Martinské hole

Na konci leta znechutene očami lepím listy na stromy, aby ešte nepadali. A oni, potvory farebné, sa veselo púšťajú dole a potichu odkazujú, že winter is coming. Toto je moja najmenej obľúbená časť roka. 

Letu sme mávali na rozlúčku na Martinských holiach. 

Opekali ste už niekedy langoše? (Výsledok je kus lepší ako slanina…)

Banská Štiavnica

Miesto, kde je všetko buď do kopca alebo z kopca, ale nikdy nie rovno. A kde je skoro každá vzdialenosť 20 minút. A kde je s kamarátmi veľmi dobre.

U Maríny:

A potom hore kopcom. Myslela som si, že tento tajch sa volá Červená studňa. Ale zjavne nie, je vodárenský.

Okrem nudistov sme pri ňom našli aj dvoch rakov, ale spätne som sa dozvedela ďalšiu novú vec: nie je rak ako rak a nie všetci sú naši.
Ďalší deň sme išli na Sitno.

Podobná fotka spred pár rokov.

Na tejto skale to pred tými pár rokmi vyzeralo akčnejšie.

Ale Počúvadlo, kam sme sa išli po výlete okúpať, vyzerá stále rovnako. Pribudli len prezliekacie zásteny a odbudla varená kukurica.

Ďalší deň sme išli do bane. Tiež tej istej, čo minule

Vyšli sme aj na Kalváriu, z ktorej je parádny výhľad. Chvíľu sme tvorili v keramickej dielni:

Okrem iného aj jašteričky z povesti:

S mestečkom sme sa rozlúčili partičkou šachu a návštevou sekvojí, ktoré sú tiež stále na tom istom mieste.
Zapadákov, v ktorom je veľmi pekne.

Dobre mu to chodí

Kika išla do školy v prírode do Nízkych Tatier, my ostatní na výlet do Vysokých. 

Počasie sme mali ukážkové a povedali sme si, že skúsime s Kubinom vyliezť na Téryho chatu.

Na konci doliny Kuba celkom pobavilo, že ide po snehu v kraťasoch.

Kúsok pod chatou síce zahlásil, že už mu stačilo a ideme naspäť, ale ukecali sme ho, že radšej ideme na chatu na obed.

Chvíľu sme poobdivovali zamrznuté pleso

Cestou dolu trochu poupratovali rozhádzané skaly

A kochali sa výhľadom:

Na druhý deň Kubino zahlásil, že chce trochu menší výlet. Chvíľu sme dumali, ale nakoniec sme opäť štartovali zo Smokovca vláčikom a išli po červenej na Skalnaté pleso. Tam sa nám veľmi nepáčilo (Skalnatá chata zavretá, nanič J&T bufet, vysekaná kosodrevina, kopa turistov vyvezených lanovkou) ale výhľad na Lomnický štít bol dobrý.

Týchto pár dní bolo zaujímavých ešte aj iným spôsobom. Kubo rozprával a rozprával a rozprával. Pusa sa mu nezastavila celý čas, čo sme išli. Keď je s nami Kika, tak sa dostane k slovu pomenej a teraz mal všetko poslucháčstvo len pre seba. Ale Kiku spomínal každú chvíľu a plánoval, ako do Tatier nabudúce pôjdeme aj s ňou.

Hričovský hrad

Postupne ho opravujú, takže sme ho našli v o kúsok lepšom stave, ako bol pred pár rokmi, keď sme tu boli naposledy. Lezenia pre deti tak akurát a zhora sme dovideli až na Rozsutce, na ktorých sa v tom čase venčil náš alfa tím. 

Sezamko v Rajeckej Lesnej

V zime bol Sezamko u nás na fakulte, teraz sme sa vybrali na víkendovku do Rajeckej Lesnej. Až na prehánkové počasie to bola paráda. Počítali sme príklady:

Rozmýšľali na prednáškach:

Športovali:

Túlali sa po lese:

Mokli v daždi:

Súťažili:

Užívali si slniečko:

Bývali v chatkách:

Stretli rozprávkové bytosti (hádajte, kto som):

A bolo nám veľmi fajn:

Takže ak poznáte terajšie štvrtáčky, štvrtákov, piatakov a piatačky, tak im v septembri odporučte Sezamka, radi sa s nimi na podobnej akcii stretneme budúci rok. 

PS Krásne fotky nám opäť nafotil Martin Dubovský

Belské skaly

Malý výlet, veľká spoločnosť:

Vrátane štvornohého kamaráta Noxa:

Tam ideme:

Na konci sme si s Kubom a Noxom dali preteky. (Kuba treba každý deň niekde vybehať, lebo inak doma večer robí koliečka okolo kuchyne. Koniec koncov, Noxa tiež, lebo takýto čistokrvný husky vraj ocení svojich pár kilometrov denne.) My s Kubom sme samozrejme nemali šancu. Ani druhý raz, keď sme začali s náskokom. Kubina, ktorý je z občasného venčenia zvyknutý akurát tak na susedovie starú dámu, jazvečicu Lesiu, to celkom prekvapilo.  

Chata pod Suchým

V sobotu bolo krásne a my sme sa vybrali posúvať limity. Na Chatu pod Grúňom naše malé nohy docupkajú celkom v pohode, tak sme išli skúsiť inú chatu. Začínali sme pod Strečnom a odtiaľ 8km do kopca. Kubo fičal na tvarohových koláčoch a bol kus pred nami. A ja povzbudzujúc Kiku som spomínala na to, ako som pred skoro dvadsiatimi rokmi touto cestou ja ledva vyšla (vďaka tomu, že ma povzbudzovala kamarátka).

Prišli sme akurát na obed a porcie mali riadne a chutné, takže aj Kika si pochvaľovala. Potom sme poobdivovali jesienky, pofotili (Cha! Už mám dokonca aj s Mišom spoločné fotky!) a 8km naspäť. Kubo sa nechal zlákať poslednými zvyškami snehu po ceste, Kika nie – tá radšej skúšala všetky potôčiky, že či majú studenú vodu (predsalen, bol prvý apríl, takže jeden nikdy nevie…).

Akurát koniec bol ťažký. Kike sa spravili otlaky na pätách a keď ona nie je happy, tak nikto nie je happy. Ale dobojovala, v aute sa hneď vyzula, zalomila a hore schodmi doma ju už Mišo vyniesol. 

Dobre vedieť, že takéto už zvládame. Niekedy časom to skúsime z druhej strany (po hrebeni zo Snilovského sedla), na chate prespíme a zgúľame sa do Strečna. 

ps Z týchto fotiek som ja fotila iba päť. Jednu cvakla Kika, jednu Kubo a ostatné moja teta Dana. Ďakujem.

Let’s adjust your altitude a bit, my love

Včera to tak nejak vyšlo, že sme boli cely deň zavretí, takže dnes sme sa skutočne potrebovali kvalitne vyvenčiť. A Kika tak svojsky kikovsky zahlásila, že ona nikam nejde a už vôbec nie lyžovať. Tak som nabalila čučoriedkovú bublaninu a sľúbila, že bude môcť fotiť. Miša sme nechali doma učiť sa, Kubo lyžoval na Dedovke s mojím otcom, ja s Kikou sme sa s nimi vyviezli prvú jazdu lanovkou (sezónne lístky sme túto zimu vylyžovali dobre, takže mi až tak nevadilo, že dnes lyžovať nebudem) a pobrali sme sa po hrebeni na Veľkú Raču. 

Zo začiatku sa to samozrejme nezaobišlo bez šomrania, ale kým sme niečo videli, tak v lese bolo tak rozprávkovo krásne, že aj Kika musela uznať, že sa oplatilo ísť. 

Táto tabuľa nás zmiatla, lebo asi nebola umiestnená úplne tam, kde mala byť a podľa nej sme boli k vrcholu bližšie než v skutočnosti. Vedľajší efekt však bol zase o kúsok zlepšená morálka.

Tieto dve fotky už sú na hraniciach s Poľskom. Nebolo vidno vôbec nič a Kika zahlásila, že v tom Poľsku teda majú oveľa väčšiu zimu ako u nás. Aj do vrcholovej knihy sme napísali, že riadna kosa.

Nečakali sme na skialpinistov a spravili sme si selfie.

A potom šup, šup dole na čaj a zraz s našimi dvoma lyžiarmi. 

Tá hodina hore po hrebeni bola akurát a jediné, čo by tento výlet vylepšilo by bolo slniečko a výhľad na vrchole.

Na Chatu na Grúni sa chodí pravidelne

Tentokrát bola zimná prechádzka ako bodka za semestrom v rámci doktorandského predmetu Matematické princípy informatiky, na ktorom sme čítali knihu Artificial Intelligence. Nesvietilo slniečko, ale cencúľov bolo po ceste dosť a obed na chate fajn, takže decká si to užili. (Kubo dokonca vydržal so šmýkaním sa po zadku až na cestu naspäť, po tom, čo videl, ako to robia dospeláci…)

Výlet s deťmi: Štefanová -> Medziholie -> Zázrivá

Počas dvadsiatich rokov dekanovania profesora Matiaška na našej fakulte nebolo dekanské voľno. (Samozrejme, že sa to neobišlo bez vtipov typu “Aby naši študenti nestihli zatiaľ vyštudovať inú fakultu”.) O to väčšie bolo prekvapenie, keď v prvý rok pôsobenia nového dekana prišiel e-mail s predmetom dekanské voľno. A prerástlo do pobavenia alebo krútenia hlavou, keď vysvitlo, že je udelené na sobotu. To bolo pred dvoma rokmi a odvtedy sa z toho stala jesenná tradícia. Takže dnes sme mali po tretíkrát na FRIčke dekanské voľno.

Išla som aj s deťmi a zhodnotiac naše sily, sme z Medziholia nešli s ostatnými na Osnicu ale rovno do Zázrivej. Výlet fajn, okrem úvodnej krízy, ktorú mala Kika, keď bolo treba šlapať blatom do kopca. Ale keď sme narazili na sneh, nálada sa rýchlo vylepšila. Padali obaja ako hnilé hrušky (aj do blata aj do snehu), ale odšlapali skoro 14 km (hovorí telefón). Zajtra to vidím na lenivú nedeľu.

Aj tak je to divné, že minulý víkend sme ešte nie ďaleko odtiaľ (v Oravskej Lesnej, do ktorej je to vzdušnou čiarou asi 15km a 200 výškových metrov dolu) behali po vonku v krátkych rukávoch a bosých nohách v sandálach) a teraz termoprádlo, rukavice a miestami 20cm snehu.

img_0999

img_1002

img_1004

img_1005

img_1006

Ešte časom pridám aj spoločnú fotku, keď sa ku mne dostane…

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...