Víkendové surfovanie

The Goddesses of Venus: a topographic map

Large craters are named after famous women and I was happy to see a lot of names I recognised: Beatrix Potter, Rachel Carson, Virginia Woolf…

Keby na Zemi žilo iba 100 ľudí

The best medical science images of the year

Emma Watson hides feminist books for International Women’s Day

Why it’s so important for girls to find role models in female scientists

Prečo je politika podpory dojčenia dôležitá?

Víkendové surfovanie

state of the species – ak dnes len jednu linku, tak túto… pár rokov stará výborná esej

More than 90 percent of the living matter on earth consists of microorganisms and viruses, she liked to point out. Heck, the number of bacterial cells in our body is ten times more than the number of human cells!

Bacteria and protists can do things undreamed of by clumsy mammals like us: form giant supercolonies, reproduce either asexually or by swapping genes with others, routinely incorporate DNA from entirely unrelated species, merge into symbiotic beings—the list is as endless as it is amazing. Microorganisms have changed the face of the earth, crumbling stone and even giving rise to the oxygen we breathe. Compared to this power and diversity, Margulis liked to tell me, pandas and polar bears were biological epiphenomena—interesting and fun, perhaps, but not actually significant. 

Does that apply to human beings, too? I once asked her, feeling like someone whining to Copernicus about why he couldn’t move the earth a little closer to the center of the universe. Aren’t we special at all?

This was just chitchat on the street, so I didn’t write anything down. But as I recall it, she answered that Homo sapiens actually might be interesting—for a mammal, anyway. For one thing, she said, we’re unusually successful. 

Seeing my face brighten, she added: Of course, the fate of every successful species is to wipe itself out.

humans of the year

cognitive bias cheat sheet (because thinking is hard)

SpaceX to send privately crewed Dragon spacecraft beyond the Moon next year 

Prečo testovať lieky aj na tehotných ženách (plus, ak ešte neviete, komu venovať 2% zo zaplatených daní za minulý rok, tak vás prosíme o podporu)

…mnohé budúce matky potrebujú užívať lieky. „Tehotné ženy môžu ochorieť a choré ženy môžu otehotnieť,“ hovorí Brian Cleary, hlavný farmakológ z Rotunda Hospital v írskom Dubline.

a tediously accurate map of the solar system

trickle down healthcare

Zen of Python

Trávim teraz v práci dosť času s hadom a natrafila som na toto:

Beautiful is better than ugly.
Explicit is better than implicit.
Simple is better than complex.
Complex is better than complicated.
Flat is better than nested.
Sparse is better than dense.
Readability counts.
Special cases aren’t special enough to break the rules.
Although practicality beats purity.
Errors should never pass silently.
Unless explicitly silenced.
In the face of ambiguity, refuse the temptation to guess.
There should be one – and preferably only one – obvious way to do it.
Although that way may not be obvious at first unless you’re Dutch.
Now is better than never.
Although never is often better than right now.
If the implementation is hard to explain, it’s a bad idea.
If the implementation is easy to explain, it may be a good idea.
Namespaces are one honking great idea – let’s do more of those!

Takmer poézia… pekné, poučné a myslím, že by sme si to mali v rámci našej skupiny v tomto období čítať pravidelne. 

Víkendové surfovanie

Včera som so študentami na fakulte riešila Sendvič. Bolo dobre, pozrite úlohy

Women Do Like to Compete — Against Themselves

Maybe females don’t like playing zero sum games… How do we know that the reason is ‘lack of confidence’? Maybe women are less likely to see winning as a desirable goal. They might prefer to be partners instead of competitors. But when it comes to competing with her past self, a better performance can be viewed as ‘growth’ rather than leaving someone behind in the dust.

moja švagriná v Mexico City

Julia set fractal

Reflecting On One Very, Very Strange Year At Uber

SHAttered

Tamara Ecclestone breastfeeding pictures: Why were they controversial?

…mothers of newborns are “set up to fail”.

Ms Ashmore said official advice that “breast is best” is unhelpful when women who want to nurse feel unable to do so openly.

“It’s a lethal combination,” she said. “It makes them feel really guilty about it.”

Elza a Olaf

Po Minions minulý rok, si tentokrát Kika s Kubom vymysleli, že na karnevale chcú byť postavičky z rozprávky Frozen.

Len mne sa nechcelo šiť šaty… Tak sme Elze namaľovali tričko, sukňu naviazali z tylu. Vlasy mali byť pôvodne bielostrieborné, ale keď Kika v obchode s vlnou zbadala žlté klbko so zlatou niťou, tak sa už nedala ukecať na biele so striebornou… 

Olafovi sme spravili na tričko tri čierne gombíky, na bielu čiapku našili, čo bolo treba a dostal príkaz nestrácať hlavu…

Víkendové surfovanie

Dnes len krátko: jeden film, jedna kniha, jedna fotka.

Pozerali sme Arrival:

čo samozrejme viedlo ku googleniu kadečoho. Hádajte kto a v čom programoval pre tento film? most interesting… a ešte aj tento článok, ako vymýšľali jazyk pre mimozemšťanov, je zaujímavý Jediná výhrada: “Mommy and Daddy are talking to animals”???

Už minule som knihu, ktorú som dočítala, dala len ako linku v surfovaní a nie ako samostatný článok, lebo bola síce zaujímavá a mala muchy, kvôli ktorým som ju nechcela priamo odporúčať. Tentokrát z úplne iného dôvodu, ale zase: Getting more – kniha o vyjednávaní. Veľa užitočného, ale nie vždy je autor sám so sebou konzistentný a trpí na klasickú chorobu amerických self-help books: celá by sa dala bez straty informačnej hodnoty zmestiť na tretinu svojho počtu strán.  

a fotka: tá najväčšia na tejto stránke sa mi páči

Ples

Nestáva sa nám často, aby sme boli takíto vyparádení, tak sme na pamiatku nechali aj odfotiť:

Ples začínali výborní bubeníci

A tí sa mne páčili viac ako Cigánski diabli s Katkou Knechtovou. Tých by som oveľa radšej počúvala osobitne ako spolu. A neviem, či som konzervatívna a neprijímam dostatočne otvorene nové kombinácie, ale keď biela mladá baba spieva cigánske pesničky, tak si len hovorím, že aká škoda, že ich nespieva rovno Silvia Šarköziová… Je to ako keď sa belošky pokúšajú napodobniť černošské hlasy, to sa tiež málokedy dobre podarí. Mohla nám zaspievať a zahrať viac svojich pesničiek. Posúďte:

Ale bavili sme sa dobre, tancovali, koľko sme vládali, a domov prišli okolo tretej. 

Tri lyžovačky a jeden snehuliak

Prvá bola na Veľkej Rači na začiatku februára. Aj keď to nie je ďaleko od Žiliny, bývali sme v Oščadnici (tu, príjemné), lebo docestovali bratia a spol z Blavy a rodina z Čiech. Deti lyžovali na striedačku so všetkými (ďakujeme).

Z Oščadnice som sa ja plynule presunula do Vrátnej na workshop. Tu sme bývali v hoteli Rozsutec (tiež príjemné, výborný wellnes, zlá masáž), doobedia lyžovali, poobedia pracovali. -5, menčester na Poludňovom grúni a takmer prázdny svah – moja najlepšia lyžovačka túto zimu.

No a potom sa skrásnilo počasie. A vtedy sa chodí na Martinky. Od budúceho týždňa nám zase začína semester, tak sme si s kolegami zobrali jeden deň dovolenky a išli si pozrieť Slovensko na dlani. Lyžovačka nebola ideálna, ale za tie výhľady to stálo.

A tento krásavec je dnešný:

Stavali Kika a Kubo s mojím ocinom, kým som ja s Mišom dospávala včerajší ples. Ale vyzerá trochu hororovo, nie?

Víkendové surfovanie

Carve the mark – nová kniha od Veroniky Roth, ktorá napísala trilógiu Divergent; sci-fi s no-nonsense hlavnou hrdinkou (tie sa ťažko hľadajú)… zaujímavé čítanie, aj keď miestami trochu problematické

keď už odkazujem na Amazon, tak ešte jedna útla knižočka, ktorá sa týka akcie, ktorú spoluorganizujem

literárne mapy nášho detstva

If I ruled the world, or at least a publishing company, all books would contain as much supplementary information as possible. Nonfiction, fiction — doesn’t matter. Every work would have an appendix filled with diagrams, background information, digressions and anecdata. And of course, maps. Lots and lots of maps.

xkcd: ako písať dobrý kód?

Snežienka a macher

Túto zimu lyžujeme na Veľkej Rači, lebo sme si za dobrú cenu kúpili sezónne lístky (a deti sú zadarmo). Tréning prináša výsledky, lebo aj snežienka aj macher už zídu Dedovku po vlastných. 

Posledné dva razy sme trafili gýčové počasie, ale len tak medzi nami, ja už som ready na leto… Lyžovanie je paráda, ale dávať si dvoje rukavice a aj tak mať omrznuté končeky prstov, to ma vôbec neteší. (Dnes ráno, keď sme sa obúvali do lyžiarok, bolo -15.) A keď prídeme domov, decká sa vyzlečú do tričiek a je im fajn a mne trvá ešte niekoľko hodín, kým sa rozmrazím. Tá termoregulácia mi už akosi nefunguje… Tak ale niekedy tieto besné mrazy musia skončiť… 

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...