Čerešňové knedle

Keď vám život nadelí čerešne… tak ich treba rýchlo zjesť.

S čerešňami je totiž ťažko. Vykôstkujete ich a oni hneď začnú hniť. Čo, ani nemusíte vykôstkovať, len ich umyjete a hneď začnú hniť. (To je ten dôvod prečo staré mamy hovoria deťom, aby pojedené čerešne nezapíjali vodou.) Niekedy to dokonca vyzerá, že sa stačí na ne len pozrieť a už začínajú…

Bolo ich za bedničku a bolo s tým treba niečo urobiť. Pojedli sme, koľko sa dalo, nevyhli sme sa ani pár koláčom (hneď prvý bola táto výborná čerešňová bublanina) a dorazili sme to kopou čerešňových guliek. Časť sme zjedli hneď, zvyšok som namrazila na horšie (lepšie?) časy.

600g varených zemiakov
200g polohrubej múky
štipka soli
1 vajce
čerešne
mak/strúhanka/granko
cukor
maslo

Uvarené zemiaky necháme vychladnúť. A tým nemyslím natoľko vychladnúť, aby sa dali chytiť. Tým myslím úplne vychladnúť na izbovú teplotu, lebo v opačnom prípade sa bude cesto viac lepiť. Potom ich najemno nastrúhame. Pridáme múku, soľ a vajce a vymiesime cesto. Rozvaľkáme ho, nakrájame na malé štvorce a do každého dáme jednu čerešňu.

(Nenechajte sa pomýliť tým obrázkom, kde mám aj po dve čerešne na jednom štvorčeku. To som si myslela, že keď mám tých červených zázrakov tak veľa, tak spravím guľky ešte čerešňovejšie. Ale rýchlo sa ukázalo, že fyzika nepustí. Gúľajú sa výrazne lepšie, keď je vnútri len jedna. A nemáte za čo, aj nabudúce za vás niečo vyskúšam.)

Necháme zovrieť veľký hrniec vody s trochou soli a dáme do nej knedle variť asi na 5 minút (kým vyplávajú navrch a ešte chvíľu). Potom ich vyberieme a podávame buď s mletým makom a cukrom, alebo s opečenou strúhankou a cukrom (pár slov k tomuto sa nachádza pri tvarohových guľkách), alebo grankom (bez cukru), poliate roztopeným maslom, zmiešaným s trochou mlieka.

Mňam.

Poznámky:
– Kôstky. Príjemnejšie je to bez nich, ale ak nevaríte pre deti, tak si môžete ušetriť trochu práce a nechať na jedákov, nech sa s nimi vysporiadajú sami.
– Dá sa spraviť aj hybrid čerešňových knedlí a tvarohových guliek. Vtedy namiesto polohrubej múky použite hrubú a pridajte 200g tvarohu.
– Množstvami na mojich obrázkoch sa vôbec neriaďte, lebo ako som písala, robila som aj do mraziaka, takže to, čo vidíte, je viac, ako sa píše v zozname surovín.
– Keď som ich gúľala, Kika spala, Kubko sa hral. Potom zbadal čerešne a prišiel s otvorenými ústami. Tak jednu dostal. S úškrnom a rukami máchajúc na všetky strany si obišiel stôl a vrátil sa zase s otvorenými (prázdnymi) ústami. A znovu a ešte niekoľko desiatok-krát. Bola to celkom zábava. Akurát potom dostal hnačku.

Čerešňová bublanina

Keď som tento koláč spravila prvý raz, tak na druhý deň som ho musela spraviť znovu, taký mal úspech. Celá príprava (vrátane pečenia) však trvá len okolo 40 minút, takže to nebol problém.

2 vajcia
3/4 šálky krupicového cukru
1 šálka mlieka
3/4 šálky oleja
1 prášok do pečiva
2 šálky polohrubej múky
čerešňový kompót (alebo iné čerstvé či kompótové ovocie)
1 vanilkový cukor
posekané orechy (nemusia byť)

Do misy dáme vajcia, cukor, mlieko, olej, prášok do pečiva, múku a vymiešame na hladké cesto. Nalejeme ho na vymastený a múkou vysypaný plech. Navrch nahádžeme ovocie a posypeme ho vanilkovým cukrom. A ak máme, tak môžeme dať aj nasekané orechy. Pečieme 20 minút na 180C.

Poznámky:
– Šálka tentokrát nebola klasická americká odmerka, ale obyčajná 3dl šálka, plná nie úplne po okraj.
– Ak použijete čerstvé ovocie, dajte trochu viac cukru (1 celú šálku napríklad).
– Poteší, ak máte takú fajn svokru ako ja, lebo to okrem iného znamená, že tie čerešne sú už vykôstkované (ďakujem!).
– Tu je môj recept na iný výborný koláč bublaninového typu.

Ako sme išli kvôli Spidermanovi do múzea

Za to, že sme sa zase raz vybrali do múzea, môže Spiderman. Mal totiž tento týždeň premiéru a pri tej príležitosti American Museum of Natural History pripravilo malú výstavu pavúkov. Je zaujímavé, že vždy keď sa tam vyberieme, natrafíme aj na nejaké zvery. Prvý raz to boli hady a chameleón, druhý raz motýle a teraz pavúky. Vidím to tak, že asi o mesiac budeme musieť ísť znovu, lebo otvárajú žaby. Ale je pravda, že sme sa tam chystali aj tak, lebo otvorili novú halu – Hall of Human Origins – a dočasnú výstavu zlata, takže týždňová výstava pavúkov bola dobrá motivácia.

Mišo zahlásil, že dobre, že tarantuly boli v akváriách, lebo keby ich vystavovali tak ako motýle – v sklenenom pavilóne, do ktorého mohli ľudia vojsť a motýle si sadali, kam sa im páčilo, najmä na farebné tričká – tak to by vraj asi nešiel. Ale myslím, že aj keby ich vystavovali podobným spôsobom, tak veľké nebezpečenstvo by asi nehrozilo, lebo tarantuly na nás zvysoka kašľali a za celý čas, čo sme ich očumovali, sa ani nepohli. Ale nechcela by som také nájsť v posteli.

Hall of Human Origins je spravená veľmi dobre. Kombinuje najnovšie poznatky o vývoji človeka s všeliakými odpoveďami na otázku, čo nás robí ľuďmi. Okrem tej historickej sekcie a prezentácie ako učili šimpanzy komunikovať pomocou obrázkovej klávesnive, sa mi veľmi páčil robot – na obrázku hore – ktorý maľuje. Náhodným spôsobom sa pohybuje po papieri a vyberá si farbu, ktorou bude kresliť. Kúsok nakreslí a ide ďalej. A niekedy (po pol hodine až dvoch hodinách) sa rozhodne, že už je hotový a podpíše sa do rohu. Výsledok je vcelku porovnateľný s niektorými výtvormi, čo sme videli v múzeu moderného umenia.

Zo zlata žiadne obrázky nebudú, lebo tam sa fotiť nesmelo. Celkovo bola táto výstava veľmi dobre strážená – a niet sa čo diviť. V rôznej forme tam bola vystavená vyše tona zlata vrátane 20tich 12kilových tehličiek, ktoré zapožičala americká vláda. Zaujal ma aj odhad, že na celom svete sa vraj nachádza toľko zlata, že by sa v čistej forme zmestilo do 60tich kamiónov. To nie je veľa, nie? Dobrá bola aj miestnosť veľká asi 3x3x3 metre, ktorá mala steny a strop pokryté tenučkou vrstvou zlatej fólie vylisovanej z jednej mince. A tak sme si pozreli nugety, šperky, indiánske poklady, oskara, kryštály… zlato na všetky spôsoby.

A nemohla som si pomôcť, musela som sa včera ešte raz ísť pozrieť do Brooklynskej botanickej záhrady. Áno, boli sme tam už minulý týždeň, ale vtedy sa čerešniam ešte veľmi nechcelo. Včera však už boli v plnej kráse. Na obrázkoch su dve miesta fotené minulý týždeň a včera. Kto nájde rozdiel?

Bolo to úplne ako v rozprávke. Keď zafúkal vietor a začali pršať lupienky, to bola paráda. Pre záujemcov viac obrázkov vo fotogalérii.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...