme si doma spravili ešte sopku.

Pred pár mesiacmi som totiž Kike uvarila plastelínu. Používanie a horúce leto mali za následok, že plastelína postupne stratila tú správnu konzistenciu, a tak prišiel čas sa jej zbaviť. Ale aby to nebolo len také zahodenie do koša, spravili sme najprv zopár výbuchov. Na sopku potrebujeme:

kartónovú rolku z toaletného papiera (alebo papierových obrúskov)
plastelínu na vyhodenie (alebo nejakú inú hmotu, ktorej vám nebude ľúto)
sódu bikarbónu
ocot
malý plech

Postavíme papierovú rolku na plech a z plastelíny vyrobíme sopku. Potom do rolky nasypeme sódu bikarbónu a pomáhame dieťaťu liať dovnútra ocot. Opakujeme, kým ho/ju to baví. Nie sú to také výbuchy, ako spravia Coca-cola a Mentos, skôr také vytekanie lávy, ale aspoň netreba maľovať potom kuchyňu.

PS Kvalita obrázkov nič moc, ale to bola kombinácia málo svetla, rýchlych výbuchov a fascinovaného dieťaťa, takže lepšie sa mi nepodarili.

PS2 Pre chemicky orientovaných, tu sú detaily.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...