Rozhľadňa nad Terchovou a po hrebeni zo Snilovského sedla

Boli sme na dva výlety tu u nás za rohom, ale na nové miesta. Najprv okolo plechového Jánošíka na rozhľadňu nad Terchovou. A potom lanovkou do Snilovského sedla a po hrebeni cez Chleb, Hromové a Steny na Poludňový grúň. A odtiaľ strmo dolu na obed na chatu. 

Donovaly

Nedeľný výlet na Donovaloch bol výborný. Parádne počasie, výhľady, paraglidistov toľko, že sme ich nevedeli spočítať. Jediná mucha tohto výletu bola, že sme v určitom momente zišli z turistickej značky na skialpinistický chodník. Výborný nápad. Že aby to deti nemali také strmé. Ale skialpinistický chodník v lete? Tak tento išiel cez mokrú vysokú trávu, bodliaky a žihľavu. Deti nám dali vedieť, že toto veru nie je ono, tak sme sa prebojovali naspäť na ten turistický chodník a potom to už šlo. 

Tricklandia

Minulý týždeň v Tatrách sme bývali v Starom Smokovci a všimli sme si, že tam majú Tricklandiu. Samozrejme, že sme sa museli ísť pozrieť. Všetkým sa nám veľmi páčilo. Nechali sme sa od strigy začarovať do krištáľovej gule, vyskúšali antigravitačný tunel, pozreli nekonečnú knižnicu, niektorí sa naučili visieť zo stropu, deti pozdravili mimozemšťana a podarilo sa im zmenšiť Miša. 

Ale majú tam celkom rušno, takže sa nedá len tak prísť, treba si dopredu spraviť rezerváciu.

Spišský hrad

Jeden deň sme sa z Tatier vybrali na výlet ešte kúsok na východ. (Mišo aj deti trhli svoje osobné rekordy, čo sa týka najvýchodnejšieho navštíveného miesta na Slovensku.)

Na nádvorí hradu Mišo našiel sysle a cestou naspäť sme v Levoči našli ešte jedného Kubka. 

Ako ďaleko sú deti ochotné zájsť pre parenú buchtu?

Ukazuje sa, že až na Téryho chatu. 

Tie buchty nakoniec nevládali dojesť.

Tentokrát sme nestretli kamzíkov, ale boli s nami aj pelikáni.

Dlho sme tam ale nevydržali, lebo veľmi fučalo.

Ešte sme updatovali fotku spred roka:

Kika odfotila aj líšku Elišku (ku ktorej som im zakázala sa približovať):

A vyskúšali sme dva dni mladý mostík cez Studený potok, ktorý museli postaviť po tom, čo predchádzajúci strhla voda:

Pre kura s ryžou sme si došli na Sliezsky dom (po magistrále z Hrebienka):

Gerlach sa celý čas predvádzal:

A keď budete hľadať dobré lokše, tak tie nájdete na tejto chate:

Vyhliadka nad Žilinou

Je na Dubni a až keď sme na ňu vyliezli a videli náš dom, tak nás napadlo pozrieť aj doma z okna. Dá sa na ňu ísť z Budatína (cca 1:15 hore po červenej značke) alebo zo Zádubnia (cca 0:30 od oplotenej vodárne), alebo zo Zástrania (neviem, ako dlho). My sme vyšli zo Zádubnia a skončili v Budatíne.

Žilina ako na dlani, ale škaredá, škaredá… Možno by to bolo lepšie, keby svietilo slnko a bol už zelený máj. Kubo sa hore trošku bál, lebo fúkalo a veža sa mierne kývala. Kamaráti, ktorí boli v ten istý deň poobede (akosi sa nám nepodarilo zosynchronizovať), hovorili, že už bola tlačenica aj na chodníku aj na vyhliadke. Všetci žilinčania sa chcú pozrieť.

Zimné športy

Kubko ku svojmu ročníkovému projektu pristupuje zodpovedne :). Rád chodí lyžovať a už mu to ide celkom dobre.  

Aj on aj Kika sa už naučili chodiť na Pome. Ale prístup k tomu mali úplne odlišný. Kubo rovno išiel skúsiť, potreboval 4krát spadnúť, naučil sa metódou pokus-omyl a bolo. 

Kika najprv pozorovala, nechala si porozprávať, čo a ako má robiť, až potom išla. A nespadla ani raz. Keď jej ešte vlekár pomáhal nasadiť kotvu, tak jej aj on povedal, ako si ju má nabudúce zobrať a bolo.

Sneh sa dá samozrejme využiť aj na iné veci ako na lyžovanie:

A potom je ešte ľad. Korčuľovanie ide lepšie Kike, asi preto, že v lete viac korčuľovala na kolieskových:

A jedenkrát sme sa vybrali lyžovať s Mišom sami dvaja. Snežilo celý deň, ale Poludňový grúň nesklamal a na poludnie aspoň symbolicky ukázal slniečko.

26 jázd a mali sme dosť

Ráno sme točili jazdy na Slovan vleku, keď prišieli decká na lyžiarskom výcviku a začalo sa čakať v rade, vyviezli sme sa lanovkou na Poludňový a lyžovali tam vrátane polhodinky na obed na Chate pod Grúňom. Keď sme už nevládali, tak sme si išli dolu oddýchnuť na lanovku. Chvíľku sme rozmýšľali, či sa ešte vyviezť do Snilovského sedla a dať zo dve jazdy na Oštiepkovej mulde. Keby svietilo slnko, tak by to vyvážilo ten overhead, že treba vyzuť lyže, aspoň jeden aj lyžiarky a odšoférovať sa ku chate Vrátna. Ale hore boli oblaky a husté sneženie, tak sme zhodnotili, že tentokrát nie.

Všeličo sa dá vyčítať z týchto grafov :). A samozrejme okrem nich ešte aplikácia Ski Tracks dáva aj mapu:  

Martinské hole alebo kopy inej vody

Keď sme sa spamätali z časového posunu, tak sme sa s deťmi dohodli, že ideme doháňať zameškanú lyžiarsku sezónu. (Mišo s nami nešiel, lebo po dvoch dňoch doma z Thajska zbalil zase letné veci odletel si to do Austrálie.)

Snehu bolo toľko, že do chaty sme sa museli prekopať. Takže samozrejme na druhý deň sa to neobišlo bez bunkrov a váľania sa v ňom.

Z lyžovačky veľa fotiek nie je, lebo bola zima na pršteky, ale budeme musieť robiť nejakú dokumentáciu, lebo Kubo si dal ročníkový projekt o lyžovaní, tak nech má dáta.

Vrstvy (winter is coming)

Dnes cestou z juhu na sever:

Martinské hole

Na konci leta znechutene očami lepím listy na stromy, aby ešte nepadali. A oni, potvory farebné, sa veselo púšťajú dole a potichu odkazujú, že winter is coming. Toto je moja najmenej obľúbená časť roka. 

Letu sme mávali na rozlúčku na Martinských holiach. 

Opekali ste už niekedy langoše? (Výsledok je kus lepší ako slanina…)

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...