Opekačka pod Brodniankou

Dopravný podnik mesta Žiliny má na svojej stránke tipy na výlety do okolia. Vyskúšali sme dnes hneď ten prvý, objavili nové miesto na opekačku a užili sme si slniečko. Najmladší účastník výpravy mal len pár mesiacov a do sedla sa nechal vyviesť vo vlastnom vozidle. Kika všetkých ponúkala ovocnou “bublinovkou”, ktorú som včera večer napiekla. Jediné mínus bolo, že Kubo celý víkend teplotoval, takže naši chlapi to celé presedeli doma.

Zimný výlet s deťmi na Chleb

Nie, to nie je preklep, nešli sme na chlieb ale na Chleb – kopec v Malej Fatre. V noci vonku bolo okolo -15C, tak sme na výlet vytiahli aj termoprádlo:

Termo prádlo

Lanovka premávala každú hodinu a kým sme na ňu čakali, tak nám bola taká zima, že som rozmýšľala, či sa nakoniec len nevyvezieme hore, neposedíme v bufete a hneď zase dolu.

Čakáme na lanovku

Ale keď sme už sedeli v kabínke, tak to začalo vyzerať nádejne.

V lanovke

Dolu stále kosa, ale hore už vykukovalo slniečko.

Pohľad dolu

A keď sme vystúpili, čakala nás krásna inverzia.

Parádna inverzia

Zhodnotili sme, že Veľký Kriváň nedáme, ale že skúsime Chleb.

Vzadu Veľký Rozsutec

Deti bolo treba trochu ukecávať, ale nakoniec sme došli.

Chleb

Vľavo v pozadí vykúka Veľký Rozsutec:

Chleb

Kika chcela ísť kráčať po oblakoch, ale nepustili sme ju.

Slniečko

Hrebeň:

Hrebeň

To biele vzadu je Veľký Kriváň:

Veľký Kriváň

Hore bolo naozaj príjemne, ale aj tak mali všetci vyštípané líca:

Kika má červené líčka

Kubko cestou dolu:

Kubko tiež

Výlet na Chatu na Grúni

Ráno na parkovisku pri Chate Vrátna to vyzeralo mrazivo.
Na parkovisku

Cestou hore už nádejnejšie.

Mrazivé ráno

Chvíľku trvalo, kým sme k tomu slniečku došli.

Cesta hore

Ale potom to už bolo také zimnorozprávkové.

Potom vykuklo slniečko

Kuk hore

Toto je výhľad spred chaty (a je to tá istá, kde som bola v januári s deťmi na lyžovačke)

Výhľad z chaty

A toto  je pohľad na druhú stranu:

Veľký Rozsutec

Chata na Grúni

Chata na Grúni

Moji dvaja chlapi pod Grúňom:

Moji chlapi

Celá partia:

Celá parta

Polárna žiara už aj v našej zemepisnej šírke? Svetlo sa lámalo na ľadových kryštálikoch:

Polárna žiara už aj na Slovensku

Kubo to cestou dolu zalomil:

Kuko búva

Kika s nami nebola, lebo mali dnes poobede besiedku (stihli sme ju síce tesne, ale stihli) a bola taká naštartovaná, že sme ju nechceli práve dnes zobrať zo škôlky.

Kika na besiedke

Druhý ročník výletu na Podbanské

Bol ešte lepší ako ten prvý. Tentokrát sme už (všetci viac-menej po vlastných) došli aj na Studenovodské vodopády. Celkovo to nebolo už až také náročné ako pred rokom – trochu preto, že tam bol aj Mišo, ale hlavne preto, že krpci sú už o kus väčší. Prišiel nás pozrieť aj malý Paľko, ktorého rodičom sme minulý rok boli na svadbe. Dobrá akcia.

Lyžovačka s deťmi na Grúni

Minulý týždeň sa Mišo vybral služobne do Rakúska a ja s deťmi lyžovne do Malej Fatry. Neboli sme tam sami, išla nás celá tlupa, čo bolo fajn, lebo sme sa pri deťoch aspoň trochu prestriedali a ja som si tiež mohla polyžovať.

Nesúvislé postrehy:

  • Bála som sa, že nám bude zima, ale zbytočne. V izbe sa nám kúrilo viac ako doma, v jedálni bolo znesiteľne. Jediné naozaj chladné miesta boli záchody a sprchy. Záchodom sa nedalo vyhnúť, ale sprchu som sa rozhodla s deckami tých pár dní neriskovať.
  • Kubko spal na normálnej veľkej posteli a strepal sa z nej iba raz (spravila som mu “zábradlie” z extra vankúša a periny). Kika spala hore na poschodovej posteli (a nestrepala sa ani raz). Bola z toho dosť nadšená.
  • Chata tohto typu nie je úplne optimálna na výlet s dvoma malými deťmi. Auto totiž ostalo dolu na parkovisku, hore nás aj s batožinou vyviezla lanovka. Z jej vrcholovej stanice môj ocino zlyžoval a vyviezol sa na vleku na chatu s Kubkom na rukách. Ale ja s Kikou som išla pešo traverzom a bol to trochu problém.
  • Poliaci. Keď sme prišli, boli tam asi štyria. Potom hneď prvú noc, okolo tretej ráno zrazu vonku nejaký rámus po poľsky. Ignorovala som ho, koľko sa dalo, ale keď mi začali svietiť baterkou priamo do okna (to sme bývali na poschodí), tak už sa nedalo. Trochu to bolo spôsobené aj tým, že ten chalan začal na to okno aj búchať. Tak som otvorila. Stál tam na terase a poľštinou kríženou s lámanou angličtinou mi vysvetľoval, že oni sú druhá časť tej tlupy, čo je už na chate, že práve teraz prišli, nevedia sa dostať dnu a nech im prídem otvoriť dvere. Kika si cez to všetko spokojne odfukovala, ale Kubko takýto budíček nedokázal prespať. Tak som aj s ním na rukách išla dolu a zistila, že chata je zvnútra zamknutá. Zobudila som chatára a ten to už s nimi potom prekvapený vybavil. Začínam mať podozrenie, že som trochu ako magnet na príhody tohto typu…
  • Kiku sme každý deň postavili na lyže požičané od kamaráta, ale veľmi tomu neublížila (motivačne trochu pomáhali lyžiarske okuliare). Párkrát sa pustila a hneď sa chcela vyzúvať. Skúsime zase o rok.
  • Ja som si polyžovala celkom dobre – na otočku zhruba dve hodiny denne. O kus sa to ešte vylepšilo, keď som si nechala aj nabrúsiť lyže. V servise traja chalani akože žartovali s kočkou za pokladňou, že ju predajú ako biele mäso (jeden z nich bol priateľ/manžel?) a ako im patrí. Kým som sama so sebou debatovala, či sa do rozhovoru zapojím (toto sú poznámky, ktoré sú podľa mňa škodlivé nechať prejsť s tým, že veď to je vtip, ale vidieť všade to najhoršie a hneď to ľuďom vyhadzovať, ma tiež neláka), vyriešili to za mňa. Že sorry, že také neslušné debaty, ale že veď to je smiešne, nie? No, nie je. Neslušné by mi nevadilo, ale anti-ženské áno (to je voľná parafráza, ale nepoužila som ani jedno cudzie slovo). Tri zarazené pohľady, jeden úsmev za pokladňou. Stálo mi to za to.
  • Neskoro som zistila, že tam mal Rossignol promo a požičiavali zadarmo na skúšku lyže. Mohla som si konečne vyskúšať carvingy. Škoda. Ale ďalšie víkendy budú v iných strediskách, tak ak na nich natrafíte, tak neváhajte a skúšajte.
  • Bola som prekvapená, ale bolo tam strašne veľa ski-alpinistov (šlapali napríklad na ten Grúň). Chvíľami viac ako lyžiarov.
  • Tie prepichnuté stromy, čo som tam obzerala v decembri? To vraj príroda sama.

Predvianočné potulky

Na rozdiel od tých minuloročných, sme sa tentokrát túlali lokálne (ale predsalen aj kúštik medzinárodne).

Najprv bolo treba minúť Mišove voľno, ktoré sa nedalo preniesť do ďalšieho roku. Mysleli sme si, že pôjdeme pozrieť švagrovcov do Mníchova, ale potom sme vymäkli pri predstave celého dňa v aute s dvoma krpcami a neistým počasím. (Nie, nevadí nám šoférovať v daždi alebo snehu, ale vadilo by nám, keby nám to kvôli zápcham predĺžilo už aj tak dlhú cestu.) Namiesto toho sme si našli zľavový kupón a zavítali do Belianskych Tatier. Bývali sme v Tatranskej Javorine, len pár kilometrov od poľských hraníc (tu - hotel bol taký… ani nie zlý, ale ani by som ho veľmi neodporúčala). A nerobili sme nič. Len sme sa prechádzali (aj v Zakopanom, kde sme obedovali podivné sladké omelety), čľapkali v bazéne (Kubo už vie tiež plávať s kolesom) a po večeroch saunovali. Dobre padlo.

A včera bola katedrová vianočná kapustnica. Ale podobne ako guláš v septembri, ani táto sa nevarila na katedre, ale na Chate na Grúni. Kapustnicu mali výbornú, klobásy tiež, akurát tie šišky budú až v januári, keď tam prídeme lyžovať. Ale mravné ponaučenie z výletu – pred kolom kĺzajúcim sa v lese dole kopcom sa neschovávajte za strom. (Ja som si ho cestou hore ani nevšimla, taká som bola zakecaná. Museli mi ho ukázať, až keď sme schádzali dolu.)

Turčianska Štiavnička

V rámci dušičkových aktivít sa od nás vybralo jedno auto do Banskej Štiavnice. Mňa to tiež lákalo, už som tam veľmi dlho nebola, ale nechcelo sa mi ísť s drobcami na otočku (dve hodiny jedným smerom), keď by ich čas na spanie vyšiel práve na čas, kedy by sme boli tam. A tak sme si spravili iný program.

Dostala som za úlohu nájsť niečo podobné ako tento park, kde sme minulý rok boli obzerať jeseň. Našla som Turčiansku Štiavničku.

Hubáky

V utorok pršalo, potom bolo tri dni pekne, tak sme si dnes privstali a išli sme hľadať huby. Chvíľu sme síce debatovali, či sa aj na huby nemá chodiť tak ako niektorí na ryby – že to, čo chytíte, pustíte zase naspäť – ale nakoniec sme sa dohodli, že si donesieme aj domov. Rástlo tam plno všeliakej hávede, ale my sme zbierali len dubáky a suchohríby. To, čo vidno na obrázkoch sme našli štyria za dve hodiny.

A už sme ich dali sušiť (hlavne dubáky), mraziť (malé dubáky v celku a suchohríby predpražené), spravila som polievku (recept bude) a hubovicu (= praženicu s hubami, ktorou sme nakŕmili aj návštevu).

Ak zajtra budeme všetci priotrávení, tak tu je dokumentácia, že z čoho.

Tri výlety za týždeň

Tento týždeň sa nám podarilo ísť hneď na tri výlety – to máme zatiaľ asi rekord – a všetky tri boli výborné.

Chata na GrúniPrvý bol v utorok poobede, keď sa katedrová guláška nekonala na katedre, ale na Chate na Grúni. Prišli všetci, ktorým sa zdalo, že lepšie ako variť guláš v bojových podmienkach niekde v knižnici, je vychutnať si jesennú prechádzku lesom a guláš si dať na chate.

Vyrážali sme okolo jednej spred fakulty, ja som zobrala aj drobcov a tí našťastie prespali aspoň tú cestu do Vrátnej. Zaparkovali sme pri Chate Vrátna a odtiaľ išli po žltej značke. Je to 2 a pol kilometra, prevýšenie 220m, takže zvládnuteľné aj pre trojročné nohy. Akurát tie naše boli druhú polovicu cesty už dosť ukňučané a posledný úsek sa nechali odniesť. Kuba som niesla na chrbte celý čas a vypustila až na posledný kúsok pod chatou. Na chate sme zjedli polievku, koláče a potom sa malí trochu vyšantili na trampolíne a detských preliezačkách, čo tam mali. Veľkí klebetili pri stoloch, alebo vylihovali na drevených lehátkach. Vracali sme sa ešte za svetla.

Nenafotila som nič (obrázok je odtiaľto), lebo som dopredu vedela, že budem mať čo robiť aj bez foťáka, ale boli tam dva iné, tak dúfam, že sa časom k nejakým fotkám dopracujem.

V Malej Fatre a obzvlášť Vrátnej Doline som už síce bola veľkrát, ale toto bolo prvý raz, čo som išla po tomto chodníku. Zopakujeme si to určite zase na jar, lebo sa mi veľmi páčilo, aký to bol kid-friendly výlet.

V piatok sme potom išli do Ovčiarska za kamarátmi. Vrátili sme sa o kus naloženejší, ako sme odišli, lebo sme si požičali kopu podedeného oblečenia, ktoré je pre nich ešte veľké. Pre mňa by to bol fajn pokec aj bez takejto výslužky, ale vzhľadom na moju nechuť k nakupovaniu, to viac než stálo za to. (Ešte raz ďakujem.)

A v sobotu do Turčianskych Teplíc do aquaparku. Akurát tentokrát nám to so spaním nevyšlo úplne ideálne, takže ku koncu a cestou naspäť to už bolo náročné. Ale užili sme si teplú vodu, s Kikou šmýkačku, “centrifúgu” a ja aj horúci bazén nakoniec. Tam si to tiež budeme musieť ešte zopakovať. Akurát dúfam, že Kubo nebude chorý, lebo dnes mal trochu teplotu a ja sa chystám na dva dni do Rakúska (utorok-stredu).

(Po Seneckom aquaparku toto bolo druhé miesto, na ktorom som bola, kde majú páni a dámy spoločné šatne. Je to síce nezvyk, ale pre rodiny s malými deťmi veľmi nápomocné. To sa všetky nové šatne už stavajú takto?)

Trenčín

Fotky z víkendu u kamarátov:

A v dnešný sviatok sme sa vybrali na Lietavský hrad.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...