Vyhliadka nad Žilinou

Je na Dubni a až keď sme na ňu vyliezli a videli náš dom, tak nás napadlo pozrieť aj doma z okna. Dá sa na ňu ísť z Budatína (cca 1:15 hore po červenej značke) alebo zo Zádubnia (cca 0:30 od oplotenej vodárne), alebo zo Zástrania (neviem, ako dlho). My sme vyšli zo Zádubnia a skončili v Budatíne.

Žilina ako na dlani, ale škaredá, škaredá… Možno by to bolo lepšie, keby svietilo slnko a bol už zelený máj. Kubo sa hore trošku bál, lebo fúkalo a veža sa mierne kývala. Kamaráti, ktorí boli v ten istý deň poobede (akosi sa nám nepodarilo zosynchronizovať), hovorili, že už bola tlačenica aj na chodníku aj na vyhliadke. Všetci žilinčania sa chcú pozrieť.

Zimné športy

Kubko ku svojmu ročníkovému projektu pristupuje zodpovedne :). Rád chodí lyžovať a už mu to ide celkom dobre.  

Aj on aj Kika sa už naučili chodiť na Pome. Ale prístup k tomu mali úplne odlišný. Kubo rovno išiel skúsiť, potreboval 4krát spadnúť, naučil sa metódou pokus-omyl a bolo. 

Kika najprv pozorovala, nechala si porozprávať, čo a ako má robiť, až potom išla. A nespadla ani raz. Keď jej ešte vlekár pomáhal nasadiť kotvu, tak jej aj on povedal, ako si ju má nabudúce zobrať a bolo.

Sneh sa dá samozrejme využiť aj na iné veci ako na lyžovanie:

A potom je ešte ľad. Korčuľovanie ide lepšie Kike, asi preto, že v lete viac korčuľovala na kolieskových:

A jedenkrát sme sa vybrali lyžovať s Mišom sami dvaja. Snežilo celý deň, ale Poludňový grúň nesklamal a na poludnie aspoň symbolicky ukázal slniečko.

26 jázd a mali sme dosť

Ráno sme točili jazdy na Slovan vleku, keď prišieli decká na lyžiarskom výcviku a začalo sa čakať v rade, vyviezli sme sa lanovkou na Poludňový a lyžovali tam vrátane polhodinky na obed na Chate pod Grúňom. Keď sme už nevládali, tak sme si išli dolu oddýchnuť na lanovku. Chvíľku sme rozmýšľali, či sa ešte vyviezť do Snilovského sedla a dať zo dve jazdy na Oštiepkovej mulde. Keby svietilo slnko, tak by to vyvážilo ten overhead, že treba vyzuť lyže, aspoň jeden aj lyžiarky a odšoférovať sa ku chate Vrátna. Ale hore boli oblaky a husté sneženie, tak sme zhodnotili, že tentokrát nie.

Všeličo sa dá vyčítať z týchto grafov :). A samozrejme okrem nich ešte aplikácia Ski Tracks dáva aj mapu:  

Martinské hole alebo kopy inej vody

Keď sme sa spamätali z časového posunu, tak sme sa s deťmi dohodli, že ideme doháňať zameškanú lyžiarsku sezónu. (Mišo s nami nešiel, lebo po dvoch dňoch doma z Thajska zbalil zase letné veci odletel si to do Austrálie.)

Snehu bolo toľko, že do chaty sme sa museli prekopať. Takže samozrejme na druhý deň sa to neobišlo bez bunkrov a váľania sa v ňom.

Z lyžovačky veľa fotiek nie je, lebo bola zima na pršteky, ale budeme musieť robiť nejakú dokumentáciu, lebo Kubo si dal ročníkový projekt o lyžovaní, tak nech má dáta.

Vrstvy (winter is coming)

Dnes cestou z juhu na sever:

Martinské hole

Na konci leta znechutene očami lepím listy na stromy, aby ešte nepadali. A oni, potvory farebné, sa veselo púšťajú dole a potichu odkazujú, že winter is coming. Toto je moja najmenej obľúbená časť roka. 

Letu sme mávali na rozlúčku na Martinských holiach. 

Opekali ste už niekedy langoše? (Výsledok je kus lepší ako slanina…)

Banská Štiavnica

Miesto, kde je všetko buď do kopca alebo z kopca, ale nikdy nie rovno. A kde je skoro každá vzdialenosť 20 minút. A kde je s kamarátmi veľmi dobre.

U Maríny:

A potom hore kopcom. Myslela som si, že tento tajch sa volá Červená studňa. Ale zjavne nie, je vodárenský.

Okrem nudistov sme pri ňom našli aj dvoch rakov, ale spätne som sa dozvedela ďalšiu novú vec: nie je rak ako rak a nie všetci sú naši.
Ďalší deň sme išli na Sitno.

Podobná fotka spred pár rokov.

Na tejto skale to pred tými pár rokmi vyzeralo akčnejšie.

Ale Počúvadlo, kam sme sa išli po výlete okúpať, vyzerá stále rovnako. Pribudli len prezliekacie zásteny a odbudla varená kukurica.

Ďalší deň sme išli do bane. Tiež tej istej, čo minule

Vyšli sme aj na Kalváriu, z ktorej je parádny výhľad. Chvíľu sme tvorili v keramickej dielni:

Okrem iného aj jašteričky z povesti:

S mestečkom sme sa rozlúčili partičkou šachu a návštevou sekvojí, ktoré sú tiež stále na tom istom mieste.
Zapadákov, v ktorom je veľmi pekne.

Dobre mu to chodí

Kika išla do školy v prírode do Nízkych Tatier, my ostatní na výlet do Vysokých. 

Počasie sme mali ukážkové a povedali sme si, že skúsime s Kubinom vyliezť na Téryho chatu.

Na konci doliny Kuba celkom pobavilo, že ide po snehu v kraťasoch.

Kúsok pod chatou síce zahlásil, že už mu stačilo a ideme naspäť, ale ukecali sme ho, že radšej ideme na chatu na obed.

Chvíľu sme poobdivovali zamrznuté pleso

Cestou dolu trochu poupratovali rozhádzané skaly

A kochali sa výhľadom:

Na druhý deň Kubino zahlásil, že chce trochu menší výlet. Chvíľu sme dumali, ale nakoniec sme opäť štartovali zo Smokovca vláčikom a išli po červenej na Skalnaté pleso. Tam sa nám veľmi nepáčilo (Skalnatá chata zavretá, nanič J&T bufet, vysekaná kosodrevina, kopa turistov vyvezených lanovkou) ale výhľad na Lomnický štít bol dobrý.

Týchto pár dní bolo zaujímavých ešte aj iným spôsobom. Kubo rozprával a rozprával a rozprával. Pusa sa mu nezastavila celý čas, čo sme išli. Keď je s nami Kika, tak sa dostane k slovu pomenej a teraz mal všetko poslucháčstvo len pre seba. Ale Kiku spomínal každú chvíľu a plánoval, ako do Tatier nabudúce pôjdeme aj s ňou.

Hričovský hrad

Postupne ho opravujú, takže sme ho našli v o kúsok lepšom stave, ako bol pred pár rokmi, keď sme tu boli naposledy. Lezenia pre deti tak akurát a zhora sme dovideli až na Rozsutce, na ktorých sa v tom čase venčil náš alfa tím. 

Sezamko v Rajeckej Lesnej

V zime bol Sezamko u nás na fakulte, teraz sme sa vybrali na víkendovku do Rajeckej Lesnej. Až na prehánkové počasie to bola paráda. Počítali sme príklady:

Rozmýšľali na prednáškach:

Športovali:

Túlali sa po lese:

Mokli v daždi:

Súťažili:

Užívali si slniečko:

Bývali v chatkách:

Stretli rozprávkové bytosti (hádajte, kto som):

A bolo nám veľmi fajn:

Takže ak poznáte terajšie štvrtáčky, štvrtákov, piatakov a piatačky, tak im v septembri odporučte Sezamka, radi sa s nimi na podobnej akcii stretneme budúci rok. 

PS Krásne fotky nám opäť nafotil Martin Dubovský

Belské skaly

Malý výlet, veľká spoločnosť:

Vrátane štvornohého kamaráta Noxa:

Tam ideme:

Na konci sme si s Kubom a Noxom dali preteky. (Kuba treba každý deň niekde vybehať, lebo inak doma večer robí koliečka okolo kuchyne. Koniec koncov, Noxa tiež, lebo takýto čistokrvný husky vraj ocení svojich pár kilometrov denne.) My s Kubom sme samozrejme nemali šancu. Ani druhý raz, keď sme začali s náskokom. Kubina, ktorý je z občasného venčenia zvyknutý akurát tak na susedovie starú dámu, jazvečicu Lesiu, to celkom prekvapilo.  

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...