Jesenná nedeľa s Rajeckou Ančou

Trať zo Žiliny do Rajca oslavuje začiatkom októbra svoje 115. narodeniny. A tak ako aj po minulé roky, v rámci oslavy železnice ponúkajú jazdu 60 rokov starým vláčikom Hurvínkom. Tak sme išli na výlet do Rajeckých Teplíc, dostali klasické kartónikové lístky a pozreli si dopravné múzeum (Kuba v ňom najviac fascinoval veľký stôl s modelovým elektrickým vláčikom, Kiku výpravcovské čiapky a plácačky). Potom ešte prechádzka jesenným parkom a (ako inak) návšteva detského ihriska a jazda preplneným vláčikom naspäť do Žiliny.

Nedeľný výlet s deťmi: Štefanová -> Chata na Grúni

V rámci rozširovania repertoáru sme sa dnes vybrali chodníkom, ktorým sme na Chatu na Grúni ešte nešli – po modrej značke zo Štefanovej. (Druhý dôvod je ten, že cesta k začiatku žltej pri chate Vrátna je po júlovej kalamite ešte stále oficiálne zarúbaná.)

Na smerovníku hodina, nám to trvalo asi hodinu a pol, prevýšenie niečo pod 400m. Celý chodník cez les, výhľady len asi dva, ale deti pozorovali padajúce listy, huby, mloka, slimáka, takže nuda nebola. Hore malo klasicky úspech detské ihrisko a dobrý obed. Akurát blata bolo toľko, že po príchode domov išlo rovno oblečenie do práčky a deti do vane.

 

Najbližšia chalúpka na stračej nôžke

sa nachádza pri kolibe Panoráma v Nezbudskej Lúčke (na druhej strane Váhu oproti Strečnu).

Keď som prišla z Grécka, tak bolo kráááásne počasie a bolo treba deti zobrať niekam vyvenčiť.  Išli sme práve ku chalúpke na stračej nôžke. Boli sme tam už raz predtým, ale vtedy mrholilo, takže sme si to až tak neužili.

Teraz sme sa pohrali v pieskovisku a s chodúľami, popozerali všetky rozprávkové domčeky (býva tu aj Snehulienka, Červená čiapočka, Krteček a iné zvery), ochutnali výborný domáci koláč (minule sme mali langoše, tie boli ok, ale ja robím lepšie) a tešili sa z babieho leta.

A aj keď je koliba relatívne nová, ukázalo sa, že ľudia sa tam už naučili chodiť, lebo bolo celkom rušno. A my tiež ešte určite prídeme.

Kde sú tie hubíky?

Ja sa stále sťažujem, že toto leto nebolo nič moc. Akosi sa mi zdá, že som nemala dosť slniečka a že stále pršalo. Objektívne to asi nie je celkom tak, nejaké leto bolo, ale pravda je, že teplo s takouto kopou dažďa znamená, že hubom sa darí. A tak po počúvaní z rôznych strán naookolo, kto kde už bol na huby, sme sa odhodlali aj my a vybrali sme sa včera hľadať do lesa. Bolo tam kopu takýchto krásnych:

muchotrávky

Ale tie sme nezbierali :) Našli sme kopu suchohríbov, zo dva dubáky… akurát sme nemali košík, iba plátenú a deravú tašku:

Kika s taškou

Kika to viac obkecávala (Kde sú tie hubíky?) a nosila, čo jej do taštičky prispeli iní, Kubko viac hľadal a svoje úlovky si pyšne nosil sám v taške na pleci.

chlapi

Potom prišiel čas obeda a opekačka:

pri ohníku

opekáme

Spoločné foto:

zadymení

A doma hubová polievka:

bude polievka

hubová polievka

Mali sme aj praženicu a zatiaľ všetci zdraví, takže sa nepotvrdili Mišove obavy, že čo všetko si to strkáme do tých tašiek…

Čičmany

Deti vedeli, že ideme pozerať chalúpky. Keď si Kika jednu obzrela zblízka, tak povedala:
“Je drevená, nie perníková. Škoda.”

Reváň

V piatok sa dve strelené maminy vybrali so štyrmi deťmi (2 x 5 rokov a 2 x 3 roky) z Fačkovského sedla na Reváň. Bolo nám jasné, že Kľak nedáme, Reváň bol tak na hrane a my sme to riskli. Tabuľa hovorí hodinu, my sme išli dve a pol, prevýšenie cca 400m. A kopa blata. Hore sme boli ako prasiatka.

Višňové -> Minčol -> Martinky -> Vrútky

Tento týždeň boli deti na prázdninách u starých rodičov a my sme chodili cez deň do roboty/školy a po večeroch športovali. A dnes sme si spravili voľno a išli s Mišovými bratrancami a ich kočkami na turistiku. Keď sme sa o tomto výlete začali zhruba pred mesiacom baviť, tak sme chceli ísť na hrebeňovku z Vrátnej do Strečna (alebo naopak). Ale po tom, čo sa stalo vo Vrátnej, sme zmenili plán a išli na druhú stranu Malej Fatry.

Autobusom do Višňového, odtiaľ po modrej na Minčol. Po ceste sme obdivovali pavučiny a baštili čučoriedky. Na Minčole sme sa poobzerali na všetky strany, povyťahovali z batohov poživeň a keď došla, pokračovali po červenej na Martinské hole. Tam sme mali potom tri možnosti, ako ísť dole – do Turia, do Kuneradu alebo do Martina. Vyhral to Martin (žltá značka), lebo jedine tým smerom bola aj chata s kofolou.

Z nej sme sa dolu kotúľali rýchlo, lebo sa nami hnal dážď a stihli sme to tesne – začalo pršať, keď sme zasadli na ďalšiu kofolu vedľa konečnej autobusu. Spolu sme pešo prešli 23km, hore 1km, dolu tiež (naše nezvyknuté nohy sa nám veľmi nepoďakovali). Potom mestskou dopravou na stanicu do Vrútok a odtiaľ autobusom, ktorý nahrádza nechodiace vlaky, do Žiliny.  Máme dosť.

Chopok

Malé túry zvládame, ale bolo nám jasné, že na Chopok to naše mláďatá ešte po svojich nevyšlapú. A tak sme sa jeden deň na dovolenke vozili lanovkami. Deti do 6 rokov sú zadarmo, v cene lístka je toto leto aj výlet na druhú stranu Chopku, a tak sme sa rozvážali – spolu 8krát. Išli sme zo severnej strany hore, potom na južnú stranu po Kosodrevinu a naspäť. Deckám sa to páčilo, obzvlášť lienka a jej závažie (na nej sme my s Mišom obdivovali harmonikové vyrovnávanie podlahy).

Z Chopku sme pokukovali na Ďumbier, ale na ten sa budeme musieť vybrať pri nejakej inej príležitosti. Takto sme sa len pomotali na tom Chopku a dookola hornej stanice lanoviek, niektorí pofrfľali na hotel Rotunda, ťažké stroje a to, že to tam miestami vyzerá ako na stavenisku a viezli sme sa ďalej. Kika nám s Mišom cestou spravila aj svoju prvú fotku.

A ten spomínaný trojhlavý drak? Vie chrliť aj dym aj oheň a býva na Priehybe (to je horná stanica lienky). Tam sa nám tak zapáčilo, že sme si to tam iný deň vyšlapali pešo sa pohrať v pieskovisku a Mišo dokonca ešte raz na horskom bicykli.

Dve detské túry v Nízkych Tatrách

Experimentovaním sme prišli na to, že ideálny set-up na turistiku s našimi 5- a 3-ročnými mláďatami je ísť niekam doobeda cca 9-12, potom obed, spanie a poobede v bazéne a s hračkami. Nie je ani až tak dôležité, aby túra mala pointu v podobe vrcholu kopca alebo nejakého iného zaujímavého miesta ako to, aby sa zhruba v polčase prihodila desiata a aby sme po ceste rozprávali niečo zaujímavé. Čučoriedky popri chodníku nezaškodia.

V takomto duchu sa niesli aj naše dve minitúry štartujúce v Bielej púti v Demänovskej Doline. Jedna išla po žltej značke na sever k rozhľadni Ostredok a potom k symbolickému cintorínu (naspäť tým istým chodníkom po hrebeni). Druhá po tej istej žltej na juhozápad na miesto, ktoré sa volá Tri vody (stretávajú sa tam tri potoky), potom červenou na Brhliská a modrou dolu. Plán bol ísť po červenej až pod Orliu skalu, ale hnala sa na nás búrka, tak sme si to k modrej značke strihli skratkou popod lanovku.

Habakuky

O Habakukoch sme vedeli už zopár rokov. Tento rok v apríli sme sa dokonca vyskytovali v Banskej Bystrici a mysleli, že tam zavítame, ale ukázalo sa, že Dobšinského rozprávkový svet funguje iba cez leto, tak sme si museli ešte počkať. Predvčerom bol však už ten správny čas a my sme išli pozerať strašidlá.

Ako sa nám páčilo? Myšlienka je výborná, takýchto miest by na Slovensku malo a mohlo byť o kus viac. Ale majú aj veľa múch:
– vysoké vstupné – nezdá sa mi primerané na to, čo ponúkajú
– málo využité možnosti – kopa malých domčekov, v jednom sme našli kováča kuť podkovu, v jednom zvončekára vyrábať zvončeky a v jednom múzeum lyží a všetky ostatné prázdne… v každom sa mohlo niečo diať. Suvenírový obchod zíval prázdnotou.
– javisko, kde sa hrajú rozprávky, má striešku, hľadisko, kde sa pečú diváci, už nie
– záchody… 4 tmavé kadibudky, nie veľmi dobre značené, ani len pani v suvenírovom obchode nevedela, kde sú… u nás si to odniesli jedny detské gaťky
– videli sme dve predstavenia, jedno bolo ok, jedno taká dosť rozpačitá improvizácia, na ktorú aj deti aj dospelí pozerali naozaj nechápavo
– strašidiel nebolo nejako veľa a občas sa prechádzali ale s deťmi komunikovali málo

Ale niečo sa nám aj páčilo:
– Martinko Klingáč nemal chybu
– mlynček na chrumky, ktorému bolo treba do uška pošuškať, čo si človek prosí a on to potom namlel… fascinujúca brigáda… takýchto vecí tam malo byť viac
– jedlo – síce nič extra, ale nebolo predražené, ako sme sa obávali, jedálny lístok nemal chybu (pozrite medzi obrázkami a skúste zistiť, čo tam vlastne varili) a servírovala nám ho Smrť

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...