Rozhľadňa nad Terchovou a po hrebeni zo Snilovského sedla

Boli sme na dva výlety boli tu u nás za rohom, ale na nové miesta. Najprv okolo plechového Jánošíka na rozhľadňu nad Terchovou. A potom lanovkou do Snilovského sedla a po hrebeni cez Chleb, Hromové a Steny na Poludňový grúň. A odtiaľ strmo dolu na obed na chatu. 

Na Chatu na Grúni sa chodí pravidelne

Tentokrát bola zimná prechádzka ako bodka za semestrom v rámci doktorandského predmetu Matematické princípy informatiky, na ktorom sme čítali knihu Artificial Intelligence. Nesvietilo slniečko, ale cencúľov bolo po ceste dosť a obed na chate fajn, takže decká si to užili. (Kubo dokonca vydržal so šmýkaním sa po zadku až na cestu naspäť, po tom, čo videl, ako to robia dospeláci…)

Silvester

Na Silvestra sme cez deň aj s rodinou aj s kamarátmi išli na výlet.

IMG_0737

Po snehu ani chýru, ani slychu, ale zato ľudí bolo dosť – stretli sme tam asi pol Žiliny.IMG_0738

Deti sa so starým rokom rozlúčili ešte pred spaním.

IMG_0744

IMG_0755

Dospeláci až o polnoci vonku pri -12C. Škoda len, že tie peniaze vystrelené do vzduchu ľudia nepoužili inak.IMG_0765

Všetko dobré v novom roku prajem.

Keď telefón fotí lepšie ako foťák…

V nedeľu bolo krásne, takže sme nemohli sedieť doma. No a kam by sme sa tak vybrali? Na našu obľúbenú Chatu pod Grúňom.

A ani by som o tom nepísala, keďže sme sa tam už naučili chodiť pravidelne, ako nás vyzvala vyrezávaná plaketa vnútri, ale mala som so sebou svoj nový telefón (self-darček pri príležitosti narodenín + ukončenia PhD, lebo ten starý už fungoval pomalšie ako slimák) a cvakla zopár fotiek. Napríklad túto:
IMG_0016

A vyšli lepšie ako tie, čo svokor fotil kompaktom:

grun2

Na zrkadlovku sa ešte nechytajú, ale aj tak je to fascinujúce, čo všetko dnes telefóny dokážu.

Vody bolo na veľkú noc dosť

Na zemi asi meter. A bola celkom studená.

IMG_9578

IMG_9584

Na Chlebe sme v zime už boli, tak sme mysleli, že dnes zo Snilovského sedla vylezieme na Veľký Kriváň. Ale nešlo to.

IMG_9585

Vonku mlieko, z hrebeňa nás skoro odfúklo.

IMG_9587

Tak sme si poobzerali ratrak, v chate zjedli veľkonočné zajace a zviezli sa lanovkou zase dolu.

IMG_9582

A potom sme sa na parkovisku na seba tak rozpačite pozreli. Príliš krátky výlet na to, aby sme sa pobrali domov. A tak sme zase raz zamierili na Chatu na Grúni, lebo vyzeralo, že tá bude nižšie ako oblaky.

IMG_9589

IMG_9590

IMG_9591

Kubko cestou spadol asi 427krát. Väčšinou do mäkkého.

IMG_9592

Našli sme aj nádej, že predsalen príde jar.

IMG_9598

Počas hodinového výstupu sa niekoľkokrát vystriedalo slniečko, oblaky aj sneženie.

IMG_9601

IMG_9600

IMG_9603

Na chate obed, klasická fotka Rozsutca a potom sme už mohli ísť spokojní a vymrazení domov.

IMG_9604

Dve vianočné

… lebo spoločných fotiek máme málinko

vianocna

vianocna2

Nedeľný výlet s deťmi: Štefanová -> Chata na Grúni

V rámci rozširovania repertoáru sme sa dnes vybrali chodníkom, ktorým sme na Chatu na Grúni ešte nešli – po modrej značke zo Štefanovej. (Druhý dôvod je ten, že cesta k začiatku žltej pri chate Vrátna je po júlovej kalamite ešte stále oficiálne zarúbaná.)

Na smerovníku hodina, nám to trvalo asi hodinu a pol, prevýšenie niečo pod 400m. Celý chodník cez les, výhľady len asi dva, ale deti pozorovali padajúce listy, huby, mloka, slimáka, takže nuda nebola. Hore malo klasicky úspech detské ihrisko a dobrý obed. Akurát blata bolo toľko, že po príchode domov išlo rovno oblečenie do práčky a deti do vane.

 

Výlet na Chatu na Grúni

Ráno na parkovisku pri Chate Vrátna to vyzeralo mrazivo.
Na parkovisku

Cestou hore už nádejnejšie.

Mrazivé ráno

Chvíľku trvalo, kým sme k tomu slniečku došli.

Cesta hore

Ale potom to už bolo také zimnorozprávkové.

Potom vykuklo slniečko

Kuk hore

Toto je výhľad spred chaty (a je to tá istá, kde som bola v januári s deťmi na lyžovačke)

Výhľad z chaty

A toto  je pohľad na druhú stranu:

Veľký Rozsutec

Chata na Grúni

Chata na Grúni

Moji dvaja chlapi pod Grúňom:

Moji chlapi

Celá partia:

Celá parta

Polárna žiara už aj v našej zemepisnej šírke? Svetlo sa lámalo na ľadových kryštálikoch:

Polárna žiara už aj na Slovensku

Kubo to cestou dolu zalomil:

Kuko búva

Kika s nami nebola, lebo mali dnes poobede besiedku (stihli sme ju síce tesne, ale stihli) a bola taká naštartovaná, že sme ju nechceli práve dnes zobrať zo škôlky.

Kika na besiedke

Lyžovačka s deťmi na Grúni

Minulý týždeň sa Mišo vybral služobne do Rakúska a ja s deťmi lyžovne do Malej Fatry. Neboli sme tam sami, išla nás celá tlupa, čo bolo fajn, lebo sme sa pri deťoch aspoň trochu prestriedali a ja som si tiež mohla polyžovať.

Nesúvislé postrehy:

  • Bála som sa, že nám bude zima, ale zbytočne. V izbe sa nám kúrilo viac ako doma, v jedálni bolo znesiteľne. Jediné naozaj chladné miesta boli záchody a sprchy. Záchodom sa nedalo vyhnúť, ale sprchu som sa rozhodla s deckami tých pár dní neriskovať.
  • Kubko spal na normálnej veľkej posteli a strepal sa z nej iba raz (spravila som mu “zábradlie” z extra vankúša a periny). Kika spala hore na poschodovej posteli (a nestrepala sa ani raz). Bola z toho dosť nadšená.
  • Chata tohto typu nie je úplne optimálna na výlet s dvoma malými deťmi. Auto totiž ostalo dolu na parkovisku, hore nás aj s batožinou vyviezla lanovka. Z jej vrcholovej stanice môj ocino zlyžoval a vyviezol sa na vleku na chatu s Kubkom na rukách. Ale ja s Kikou som išla pešo traverzom a bol to trochu problém.
  • Poliaci. Keď sme prišli, boli tam asi štyria. Potom hneď prvú noc, okolo tretej ráno zrazu vonku nejaký rámus po poľsky. Ignorovala som ho, koľko sa dalo, ale keď mi začali svietiť baterkou priamo do okna (to sme bývali na poschodí), tak už sa nedalo. Trochu to bolo spôsobené aj tým, že ten chalan začal na to okno aj búchať. Tak som otvorila. Stál tam na terase a poľštinou kríženou s lámanou angličtinou mi vysvetľoval, že oni sú druhá časť tej tlupy, čo je už na chate, že práve teraz prišli, nevedia sa dostať dnu a nech im prídem otvoriť dvere. Kika si cez to všetko spokojne odfukovala, ale Kubko takýto budíček nedokázal prespať. Tak som aj s ním na rukách išla dolu a zistila, že chata je zvnútra zamknutá. Zobudila som chatára a ten to už s nimi potom prekvapený vybavil. Začínam mať podozrenie, že som trochu ako magnet na príhody tohto typu…
  • Kiku sme každý deň postavili na lyže požičané od kamaráta, ale veľmi tomu neublížila (motivačne trochu pomáhali lyžiarske okuliare). Párkrát sa pustila a hneď sa chcela vyzúvať. Skúsime zase o rok.
  • Ja som si polyžovala celkom dobre – na otočku zhruba dve hodiny denne. O kus sa to ešte vylepšilo, keď som si nechala aj nabrúsiť lyže. V servise traja chalani akože žartovali s kočkou za pokladňou, že ju predajú ako biele mäso (jeden z nich bol priateľ/manžel?) a ako im patrí. Kým som sama so sebou debatovala, či sa do rozhovoru zapojím (toto sú poznámky, ktoré sú podľa mňa škodlivé nechať prejsť s tým, že veď to je vtip, ale vidieť všade to najhoršie a hneď to ľuďom vyhadzovať, ma tiež neláka), vyriešili to za mňa. Že sorry, že také neslušné debaty, ale že veď to je smiešne, nie? No, nie je. Neslušné by mi nevadilo, ale anti-ženské áno (to je voľná parafráza, ale nepoužila som ani jedno cudzie slovo). Tri zarazené pohľady, jeden úsmev za pokladňou. Stálo mi to za to.
  • Neskoro som zistila, že tam mal Rossignol promo a požičiavali zadarmo na skúšku lyže. Mohla som si konečne vyskúšať carvingy. Škoda. Ale ďalšie víkendy budú v iných strediskách, tak ak na nich natrafíte, tak neváhajte a skúšajte.
  • Bola som prekvapená, ale bolo tam strašne veľa ski-alpinistov (šlapali napríklad na ten Grúň). Chvíľami viac ako lyžiarov.
  • Tie prepichnuté stromy, čo som tam obzerala v decembri? To vraj príroda sama.

Predvianočné potulky

Na rozdiel od tých minuloročných, sme sa tentokrát túlali lokálne (ale predsalen aj kúštik medzinárodne).

Najprv bolo treba minúť Mišove voľno, ktoré sa nedalo preniesť do ďalšieho roku. Mysleli sme si, že pôjdeme pozrieť švagrovcov do Mníchova, ale potom sme vymäkli pri predstave celého dňa v aute s dvoma krpcami a neistým počasím. (Nie, nevadí nám šoférovať v daždi alebo snehu, ale vadilo by nám, keby nám to kvôli zápcham predĺžilo už aj tak dlhú cestu.) Namiesto toho sme si našli zľavový kupón a zavítali do Belianskych Tatier. Bývali sme v Tatranskej Javorine, len pár kilometrov od poľských hraníc (tu – hotel bol taký… ani nie zlý, ale ani by som ho veľmi neodporúčala). A nerobili sme nič. Len sme sa prechádzali (aj v Zakopanom, kde sme obedovali podivné sladké omelety), čľapkali v bazéne (Kubo už vie tiež plávať s kolesom) a po večeroch saunovali. Dobre padlo.

A včera bola katedrová vianočná kapustnica. Ale podobne ako guláš v septembri, ani táto sa nevarila na katedre, ale na Chate na Grúni. Kapustnicu mali výbornú, klobásy tiež, akurát tie šišky budú až v januári, keď tam prídeme lyžovať. Ale mravné ponaučenie z výletu – pred kolom kĺzajúcim sa v lese dole kopcom sa neschovávajte za strom. (Ja som si ho cestou hore ani nevšimla, taká som bola zakecaná. Museli mi ho ukázať, až keď sme schádzali dolu.)

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...