Ako to dopadlo s bankou

MoneyDobre aj zle. Dobre v tom zmysle, že peniaze sú naspäť, čo nás veľmi teší. Zle v tom, že prišli bez ospravedlnenia alebo vysvetlenia, čo sa stalo. Vrátili ich 12. decembra, skoro mesiac po prevode, ktorý bol hotový 15. novembra. Som naozaj zvedavá, či sa niekedy dozvieme, v čom bol problém. Zaujímalo by ma aj to, akým podielom k ich návratu prispel kontakt s pobočkou a akým podielom môj článok.

PS Update: 18. decembra prišiel aj ospravedlňujúci list.

Ako kradne jedna slovenská banka

Drzo. Lebo aj keď jej poviete, že si niečo zobrala neoprávnene, nielenže neprizná chybu, ale tvári sa akože nič. Čo sa vlastne stalo?

Môj drahý si zmyslel, že treba podniknúť kroky proti klesaniu svojich dolárových úspor a rozhodol sa investovať. Potreboval previesť určitú sumu do UniCredit Banky, tak navštívil tunajšiu pobočku CitiBank, vyplnil papiere, zaplatil poplatok za prevod a len dúfal, že sa nepomýlil v čísle účtu. Podľa cenníka UniCreditu, za prijatie platby zo zahraničia sa poplatok neplatí. Preto bol prekvapený, že peniaze síce prišli, ale vyše $100 chýbalo (len pre porovnanie, tunajší poplatok za celý prevod bol $40).

Nasledovala, samozrejme, otázka na pracovníčku UniCredit, že čo sa stalo. Odpoveď bola, že asi si nejaká banka, cez ktorú transfer išiel, strhla poplatok. Neskôr vysvitlo, že to je síce pravda, ale poplatok, ktorý si prostrednícka banka strhla, bol $6. Kde je teda (ešte stále!) tých zvyšných 100?

Po niekoľkých rozhovoroch (počas ktorých neboli ochotní/schopní predložiť výpis, z ktorého by bolo jasné, kto si za čo strhol) vysvitlo, že tie má UniCredit. Samozrejme otázka, prečo si ich strhli, keď majú vo svojom cenníku príjem zahraničného prevodu bez poplatkov? Odpoveď stála za to. Oni si “neboli istí, či Mišo zaplatil za prevod v USA”. Vie mi niekto povedať, čo to má spoločné s otázkou?

Človek by si myslel, peniaze sa našli, problém vyriešený. Ale kdeže. Oni ich nemôžu vrátiť, kým neuvidia doklad o zaplatení za prevod z USA. Uniká mi logika tohto argumentu. Buď je príjem prevodu zo zahraničia zadarmo, alebo nie je. UniCredit hovorí, že u nich je. Ako to potom závisi na niečom, čo Mišo zaplatí v Amerike? Logika tohto argumentu zase uniká niekoľkým pracovníčkam UniCreditu.

Mišov ocino má na to svoju teóriu. Vraj vedia, že spravili chybu, ale nemôžu si to len tak priznať, takže vymyslia okľuku, ukáž doklad, my peniaze pripíšeme, budeme sa tváriť, že je to len byrokracia a všetko bude ok. Preto im vraj treba dať, čo si pýtajú, vec sa vyrieši, oni nestratia tvár a peniaze prídu.

Asi som už rozmaznaná Amerikou, ale s týmto naozaj nemôžem súhlasiť. To, čo sa stalo, bola krádež. Neoprávnene zobrali peniaze, ktoré im nepatrili. Keby sa po upozornení jednoducho ospravedlnili a peniaze vrátili, tak by sa to dalo prepáčiť. Všetci občas robíme chyby. UniCredit sa nielenže neospravedlnila a peniaze doteraz nevrátila (je 2 týždne po prevode a tvrdia, že to bude trvať ďalší týždeň – zaujímavé, že vnútrobankový prevod trvá dlhšie, ako prevod z Ameriky, nie?), oni si ani len nepriznali chybu a snažili sa ju zakryť nezmyselnými požiadavkami na potvrdenia z Ameriky, do ktorých ich naozaj nič nie je.

Po príchode na Slovensko sa chystáme tieto milé panie navštíviť osobne a uzavreli sme stávku, či sa dovtedy peniaze vrátia alebo nie. Pokiaľ nie, tak je naozaj najvyšší čas, aby si zákazníci začali svoje banky-upírky, čo cicajú, len čo zacítia peniaze, vychovávať.

Ako to dopadlo s bankou

Banky v Hobokene

Hoboken je malé mesto. Aj keď má prezývku One-Mile-Town, v skutočnosti zaberá plochu dvoch míľ, ale treba povedať, že tretina z tej plochy je voda. Mimochodom meno Hoboken je z Indiáskeho jazyka a znamená “Zem tabakovej fajky”. Ale naspäť k téme.

V Hobokene býva približne 40,000 ľudí. (Štvrtá najvyššia populačná hustota v celých Spojených Štátoch, prvé tri miesta sú hneď v susedstve). Z veľkej časti sú to mladí ľudia, ktorí robia na Manhattane, ale bývanie je tam pre nich príliš drahé. Nie že by v Hobokene bolo práve lacno, ale na Manhattan sa nechytáme. Podľa Wikipedie, medián ročných príjmov hobokenskej domácnosti je $62,550, čo nie je práve málo. A banky si samozrejme nemôžu nechať ujsť takýto skvelý trh.

V Hobokene je 22 pobočiek ktoré patria 17tim rôznym bankám. Spolu s realitnými kanceláriami a manikúrovými salónmi tvoria trojku najviac zastúpených biznisov v meste. A počet pobočiek rastie rýchlejšie ako počet obyvateľov. Nepríjemným dôsledkom je, že z hlavnej ulice vytláčajú malé obchodíky, ktoré si nemôžu dovoliť platiť vysoké nájomné. (Záhadou je, ako sa udržia tie manikúry – asi zubami, nechtami.) Ale  na druhej strane, ako zákazníci sa môžeme tešiť početným výhodám, o ktorých sa nám na Slovensku nesnívalo.

Napríklad za účet netreba platiť, ak naň človeku chodí výplata, alebo ak súčet zostatkov na všetkých jeho prepojených účtoch v danej banke je väčší ako $1,500. Čo sú to prepojené účty? Napríklad, jeden bežný (checking) a jeden na sporenie (savings). Savings účet má 5%né ročné úročenie a nie je termínovaný. Kedykoľvek môžem z neho presunúť peniaze na bežný účet, pričom transakcia netrvá dva pracovné dni, ale prebehne real time. Dokonca je možné z neho vybrať peniaze v bankomate kartou, ktorá patrí k bežnému účtu (a za ktorú neplatím ročný poplatok). Kde je háčik? Zatiaľ som žiadny nenašla.

Jedna z vecí, ktorá by mohla prísť aj na Slovensko, nie?

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...