Srdiečkový výlet na Trzy Korony v poľských Pieninách

Deti mali minulý týždeň prázdniny, ale keďže ja som učila, tak na výlet sme sa vybrali až v piatok. Bývanie sme si našli v Spišskej Starej Vsi a na sobotný výlet sme išli do Poľska. Auto sme nechali na parkovisku v Červenom Kláštore, prešli mostíkom cez Dunajec a boli sme v Sromowciach Nižnych.

Odtiaľ po žltej na križovatku s modrou (Przelecz Szopky) a po modrej na Tri koruny. Tri Koruny je – ako inak – päť skalných veží, pričom na prostrednej je vyhliadka. Vyzeralo to, že cez leto sa za ňu asi platí, ale teraz nikto vstupné nevyberal. Aj keď bol opar, výhľad sme mali doďaleka: okrem Dunajca a Červeného Kláštora, Pieniny ako na dlani a v diaľke vykukovali Tatry.

Po modrej sme pokračovali smerom na Sokolicu, ale odbočili sme z nej zelenou dolu, napojili sa naspäť na žltú, ktorou sme začínali a uzavreli srdiečko. 

Kika síce frfľala, že zase raz najhorší výlet, na akom kedy bola, ale neskorý obed u Jakuba, minigolf pri našom penzióne a večerný bazén to zachránili.

Na druhý deň už cestou domov sme natrafili na parádnu inverziu. Mali by sme takéto zákutia objavovať častejšie.

Kým príde zima

Využili sme ešte jesenné dni a išli na výlety. Jeden bol s Mišom, posledný deň pred začiatkom semestra na Malý Rozsutec (prvé dva obrázky). Na to, že bol pracovný deň, tam bolo ľudí a ľudí.

A druhý výlet bol minulú sobotu. Dostali sme dekanské voľno (= dekan oficiálne povedal, že túto sobotu nemusíme pracovať) a tak išla FRI výprava na Súľovské skaly. Zobrala som len Kiku, lebo Kubo mal futbal. Na rebríkoch mala Kika trochu strach, ale zvládli sme to. 

Sezamový tábor a Topoľčiansky hrad

Sezam je seminár zaujímavej matematiky. Kika a Kubko sú ešte malí na to, aby ho mohli riešiť, takže na tábore neboli ako ostatní účastníci. Ale kamošov si tam našli, príklady počítali (náboj bol aj koláčikový), športovali (Kubovi sa celkom zapáčilo frisbee), tvorili (Kika bola veľmi pyšná na loď, ktorú sme boli aj testovať na vode, bonusové body za to, že to bolo s čelovkami potme), bolo im veľmi fajn. Už sa tešia, kedy budú môcť prísť bezo mňa.

Táborili sme pri Duchonke. Návrat do rokov sedemdesiatych… aj to samotné zariadenie, kde sme bývali, kemp pri priehrade s vodnými bicyklami, hojdačky… ale deti som do vody pustila len po kolená, veľmi sa mi nepáčila.

Na výlet sme išli na Topoľčiansky hrad. Pekný, zrekonštruovaný, zo správneho uhla pripomína rímske koloseum. Niekedy by sme tam mali zavítať na divadelné predstavenie. 

Najzaujímavejší zástupcovia fauny a flóry, ktorých sme stretli, boli veverička a jedlý gaštan. Gaštanom sme si neboli úplne istí, tak sme ho odfotili a dodatočne sa pýtali kamaráta googla, že či fakt. 

Po desiatich dňoch vedúcovania tridsiatim akčným deckám sme prišli domov uťahaní ako koníky.

Rozhľadňa nad Terchovou a po hrebeni zo Snilovského sedla

Boli sme na dva výlety tu u nás za rohom, ale na nové miesta. Najprv okolo plechového Jánošíka na rozhľadňu nad Terchovou. A potom lanovkou do Snilovského sedla a po hrebeni cez Chleb, Hromové a Steny na Poludňový grúň. A odtiaľ strmo dolu na obed na chatu. 

Donovaly

Nedeľný výlet na Donovaloch bol výborný. Parádne počasie, výhľady, paraglidistov toľko, že sme ich nevedeli spočítať. Jediná mucha tohto výletu bola, že sme v určitom momente zišli z turistickej značky na skialpinistický chodník. Výborný nápad. Že aby to deti nemali také strmé. Ale skialpinistický chodník v lete? Tak tento išiel cez mokrú vysokú trávu, bodliaky a žihľavu. Deti nám dali vedieť, že toto veru nie je ono, tak sme sa prebojovali naspäť na ten turistický chodník a potom to už šlo. 

Tricklandia

Minulý týždeň v Tatrách sme bývali v Starom Smokovci a všimli sme si, že tam majú Tricklandiu. Samozrejme, že sme sa museli ísť pozrieť. Všetkým sa nám veľmi páčilo. Nechali sme sa od strigy začarovať do krištáľovej gule, vyskúšali antigravitačný tunel, pozreli nekonečnú knižnicu, niektorí sa naučili visieť zo stropu, deti pozdravili mimozemšťana a podarilo sa im zmenšiť Miša. 

Ale majú tam celkom rušno, takže sa nedá len tak prísť, treba si dopredu spraviť rezerváciu.

Spišský hrad

Jeden deň sme sa z Tatier vybrali na výlet ešte kúsok na východ. (Mišo aj deti trhli svoje osobné rekordy, čo sa týka najvýchodnejšieho navštíveného miesta na Slovensku.)

Na nádvorí hradu Mišo našiel sysle a cestou naspäť sme v Levoči našli ešte jedného Kubka. 

Ako ďaleko sú deti ochotné zájsť pre parenú buchtu?

Ukazuje sa, že až na Téryho chatu. 

Tie buchty nakoniec nevládali dojesť.

Tentokrát sme nestretli kamzíkov, ale boli s nami aj pelikáni.

Dlho sme tam ale nevydržali, lebo veľmi fučalo.

Ešte sme updatovali fotku spred roka:

Kika odfotila aj líšku Elišku (ku ktorej som im zakázala sa približovať):

A vyskúšali sme dva dni mladý mostík cez Studený potok, ktorý museli postaviť po tom, čo predchádzajúci strhla voda:

Pre kura s ryžou sme si došli na Sliezsky dom (po magistrále z Hrebienka):

Gerlach sa celý čas predvádzal:

A keď budete hľadať dobré lokše, tak tie nájdete na tejto chate:

Vyhliadka nad Žilinou

Je na Dubni a až keď sme na ňu vyliezli a videli náš dom, tak nás napadlo pozrieť aj doma z okna. Dá sa na ňu ísť z Budatína (cca 1:15 hore po červenej značke) alebo zo Zádubnia (cca 0:30 od oplotenej vodárne), alebo zo Zástrania (neviem, ako dlho). My sme vyšli zo Zádubnia a skončili v Budatíne.

Žilina ako na dlani, ale škaredá, škaredá… Možno by to bolo lepšie, keby svietilo slnko a bol už zelený máj. Kubo sa hore trošku bál, lebo fúkalo a veža sa mierne kývala. Kamaráti, ktorí boli v ten istý deň poobede (akosi sa nám nepodarilo zosynchronizovať), hovorili, že už bola tlačenica aj na chodníku aj na vyhliadke. Všetci žilinčania sa chcú pozrieť.

Zimné športy

Kubko ku svojmu ročníkovému projektu pristupuje zodpovedne :). Rád chodí lyžovať a už mu to ide celkom dobre.  

Aj on aj Kika sa už naučili chodiť na Pome. Ale prístup k tomu mali úplne odlišný. Kubo rovno išiel skúsiť, potreboval 4krát spadnúť, naučil sa metódou pokus-omyl a bolo. 

Kika najprv pozorovala, nechala si porozprávať, čo a ako má robiť, až potom išla. A nespadla ani raz. Keď jej ešte vlekár pomáhal nasadiť kotvu, tak jej aj on povedal, ako si ju má nabudúce zobrať a bolo.

Sneh sa dá samozrejme využiť aj na iné veci ako na lyžovanie:

A potom je ešte ľad. Korčuľovanie ide lepšie Kike, asi preto, že v lete viac korčuľovala na kolieskových:

A jedenkrát sme sa vybrali lyžovať s Mišom sami dvaja. Snežilo celý deň, ale Poludňový grúň nesklamal a na poludnie aspoň symbolicky ukázal slniečko.

26 jázd a mali sme dosť

Ráno sme točili jazdy na Slovan vleku, keď prišieli decká na lyžiarskom výcviku a začalo sa čakať v rade, vyviezli sme sa lanovkou na Poludňový a lyžovali tam vrátane polhodinky na obed na Chate pod Grúňom. Keď sme už nevládali, tak sme si išli dolu oddýchnuť na lanovku. Chvíľku sme rozmýšľali, či sa ešte vyviezť do Snilovského sedla a dať zo dve jazdy na Oštiepkovej mulde. Keby svietilo slnko, tak by to vyvážilo ten overhead, že treba vyzuť lyže, aspoň jeden aj lyžiarky a odšoférovať sa ku chate Vrátna. Ale hore boli oblaky a husté sneženie, tak sme zhodnotili, že tentokrát nie.

Všeličo sa dá vyčítať z týchto grafov :). A samozrejme okrem nich ešte aplikácia Ski Tracks dáva aj mapu:  

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...