Zbojníckym chodníkom alebo Dekanské voľno 2017

Minulý rok bol sneh (aj keď to bolo o týždeň neskôr). Tento rok nám vyšiel krásny jesenný deň, ktorý síce začínal mrazivo, ale pri poobednom slniečku sa dalo sedieť aj v krátkych rukávoch. Trasa bola pre nás nová: z Vyšných Kamencov na Malé nocľahy, potom na hrebeň pod Sokolím a dolu do Starého dvora.

Sezamko v Rajeckej Lesnej

V zime bol Sezamko u nás na fakulte, teraz sme sa vybrali na víkendovku do Rajeckej Lesnej. Až na prehánkové počasie to bola paráda. Počítali sme príklady:

Rozmýšľali na prednáškach:

Športovali:

Túlali sa po lese:

Mokli v daždi:

Súťažili:

Užívali si slniečko:

Bývali v chatkách:

Stretli rozprávkové bytosti (hádajte, kto som):

A bolo nám veľmi fajn:

Takže ak poznáte terajšie štvrtáčky, štvrtákov, piatakov a piatačky, tak im v septembri odporučte Sezamka, radi sa s nimi na podobnej akcii stretneme budúci rok. 

PS Krásne fotky nám opäť nafotil Martin Dubovský

Elza a Olaf

Po Minions minulý rok, si tentokrát Kika s Kubom vymysleli, že na karnevale chcú byť postavičky z rozprávky Frozen.

Len mne sa nechcelo šiť šaty… Tak sme Elze namaľovali tričko, sukňu naviazali z tylu. Vlasy mali byť pôvodne bielostrieborné, ale keď Kika v obchode s vlnou zbadala žlté klbko so zlatou niťou, tak sa už nedala ukecať na biele so striebornou… 

Olafovi sme spravili na tričko tri čierne gombíky, na bielu čiapku našili, čo bolo treba a dostal príkaz nestrácať hlavu…

Kúzla, experimenty a besiedky

Jedného dňa k nám prišiel prespať môj brat Mireček a okrem troch balíkov lokší, na ktorých sme si pochutili, doniesol penu na holenie. Už si nepamätám, kde ju zobral, ale že on také nepoužíva. My síce tiež nie, ale Kika mala mať o pár dní v škole deň pokusov a kúziel, tak som povedala, nech nám ju nechá a hľadala na nete, aké kid-friendly experimenty sa dajú robiť s penou na holenie. (Ale teda, iba mne sa zdá divné, že spojili pokusy a kúzla do jedného? Oblečení mali tiež prísť buď ako vedci alebo ako kúzelníci. Kika išla v mojom tričku z minuloročnej Noci výskumníkov. Má na hrudi nápis “Som vedec, pýtajte sa ma.”)

Anyway, pokus, ktorý sme potom robili vyzeral takto:

img_1637

Naliali sme do pohára vodu, navrch napenili penu a potom sme chceli robiť dážď. Kúpila som na to potravinársku farbu. Ale na rozdiel od tých, ktoré som mala kedysi na plastelínu, táto bola nejaká gelová a hneď sa zhrudkavila a cez penové oblaky skoro vôbec neprešla. Chvíľu sme to potom skúšali s lekvárom, tiež nič moc. Nakoniec zafungoval atrament a s ním potom Kika pokus predvádzala aj v škole. Malo to úspech.

A potom boli besiedky. Kubova hviezdičkovo-snehuliaková bola zlatá, len sme z nej s Kikou zmeškali kúsok začiatku, lebo ju posunuli na skôr.

img_1643

img_1641

Kika so spolužiakmi boli v krojoch tiež zlatí a tu bol zase Kubo netrpezlivý, lebo sa začalo neskôr.

besiadka

Na rozdiel od minulého roku, keď sa besiedky trafili na ten istý čas, teraz si obaja mohli užiť obe.

Sezamko

December bol rýchly, nabitý a zaujímavý.

Jednu sobotu sme strávili s Kikou, Kubom a deťmi, ktoré riešia korešpondenčný seminár Sezamko, na fakulte. Počítali sa príklady, hrali matematické hry, riešili zaujímavé problémy na prednáškach.

Tie krásne čiernobiele fotky nafotil Martin Dubovský, otec jedného účastníka.

CJ Heck: Now I’m Three and I Know …

I know never touch fire, that’s hot,
but I can touch ice, ’cause it’s not,
and puppies are soft and kitties are too,
(so’s most of the stuff moms and dads give to you).

I know never tell people they’re fat.
(It will hurt them, if I do that)
and rocks aren’t for throwing at others
but it’s OK to throw pillows at brothers.

I know daddy says swears I can’t say,
and I have to wear clothes out to play,
… ’cause one time I went outside naked and Mrs. Johnson saw me and she called Mommy and Mommy came outside and got mad (sniffle) and she yelled at me (sniff) and I had to sit in a chair for a time out and …

I know cookies smell better than cheese,
and to get one, I have to say please.
I know how to go pee in the potty,
but not in my pants, ’cause that’s naughty.

I know flowers don’t needs any feet,
no dessert if I don’t eat my meat
and I got to blow boogers in tissue,
and don’t wipe off where ladies kiss you.

When I wake mommy up, never holler,
pennies are not more than a dollar,
and scissors are never for cutting my hair,
(the barber does that, but I hate going there).

I laugh ’cause it’s better than cry,
and you can’t squeeze a worm, it will die.
I know Daddy will laugh when I burp,
and Mommy’s kiss helps where I hurt.

I know SO many things, now I’m three
and it helps me be a good ME.
I know lots more than I did when I’m two,
all the stuff that I can and I can’t do.

Ako snívať? S odvahou, pokorou a rozumom

Prečo ísť štrajkovať

Štafetu sme včera prebrali.

IMG_0204

Niečo málo o tom povedali aj v správach (v úvode a potom od 8:40).

Tu je video zo žilinskej živej reťaze:

a tu o tom, prečo ísť štrajkovať:

O bystrých deťoch a náboženstve

odtiaľto

Faith… the choice to believe in something without proof (and yes, for us, it is a choice)… does not ever work for us. Our heads and hearts simply do not function that way. I know this because I’ve tried to believe, driven myself to ulcers, and failed. Trying to use faith with smart kids is a lot like trying to mix oil and water without any additives. Yes, you can do it… sort of… if you beat the snot out of it. But even then it’s strictly temporary, eventually it still separates.

Hold on to your kids

holdonTáto kniha má podnadpis “Prečo treba, aby na rodičoch záležalo viac ako na rovesníkoch”. Niekedy pred časom som tu písala o knihe Nurture assumption, ktorá mala pre zmenu podnadpis “Na rodičoch záleží menej, než si myslíte a na rovesníkoch viac”. V niečom sú tieto knihy protikladmi, ale v niečom sa dosť dopĺňajú.

Hovorí o tom, že rovesníci naše deti ovplyvňujú rôznymi spôsobmi, aj dobrými aj zlými a že je to normálne. Ale môže to byť deštruktívne vtedy, keď deti nemajú dostatočne silnú väzbu na rodičov a keď rodičia nie sú dostupní (fyzicky, emocionálne, psychicky) a deti to vzniknuté prázdno zaplnia vzťahmi s rovesníkmi – keď rovesníci preberú úlohu rodičov vo vzťahoch. Problém je to preto, že rovesníci dieťatu neposkytnú bezvýhradnú lásku a podporu (“Mám Ťa rada a som tu pre Teba, nech sa deje čokoľvek.”) a deti pre svoj vývoj potrebujú práve takýto silný vzťah, v ktorom sa nemusia báť, že ich niekto zosmiešni, v ktorom majú istotu a nemusia sa s nikým porovnávať. Takýto vzťah s rodičmi má podľa autorov slúžiť ako kompas v živote dieťaťa, obzvlášť v dnešenej dobe, keď sa oveľa menej času trávi v rodinách v porovnaní s časom tráveným s rovesníkmi.

Kniha hovorí aj o tom, prečo sila a manipulácia (tresty a odmeny) nefungujú:

As our power to parent decreases, our preoccupation with leverage increases. Euphemisms abound: bribes are called variously rewards, incentives, and positive reinforcement; threats and punishments are rechristened warnings, natural consequences, and negative reinforcements; applying psychological force is often referred to as modifying behaviour or teaching a lesson. These euphemisms camouflage attempts to motivate the child by external pressure because his intrinsic motivation is deemed inadequate. Attachment is natural and arises from within; leverage is contrived and imposed from without. In any other realm, we would see use of leverage as manipulation. In parenting, such means of getting a child to follow our will have become embraced by many as normal and appropriate.

A o tom, aký je dôležitý vzťah rodič-dieťa:

No matter what problem or issue we face in parenting, our relationship with our children should be the highest priority. Children do not experience our intentions, no matter how heartfelt. They experience what we manifest in tone and behavior… Many a child for whom the parents feel unconditional love receives the message that this love is very conditional indeed… Unconditional acceptance is the most difficult to convey exactly when it is most needed: when our children have disappointed us, violated our values, or made themselves odious to us.

O tom, aký vplyv to má na učenie:

At least initially, peer-oriented children also tend to be more schoolable… School takes children out of the home, separating parent-oriented children from the adults to whom they are attached. For such children the separation anxiety will be intense and the sense of disorientation at school will be acute…  The elevated anxiety it provokes interferes with learning…  Being alarmed affects our ability to focus and to remember. Anxiety makes it difficult to read the cues and follow directions. A child simply cannot learn well when feeling lost and alarmed.

Children already peer-oriented by the time they enter school do not face such a dilemma. In the first days of school in kindergarten, a peer-oriented child would appear smarter, more confident, and better able to benefit from the school experience. The parent-oriented child, impaired by separation anxiety would, by contrast, appear to be less adept and capable – at least until he can form a good attachment with a teacher… In the short term, peer orientation appears to be a godsend. And it is undoubtedly this dynamic that research taps into when discovering the benefits to early education.

In the long term… the positive effects on learning of reduced anxiety and disorientation will gradually be canceled by the negative effects of peer orientation. Thus follows the research evidence that early advantages of preschool education are not sustainable over time. Peer-oriented kids go to school to be with their friends, not to learn. If these friends are also not into learning, academic performance will slip. When children go to school to be with one another, they are primed only to learn enough not to stand out, to remain with those their own age. Other than that, learning is irrelevant and can even be a liability to peer relationships.

Táto kniha sa mi vpodstate páčila. Píše presne o takom vzťahu s deťmi, aký by som chela mať. Ale zároveň sa mi zdá (čiastočne aj kvôli prečítaniu The Nurture Assumption), že preháňa ten vplyv, ktorý môžu mať rodičia. A napriek tom, že ponúka zopár príkladov, ako zabrániť tom, aby sa deti stali príliš “peer-oriented” alebo čo robiť v prípade, že sa tak už stalo, nie je ich veľa a nie sú veľmi nápomocné.

A potom ešte jedna veľmi zvláštna vec. Píšu o detských priateľstvách v takej rovine, že vpodstate nie sú nutné a nie sú to “ozajstné” (áno, dávajú aj definíciu, aké sú tie ozajstné) priateľstvá. Už len dívajúc sa späť na vlastné detstvo, aj keby neboli ozajstné (čo boli), tak by mi bez nich bolo horšie a niektoré z nich pretrvali až doteraz. Myslím, že v tomto ani zďaleka nebudem jediná. Takže celkovo, kniha stojí za prečítanie, ale treba ju brať s rezervou a skôr sa sústrediť na to posilnenie vzťahu s rodičmi ako no oslabovanie alebo selektovanie vzťahov detí s ich s rovesníkmi.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...