Aj GPS sa môže stratiť

Po skvelej grilovačke minulý rok sa dnes konal na tom istom mieste aj druhý ročník. Slniečko však nesvietilo ani zďaleka tak ako vtedy (koniec-koncov oproti tomu minulému roku sme prišli o kus skôr), takže nás nakoniec vyhnal chlad.

Kým ešte bolo dobre, Kika lozila po deke, potom sa presunula do kočíka a nakoniec v tom kočíku sedela zababušená v spomínanej deke, zatiaľčo ostatných priťahovalo teplo sálajúce z grilu . Rosničky sa podľa mňa dnes sekli aspoň o desať stupňov…

Tak sme to pomerne skoro zabalili (ostatní ešte ostali a na zahriatie išli hrať futbal) a cestou domov sa nám podarilo “stratiť” GPS. Nie v tom duchu, že by sme oň prišli, ale tak, že nevedelo kde je.

To, že sme nemali signál v tuneli cestou z Jersey na Manhattan, nás neprekvapilo, ale keď sme sa snažili z Chambers St nejako dostať do toho istého tunela cestou naspäť, GPS-o zahlásilo, že stratilo satelity a že si môžme ísť, kam chceme. Neviem, či je to tým, že naokolo samé mrakodrapy, ale to sme v danom momente vežmi neriešili, lebo posledná inštrukcia, ktorú nám dalo bola nepoužiteľná (daná odbočka bola zastavená kužeľmi) a bolo sa treba rýchlo rozodnúť kudy kam.

Manhattan celkom poznáme, ale hlavne z pešej a metrovej perspektívy, takťe hľadať autom tunel nebolo úplne triviálne. Ale po chvíli sa zobudil aj náš sprievodca, prepočítal, čo bolo treba a doviedol nás domov. Zajtra sa na jeho služby spoľahneme znovu a keďže po ceste nebudú žiadne výškové budovy, hádam nás spoľahlivo dovedie až do Delaware Water Gap.

PS Musíme Kike kúpiť klobúčik…

Leto v aprí­li

Vraj zatiaľ iba dočasne, ale tento víkend prišlo leto. Prejavilo sa to tým, že teploty vystúpili nad 30, ľudia sa vyrojili von a mne opuchli prsty.

V sobotu sme sa pobrali do Brooklynu a spolu s česko-slovenským osadenstvom z okolia sme sa pripojili k množstvu ľudí, ktorí už v Prospect Parku grilovali. Neušiel sa nám síce parkový gril s lavičkami a ukázalo sa, že na zúčastnený počet ľudí nemáme dosť diek, ale napriek tomu sme si to užili. Katka s Peťom mali gril, talianske klobásky a mäso naložené na rôzne spôsoby. Zápalky mali síce iba tri, ale ochotní susedia poskytli celú krabičku, takže uhlie sa nakoniec podarilo zapáliť a mäsko ugrilovať.

Cesta domov bola už tradične ubehaná. Teda ten môj beh síce nie je nič moc, ale z nejakého záhadného dôvodu, posledné tri či štyri razy, čo sme sa vracali večer domov z Manhattanu autobusom, sme dobiehali na Port Authority Bus Terminal na poslednú chvíľu (večer cez víkend ide bus iba raz za hodinu). Ja som si hovorila, že štatisticky to raz musíme aj nestihnúť, ale našťasie to nebolo včera a nemuseli sme sa trepať na vlak. (Ale myslím si, že to na nás už niekedy v najbližšej budúcnosti čaká…)

Nuž a dnes sme sa vybrali na smoothie do Hobokenu. Tam to vyzeralo trochu inak ako včera v Prospect Parku – Pier A (mólo s trávnikom) bolo posiate ľuďmi v plavkách chytajúcimi bronz a rakovinu kože. My sme ho len pomaly obkrúžili, dopili ovocné koktaily a zo slniečka oťapení sme sa pobrali domov.

Ale celkom by ma potešilo, keby sa ešte vrátilo jarné počasie, lebo jednak letné tehotenské oblečenie nemáme a jednak tie opuchnuté prsty nie sú veľmi príjemné.

Ako sme išli kvôli Spidermanovi do múzea

Za to, že sme sa zase raz vybrali do múzea, môže Spiderman. Mal totiž tento týždeň premiéru a pri tej príležitosti American Museum of Natural History pripravilo malú výstavu pavúkov. Je zaujímavé, že vždy keď sa tam vyberieme, natrafíme aj na nejaké zvery. Prvý raz to boli hady a chameleón, druhý raz motýle a teraz pavúky. Vidím to tak, že asi o mesiac budeme musieť ísť znovu, lebo otvárajú žaby. Ale je pravda, že sme sa tam chystali aj tak, lebo otvorili novú halu – Hall of Human Origins – a dočasnú výstavu zlata, takže týždňová výstava pavúkov bola dobrá motivácia.

Mišo zahlásil, že dobre, že tarantuly boli v akváriách, lebo keby ich vystavovali tak ako motýle – v sklenenom pavilóne, do ktorého mohli ľudia vojsť a motýle si sadali, kam sa im páčilo, najmä na farebné tričká – tak to by vraj asi nešiel. Ale myslím, že aj keby ich vystavovali podobným spôsobom, tak veľké nebezpečenstvo by asi nehrozilo, lebo tarantuly na nás zvysoka kašľali a za celý čas, čo sme ich očumovali, sa ani nepohli. Ale nechcela by som také nájsť v posteli.

Hall of Human Origins je spravená veľmi dobre. Kombinuje najnovšie poznatky o vývoji človeka s všeliakými odpoveďami na otázku, čo nás robí ľuďmi. Okrem tej historickej sekcie a prezentácie ako učili šimpanzy komunikovať pomocou obrázkovej klávesnive, sa mi veľmi páčil robot – na obrázku hore – ktorý maľuje. Náhodným spôsobom sa pohybuje po papieri a vyberá si farbu, ktorou bude kresliť. Kúsok nakreslí a ide ďalej. A niekedy (po pol hodine až dvoch hodinách) sa rozhodne, že už je hotový a podpíše sa do rohu. Výsledok je vcelku porovnateľný s niektorými výtvormi, čo sme videli v múzeu moderného umenia.

Zo zlata žiadne obrázky nebudú, lebo tam sa fotiť nesmelo. Celkovo bola táto výstava veľmi dobre strážená – a niet sa čo diviť. V rôznej forme tam bola vystavená vyše tona zlata vrátane 20tich 12kilových tehličiek, ktoré zapožičala americká vláda. Zaujal ma aj odhad, že na celom svete sa vraj nachádza toľko zlata, že by sa v čistej forme zmestilo do 60tich kamiónov. To nie je veľa, nie? Dobrá bola aj miestnosť veľká asi 3x3x3 metre, ktorá mala steny a strop pokryté tenučkou vrstvou zlatej fólie vylisovanej z jednej mince. A tak sme si pozreli nugety, šperky, indiánske poklady, oskara, kryštály… zlato na všetky spôsoby.

A nemohla som si pomôcť, musela som sa včera ešte raz ísť pozrieť do Brooklynskej botanickej záhrady. Áno, boli sme tam už minulý týždeň, ale vtedy sa čerešniam ešte veľmi nechcelo. Včera však už boli v plnej kráse. Na obrázkoch su dve miesta fotené minulý týždeň a včera. Kto nájde rozdiel?

Bolo to úplne ako v rozprávke. Keď zafúkal vietor a začali pršať lupienky, to bola paráda. Pre záujemcov viac obrázkov vo fotogalérii.

Ako sa čerešniam nechce kvitnúť

Raz sme už v Brooklynskej botanickej záhrade boli a vtedy sme sa dozvedeli, že určite musíme prísť ešte v apríli na japonskú slávnosť čerešní – Sakura Matsuri. Apríl prešiel, my sme pravidelne sledovali stránku, kde zverejňujú, ako na tom čerešne práve sú, a včera sme sa tam vybrali. Čerešniam sa však akosi nechcelo, väčšina bola ešte len obsypaná pukmi… asi ich pôjdem pozrieť ešte o týždeň – aspoň tam nebude toľko ľudí. Snáď dovtedy rozkvitnú. Cesta tam však aj tak stála za to. Magnólie, tulipány a vyvaľovanie sa v tráve nám to vynahradili. Pozrite fotogalériu.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...