Silvester 2016

Silvesterovali sme pri Prahe. Žiadne veľké oslavy, ale príjemný čas s rodinou.

V Prahe samotnej sme našli Kráľovstvo železníc. Je to výstava modelov vláčikov, ale aj kadečoho iného – lega, starých hračiek, igráčikov (tých boli strašné kvantá a Kika medzi nimi zbadala aj toho jediného, ktorého máme doma). Decká si zašoférovali električku, autobus aj vláčik. Dá sa tam stráviť (pre milovníkov vláčikov aj bez detí) kopa času a to ešte exponáty nie sú kompletné.

Vyzimiť sme sa potom išli na Karlov most, kde sme trochu pomocou starého chleba rozlietali miestnu populáciu čajok. A na druhý deň k Labe, kde sme pre zmenu kŕmili nutrie. (Tie by som asi ale bez varovania stretnúť nechcela).

Na nový rok návrat domov. Tam nás privítali zamrznuté vodovody, ale to už je iný príbeh…

Ešte dva výlety s deťmi v Čechách

Jeden bol k vode. Predsalen je to veľmi dobrý spôsob trávenia horúcich letných dní. Jazero Lhota sa ukázalo ako retro výlet do starých časov – vrátane vodných bicyklov, točenej zmrzliny a “typických susedov dovolenkárov”. Ale bol tam neskutočný pokoj a deka v tieni na polceste medzi vodou a detským ihriskom. Úplná pohoda.

Druhý tak nejak vyplynul z momentálnej fascinácie našich detí. Bludiská. A ukázalo sa, že dôležitá je aj cesta, nielen samotný cieľ, lebo užili si jazdu aj pražským metrom aj električkou na Petřín. Tam sme prešli zrkadlovým bludiskom, pobavili sa na na zrkadlách, čo nás ponaťahovali všetkými možnými smermi a pri hvezdárni sa pomotali v bludisku namaľovanom na zemi (Kubino zahlásil, že sa stratil a nevie odtiaľ vyblúdiť). Potom sme sa mierne stratili aj v priľahlých záhradách cestou dolu, keďže realita celkom nezodpovedala google maps (alebo naopak, ktovie…), ale všetko dobre dopadlo a dôkladne vypražení (?, opražení?) sme sa odmetrovali preč. Až na veľký hic tiež fajn.

Park Mirakulum

Cestou z Jasnej sme sa zastavili doma vpodstate len oprať a prebaliť na horúce počasie a odtrepali sme sa do Čiech. Tam sme jeden deň strávili v Parku Mirakulum a rozjímali nad tým, prečo takéto niečo neexistovalo pred dvadsiatimipiatimi rokmi.

mapa

Aby som bola presná, ono to teda existovalo, ale boli to kasárne a vojenský priestor. Dnes je prerobený na obrovský park pre deti – väčší, akčnejší, lacnejší (a záchodovo lepšie vybavený) ako Habakuky.

Mláďatá tam skákali na trampolíne, preliezali lanovú dráhu, ktorá mala dve poschodia nad zemou a jedno pod zemou, hrali sa v obrovskom pieskovisku a vodnom parku, obdivovali parný vláčik a tank, blúdili v kríkovom bludisku… a to sme ani nestihli vyskúšať všetko, čo bolo v ponuke (napríklad tvorivé dielne, obrovské kyvadlové hojdačky, celú “kontaktnú zoo”, …).

Bolo by výborné mať takéto niečo do pár kilometrov od domu.

Nezmokli sme, už sme tu

Cestou domov sme sa zastavili ešte v Nemecku u kamarátov a spravili si výlet k ďalšiemu jazeru. Kika na lane:
Kika šplhá

Helenka sleduje Kubkove výkopové práce:

Kubko a Helenka

Sedím na kameni a je mi dobre:

Na ihrisku

Voda nebola síce teplá, ale plávať sa dalo:

Kúpanie

Kubko sa vyvaľuje na pláži:

Kubko sa vyvaľuje na pláži

V Helenkinom hračkárstve:

Helenkine hračkárstvo

Ešte jedna noc v Čechách a dnes sme dorazili domov. Tento posledný úsek bolo vidno, že všetci toho už majú dosť a dva týždne sú asi naozaj naša horná hranica na putovný výlet s deťmi. Kubko síce hovoril, že on ešte nejde domov, že chce ešte búvať v nejakom inom domčeku, ale Kika sa už tešila, lebo dohoda bola, že doma si môžu otvoriť svoje suveníry z výletu.

Suveníry

Šinieme si to do Legolandu

Náš posledný roadtrip bol pred piatimi rokmi a povedali sme si, že je načase s touto našou obľúbenou zábavou zase začať. Bolo to tesné, ale do auta sme sa zmestili. Okrem toho, čo tu vidno, majú deti vzadu pod nohami skladací kočík, na sedadle zopár hračiek a ja kabelku. Akurát naspäť nás má ísť o jednu osobu a pár krabíc Lega viac, takže na high level Tetris ešte len príde. Didi, prosím Ťa, cestuj naľahko.
Batožina

Máme odskúšané, že zhruba 400km väčšinou po diaľnici je naše maximum, čo sú deti ešte ako tak spokojné. Podľa možnosti nie dva dni po sebe. Tak sme aj plánovali cestu a prvé dve noci strávili u mojej tety za Prahou. V “odpočívací” deň sme išli na malý výlet do Mělníka a pozreli sa, kde sa stretáva Vltava a Labe. (Inak, aby nedošlo k nedorozumeniu, Vltava je to vľavo, to vpravo je kanál a Labe nevidno, lebo je úplne vľavo “pod” cestou). Pred pár týždňami, keď boli tie veľké záplavy, mi presne takýto obrázok prišiel s textom “Potká se Vltava s Labem a říká: Hele, červen a taková kosa. Nezatopíme­­?” A to, čo vidno od cesty vyššie, zatopili.

Sútok Labe a Vltavy

Bez zmrzliny to nešlo.

Kubo a čokoládová zmrzlina

Ani bez každodennej návštevy detského ihriska.

S Hankou na hojdačke

A toto už je po ďalších 400km v Nemecku, pri Ruppiner See, v dedinke, ktorá má viac koní, ako domov. A tých koní je menej ako 10. Trochu preháňam, ale nie veľmi. Penzión som našla online, pre hostí má tri izby a keďže ja som cheap, objednala som iba jednu (lebo deti do 4 rokov, ktoré spia s rodičmi alebo v prinesenej postieľke neplatia) a zbalila dve nafukovacie karimatky. Na raňajky vajíčka na tvrdo so štrikovanými čiapkami, domáce lekváre, … na schodoch vychechtaná ježibaba, na záhrade jazierko so zlatými rybkami a jedným “žralokom”, ktoré musí Kubo skontrolovať zakaždým, keď ideme von, aj keď sa vraciame. A k zaparkovanému autu musíme chodiť okľukou, lebo priama cesta vedie pozdĺž susedovie obsypaného malinčia a je jednoduchšie sa im vyhnúť, ako zakaždým ukecávať moje kobylky, nech ich nechajú tak. A dostali sme tri kľúčiky – jeden od vchodových dverí, jeden od izby a jeden od móla. Moja nemčina nestačí na to, aby som pochopila ten tretí.

IMG_6284

Oddychový deň tentokrát na výlete v mestečku Neuruppin. Taká ospalá diera.

Neuruppin

Ako správni vymetači detských ihrísk, museli sme sa zastaviť aj na tomto:

Detské ihrisko

Kika nechcela ísť hore, tak som išla aspoň ja:

Iva v sieti

Aj hojdačky boli lanové

Aj hojdačky boli lanové

Ten oceľový chlapík vpravo sa volá Parzival.

Parzival

Labuť s pokrúteným krkom

Labuť s pokrúteným krkom

Kostol

Kostol

Stromoradie
Stromoradie

Kika v sieti

Kika v sieti

Išli sme aj do parku, kde sa dalo kúpať. A okrem nás aj celá jedna svadba. Toto sú traja z nich na móle.

Svadobčania

Nevesta je tá s rukávikmi (chvíľu tam pobehovala aj v závoji)

Nevesta

Mišo zhodnotil, že je to celé strašne starovýchodonemecké – vrátane babičiek skáčúcich do vody, tlupy detí bez plaviek, všetkých prezliekajúcich sa rovno na pláži. Je pravda, že napríklad v Amerike také človek nevidí (ale to ani deravé lanové ihriská, všakže…). Mne sa to páčilo a deti mali ideálnu kombináciu vody a piesku, takže všetko bolo v naprostom poriadku. (A zistila som, že okrem Miša máme v tejto v rodine ešte jedného managera, ktorý nevie po nemecky, ale v práci mu to neprekáža – Kika bez problémov zorganizovala malého chlapčeka s krhličkou, aby jej nosil vodu na jej stavby.)

ParkAk všetko pôjde dobre, zajtra by sme mali doraziť do Billundu.

Čas fotiek – prvý týždeň dovolenky

Praha – zoo, centrum a výhľady
Děčín – tak kopcovitý, že mi pripomína Banskú Štiavnicu
Hřensko – loďkovanie v Českom Švajčiarsku

a ešte zopár navyše:

 

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...