Noc výskumníkov 2017

Noc výskumníkov bola minulý piatok. Akurát, že minulý týždeň aj začal semester a bol taký chaos, že som ani nestihla vyvesiť pozvánku. Tak aspoň spätne zopár fotiek. 

Detské výtvory

Kubko kreslil Spidermana:
IMG_0714

a Kiku:

IMG_0715

Kika maľovala autoportét:

IMG_0716

a jeseň:IMG_0717

A spoločne sme vyrábali medovníčky:

IMG_0707

IMG_0709

IMG_0710

IMG_0711

IMG_0712

A ešte Kikine počty: Mami, keď tridsať a tridsať je šesťdesiat, ako sa povie šesťdesiat a šesťdesiat? Dvanádsať?

Ovocníčkovia … alebo hladné deti by nám dali

Minulý rok sme na jeseň v škôlke vyrezávali tekvice. To sa pospolitému ľudu zdalo asi príliš americké, tak tentokrát bolo zadanie doniesť ovocie a zeleninu a všetky možné aj nemožné drobnosti, že budeme robiť ovocníčkov. Malo to dve muchy:

– tá malá bola, že akcia sa konala doobeda. Takže prišli iba maminy na materskej, ja na home office a jeden ocino, ktorý mal poobednú službu. A niektoré deti ťažko niesli, keď rodičia potom odchádzali preč. O tretej poobede by bol asi lepší čas.

– a tá veľká, že ja mám veľkú nechuť na hranie sa s jedlom. Snažím sa túto filozofiu raziť aj doma. Takže keď potom vidím hruškových ježkov, ktorí si na pichliačoch nesú čučoriedky, tak mám zmiešané pocity.

Ale výtvory to boli parádne:

Sviečky z včelieho vosku

Kika dostala na Vianoce dva pláty včelieho vosku a knôt. Bez inštrukcií, ale tak nejako sme sa dohodli, že z nich spravíme sviečky.

Voskový plát a knôt

Toto je jedn plát prestrihnutý na polovicu. Knôt som odstrihla tak, aby trčal z obidvoch strán – predsalen nie je dopredu jasné z ktorej strany budú detské sviečky vyzerať lepšie a je fajn, keď majú inštrukciu, že majú robiť tak, aby im stále trčali dva chvostíky.
Na dve sviečky

Začiatok som im spravila obom ja, lebo plát mal chuť sa lámať. Netreba na to žiadne lepidlo, v teplých rukách vosk zmäkne tak akurát, že sa s ním sá dobre robiť. Len pomaly.

Na začiatku treba opatrne

A potom už pracovali sami. Ako hovorí Kika: “Pomaly zagulíme. Ako palacinku.”

Zagulíme

Kubovi to tiež celkom išlo.

Zagulíme

Keď došli na koniec, popritláčala som im okraj plátu, aby sviečka držala pokope – opäť netreba žiadne lepidlo, stačia teplé ruky. Odstrihli sme knôt z jednej strany a sviečky boli hotové.

Hotové sviečky

Museli sme ich hneď aj otestovať. Teraz sú na jedálenskom stole a aspoň raz denne si ich musíme zapáliť ku jedlu.

Ohníky

Potom sme si rozdelili ešte druhý plát, a vyrobili dve užšie a dve menšie sviečky:

Hotové sviečkyKnôt nám ešte ostal, tak možno niekedy časom sa pustíme aj “liatych” sviečok. Čo mi pripomína, že vôbec netuším, kde sa nachádza moje sviečkárske náradie…

Zdobenie medovníčkov

Okrem toho, že deti oznamujú príchod Vianoc náhodným prepuknutím v spev pesničiek s vianočnou tematikou (aj známych, ale aj úplne neznámych, ktorých pôvod je zrejme v škôlke), tak sme u nás zahájili prípravy pečením a zdobením medovníkov. Vykrajovali obidvaja, ale keď prišlo na zdobenie, Kubo si zobral na starosti zásobovanie a testovanie kvality výrobkov a Kika ťahala za dvoch. Chvíľku trvalo, kým sme sa dohodli, že medovníky treba celé pokresliť a nie modelovať na nich z cukrovej polevy 3D objekty, ale potom to už išlo výborne:Kika ukazuje, ako zdobí

Pracujeme všetci

Kubko to celé riadil

Kika pracuje

Medovníčky

Šálky deťmi maľované

Biele šálky s farbičkami sme dostali už dávno (ešte raz vďaka), ale až včera sme sa pustili do maľovania. Krpcom sa to veľmi páčilo, akurát sa veľmi čudovali, prečo sa nafarbené šálky musia piecť v rúre.

Napriek tomu, že maľovanie sme si rozložili na zemi (z nedostatku iných vhodných pracovných plôch v našom ešte stále z veľkej časti prázdnom byte), stretlo sa s väčším úspechom ako vyrezávanie tekvíc – svetlonosov – predvčerom v škôlke. Tam totiž jediné k čomu sa decká dostali (teda aspoň tie moje, z okukovania naokolo som mala dojem, že pri ostatných stolíkoch ani toľko nie), bolo nakreslenie tváre na tekvicu. Nožík som im do ruky nedala a vydlabávať sliz zvnútra sa im nechcelo. A na Kubove sklamanie, ani nám ju hotovú domov nedali, že ostáva na výstavke. To tie šálky, z nich už dnes pyšne pili na raňajky :).

Víkendové surfovanie

žena fotografuje, ako sa na ňu iní dívajú na verejnosti

tých robotov, ktorí sami zametajú dlážku, môžete použiť aj na umenie 🙂 (prvý komentár je super)

Robot kreslí

architekt vs záhradník (George R. R. Martin je záhradník)

demokratická diskusia vo vede je potrebná

there is no such thing as pro-life feminist

As far as I am concerned, feminism boils down to one fundamental principle and that is women’s ability to be independent. There are two fundamental preconditions to such independence: ability to support oneself financially and the right to control one’s fertility. To achieve the first, women need the education and training to be able to undertake work that pays well. To guarantee the second, women need safe and effective contraception and the back-up of safe and affordable abortion.

the kid should see this (toto ide do bookmarks!)

Akvárium

Na Deň detí pršalo, tak sme doobedie strávili výrobou akvária. To naše ani na začiatku nebolo také elegantné ako to, ktoré ma inšpirovalo, a okrem toho už malo niečo za sebou, kým som sa dostala k foťáku, ale aj tak malo úspech.

potrebujeme:
krabicu (po našom nedávnom sťahovaní bolo z čoho vyberať)
4 veľké gombíky
hrubú niť/tenký špagát
pastelky/farby
orezávací (“lámaci”) nôž na kartón

Najprv z krabice vyrežeme akvárium. Na vrchu spravíme tenké drážky. Z odrezkov pripravíme vodné živočíchy, ktoré buď vyfarbíme alebo omaľujeme. Potom ich zavesíme pomocou nití na gombíky a navlečieme do drážok v akváriu, aby sa dali posúvať. Ďalší postup už necháme na maličkých.

Prvá nehnuteľnosť, prvé vozidlo

Kika mala práve tretie narodeniny a pri tej príležitosti dostala svoje prvé vozidlo. Štvorkolesové. Potešilo ju to, lebo už dlhšie pozorne sledovala všetky deti na bicykloch, ktoré sa vyskytli v dohľade. Ale ešte musíme dotrénovať krútenie pedálmi.

Bola aj torta. Na ňu som najprv dala iba dve sviečky a keď sa to Kike nezdalo, tak som pridala aj tretiu.

        

A tá nehnuteľnosť bol už pred mesiacom dom. Najprv ho bolo treba poskladať, potom vymaľovať (ešte stále nie je hotový). Chodia sa doňho aj s Kubom schovávať, akurát Kubo zatiaľ nerozlišuje medzi oknami a dverami. Mne sa na ňom páči aj to, že keď už bude “vypoužívaný”, dá sa jednoducho zrecyklovať.

  Najprv ho bolo treba poskladať    Potom vymaľovať

PS1 Pre moje osobné potešenie, tu sú 4 fotky s ročnými rozostupmi:

          

PS2 Čo sa nehnuteľností týka, Kubko tiež neobišiel naprázdno. Dostal od deda na narodeniny skákací hrad. Skákanie sa mu veľmi páčilo, kým bol hrad vonku – odkedy sme ho presťahovali dovnútra, tak sa bojí a skákať nechce. Asi ho budeme musieť dať znovu von.

 Kubko na hrade    Skáče

Halloween trochu inak

Namiesto strašenia sme si dnes išli kúpiť pomaranče. Kike sa totiž veľmi páčili svetielka, ktoré sme mali zapálené, keď nám v sobotu nešla elektrina, a tak som rozmýšľala, či nevyrezať tekvicu. Ale potom som si povedala, že radšej niečo, s čím nebude toľko neporiadku. A pomaranče okrem toho, že zachovajú farebnú schému a voňajú, sa dajú rovno aj zjesť.

pomaranče
čajové sviečky
malý nožík
lyžica
malá misa

Prekrojíme pomaranče na polovice. Lyžicou vydlabeme dužinu nad malou misou a buď zjeme, alebo zavoláme na pomoc malého veľkého hladoša. Z vrchnej polovice každého pomaranča odkrojíme čiapočku tak, aby navrchu bola diera. Potom povyrezávame oči, zuby, čokoľvek a vložíme dovnútra sviečku. Zapálime a zakryjeme hornou polovicou. A pomarančové strašidlo je hotové.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...