O nás

Toto je môj druhý blog. Ten prvý začal na jeseň 2006 ako akýsi komunikačný kanál pre rodinu a priateľov, aby si mohli prečítať, ako sa nám darí v USA a čo máme nové. Odvtedy okrem tejto základnej úlohy bol pre mňa zároveň aj ventilom a záľubou a opakovane som sa vracala k témam týkajúcim sa tehotenstvapôrodov, kojenia, rodičovania a tak trochu aj feminizmu (tu píšem prečo). Keď potom prišiel čas na zmenu v živote, bol to pre mňa impulz aj na zmenu online. Preto aj to meno – life in progress – lebo stále sa niečo deje a to robí život zaujímavým, ale zároveň aj preto, že sa snažím meniť náš svet k lepšiemu a verím tomu, že pokrok sa oveľa častejšie dosahuje malými krôčikmi, ktoré môže robiť každý, ako veľkými skokmi, ktoré robia iba niektorí. Ale tie témy ostali.

Ako sme sa vlastne v tej krajine neobmedzených možností ocitli? Spokojne si študujem matematiku v Bratislave, keď mi môj (vtedy už pár rokov) priateľ oznámi, že odchádza za prácou do New Yorku. Že môžem ísť s ním, ale musím si ho predtým zobrať. Ponuka, ktorá sa neodmieta… A tak som doštudovala, tri dni po promóciách sa vydala a o mesiac odletela za mláku. Tu som chvíľu pracovala, potom som začala PhD štúdium (aplikovanej matematiky) na NJIT, kde som aj učila. Pomedzi to sme trochu pocestovali, porozčuľovali sa o veciach, ktoré sa naozaj môžu stať iba v Amerike a keď sme jedného pekného dňa toho všetkého (teda okrem cestovania) začali mať dosť, tak sme sa v apríli 2012 vrátili na rodnú hrudu. Ešte stále sa z toho spamätávame.

V minulom živote – keď som ešte mala voľný čas – som veľmi rada čítala. Teraz môj zoznam kníh na prečítanie rastie neuveriteľným tempom, ale aspoň ma hreje pri srdci, že sa na dôchodku nebudem nudiť. Ten minulý život sa skončil v máji 2009, keď sa nám narodila dcéra. Ten nový je o dosť iný, oveľa menej vyspatý, ale aj o kus pestrejší a dáva väčší zmysel. A tak sme si povedali, že do tohto chaosu pridáme ďalšieho človiečika. Náš syn sa narodil doma v apríli 2011. PhD som dočasne odložila (za tých pár semestrov, čo som na NJIT bola, som dostala Mastra), venovala sa doma týmto dvom trpaslíkom. Od septembra 2012 som sa do toho pustila opäť, tentokrát na aplikovanej informatike na Žilinskej Univerzite v rámci výskumnej skupiny cell-in-fluid. Do tretice všetko dobré a tentokrát sa to podarilo. Na univerzite som ostala a teraz pracujem ako odborná asistentka na Katedre softvérových technológií. Vychovávam dve zvedavé deti a keď sa dá, tak cestujem.

Radi diskutujeme, takže všetky komentáre sú vítané.

Leave a Reply

You can use these HTML tags

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>