Čičmany

Deti vedeli, že ideme pozerať chalúpky. Keď si Kika jednu obzrela zblízka, tak povedala:
“Je drevená, nie perníková. Škoda.”

Reváň

V piatok sa dve strelené maminy vybrali so štyrmi deťmi (2 x 5 rokov a 2 x 3 roky) z Fačkovského sedla na Reváň. Bolo nám jasné, že Kľak nedáme, Reváň bol tak na hrane a my sme to riskli. Tabuľa hovorí hodinu, my sme išli dve a pol, prevýšenie cca 400m. A kopa blata. Hore sme boli ako prasiatka.

Višňové -> Minčol -> Martinky -> Vrútky

Tento týždeň boli deti na prázdninách u starých rodičov a my sme chodili cez deň do roboty/školy a po večeroch športovali. A dnes sme si spravili voľno a išli s Mišovými bratrancami a ich kočkami na turistiku. Keď sme sa o tomto výlete začali zhruba pred mesiacom baviť, tak sme chceli ísť na hrebeňovku z Vrátnej do Strečna (alebo naopak). Ale po tom, čo sa stalo vo Vrátnej, sme zmenili plán a išli na druhú stranu Malej Fatry.

Autobusom do Višňového, odtiaľ po modrej na Minčol. Po ceste sme obdivovali pavučiny a baštili čučoriedky. Na Minčole sme sa poobzerali na všetky strany, povyťahovali z batohov poživeň a keď došla, pokračovali po červenej na Martinské hole. Tam sme mali potom tri možnosti, ako ísť dole – do Turia, do Kuneradu alebo do Martina. Vyhral to Martin (žltá značka), lebo jedine tým smerom bola aj chata s kofolou.

Z nej sme sa dolu kotúľali rýchlo, lebo sa nami hnal dážď a stihli sme to tesne – začalo pršať, keď sme zasadli na ďalšiu kofolu vedľa konečnej autobusu. Spolu sme pešo prešli 23km, hore 1km, dolu tiež (naše nezvyknuté nohy sa nám veľmi nepoďakovali). Potom mestskou dopravou na stanicu do Vrútok a odtiaľ autobusom, ktorý nahrádza nechodiace vlaky, do Žiliny.  Máme dosť.

Chopok

Malé túry zvládame, ale bolo nám jasné, že na Chopok to naše mláďatá ešte po svojich nevyšlapú. A tak sme sa jeden deň na dovolenke vozili lanovkami. Deti do 6 rokov sú zadarmo, v cene lístka je toto leto aj výlet na druhú stranu Chopku, a tak sme sa rozvážali – spolu 8krát. Išli sme zo severnej strany hore, potom na južnú stranu po Kosodrevinu a naspäť. Deckám sa to páčilo, obzvlášť lienka a jej závažie (na nej sme my s Mišom obdivovali harmonikové vyrovnávanie podlahy).

Z Chopku sme pokukovali na Ďumbier, ale na ten sa budeme musieť vybrať pri nejakej inej príležitosti. Takto sme sa len pomotali na tom Chopku a dookola hornej stanice lanoviek, niektorí pofrfľali na hotel Rotunda, ťažké stroje a to, že to tam miestami vyzerá ako na stavenisku a viezli sme sa ďalej. Kika nám s Mišom cestou spravila aj svoju prvú fotku.

A ten spomínaný trojhlavý drak? Vie chrliť aj dym aj oheň a býva na Priehybe (to je horná stanica lienky). Tam sa nám tak zapáčilo, že sme si to tam iný deň vyšlapali pešo sa pohrať v pieskovisku a Mišo dokonca ešte raz na horskom bicykli.

Dve detské túry v Nízkych Tatrách

Experimentovaním sme prišli na to, že ideálny set-up na turistiku s našimi 5- a 3-ročnými mláďatami je ísť niekam doobeda cca 9-12, potom obed, spanie a poobede v bazéne a s hračkami. Nie je ani až tak dôležité, aby túra mala pointu v podobe vrcholu kopca alebo nejakého iného zaujímavého miesta ako to, aby sa zhruba v polčase prihodila desiata a aby sme po ceste rozprávali niečo zaujímavé. Čučoriedky popri chodníku nezaškodia.

V takomto duchu sa niesli aj naše dve minitúry štartujúce v Bielej púti v Demänovskej Doline. Jedna išla po žltej značke na sever k rozhľadni Ostredok a potom k symbolickému cintorínu (naspäť tým istým chodníkom po hrebeni). Druhá po tej istej žltej na juhozápad na miesto, ktoré sa volá Tri vody (stretávajú sa tam tri potoky), potom červenou na Brhliská a modrou dolu. Plán bol ísť po červenej až pod Orliu skalu, ale hnala sa na nás búrka, tak sme si to k modrej značke strihli skratkou popod lanovku.

Habakuky

O Habakukoch sme vedeli už zopár rokov. Tento rok v apríli sme sa dokonca vyskytovali v Banskej Bystrici a mysleli, že tam zavítame, ale ukázalo sa, že Dobšinského rozprávkový svet funguje iba cez leto, tak sme si museli ešte počkať. Predvčerom bol však už ten správny čas a my sme išli pozerať strašidlá.

Ako sa nám páčilo? Myšlienka je výborná, takýchto miest by na Slovensku malo a mohlo byť o kus viac. Ale majú aj veľa múch:
- vysoké vstupné – nezdá sa mi primerané na to, čo ponúkajú
- málo využité možnosti – kopa malých domčekov, v jednom sme našli kováča kuť podkovu, v jednom zvončekára vyrábať zvončeky a v jednom múzeum lyží a všetky ostatné prázdne… v každom sa mohlo niečo diať. Suvenírový obchod zíval prázdnotou.
- javisko, kde sa hrajú rozprávky, má striešku, hľadisko, kde sa pečú diváci, už nie
- záchody… 4 tmavé kadibudky, nie veľmi dobre značené, ani len pani v suvenírovom obchode nevedela, kde sú… u nás si to odniesli jedny detské gaťky
- videli sme dve predstavenia, jedno bolo ok, jedno taká dosť rozpačitá improvizácia, na ktorú aj deti aj dospelí pozerali naozaj nechápavo
- strašidiel nebolo nejako veľa a občas sa prechádzali ale s deťmi komunikovali málo

Ale niečo sa nám aj páčilo:
- Martinko Klingáč nemal chybu
- mlynček na chrumky, ktorému bolo treba do uška pošuškať, čo si človek prosí a on to potom namlel… fascinujúca brigáda… takýchto vecí tam malo byť viac
- jedlo – síce nič extra, ale nebolo predražené, ako sme sa obávali, jedálny lístok nemal chybu (pozrite medzi obrázkami a skúste zistiť, čo tam vlastne varili) a servírovala nám ho Smrť

Chleb, tentokrát v lete

Rušno bolo v poslednej dobe. Na konci júna som písala žiadosť o grant na Global Fund for Women, na začiatku júla som mala pracovné stretnutia v Bratislave (ktoré mi logisticky pomohli zariadiť svokrovci, lebo škôlku už v júli nemáme a Mišo bol v Berlíne, ďakujem!). Odtiaľ som si potom doviezla Jette, pôrodnú asistentku z Dánska, ktorú sme minulý víkend zobrali na výlet na Chleb a ja som jej potom v pondelok išla tlmočiť na “exkurzii” v Martinskej pôrodnici, ktorú sa mi podarilo vybaviť (toto pre zmenu zabezpečila Kačka, lebo sa postarala o moje mláďatá, kým som bola v Martine, ďakujem!). Potom príprava oneskoreného zborníka zo zimnej MIST konferencie a rýchle dopisovanie sľúbeného článku na jednu jesennú konferenciu. Rušno…

Ale teraz už zaslúžene dovolenkujeme a ja sa postupne dostávam aj k fotkám. Tu sú tie z výletu s Jette na Chleb.

Jette povedala, že by chcela vidieť nejakú slovenskú prírodu. Žiadna veľká turistika, ale niečo pekné. Dostala na výber Jánošíkove diery, Chatu na Grúni a Chleb. Vybrala si Chleb kvôli výhľadu. To potešilo aj našich krpcov, lebo to znamenalo cestu lanovkou. A len pre porovnanie, tu sú fotky z rovnakého výletu v zime.

Jarmok Drienok

v sobotu

Predĺžený víkend s deťmi v Tatrách

 Tento článok bude mať viac obrázkov ako textu, ale to je tým, že lepšie raz vidieť, ako dvakrát… čítať. (Predchádzajúca veta neplatí o obľúbených knihách, tam je to presne naopak.) Vybrali sme sa aj s deťmi na predĺžený víkend a dve “túry” do Tatier.

panorama

Po návšteve kamarátov v Liptovskom Hrádku a naozaj dobrom obede v Point-e  (v Mišovom prípade nečakane dobrom, ja som tam už raz predtým bola), sme dorazili na Štrbské pleso až poobede. To už sme sa nikam ďalej nehrabali, len zobrali odrážadlo a kolobežku a išli pozrieť pleso.

Kubo na odrážadle

Kika a Kubo obzerajú vodu.

Na Štrbskom plese

Kika lezie po kameňoch.

Kika lezie po skalách

Kubovi to s kolobežkou zatiaľ nejde, ale rád sa na nej nechá voziť.

Kubo na kolobežke

Toto už je ďalší deň ráno, nadšene bežíme na vláčik.

Beh

Počasie nám vyšlo ukážkové.

fotogenicky mostik

Vláčikom do Starého Smokovca.

Vláčikom

Potom lanovým vláčikom na Hrebienok a dolu popri Bilíkovej chate k vodopádom.

Studený potok

Cesta hore pozdĺž potoka je vyčerpávajúca, takže sme sa museli aj posilniť koláčikmi “co dům dal“.

Desiata

Vody bolo dosť. Kubo samozrejme skúšal, ale všetka, na ktorú sme natrafili, bola studená.

Pri vodopádoch

Podarila sa nám dokonca aj spoločná fotka.

Rodinné foto

Pri Rainerovej ubytovni sme vyšli na magistrálu a tou naspať na Hrebienok. 5-ročná Kika to prešla celé sama, 3-ročný Kubo finišoval na koni. A vo vláčiku to zalomil úplne.

Zničený

V sobotu sme sa zo Štrbského vybrali na Poradské pleso. Čiapky sme si po skúsenostiach z predošlého dňa pre istotu nezobrali, takže keď začalo fučať, museli sme použiť šatky.

Ideme na Popradské pleso

Výhľady boli parádne. Vrcholky kopcov ešte zasnežené, jasná obloha…

Cestou na Popradské

Ešte jeden.

Cestou na Popradské

Na Popradskom plese sme si dali zaslúžené parené buchty.

Zaslúžené buchty

Na plese boli ešte neroztopené kusy ľadu.

Popradské pleso

Po úspechu predošlého dňa sme si povedali, že trhneme rekord a z tohto výletu dáme aj druhú rodinnú fotku.

Rodinné foto

Ľad sme si museli ísť obzrieť a vyskúšať aj zblízka.

Topiace sa pleso

Naspäť nám bolo jasné, že to už po tej istej ceste nedáme. Ale ešte sme ich prehovorili na cestu dole kopcom na vláčik. Asi polovicu sa zabávali s palicami a obzeraním cyklistov šlapajúcich v protismere a potom Kubo odkväcol a Kiku bolo treba ukecávať. Ale došli sme.

V nedeľu sa už pokazilo počasie, ale to nám nevadilo, lebo plán bol aj tak využiť zľavový kupón a ísť sa vyčvachtať do Aquaparku Tatralandia. Nemohli sme obísť ani legový festival, ktorý tam práve bežal.

Staviame z Lega

Deti aj rodičia štafetovo stavali medveďa v nadživotnej veľkosti.

Staviame z Lega

Tu už je polovica hotová.

Polovica medveďa je hotová

Ale sme aj plávali, vyskákali decká na vodnej zumbe (či čo to bolo) a trochu sa pošmýkali (jedenkrát aj my dvaja s Mišom spolu, po dôkladnej inštrukcii detí, pri ktorej toboganovej diere majú čakať).

Tatralandia

Kiku dokonca prešla fóbia z mokrých vlasov, takže sme mohli ísť aj bez kúpacej čiapky.

Tatralandia

Výborný výlet.

Opekačka pod Brodniankou

Dopravný podnik mesta Žiliny má na svojej stránke tipy na výlety do okolia. Vyskúšali sme dnes hneď ten prvý, objavili nové miesto na opekačku a užili sme si slniečko. Najmladší účastník výpravy mal len pár mesiacov a do sedla sa nechal vyviesť vo vlastnom vozidle. Kika všetkých ponúkala ovocnou “bublinovkou”, ktorú som včera večer napiekla. Jediné mínus bolo, že Kubo celý víkend teplotoval, takže naši chlapi to celé presedeli doma.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...