Metropolitan museum of art

Deň žien sme strávili v Central Parku (aj obzerajúc snežienky, aj spomínajúc na Alicu v krajine zázrakov) a v Metropolitnom múzeu umenia (The Met). Na jednu stranu som mala mierne obavy… naše doterajšie potulky v New Yorku boli na interaktívne, na na-deti-orientované miesta, kde sa dá veľa vecí ošahať a vyskúšať. A to sa Kike a Kubovi samozrejme páči. Galéria? Kde sa “len” pozerá? Nebola som si úplne istá. Nechcela by som hneď v druhej miestnosti počuť “Ja sa nnuudííím”. Na druhú stranu, podľa mňa deti patria do gelérií (aj keď nie vždy sú s tým galérie uzrozumené). Deti majú názory! Deti sa menej bránia vplyvu toho, na čo sa pozerajú, a viac na rovinu povedia, čo si o tom myslia. Tešila som sa na ich dojmy. 

A bolo to dobré. Pozerali sme staré obrazy (“Prečo je na skoro všetkých Mária s bábätkom?”), impresionistov (“Títo nemaľujú až tak poriadne, ako tí predtým.”), špeciálne van Gogha (“Toto stojí viac ako 100 miliónov dolárov??”), moderné obrazy (“Aj toto je umenie?”), antické sochy (“Prečo ich robili bez hláv a bez rúk?”), oblečenie (“Aj oni majú také našité ako ja na pretáčacom tričku.”), indiánske výtvory (“Nejakí malí boli.”), brnenia (“Chudák kôň.”)… Hľadali sme, aký najstarší kúsok nájdeme (vyhral pár stotisíc rokov starý pazúrik). A veľký úspech mala egyptská sekcia, kde nám Kubo dal prednášku o Knihe mŕtvych.  

Teraz by to chcelo MOMA. Ale asi v rámci anti-COVID opatrení, keď už sme prešli od ošahávacích aktivít k očumovacím, to posunieme ešte o kúsok a vyberieme sa niekam do prírody. 

United Nations

Sem som išla sama, bez detí, bez Miša. Veľmi zaujímavé, aj keď také požuté a trochu z rýchlika (ako pre nás turistov, všakže…). Ale dobre.

Zopár dojmov:

  • Niektoré veci by bolo treba vo svete hovoriť oveľa hlasnejšie, lebo v záplave všetkého ostatného ich nepočuť – napríklad koľko peňazí ide na zbrojenie v porovnaní s inými výdavkami alebo prečo sú na tej stene s portrétmi bývalých generálnych tajomníkov samí chlapi (aj keď trošku rozmanitosti už smerom doprava začína byť vidno). 
  • Rôzne krajiny darovali OSN rôzne umelecké diela. Francúzsko to poňalo inak. Ich Fucaultove kyvadlo sa hojdá vo vstupnej hale a všetkým ukazuje, že nech si o tom myslia, čo chcú, Zem je guľatá. Ma to celkom pobavilo a potešilo, keď som si ho tam všimla.  
  • Dobrý suvenírový obchod. Darčekové predmety z rôznych krajín (Slovensko zastúpené nebolo). Ale nerozumiem úplne, prečo bolo kníhkupectvo ešte samostatne a nie súčasťou tohto obchodu…  
  • Zaujímavé je, že COVID ich trápi menej ako napríklad Federálnu banku, kde som tiež mala objednanú tour, ale tú do odvolania zrušili. 

Liberty science center

Opäť raz jedno miesto, kde už Kika bola, ale nič si z neho nepamätala. V pondelok boli prázdniny a my sme sa na celý deň vybrali do Liberty Science Center. Najväčší úspech mala sekcia Angry Birds, kde mohli deti veľkými prakmi strieľať na stavby, ktoré postavili, ale aj skúšať kladky, na kopcovitých dráhach pretekať autíčkami, ktoré si poskladali, a všeličo iné. Okrem nahnevaných vtáčikov sa im veľmi páčil tmavý tunel, kde nebolo vôbec nič vidno (ja som pozerala vonku na obrazovke), bager, žeriav, magnety… a samozrejme, že sme všetko nestihli, takže asi ešte niekedy pôjdeme.

American museum of natural history

Tu už deti raz boli. Ale z tej návštevy si nepamätali vôbec nič. Kiku tentokrát “ten blú jeul” nefascinoval až tak veľmi ako naposledy, ale zato discovery room sme tentokrát zvládli, takže decká mohli všeličo pozorovať pod mikroskopmi, vyrábať tsunami, obchytať zopár chrobáčikov, … Okrem toho ešte veľký tresk, dinosaury a 3D film o sopkách. Samozrejme, že bude treba prísť znovu, lebo aj keď sme tam boli skoro celý deň, ešte sme veľa nestihli. (Dobre že knižnica dáva vstupenky aj do tohto múzea…)

Sea, air and space museum

Jedna z prvých prechádzok, keď sme sa presťahovali, viedla do knižnice. Okrem knižiek požičiavajú napríklad aj mikroskopy, teleskopy, ďalekohľady,… a vstupenky do rôznych múzeí. Ako prvé nám vyšlo múzeum na lietadlovej lodi Intrepid. Okrem samotnej lietadlovej lode sme pozreli aj lietadlá, ktoré majú na palube, ponorku (o tej deti velice špekulovali, Kiku fascinovali štvorposchodové postele) a raketoplán Enterprise. Za pilotov ešte musia trochu trénovať, lebo na trenažéri sa im bezpečne pristáť nepodarilo ani raz…

Bolo sa treba pustiť aj do tých lístočkov z adventného kalendára, tak sme cestou na loď zavítali aj do M&Ms obchodu kúsok od Times Square. 

Iba v Amerike…

Jedna z prvých vecí, ktoré chceli deti vyskúšať, keď sme prišli, boli bagels. Kúsok od domu máme pekáreň (deti ju samozrejme už volajú bagláreň), takže je čo skúšať. Ale situácia s pečivom sa tu nezmenila, kým sme boli v preč. V potravinách sa dá kúpiť nasladlý sendvičový chlieb, bagety (aj celozrnné) a žemle a v niektorých aj artisan bread (rozumej náš normálny chlieb), ktorý je v porovnaní so všetkým ostatným besne drahý. Neprešiel ani týždeň, odkedy sme prišli, a už som piekla chlieb. 

Moje zručnosti v tomto smere značne zhrdzaveli, lebo na Slovensku som ich nepoužívala vôbec (veď sme mali Ďurošku, všakže). Tak som zisťovala know-how od kamarátok, o ktorých viem, že pekávajú chlieb a spravila prvý pokus. Nemala som celozrnnú múku, jediné semiačka boli slnečnicové, vážila som od oka, lebo váhu mám v krabici niekde snáď už na tejto strane Atlantiku… celkovo ešte veru je čo vylepšovať. Ale zjedol sa. A Mišo už pýtal ďalší. 

Chlieb tu síce nie je, čoho ale máme veľa, sú pukance. Prekvapení sme boli všetci, keď nám v piatok prišiel neočakávaný balík a v ňom vrece pukancov. Poslal ho dealership, od ktorého Mišo kupoval auto, že pozornosť podniku. Síce nerozumieme, ale deti boli nadšené, tak sme mali večer domáce kino. Z vreca zatiaľ nevyzerá, že by viditeľne odbudlo.  

Jesenná Štiavnica

Svadba Romana a Terky

 

Computer Methods in Biomechanics and Biomedical Engineering

Do New Yorku sme sa toto leto vybrali preto, že ja som išla na konferenciu. Konala sa na Columbia University, na ktorej som sa s Mišom zastavili na jednu noc, keď sme išli na Work and Travel program ešte počas vysokej školy. Teraz som mala príležitosť si ju prezrieť poriadnejšie. Alma Mater bola celá obstavaná, lebo sa pripravovali na otvorenie nového školského roka, ale našla som aspoň leva, ktorému od hladu po jej vedomostiach trčia rebrá. Okrem toho slnečné hodiny, pri ktorých sa síce dobre stretáva, ale čas neukazujú, starú knižnicu, ktorá má síce nápis Library, ale už v nej knihy nie sú a slúži len na reprezentačné účely, novú knižnicu, ktorá je síce veľká a parádna, ale konferenčný badge nestačí na vstup. Zato som sa bez problémov dostala do Havemeyer Hall, ktorá má jednu z najfilmovanejších prednáškových siení a bola miestom objavov, ktoré viedli k siedmym Nobelovým cenám. Vnútri som náhodne natrafila na výstavu o histórii zápaliek. Pekný kampus. 

Konferencia bola dobrá. Podobne ako v Japonsku, aj tu to miestami vyzeralo, že kto nerobí v nejakej forme machine learning, akoby ani nerobil nič. Dve z troch plenary lectures boli veľmi zaujímavé a dobre odprezentované – Liesbet Gerris a Natalia Trayanova. Chlapík, ktorý mal tú tretiu, ktorá dokonca tematicky vyzerala najbližšie tomu, čo robíme my, ma úplne dokonale uspával, takže veľmi neviem, o čom bola. Fajn bolo, že mali aj workshopy, na ktorých sa dalo všeličo vyskúšať a jeden zo softwarov, ktorý som si tam ohmatala (SimVascular), sme sa s kolegom dokonca rozhodli zaradiť aj do nového predmetu, ktorý začíname učiť v letnom semetri na novom odbore Biomedicínska Informatika. Nadviazala som zopár kontaktov, nabrala inšpiráciu, posmutnela, ako sú všetci ostatní oproti mne šikovní… konferencia. 

Konferenčná večera bola na jachte, ktorou nás previezli ku Soche slobody a ku Brooklyn Bridge. Jedlo fajn, ale nič výnimočné, na dezert sa mi nechcelo čakať v nekonečnej rade, ale spoločníkov pri stole som mala príjemných a zhovorčivých a výhľady boli fotogenické, takže ok.   

Čo majú všetci proti New Jersey?

Áno, sú aj krajšie miesta na svete, ale aj tak mi nie je celkom jasné, prečo sa Američania tak navážajú do New Jersey. Nám sa v Garden State páčilo. 

Museli sme sa samozrejme ísť pozrieť, kde sme bývali, naobedovať do obľúbenej reštaurácie, kúpiť si zmrzlinu a bagle a tak… Spomínať. Nabudúce zoberieme aj deti.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...