Noc výskumníkov bola minulý piatok. Akurát, že minulý týždeň aj začal semester a bol taký chaos, že som ani nestihla vyvesiť pozvánku. Tak aspoň spätne zopár fotiek.
|
||||
Noc výskumníkov bola minulý piatok. Akurát, že minulý týždeň aj začal semester a bol taký chaos, že som ani nestihla vyvesiť pozvánku. Tak aspoň spätne zopár fotiek. Minulý rok sme na jeseň v škôlke vyrezávali tekvice. To sa pospolitému ľudu zdalo asi príliš americké, tak tentokrát bolo zadanie doniesť ovocie a zeleninu a všetky možné aj nemožné drobnosti, že budeme robiť ovocníčkov. Malo to dve muchy: – tá malá bola, že akcia sa konala doobeda. Takže prišli iba maminy na materskej, ja na home office a jeden ocino, ktorý mal poobednú službu. A niektoré deti ťažko niesli, keď rodičia potom odchádzali preč. O tretej poobede by bol asi lepší čas. – a tá veľká, že ja mám veľkú nechuť na hranie sa s jedlom. Snažím sa túto filozofiu raziť aj doma. Takže keď potom vidím hruškových ježkov, ktorí si na pichliačoch nesú čučoriedky, tak mám zmiešané pocity. Ale výtvory to boli parádne: Kika dostala na Vianoce dva pláty včelieho vosku a knôt. Bez inštrukcií, ale tak nejako sme sa dohodli, že z nich spravíme sviečky. Toto je jedn plát prestrihnutý na polovicu. Knôt som odstrihla tak, aby trčal z obidvoch strán – predsalen nie je dopredu jasné z ktorej strany budú detské sviečky vyzerať lepšie a je fajn, keď majú inštrukciu, že majú robiť tak, aby im stále trčali dva chvostíky. Začiatok som im spravila obom ja, lebo plát mal chuť sa lámať. Netreba na to žiadne lepidlo, v teplých rukách vosk zmäkne tak akurát, že sa s ním sá dobre robiť. Len pomaly. A potom už pracovali sami. Ako hovorí Kika: “Pomaly zagulíme. Ako palacinku.” Kubovi to tiež celkom išlo. Keď došli na koniec, popritláčala som im okraj plátu, aby sviečka držala pokope – opäť netreba žiadne lepidlo, stačia teplé ruky. Odstrihli sme knôt z jednej strany a sviečky boli hotové. Museli sme ich hneď aj otestovať. Teraz sú na jedálenskom stole a aspoň raz denne si ich musíme zapáliť ku jedlu. Potom sme si rozdelili ešte druhý plát, a vyrobili dve užšie a dve menšie sviečky:
Okrem toho, že deti oznamujú príchod Vianoc náhodným prepuknutím v spev pesničiek s vianočnou tematikou (aj známych, ale aj úplne neznámych, ktorých pôvod je zrejme v škôlke), tak sme u nás zahájili prípravy pečením a zdobením medovníkov. Vykrajovali obidvaja, ale keď prišlo na zdobenie, Kubo si zobral na starosti zásobovanie a testovanie kvality výrobkov a Kika ťahala za dvoch. Chvíľku trvalo, kým sme sa dohodli, že medovníky treba celé pokresliť a nie modelovať na nich z cukrovej polevy 3D objekty, ale potom to už išlo výborne: Biele šálky s farbičkami sme dostali už dávno (ešte raz vďaka), ale až včera sme sa pustili do maľovania. Krpcom sa to veľmi páčilo, akurát sa veľmi čudovali, prečo sa nafarbené šálky musia piecť v rúre. Napriek tomu, že maľovanie sme si rozložili na zemi (z nedostatku iných vhodných pracovných plôch v našom ešte stále z veľkej časti prázdnom byte), stretlo sa s väčším úspechom ako vyrezávanie tekvíc – svetlonosov – predvčerom v škôlke. Tam totiž jediné k čomu sa decká dostali (teda aspoň tie moje, z okukovania naokolo som mala dojem, že pri ostatných stolíkoch ani toľko nie), bolo nakreslenie tváre na tekvicu. Nožík som im do ruky nedala a vydlabávať sliz zvnútra sa im nechcelo. A na Kubove sklamanie, ani nám ju hotovú domov nedali, že ostáva na výstavke. To tie šálky, z nich už dnes pyšne pili na raňajky :). žena fotografuje, ako sa na ňu iní dívajú na verejnosti tých robotov, ktorí sami zametajú dlážku, môžete použiť aj na umenie 🙂 (prvý komentár je super) architekt vs záhradník (George R. R. Martin je záhradník) demokratická diskusia vo vede je potrebná there is no such thing as pro-life feminist
the kid should see this (toto ide do bookmarks!) Na Deň detí pršalo, tak sme doobedie strávili výrobou akvária. To naše ani na začiatku nebolo také elegantné ako to, ktoré ma inšpirovalo, a okrem toho už malo niečo za sebou, kým som sa dostala k foťáku, ale aj tak malo úspech. potrebujeme: Najprv z krabice vyrežeme akvárium. Na vrchu spravíme tenké drážky. Z odrezkov pripravíme vodné živočíchy, ktoré buď vyfarbíme alebo omaľujeme. Potom ich zavesíme pomocou nití na gombíky a navlečieme do drážok v akváriu, aby sa dali posúvať. Ďalší postup už necháme na maličkých. Kika mala práve tretie narodeniny a pri tej príležitosti dostala svoje prvé vozidlo. Štvorkolesové. Potešilo ju to, lebo už dlhšie pozorne sledovala všetky deti na bicykloch, ktoré sa vyskytli v dohľade. Ale ešte musíme dotrénovať krútenie pedálmi. Bola aj torta. Na ňu som najprv dala iba dve sviečky a keď sa to Kike nezdalo, tak som pridala aj tretiu. A tá nehnuteľnosť bol už pred mesiacom dom. Najprv ho bolo treba poskladať, potom vymaľovať (ešte stále nie je hotový). Chodia sa doňho aj s Kubom schovávať, akurát Kubo zatiaľ nerozlišuje medzi oknami a dverami. Mne sa na ňom páči aj to, že keď už bude “vypoužívaný”, dá sa jednoducho zrecyklovať. PS1 Pre moje osobné potešenie, tu sú 4 fotky s ročnými rozostupmi: PS2 Čo sa nehnuteľností týka, Kubko tiež neobišiel naprázdno. Dostal od deda na narodeniny skákací hrad. Skákanie sa mu veľmi páčilo, kým bol hrad vonku – odkedy sme ho presťahovali dovnútra, tak sa bojí a skákať nechce. Asi ho budeme musieť dať znovu von. Namiesto strašenia sme si dnes išli kúpiť pomaranče. Kike sa totiž veľmi páčili svetielka, ktoré sme mali zapálené, keď nám v sobotu nešla elektrina, a tak som rozmýšľala, či nevyrezať tekvicu. Ale potom som si povedala, že radšej niečo, s čím nebude toľko neporiadku. A pomaranče okrem toho, že zachovajú farebnú schému a voňajú, sa dajú rovno aj zjesť. pomaranče Prekrojíme pomaranče na polovice. Lyžicou vydlabeme dužinu nad malou misou a buď zjeme, alebo zavoláme na pomoc malého veľkého hladoša. Z vrchnej polovice každého pomaranča odkrojíme čiapočku tak, aby navrchu bola diera. Potom povyrezávame oči, zuby, čokoľvek a vložíme dovnútra sviečku. Zapálime a zakryjeme hornou polovicou. A pomarančové strašidlo je hotové. |