Jedovnice a Macocha

Boli sme na Morave na predĺžený víkend oslavovať dvoje narodeniny (z ktorých ani jedny nie sú v júli a dávajú spolu 120 rokov). A prvýkrát stretnúť mojich dvoch nových synovcov. Výlet bol veľmi fajn a niekedy sem budeme musieť zobrať aj Miša a ísť s ním do priepasti Macocha a do Punkevní jaskyne. Dve z dvoch detí odporúčajú. 

Seaside Park

Raymondskill Falls (Delaware Water Gap)

Do tretice sa nám podarilo do parku Delaware Water Gap prísť, keď už boli stromy zelené (prvý výlet 2007, druhý výlet 2010) a malo to niečo do seba. Začali sme pri Raymondskill vodopádoch, ale tie ma príliš nenadchli. Sú len malý kúsok od parkoviska, takže na chodníku samozrejme veľa ľudí, a na vode pena. A zjavne to nebola pena len z toho, že voda padá z veľkej výšky. 

Tak sme si našli iný chodník. Prechádzali sme sa po nízkom hrebeni s výhľadom na rieku Delaware a na tri americké štáty. Deti trochu kvíkali, že horúco (som zvedavá, čo budú hovoriť v lete), ale ja by som pokojne išla aj dlhšie. 

Sandy Hook Beach

Voda mala menej ako 15 stupňov, takže plávať sa samozrejme nedalo. (Ono aj keby bola teplá, tak s New Yorkom a zásobovacími tankermi na dohľad by sme si to zrejme rozmysleli…) Ale na lenivé sobotné doobedie na piesku a počúvanie špliechania vĺn to bolo ideálne. Deti sa už pýtali, kedy pôjdeme znovu. 

Princeton

Dnes nám otvorili parky, takže sa už bude opäť dať chodiť všelikam von. Ale minulý týždeň, keď ešte boli zavreté a nebolo jasné, že dokedy, sme sa doma dohodli, že sa aj tak budeme chodiť venčiť na nové miesta. Povedali sme si, že spravíme tour de okolité dediny. Odvezieme sa autom, zaparkujeme niekde v mestečku, poprechádzame sa, kúpime nejaký take-out obed a buď ho zjeme niekde na deke, ak sa bude dať, alebo ho zoberieme domov.

Ako prvý bol minulú sobotu na rade Morristown. Ok, asi tam ešte pôjdeme do múzea, keď sa znovu otvorí, bezkontaktný take-out sme nakoniec zjedli doma. Ale dnes sme išli kúsok ďalej a navštívili kamarátov v Princetone. Tu sa opäť raz ukazuje, aká je moja pamäť deravá, pretože viem, že po Princetone sme sa už kedysi (pred desiatmi rokmi) prechádzali pri niektorých našich cestách na neďalekú samozbernú farmu, ale vôbec mi to teraz nebolo povedomé. Tak som si kampus a hlavnú ulicu pozrela nanovo. 

Po dvoch dňoch dažďa sme dnes úplne neodhadli slniečko a skoro letný deň. Okrem toho si Kubko oškrel aj koleno, aj lakeť, aj on aj Kika frfľali na rúška v teple a jedna z najlepších univerzít sveta ich nejako veľmi neoslovila, takže výlet sa viac páčil mne a Mišovi, ale živú spoločnosť sme si po týždňoch izolácie užili všetci.    

Reeves-Reed Arboretum

Zistili sme, že máme v Summite arborétum a že je aj teraz otvorené, tak sme sa tam vybrali dnes vyvenčiť. Úplná paráda, kopa kvetov, farieb, pokoj. Určite tam ešte pôjdeme. Dá sa tam piknikovať, zvykli mávať rôzne programy pre deti, ružová záhrada vyzerá sľubne. Našli sme aj “malú” sekvoju, ktorá sa zatiaľ ešte dá objať, bylinkovú záhradu a tri víly (vraj ich je desať). Kuba viac ako kvety zaujal dobrý ďalekohľad.  

Metropolitan museum of art

Deň žien sme strávili v Central Parku (aj obzerajúc snežienky, aj spomínajúc na Alicu v krajine zázrakov) a v Metropolitnom múzeu umenia (The Met). Na jednu stranu som mala mierne obavy… naše doterajšie potulky v New Yorku boli na interaktívne, na na-deti-orientované miesta, kde sa dá veľa vecí ošahať a vyskúšať. A to sa Kike a Kubovi samozrejme páči. Galéria? Kde sa “len” pozerá? Nebola som si úplne istá. Nechcela by som hneď v druhej miestnosti počuť “Ja sa nnuudííím”. Na druhú stranu, podľa mňa deti patria do gelérií (aj keď nie vždy sú s tým galérie uzrozumené). Deti majú názory! Deti sa menej bránia vplyvu toho, na čo sa pozerajú, a viac na rovinu povedia, čo si o tom myslia. Tešila som sa na ich dojmy. 

A bolo to dobré. Pozerali sme staré obrazy (“Prečo je na skoro všetkých Mária s bábätkom?”), impresionistov (“Títo nemaľujú až tak poriadne, ako tí predtým.”), špeciálne van Gogha (“Toto stojí viac ako 100 miliónov dolárov??”), moderné obrazy (“Aj toto je umenie?”), antické sochy (“Prečo ich robili bez hláv a bez rúk?”), oblečenie (“Aj oni majú také našité ako ja na pretáčacom tričku.”), indiánske výtvory (“Nejakí malí boli.”), brnenia (“Chudák kôň.”)… Hľadali sme, aký najstarší kúsok nájdeme (vyhral pár stotisíc rokov starý pazúrik). A veľký úspech mala egyptská sekcia, kde nám Kubo dal prednášku o Knihe mŕtvych.  

Teraz by to chcelo MOMA. Ale asi v rámci anti-COVID opatrení, keď už sme prešli od ošahávacích aktivít k očumovacím, to posunieme ešte o kúsok a vyberieme sa niekam do prírody. 

United Nations

Sem som išla sama, bez detí, bez Miša. Veľmi zaujímavé, aj keď také požuté a trochu z rýchlika (ako pre nás turistov, všakže…). Ale dobre.

Zopár dojmov:

  • Niektoré veci by bolo treba vo svete hovoriť oveľa hlasnejšie, lebo v záplave všetkého ostatného ich nepočuť – napríklad koľko peňazí ide na zbrojenie v porovnaní s inými výdavkami alebo prečo sú na tej stene s portrétmi bývalých generálnych tajomníkov samí chlapi (aj keď trošku rozmanitosti už smerom doprava začína byť vidno). 
  • Rôzne krajiny darovali OSN rôzne umelecké diela. Francúzsko to poňalo inak. Ich Fucaultove kyvadlo sa hojdá vo vstupnej hale a všetkým ukazuje, že nech si o tom myslia, čo chcú, Zem je guľatá. Ma to celkom pobavilo a potešilo, keď som si ho tam všimla.  
  • Dobrý suvenírový obchod. Darčekové predmety z rôznych krajín (Slovensko zastúpené nebolo). Ale nerozumiem úplne, prečo bolo kníhkupectvo ešte samostatne a nie súčasťou tohto obchodu…  
  • Zaujímavé je, že COVID ich trápi menej ako napríklad Federálnu banku, kde som tiež mala objednanú tour, ale tú do odvolania zrušili. 

Liberty science center

Opäť raz jedno miesto, kde už Kika bola, ale nič si z neho nepamätala. V pondelok boli prázdniny a my sme sa na celý deň vybrali do Liberty Science Center. Najväčší úspech mala sekcia Angry Birds, kde mohli deti veľkými prakmi strieľať na stavby, ktoré postavili, ale aj skúšať kladky, na kopcovitých dráhach pretekať autíčkami, ktoré si poskladali, a všeličo iné. Okrem nahnevaných vtáčikov sa im veľmi páčil tmavý tunel, kde nebolo vôbec nič vidno (ja som pozerala vonku na obrazovke), bager, žeriav, magnety… a samozrejme, že sme všetko nestihli, takže asi ešte niekedy pôjdeme.

American museum of natural history

Tu už deti raz boli. Ale z tej návštevy si nepamätali vôbec nič. Kiku tentokrát “ten blú jeul” nefascinoval až tak veľmi ako naposledy, ale zato discovery room sme tentokrát zvládli, takže decká mohli všeličo pozorovať pod mikroskopmi, vyrábať tsunami, obchytať zopár chrobáčikov, … Okrem toho ešte veľký tresk, dinosaury a 3D film o sopkách. Samozrejme, že bude treba prísť znovu, lebo aj keď sme tam boli skoro celý deň, ešte sme veľa nestihli. (Dobre že knižnica dáva vstupenky aj do tohto múzea…)

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...