Knihobúdky v Žiline

Našli sme dnes jednu v parku na Bôriku pri detskom ihrisku a veľmi sa mi páčila. Doma som potom zistila, že ich je niekoľko. Nabudúce si so sebou zoberiem aj nejakú knižku na výmenu.

IMAG0438

Niektorí žilinčania nezabúdajú

na dnešnej prechádzke sme natrafili na smerovník na miesta, ktoré (zásluhou istého neslávne známeho hulváta) už neexistujú…IMAG0434 IMAG0435 IMAG0436

Tip na výlet: Žilinská hvezdáreň

To bolo tak. Už asi rok som v krajskej komisii matematickej olympiády. Povinností z toho nevyplýva veľa – len trochu opravovania. Ale už minulý rok sme iniciatívne zorganizovali sériu troch prípravných stretnutí pred školským kolom kategórie A. Mali celkom úspech a tento rok nám na druhý ročník prišli študenti aj zo susedných krajov. A tak sme si povedali, že rozšírime sortiment a spravili sme včera pre tých, ktorí boli úspešní v školskom kole, ešte jednodňové stretnutie pred krajským kolom (to bude budúci týždeň).

Doobeda sa počítali príklady a diskutovalo sa o nich a poobede sme chceli nejakú zaujímavú aktivitu. Tak sme ich vytrepali na hvezdáreň. Pozorovať sa nedalo ani len slnko, keďže bolo zamračené, ale strávili sme tam vyše hodinku s astronómom, ktorý nám porozprával o všeličom (o slnečných hodinách, o teleskopoch, o astronomickej olympiáde, z ktorej slováci pred troma rokmi doniesli z Ria medaily, o tom, ako nerovnomerne Zem obieha okolo slnka…) Bolo to veľmi dobré, chlapík bol príjemný a keby nebola taká zima, tak by sme ešte vydržali počúvať a rozprávať tiež bolo ešte o čom.

Zaujalo ma, že tam majú dvakrát do týždňa otvorené večer pre verejnosť. Asi sa tam vyberiem aj s deťmi v nejakú jasnú letnú noc.

Jesenná nedeľa s Rajeckou Ančou

Trať zo Žiliny do Rajca oslavuje začiatkom októbra svoje 115. narodeniny. A tak ako aj po minulé roky, v rámci oslavy železnice ponúkajú jazdu 60 rokov starým vláčikom Hurvínkom. Tak sme išli na výlet do Rajeckých Teplíc, dostali klasické kartónikové lístky a pozreli si dopravné múzeum (Kuba v ňom najviac fascinoval veľký stôl s modelovým elektrickým vláčikom, Kiku výpravcovské čiapky a plácačky). Potom ešte prechádzka jesenným parkom a (ako inak) návšteva detského ihriska a jazda preplneným vláčikom naspäť do Žiliny.

Nedeľný výlet s deťmi: Štefanová -> Chata na Grúni

V rámci rozširovania repertoáru sme sa dnes vybrali chodníkom, ktorým sme na Chatu na Grúni ešte nešli – po modrej značke zo Štefanovej. (Druhý dôvod je ten, že cesta k začiatku žltej pri chate Vrátna je po júlovej kalamite ešte stále oficiálne zarúbaná.)

Na smerovníku hodina, nám to trvalo asi hodinu a pol, prevýšenie niečo pod 400m. Celý chodník cez les, výhľady len asi dva, ale deti pozorovali padajúce listy, huby, mloka, slimáka, takže nuda nebola. Hore malo klasicky úspech detské ihrisko a dobrý obed. Akurát blata bolo toľko, že po príchode domov išlo rovno oblečenie do práčky a deti do vane.

 

Najbližšia chalúpka na stračej nôžke

sa nachádza pri kolibe Panoráma v Nezbudskej Lúčke (na druhej strane Váhu oproti Strečnu).

Keď som prišla z Grécka, tak bolo kráááásne počasie a bolo treba deti zobrať niekam vyvenčiť.  Išli sme práve ku chalúpke na stračej nôžke. Boli sme tam už raz predtým, ale vtedy mrholilo, takže sme si to až tak neužili.

Teraz sme sa pohrali v pieskovisku a s chodúľami, popozerali všetky rozprávkové domčeky (býva tu aj Snehulienka, Červená čiapočka, Krteček a iné zvery), ochutnali výborný domáci koláč (minule sme mali langoše, tie boli ok, ale ja robím lepšie) a tešili sa z babieho leta.

A aj keď je koliba relatívne nová, ukázalo sa, že ľudia sa tam už naučili chodiť, lebo bolo celkom rušno. A my tiež ešte určite prídeme.

Kde sú tie hubíky?

Ja sa stále sťažujem, že toto leto nebolo nič moc. Akosi sa mi zdá, že som nemala dosť slniečka a že stále pršalo. Objektívne to asi nie je celkom tak, nejaké leto bolo, ale pravda je, že teplo s takouto kopou dažďa znamená, že hubom sa darí. A tak po počúvaní z rôznych strán naookolo, kto kde už bol na huby, sme sa odhodlali aj my a vybrali sme sa včera hľadať do lesa. Bolo tam kopu takýchto krásnych:

muchotrávky

Ale tie sme nezbierali :) Našli sme kopu suchohríbov, zo dva dubáky… akurát sme nemali košík, iba plátenú a deravú tašku:

Kika s taškou

Kika to viac obkecávala (Kde sú tie hubíky?) a nosila, čo jej do taštičky prispeli iní, Kubko viac hľadal a svoje úlovky si pyšne nosil sám v taške na pleci.

chlapi

Potom prišiel čas obeda a opekačka:

pri ohníku

opekáme

Spoločné foto:

zadymení

A doma hubová polievka:

bude polievka

hubová polievka

Mali sme aj praženicu a zatiaľ všetci zdraví, takže sa nepotvrdili Mišove obavy, že čo všetko si to strkáme do tých tašiek…

Čičmany

Deti vedeli, že ideme pozerať chalúpky. Keď si Kika jednu obzrela zblízka, tak povedala:
“Je drevená, nie perníková. Škoda.”

Reváň

V piatok sa dve strelené maminy vybrali so štyrmi deťmi (2 x 5 rokov a 2 x 3 roky) z Fačkovského sedla na Reváň. Bolo nám jasné, že Kľak nedáme, Reváň bol tak na hrane a my sme to riskli. Tabuľa hovorí hodinu, my sme išli dve a pol, prevýšenie cca 400m. A kopa blata. Hore sme boli ako prasiatka.

Višňové -> Minčol -> Martinky -> Vrútky

Tento týždeň boli deti na prázdninách u starých rodičov a my sme chodili cez deň do roboty/školy a po večeroch športovali. A dnes sme si spravili voľno a išli s Mišovými bratrancami a ich kočkami na turistiku. Keď sme sa o tomto výlete začali zhruba pred mesiacom baviť, tak sme chceli ísť na hrebeňovku z Vrátnej do Strečna (alebo naopak). Ale po tom, čo sa stalo vo Vrátnej, sme zmenili plán a išli na druhú stranu Malej Fatry.

Autobusom do Višňového, odtiaľ po modrej na Minčol. Po ceste sme obdivovali pavučiny a baštili čučoriedky. Na Minčole sme sa poobzerali na všetky strany, povyťahovali z batohov poživeň a keď došla, pokračovali po červenej na Martinské hole. Tam sme mali potom tri možnosti, ako ísť dole – do Turia, do Kuneradu alebo do Martina. Vyhral to Martin (žltá značka), lebo jedine tým smerom bola aj chata s kofolou.

Z nej sme sa dolu kotúľali rýchlo, lebo sa nami hnal dážď a stihli sme to tesne – začalo pršať, keď sme zasadli na ďalšiu kofolu vedľa konečnej autobusu. Spolu sme pešo prešli 23km, hore 1km, dolu tiež (naše nezvyknuté nohy sa nám veľmi nepoďakovali). Potom mestskou dopravou na stanicu do Vrútok a odtiaľ autobusom, ktorý nahrádza nechodiace vlaky, do Žiliny.  Máme dosť.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...