Predvianočné potulky

Rockefeller State Park

Vonku vybuchla jeseň. A my sme išli loviť farby.

Do Rockefeller State Parku sa ide cez dedinu s romantickým názvom Sleepy Hollow (Ospalá diera) a na rozdiel od našich lokálnych parkov v Jersey, kam majitelia chodia venčiť psy, do tohto bohatí New Yorčania chodia venčiť kone (naozaj – je tam extra parkovisko pre autá s konskými prívesmi a nejakých sme aj stretli). A vraj si tam chodieva(l?) zabehať aj bývalý prezident Clinton.

Pekné miesto s chodníkmi vhodnými aj pre kočíky (A koče! Jeden sme stretli.)

PS Ten prvý obrázok je panoráma a je trochu väčší ako zvyčajne dávam, tak to môže chvíľu trvať, kým sa vám načíta.

Bronx Zoo

Zopár komentárov, veľa obrázkov.

parkoviská na kočíky – pri pavilónoch a atrakciách, kam sa nedalo ísť s kočíkmi, mali parkoviská. Bolo to celkom vtipné. Keď sme tam zaparkovali, Kubo sa viezol v nosiči.

lego – majú tam teraz už tretí (posledný) mesiac aj zvieratá postavené z lega. Niekto sa poriadne vyhral. A asi tam tie kocky boli prilepené, lebo úspešne odolávali Kikiným pokusom o demoláciu. Chlap mi zahlásil, že toto jeho túžbu po návšteve Legolandu nielenže neuspokojilo, ale naopak ešte vystupňovalo.

bug carousel – išli sme aj na kolotoč. Kika si ho obzerala s rešpektom a nebola si celkom istá. Ale držiac sa ma za ruku, sa dokrútila až do konca.

4D* film – viac ako kolotoč sa jej páčilo kino. Dávali krátky film s jej obľúbenou Dorou. Chvíľu trvalo, kým nám uverila, že s okuliarmi bude vidieť lepšie ako bez nich, a ostala prekvapená, keď nás ošpliechal vodopád a vytriaslo lietadlo. Toto jej páčilo. Ale keby ste sa spýtali Kuba, ten by povedal, že to bol taký horor, až sa z toho po…

zvery – nuž, bolo ich tam veľa. Akurát, kus záhrady sme videli iba z vláčika, takže to bola taká rýchlovka. Kika ostala trochu prekvapená, aké sú slony a žirafy a medvede a krokodíly naživo veľké. Strávili sme tam celý deň a držala, držala až do štvrtej, keď ju už únava premohla, takže toho popozerala veľa.

celkový dojem – dobrý výlet. A to hovorím, ako niekto, kto si dlhodobo kultivuje antipatiu voči zoologickým záradám. Ale chlap hovoril, že už videl aj lepšie.

* 4D?? Toto sa mi prieči písať, ale čo už, keď to tak nazývajú.

Deň vďakyvzdania v Severnej Karolíne

Tak nejako sme “sa pozvali” k Mišovmu bratrancovi a jeho rodine na Deň vďakyvzdania – neurčito sme sa bavili o návšteve už nejaký čas a vďakyvzdanie so sebou prináša pár voľných dní, takže sa nám to zdalo, ako vhodná príležitosť. Naivne sme si mysleli, že sadneme do auta, spravíme si roadtrip (už sa nám začalo cnieť) a budeme sa zase trochu túlať. Len potom sme zistili, že je to 500 míľ a predstava Kiky pripútanej v autosedačke 10 hodín (aj keď s prestávkami) nevyzerala veľmi lákavo.

A tak sme vymäkli.

Našťastie sa ukázalo, že (na počudovanie) aj pár dní pred vďakyvzdaním sa dajú kúpiť letenky za (ako-tak) rozumnú cenu a tak sme šoférovali iba hodinu (na LaGuardiu) a potom hodinu leteli (to Kika prespala). Cesta naspať bola trochu komplikovanejšia, lebo Kika bola hore (ale milý letuško nám dal sedadlá s extra priestorom na nohy, takže sa mala kde hrať) a na Manhattane sme stáli hodinu v zápche do tunela, ale aj tak dobre.

Takže Severná Karolína… už keď sme pristávali, nám bolo jasné, že to je iná káva. Všade stromy… miesto(!)… Keď sa k tomu pridá to, ako sa o nás parádne postarali (nemusela som variť, upratovať kuchyňu, šoférovať…), tak to bol výborný oddych.

Na Deň vďakyvzdania samozrejme turiak (Kika si dala aj druhé kolo) a na čierny piatok sme namiesto do obchodov vyrazili do Marbles – vraj detského múzea, ale vlastne skôr “hračkárstva” – jednoducho prídete aj s deťmi a hráte sa pokiaľ vládzete. Mali tam, čo robiť aj 3- a 7-roční chalani aj jeden a polročná Kika, ktorá po štyroch hodinách vyšťavená zaspala v aute.

Ochutnali sme aj lokálnu československú kuchyňu – aj keď Kika sa natlačila chlebom a na palacinky jej už miesto neostalo. A keď už sme pri chlebe – doniesla som si nový recept na domáci chleba, ktorý dúfam čoskoro vyskúšam.

Takže tak. Slniečkam z Karolíny ďakujeme za parádny predĺžený víkend, tri týždne to ešte vydržíme pri sychravom New Yorku a potom sa budeme ponáhľať na Vianoce na Slovensko.

A uvidíme, možno sa niekedy oni pozvú k nám…

Island Pond (Harriman State Park)

Sobota nás zastihla zase na výlete. Tentokrát sme sa na odporúčanie spolužiaka Alexa vybrali do parku Harriman (susedí s Bear Mountain parkom, v ktorom sme boli minulý týždeň). Rozdiel bol v tom, že tentokrát sme nešli sami.

Katka s Peťom k nám ráno dobicyklovali a s Paťom, Luciou a Martinom sme sa zrazili na parkovisku v parku. Po hodine prechádzky, ktorá sa nazaobišla bez Kikiných protestov (Paťo ju prespal v namakanom nosiči), sme dorazili k jazeru s výstižným názvom Island Pond – rybník s ostrovom.

Voda bola fajn, teplejšia ako som čakala, a tak sme doplávali (asi 200m) k ostrovu a naspäť. Mali sme plavky aj pre Kiku, ale nakoniec sme jej ich ani neobliekli, lebo vstup do vody bol po klzkých kameňoch obrastených riasami. Aj keby bola ochotná sa nechať namočiť, nebolo sa tam kde dobre postaviť, aby som ju udržala. A okrem toho, pri odchode som si všimla medzi skalami aj nejakú penu, tak je lepšie, že sme ju tam nekúpali. A náš teplovodomilný tato bol jediný dospelák, ktorý neplával…

Potom po Apalačskom chodníku naspäť na parkovisko (to zalomili obidve mláďatá) a za necelú hodinku sme boli doma. Výborný výlet.

Medvedia hora

Dnes sme sa vybrali na výlet na Medvediu horu. Pôvodne sme plánovali, že pôjdme do tohto parku (mapa) na celý víkend a pozrieme toho viac, ale nakoniec sme sa rozhodli ísť iba na jeden deň a vyliezli sme na jeden kopec (ostatné si necháme na inokedy).

Išli sme po Apalačskom chodníku (z ktorého sme už kúsok prešli v Delaware Water Gap, ale stále nám z neho ešte pár tisíc míľ ostáva). Prvá polovica cesty bola na môj vkus až príliš upravená, lebo sme stúpali po kamenných schodoch a vrch bol pomerne husto zaľudnený, lebo okrem chodníka tam vedie aj cesta, ale inak to bol fajn výlet (dobre padne prechádzať sa občas medzi stromami).

Ranger, ktorý hore posedával pod borovicou, povedal, že meno kopca nie je len tak – medvede tam vraj sú, ale žiadne sme nevideli. Cestou dolu sme stretávali viac ľudí ako cestou hore a ostali sme prekvapení, keď sme dorazili k autu, lebo všetky parkoviská boli beznádejne plné a stovky ľudí si grilovali pri jazere (s matematickým názvom) – keď sme prichádzali, tak bolo len kde-tu jedno auto. Tak ale, podobne ako my, si asi chceli užiť pekný deň vonku a som rada, že boli leniví šlapať do kopca, lebo keby sa všetci vybrali hore, tak by bol na chodníku dosť nátresk.

Na záver ešte niečo zaujímavé. Vedela som, že pozdĺž východného pobrežia USA ide Apalačský chodník, pozdĺž západného Pacific Crest Trail, ale až nedávno som sa dozvedela, že sa dá ísť aj naprieč Amerikou po chodníkoch, ktoré  spolu tvoria Discovery Trail. Niekto ide na ironmana, niekto rok putuje od oceánu k oceánu…

Island Beach State Park

Tak a tu sú tie sľúbené fotky z minulonedeľného výletu do parku na brehu oceánu (zopár ďalších vydarených je tu).

Voda bola ľadová, takže sme sa len kúsok prešli a potom vyvaľovali na pláži (a budeme sa musieť vrátiť niekedy koncom leta si zaplávať). Okrem rybárov a zopár turistov prechádzajúcich okolo, sme mali celú pláž pre seba. Paráda… Ukázalo sa aj, že nápis o nekŕmení líšok má svoje opodstatnenie, lebo predtým než sme odišli, si jedna s kľudom precupitala cez cestu. Ale zákaz kŕmenia detí nie je, a tak Kika olovrantovala priamo na pláži.

Delaware Water Gap

Dnes sme zase vypadli medzi stromy – do parku Delaware Water Gap. Raz sme tam už boli s kamarátmi pred tromi rokmi a tak tentoraz sme sa rozhodli zavítať na opačný breh rieky Delaware.

Išli sme zase kúsok po Apalačskom chodníku, z čoho Kika väčšiu časť prespala a keď sa zobudila, tak sme pod stromami rozložili deku a vyvaľovali sme sa, až kým nebol čas ísť naspäť. Napriek tomu, že so sebou nosíme zásobu obľúbených hračiek, ukazuje sa, že najzaujímavejšie sú pre ňu aj tak iné veci – kľúče od auta, krabica džúsu, foťák…

Mišo zahlásil, že keď sem pôjdeme najbližšie, tak to musí byť cez leto alebo na jeseň, lebo sme tu už dvakrát videli stromy bez listov a chceli by sme vedieť, ako to vyzerá s nimi.

Kika tiež každú chvíľu niečo hlásila, ale ťažko povedať čo. Väčšinou však bola v dobrej nálade, takže si myslíme, že sa aj jej páčilo a dokoca si ani nevšimla, že ju o…značkoval vtáčik.

PS Už naozaj musíme kúpiť ten klobúčik…

Aj GPS sa môže stratiť

Po skvelej grilovačke minulý rok sa dnes konal na tom istom mieste aj druhý ročník. Slniečko však nesvietilo ani zďaleka tak ako vtedy (koniec-koncov oproti tomu minulému roku sme prišli o kus skôr), takže nás nakoniec vyhnal chlad.

Kým ešte bolo dobre, Kika lozila po deke, potom sa presunula do kočíka a nakoniec v tom kočíku sedela zababušená v spomínanej deke, zatiaľčo ostatných priťahovalo teplo sálajúce z grilu . Rosničky sa podľa mňa dnes sekli aspoň o desať stupňov…

Tak sme to pomerne skoro zabalili (ostatní ešte ostali a na zahriatie išli hrať futbal) a cestou domov sa nám podarilo “stratiť” GPS. Nie v tom duchu, že by sme oň prišli, ale tak, že nevedelo kde je.

To, že sme nemali signál v tuneli cestou z Jersey na Manhattan, nás neprekvapilo, ale keď sme sa snažili z Chambers St nejako dostať do toho istého tunela cestou naspäť, GPS-o zahlásilo, že stratilo satelity a že si môžme ísť, kam chceme. Neviem, či je to tým, že naokolo samé mrakodrapy, ale to sme v danom momente vežmi neriešili, lebo posledná inštrukcia, ktorú nám dalo bola nepoužiteľná (daná odbočka bola zastavená kužeľmi) a bolo sa treba rýchlo rozodnúť kudy kam.

Manhattan celkom poznáme, ale hlavne z pešej a metrovej perspektívy, takťe hľadať autom tunel nebolo úplne triviálne. Ale po chvíli sa zobudil aj náš sprievodca, prepočítal, čo bolo treba a doviedol nás domov. Zajtra sa na jeho služby spoľahneme znovu a keďže po ceste nebudú žiadne výškové budovy, hádam nás spoľahlivo dovedie až do Delaware Water Gap.

PS Musíme Kike kúpiť klobúčik…

Lake George

Minulý týždeň boli jarné prázdniny a krásne počasie – ideálna kombinácia – a tak sme sa vybrali na sever pohľadať nejaký les (Kika predtým žiadny nevidela a my dvaja sme si už len matne pamätali, ako taký les vyzerá). Pobrali sme sa k Lake George v Adirondacks (obrázky tu).

Cestovali sme niečo vyše troch hodín, čo Kika zvládla celkom v pohode s jednou prestávkou na odpočívadle. Zistili sme, že sa už nevieme zbaliť tak naľahko ako kedysi, lebo aj keď my dvaja veľkí sme mali po jedných nohaviciach a troch tričkách (vrátane tých, čo na sebe), tak najmenší člen našej výpravy zabral najviac batožinového priestoru (kočík, plienky, hračky, vak na spanie, obľúbená deka…). Tak ale tátoš má veľký kufor, zmestilo sa.

Nemali sme žiadne veľké plány, len si užívať pekné počasie mimo veľkomesta. Prechádzali sme sa okolo jazera, obdivovali vtáky, ktoré cupitali po tenkom ľade na jazere, drevené móla pokrútené po zime. Išli sme okolo reštaurácií na brehu, kam sa dá prísť (a zaparkovať) loďou. Vyzeralo to tam pomerne vymreto, lebo zimná sezóna už skončila a letná ešte nezačala, takže tie spomínané reštaurácie, suvenírové obchody a miestne “atrakcie” boli vä荹inou pozatvárané. Nám to nevadilo a boli sme radi, že sa tam nemelie príliš veľa ľudí.

Jedno ráno sme sa vybrali na rodinnú “farmu”, kde robia javorový sirup. Vedierko zavesené na strome nám neukázali – to vraj robia len niekedy na vzdelávacie účely pre deti, ale zato sme si obzreli systém hadičiek, na ktoré mali napojených okolo 1400 javorov a ktoré sa všetky zbiehali do jednej malej miestnosti. V nej nám chlapík ukázal, ako miazga tečie (nie moc, lebo už bolo príliš teplo… celkovo je čas, kedy ju môžu zbierať pomerne krátky – dá sa to len na jar, keď v noci ešte mrzne, ale cez deň sú teploty už nad nulou) a porozprával, ako z nej potom robia javorový sirup (v zásade sa potrebujú zbaviť vody, aby ju zahustili). A tak sme si u nich dali raňajky – čo iné ako palacinky s javorovým sirupom – a jednu fľašku kúpili aj na domov.

Chceli sme sa ísť pozrieť na vyhliadku nad jazerom, na kopec ktorý sa volá Prospect Mountain. Vedie naň aj cesta, ale tá je do mája “zavretá” (vysvetlenie, prečo píšem zavretá v úvodzovkách, príde za chvíľu). My sme tak či tak chceli skúsiť s Kikou nejakú ľahkú turistiku v okolí, takže sme sa naň vybrali pešo. Veľkosťou asi neprevyšuje Straník pri Žiline, ale koncový úsek nám dal zabrať, lebo tam bolo okolo 20 cm snehu so zľadovatenou škrupinkou na vrchu. Kika cestu hore brala s humorom, trochu si aj schrupla, akurát, keď sme už išli po tom spomínanom snehu, tak strácala trpezlivosť, lebo už chcela ísť von z nosiča.

 Časť cesty dolu sme sa rozhodli zísť po ceste, aby sme sa vyhli tomu šmykľavému úseku, a vtedy sme pochopili, prečo je cesta oficiálne zavretá. Aj na nej totiž bola súvislá vrstva snehu a hneď za druhou zákrutou aj zapadnuté auto. Ono totiž dolu nie sú žiadne závory, ktoré by bránili šoférom ísť hore, pokiaľ im nezabráni ich vlastný zdravý úsudok. Chlapíkovi v obleku, ktorý sa snažil vešiakom odhrabať Hondu Pilot napoly zapadnutú v jarku pri ceste, zatiaľ čo jeho dve vymódené spolujazdkyne indiferentne sedeli vnútri, nezabránil.

Nedalo nám nezastaviť sa pri nich. Spýtal sa, či nemáme lopatu. Nemali sme. Ani len vreckovú. Že či namáme číslo na nejakých odťahovákov. Ani to sme nemali (jediný MacGyver, ktorého poznám a ktorý nás raz vyťahoval zo závejov, býva v Rosine, na Slovensku), ale nechali sme mu naše číslo s tým, že ak sa v rozumnom čase nevyhrabe, nech zavolá a že sa spýtame na recepcii v hoteli, kde sme bývali, na nejaké lokálne kontakty.

Ukázalo sa, že po nás išiel cestou dolu ešte niekto iný, kto už na miestneho MacGyvera kontakt mal, lebo prv než sme zišli z cesty zase na chodník, okolo nás cúval do kopca veľký pickup. Zastavil pri nás s otázkou, že či tam je naozaj hore niekto zapadnutý a keď zistil, že ešte bude asi míľu cúvať, tak veľmi nadšený nebol. Dolu sme ich už ísť nevideli, lebo sme odbočili do lesa.

Toľko k jazdeniu bez reťazí po zľadovatenom snehu.

Nuž a v nedeľu naspäť, smer New York City (čím bližšie k mestu, tým hustejšia premávka a horšie cesty). Ale dali  sme si predsavzatie, že keď bude pekne, tak sa budeme snažiť vypadnúť do okolia častejšie. 

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...