Do nového roku všetkým prajem veľa zdaru a kopu splnených prianí a časom aspoň trochu snehu, keď sme ho už nemali cez sviatky. 🙂 Nie som fanúšikom novoročných predsavzatí, ale jedno si predsalen dám – budem sa snažiť, aby mi tu zase okrem každotýždňových liniek pribúdali aj občasné recepty a iné články. Dnes však tie linky:
V rámci príprav sme boli v piatok dotankovať plnú nádrž a nakúpiť v potravinách. Na benzínke rada, parkovisko pri potravinách plné do posledného miesta (normálne je tak do polovice v piatok podvečer alebo v sobotu doobeda, keď majú špičku). A v sobotu poobede, keď začalo pršať, som napustila vodu do veľkých hrncov a pár fliaš.
Irena nakoniec prefrčala (aj keď to asi nie je presný opis, keďže sa posúvala asi 30km/h) na východ od nás a mali sme tu akurát veľký lejak a trochu vetra. Keď včera poobede vyliezlo slnko a išli sme sa prejsť, tak sme videli kopu popadaných konárov, ľudí pumpujúcich vodu z pivníc a jeden strom, ktorý spadol na elektrické vedenie. Čoho bolo u nás na zemi najviac, sú žalude. Aj sme si s Kikou zopár nazbierali a vymýšľam, čo s nimi spravíme.
V New York City to až také ružové nie je, lebo je zaplavených veľa tunelov metra a aj keď z nich pumpujú vodu, ako sa dá, nie je jasné, kedy bude kompletne obnovená prevádzka (zastavili ju v sobotu na obed; po prvýkrát v histórii).
Veľa ľudí je bez elektriny, čo je spôsobené najmä miestnym zvykom elektrické káble zo zásady ťahať po stĺpoch a nezakopávať do zeme. Keď potom padajú stromy, je skôr náhoda, ak kábel netrafia.
Zomrelo 24 ľudí. S ohľadom na to vyznie viac než smiešne otázka, či naozaj potrebujeme National Weather Service? Koľko ľudí by zomrelo, keby nevedeli, že hurikán je na ceste k nim?
innocentive – zaujímavá myšlienka; akési trhovisko, kde organizácie prezentujú problémy, ktoré potrebujú/chcú vyriešiť spolu s cenou, ktorú sú ochotné za riešenie dať a ľudia riešia… motivácia inovácie?
Od 22. júna ženy v malom nestečku Barbacoas v Columbijskej provincii Nariño odmietajú sexuálnu aktivitu. Po rokoch neúspešného naliehania na centrálnu vládu, aby postavila cestu, ktorá by spojila ich mesto so zvyškom provincie, im došla trpezlivosť a zorganizovali protest. Ten sa dostal do povedomia ako “hnutie prekrížených nôh”… do Barbacoas sa prakticky nedá dostať autom a kvôli tomu už zomrelo mnoho ľudí.
Keby ste chceli mať vodičák s fotkou, kde máte na hlave sitko, tak ako tento Rakúšan, tak sa pripravte, že to môže chvíľku trvať. (Na vysvetlenie: sitko na hlave je na znak príslušnosti ku viere vo Flying Spagetti Monster a keďže sú na oficiálnych dokumentoch povolené pokrývky hlavy z náboženských dôvodov, mladý muž sa rozhodol upozorniť na túto ideológiou a na to, prečo existuje.) Čo stojí za povšimnutie je to, že od neho chceli lekárske potvrdenie, že je duševne spôsobilý viesť motorové vozidlo. Na jeho mieste by som sa určite zaujímala, že prečo ho nepýtajú aj od mníšok alebo židov, ktorí nosia jarmulku.
Najnovšia krajina na svete je Južný Sudán. Vznikla pred pár dňami odtrhnutím od Sudánu. Problémov má veľa, ale jeden z najdôležitejších: je pravdepodobnejšie, že 15-ročné dievča zomrie pri pôrode ako to, že dokončí základnú školu. Podľa správy OSN z roku 2007, úmrtnosť rodičiek v južnom Sudáne bola 2030/100000 (pre porovnanie v USA je toto číslo 17/100000) s tým, že iba pri necelých 5% pôrodov bola odborná pôrodná asistencia.
Ľutujem, že som na toto vysvetlenie privilegovanosti nenatrafila skôr. Presne vystihnuté, čo som sa už párkrát snažila povedať sama, ale nepodarilo sa mi to ani zďaleka takto naformulovať.
(nové) štatistiky o postavení žien vo svete (z OSN) – neskutočné mi pripadajú hlavne čísla o tom, koľko ľudí si myslí, že je niekedy v poriadku, ak muž bije manželku (aj v Európe) a tie, ktoré sa týkajú znásilnení
Hneď na úvod sa ospravedlňujem, lebo sa vás práve chystám okradnúť o kus času. Na svoju obranu však dodám, že ak sa necháte, tak určite nebudete ľutovať.
Každoročne vo februári sa v Californii koná TED konferencia. Účasť je iba na pozvánky a prezentujúci majú zhruba 20 minút na to, aby predniesli to, čo majú na srdci. Témy pokrývajú široký záber, ale čo majú rečníci spoločné je inovácia, kreativita a umenie inšpirovať. Tu je zopár prezentácií, ktoré naozaj stoja za pozretie (a ak vám bude málo, tu je kopa ďalších).
Hans Rosling – nielen to, čo chcete povedať, ale spôsob, akým prezentujete dáta, je veľmi dôležitý:
Jeff Han – toto bolo pred 4 rokmi čerstvé, dnes je to bežná realita (pre zákazníkov Apple):
Esther Duflo – tri jednoduché myšlienky, ako bojovať s chudobou:
Sir Ken Robinson – o talente a o tom, či školy rozvíjajú alebo zabíjajú kreativitu:
Majora Carter – o environmentálnej spravodlivosti; veľmi pôsobivý je hlavne koniec:
Tony Robbins – o tom, čo nás ženie dopredu a prečo robíme to, čo robíme:
Jill Bolte – o tom, aké je to prežiť porážku:
Jamie Oliver – o tomto som už písala, ale zdá sa mi to dosť dôležité na to, aby som to zopakovala znovu:
Richard Dawkins – aj jeho som už spomínala – hovorí o ateizme a stvorení sveta:
• solve interesting problems
• find and curate information
• connect unrelated ideas
• ask good questions
• lead and negotiate
• employ a variety of mental models
• communicate in simple, clear ways