Olaf v chladničke

Nechcelo sa mi začínať s kváskovým chlebom. Už dlho som ho registrovala, minulé leto žartovala s kamarátkou, že či berie kvások na dovolenku. Ale zdalo sa mi, že ja to nejdem ani skúšať, lebo sa mi nechcelo prispôsobovať. Kupovali sme dobrý chlieb z malej pekárne. Predstava, že treba myslieť na to, kedy kvások kŕmiť, myslieť na to, že treba kus dopredu začať, ak chceme mať niekedy chlieb, piecť ho pravidelne a nie len raz za čas… nechcelo sa mi. 

A potom sme sa presťahovali do Ameriky. Pekáreň ďaleko. Začala som chlieb piecť pravidelne. Zo sušených kvasníc, plus-mínus tri hodiny kysnutia.

A keď som už chlieb mala pekne doiterovaný ku mojej aj všeobecnej spokojnosti, prišla pandémia. A časom začali dochádzať kvasnice. Tým dochádzať myslím dochádzať u nás doma, v obchode jednoducho neboli. Tak ale zjavne nie je lepší čas, kedy sa začať učiť kváskovať, ako keď sme zavretí doma ďaleko od svojej najobľúbenejšej pekárne, necestujeme, chlieb už pravidelne pečiem aj tak a fľaštička s kvasnicami sa vyprázdňuje. 

Nasledovalo trochu teoretickej prípravy a potom som namočila do teplej vody za hrsť hrozienok. Nechala som ich v kuchyni stáť v zavretej fľaši pri izbovej teplote 6 dní. Dovtedy vyplávali navrch, voda bola hnedá a bolo v nej vidno trochu bubliniek. (Osadenstvo malo reči, že či vyrábam nejaký magic potion alebo čo z toho bude…) Preliala som všetko cez sitko do misky a vodu potom naspäť do fľaše. Ponúkla osadenstvu, či si niekto trúfa na skysnuté hrozienka (nie).

Do hnedej vody som potom primiešala múku – pšeničnú all purpose, lebo ražnú som v potravinách nenašla. Nevážila som (hlavne preto, že som ani tú vodu nemala odmeranú – asi jeden a pol deci?), ale spravila som z toho takú hladkú riedku kašu. Zavrela som fľašku a tentokrát som ju dala do chladničky. Osadenstvo som poprosila, nech začne rozmýšľať nad menom, lebo že budeme mať onedlho domáce zvieratko. 

Na druhý deň bola vo fľaši kopa malých bubliniek. Kvások žije a dostáva meno. Pečenie chleba padlo zrovna na deň, keď bolo treba ísť aj do obchodu. Nainštruovala som Miša, nech kúpi aj zopár baglov. (Veď čo ak by to nevyšlo?) Chlieb som zamiesila ráno, všetky suroviny ako inokedy, len namiesto sušeného droždia som dala dve lyžice kvásku a nechala ho pri izbovej teplote až skoro do piatej. Ani za ten čas nenarástol tak, ako zvykne chlieb s kvasnicami za tri hodiny, ale večera sa blížila, tak som ho dala piecť aj tak. 

Dorástol v rúre a polovicu z neho sme ešte teplú zjedli v ten večer. Bol trochu iný, ako sme zvyknutí, ale veľmi dobrý.

Aj s teoretickou prípravou, ja som doteraz trochu mimo (= užasnutá) z toho, že sa dá spraviť kysnuté cesto bez droždia. Silným spôsobom to nabúrava moju už pár rokmi pečenia vybudovanú intuíciu. Divné je to, divné. 

Kvasnice som medzičasom kúpila (ďaleko, cestou z výletu), takže aj keby sa Olafovi nedarilo, chlieb bude. Ale idem s ním skúšať nejaký čas spolunažívať a ktovie, možno vydrží aj do popandémie.  

Víkendové surfovanie

Viete, ako to tu funguje, nájdite si tie svoje:

Out of many, one

Sourdough, Status, and Self-Isolation

When we emerge from this new normal, when we come blinking out into the sunlight, we will find that society has bifurcated into two distinct tribes. There will be a healthy, fit, self-fulfilled elite whose kids have received a better education than they could possibly have got crammed into overcrowded public schools. And then there will be those who barely scraped by financially, are physically and emotionally exhausted, and whose kids spent a great deal of time texting their friends, playing video games, or watching Netflix. 

Z opery na kasu. Deník hudebnice, kterou koronavirus připravil o práci

Dopoledne mi šéf říká: „No vidíte, kasa vám vychází, jste čím dál rychlejší a storno už skoro nepotřebujete, to se ani nemusíte vracet do toho tralala.“

hmm… Apple and Google are launching a joint COVID-19 tracing tool for iOS and Android

The system works by assigning a random, rotating identifier to a person’s phone and transmitting it via Bluetooth to nearby devices. That identifier, which rotates every 15 minutes and contains no personally identifiable information, will pass through a simple relay server that can be run by health organizations worldwide.

to isté ešte raz vizuálne (dobre spravené)

bez contact tracing-u sa nepohneme, ale samozrejme toto:

The current rush towards contact tracing apps is at risk of framing COVID-19 exposure as an exclusively technical problem, therefore privileging technological expertise as the single site of improvement. The number of issues being opened in this thread that are of a technical nature, confirms that this is happening. We are calling for an expanded, careful discussion on the design and implementation of contact tracing apps. We need to take into account the complex differing social relations, and this discussion needs to involve various voices, not just those of governments, engineers, epidemiologists and other authorities.

If you want to help the world tackle COVID-19, what should you do?

Women are using code words at pharmacies to escape domestic violence during lockdown

So France, inspired by a similar scheme in Spain, has started telling victims to head to drugstores. If they can’t talk openly in the store, they can simply say the codeword “mask 19” to the pharmacist behind the counter.

FRI tlačí štíty pre zdravotníkov a zdravotníčky. Môžete im pomôcť príspevkom na náplne do 3D tlačiarní.

———————————————————————————————————————————————

Ministerstvo školstva sprístupnilo učiteľom a rodičom digitálne učebnice zadarmo, login: ucebnica@iedu.sk, heslo: ucebnica

Statistical “Which Character” Personality Quiz

Dr. Seuss + Dr. Dre =

Dyson engineers have designed these challenges specifically for children

Iba v Amerike…

Jedna z prvých vecí, ktoré chceli deti vyskúšať, keď sme prišli, boli bagels. Kúsok od domu máme pekáreň (deti ju samozrejme už volajú bagláreň), takže je čo skúšať. Ale situácia s pečivom sa tu nezmenila, kým sme boli v preč. V potravinách sa dá kúpiť nasladlý sendvičový chlieb, bagety (aj celozrnné) a žemle a v niektorých aj artisan bread (rozumej náš normálny chlieb), ktorý je v porovnaní so všetkým ostatným besne drahý. Neprešiel ani týždeň, odkedy sme prišli, a už som piekla chlieb. 

Moje zručnosti v tomto smere značne zhrdzaveli, lebo na Slovensku som ich nepoužívala vôbec (veď sme mali Ďurošku, všakže). Tak som zisťovala know-how od kamarátok, o ktorých viem, že pekávajú chlieb a spravila prvý pokus. Nemala som celozrnnú múku, jediné semiačka boli slnečnicové, vážila som od oka, lebo váhu mám v krabici niekde snáď už na tejto strane Atlantiku… celkovo ešte veru je čo vylepšovať. Ale zjedol sa. A Mišo už pýtal ďalší. 

Chlieb tu síce nie je, čoho ale máme veľa, sú pukance. Prekvapení sme boli všetci, keď nám v piatok prišiel neočakávaný balík a v ňom vrece pukancov. Poslal ho dealership, od ktorého Mišo kupoval auto, že pozornosť podniku. Síce nerozumieme, ale deti boli nadšené, tak sme mali večer domáce kino. Z vreca zatiaľ nevyzerá, že by viditeľne odbudlo.  

Jahodové pagáčiky (biscuits)

Minulú sobotu sme dostali debničku jahôd. Takých tesne za. Lekvár som už mala uvarený týždeň predtým, tak sme ich najprv jedli, potom sme ich pili s vodkou. A trochu som použila aj na tieto biscuits, ktoré som už dávno chcela vyskúšať, ale čakala som na prezreté domáce jahody.

560g hladkej múky
1 prášok do pečiva
1 lyžička sódy bikarbóny
100g cukru
1 lyžička soli
170g masla 
300g veľmi dozretých jahôd
480ml šľahačkovej smotany

Vyhrejeme rúru na 220C.

Premiešame v mise všetky suché prísady. Pridáme nakrájané maslo, trochu to prstami podrvíme. Netreba, aby cesto malo úplne homogénnu konzistenciu, stačí, aby tam neboli veľké hrudky masla. Pridáme nakrájané jahody a premiešame. Na záver vlejeme šľahačku a premiešame znovu. Môžme aj mierne pomiesiť rukami, ale v zásade čo najmenej, aby jahody neboli na kašu.

Poriadne pomúčime pracovnú plochu, cesto vyvaľkáme na 1.5 – 2cm a vykrajujeme cca 5cm kruhy. Poukladáme ich na papierom vystlatý plech. Keď znovu vymiesime zvyšky po prvom vykrajovaní, jahody už budú značne unavené a cesto bude lepkavé. Treba to nejako zvládnuť, na chuti to ničomu neuberie. Z tohto množstva vyšlo koliesok na dva veľké plechy.

Pečieme 12-15 minút. Podávame trochu teplé. Ideálne na raňajky s maslom alebo kyslou smotanou. Nie sú to úplne koláče, sú viac chlebovité ako sladké. Perfektné.

Cesnakové uzly (garlic knots)

Tieto som si zvykla kupovať ešte teplé v jednom talianskom bufete cestou z NJIT domov. Do školy už síce dávno nechodím, ale mlsný jazyk mi ostal a tento víkend som sa ich aj naučila robiť. Recept je prebratý odtiaľto. Z tohto množstva mi vyšlo 24 uzlov.

na cesto:
4 šálky (500g) múky
2 šálky teplej vody
¼ šálky olivového oleja
1 polievková lyžica sušeného droždia
1 polievková lyžica cukru
1 čajová lyžička soli

na potretie:
2 polievkové lyžice olivového oleja
2 polievkové lyžice masla
4 strúčky cesnaku rozotreté so soľou
¼ šálky nasekanej petržlenovej vňate

Vo veľkej mise zmiešame múku a soľ. V menšej vodu, olej, droždie a cukor. Potom vodnú zmes nalejeme do tej múčnej a miesime. Podľa potreby pridáme múku alebo vodu tak, aby výsledné cesto bolo zľahka lepkavé. Misu naolejujeme a cesto v nej necháme na teplom mieste kysnúť vzduchotesne zakryté celofánom, kým zdojnásobí svoj objem (1-2 hodiny).

Dva plechy vystelieme papierom na pečenie. Cesto rozdelíme na polovice. Každú najprv rukami roztiahneme na obdĺžnik hrúbky asi 1 cm, a potom nakrájame na 12 pásikov. Pásiky stočíme do uzlov a premiestnime na plechy. Tam ich zakryté necháme ešte kysnúť aspoň hodinu (opäť zhruba zdvojnásobia svoj objem) a potom pečieme v rúre dopredu vyhriatej na 200C/400F asi 12-15 minút.

Kým sa uzly pečú, v malom hrnci roztopíme maslo, pridáme olej a cesnak. Vypneme a pridáme petržlenovú vňať. Keď sa uzly upečú, tak ich ešte teplé natierame cesnakovou zmesou.

Najlepšie sú úplne čerstvé, ale dajú sa v pohode aj zmraziť, a potom zase zohriať.

Nemáte za čo.

Jednoduchá domáca pizza

Keď sme ešte bývali v predchádzajúcom byte, tak sme si obľúbili jednu pizzeriu a ich chrumkavú pizzu s piatimi prísadami (pomóóc, topping po slovensky?). Mišo vybral šunku a ananás a ja paradajky, čierne olivy a brokolicu. Lenže sem nedoručujú a miestna ponuka nás až tak nenadchla. Ale potom som spravila dva celkom vydarené domáce pokusy a s objednávaním pizze sme tým pádom asi skončili.

Pizzacesto:
3 šálky múky (ja som dala jednu šálku celozrnnej a dve chlebovej)
2 čajové lyžičky soli
1 a 1/2 čajovej lyžičky sušeného droždia alebo pol kocky čerstvého
1 šálka teplej vody
2 polievkové lyžice olivového oleja

omáčka:*
1 strúčik cesnaku
1 polievková lyžica olivového oleja
1 konzerva krájaných paradajok (fire roasted diced tomatoes)
Detailštipka soli
štipka oregana

navrch:**
1 paradajka nakrájaná na tenké plátky
6-7 šampiónov tiež nakrájaných na tenké plátky
1/2 konzervy ananásu tiež nakrájaného na malé kúsky
4-5 plátkov šunky natrhaných na kúsky
1 hlávka brokolice rozdelená na malé ružičky
100g nastrúhanej mozzarelly

Skombinujeme v mise múku, soľ a droždie. Pridáme vodu a olej. Miesime, kým sa z toho vyformuje hladká guľa (podľa potreby pridáme ešte trochu vody). Potom vymastíme misu a necháme v nej cesto (zakryté igelitom alebo inak vzduchotesne) kysnúť na teplom mieste hodinu až dve (objemovo by sa malo aspoň zdvojnásobiť). Potom ho zápästiami premiesime – vyfučí vzduch – znovu zakryjeme a necháme kysnúť ešte 15-20 minút. Medzitým vymastíme plech a pripravíme omáčku a oblohy.

Na omáčku dáme do malého hrnca olej, minútu na ňom opečieme nadrobno nakrájaný cesnak, pridáme paradajky, soľ a oregano a necháme na miernom ohni dusiť asi 15 minút. Potom ručným (alebo baby) mixérom rozmixujeme.

Dopredu vyhrejeme rúru na najvyššiu teplotu, ako sa dá (u mňa 500F; tí lepšie vybavení použijú aj kameň na pizzu). Cesto rozvaľkáme na dobre pomúčenej doske a dáme na vymastený plech. Potrieme paradajkovou omáčkou a posypeme nastrúhaným syrom. Naukladáme ostatné prílohy – kľúč je 1. neprehnať to s množstvom a 2. nakrájať ich na tenko, aby príliš nezaťažili cesto – a pečieme 10-12 minút alebo kým nezačne vyzerať neodolateľne.

* V prípade, že sa ponáhľate, alebo sa vám omáčku jednoducho nechce robiť, stačí zobrať asi pol plechovky hotovej paradajkovej omáčky a cesnakovo-bylinkové korenie.
** Nemali sme práve doma olivy, tak som namiesto nich dala šampióny. Ale fantázii sa medze nekladú, takže oblohu navrch nech si každý dá podľa chuti.

Chlieb

Sľúbila som, že ak sa mi chlieb, na ktorý som si doniesla recept zo Severnej Karolíny, podarí, tak sa oň podelím (o ten recept, chlieb je už skoro fuč). Výsledok bol výborný, takže tu je recept:

Potrebujeme:

1 kg (4 šálky) hladkej (all-purpose) múky
3 čl soli
rascu
2 uvarené popučené/nastrúhané zemiaky
0.65 l teplej vody
50 g droždia (1 kocka)
1 čl cukru
2 pl octu

Z vody, droždia, cukru a octu urobíme kvások, necháme nakysnúť. Zmiešame múku, soľ, zemiaky, rascu a vlejeme kvások. Vypracujeme ľahké cesto a necháme 1 a pol hodiny kysnúť. Pekáč vystelieme papierom na pečenie a premiestnime doň cesto. Tam ho necháme kysnúť ešte pol hodinu. Potrieme slanou vodou, vložíme do vyhriatej(!) rúry a pečieme 10 minút na najsilnejšom. Potom stiahneme na 180C a pečieme ešte necelú hodinu. Upečený a vyklopený znovu potrieme slanou vodou, prikyjeme a necháme vychladnúť.

[dodatok:] Keď robím celozrnný chlieb, tak dám 2 a pol šálky bielej múky a 1 a pol celozrnnej. Okrem toho ešte do cesta primiešam slnečnicové, ľanové a sezamové semiačka. Tento chlieb je trochu hutnejší a menej narastie, ale je aj zdravší a sýtejší.

[20.3.2020:] Novšia (a lepšia) verzia.

Indický chlieb naan

Možno to vyzerá, že som posadnutá chlebom. Tutu sú moje pokusy o tradičný chlieb, tu je tahitský kokosový chlieblangošepatentky/lokše (ok, langoše a patentky nie sú technicky chlieb, ale v mojom ponímaní je to jedna rodina). V skutočnosti je to však len prirodzená obľuba znásobená tým, že tu dobrý chlieb nedostať. Dobre, dobre, aby som nekecala, existuje Amy’s BakeryHell’s Kitchen, kde predávajú naozajstný chlieb, ale je hriešne drahý, takže akosi nemáme to svedomie kupovať ho veľmi často.

Dostať tu však iné veci, ktoré sme na Slovensku nepoznali. Jednou z nich je indický naan a keďže ten sa tiež nepredáva práve lacno, nasledovali domáce pokusy. Prvý bol dosť nepodarený (recept z lokálnych novín), ale s miernymi úpravami som sa k naanu dopracovala.

Naan kysne

1 1/2 pl sušeného droždia (alebo 25g(?) normálneho)
1 šálka teplej vody
1/4 šálky cukru
3 pl mlieka
1 vajce
1 1/2 čl soli
4 šálky (chlebovej) múky
6-8 strúčkov cesnaku (nemusí byť)
trochu roztopeného masla

Nalejeme do misy vodu, vmiešame cukor a droždie a necháme stáť asi 10 minút (kým droždie začne pekne pučať). Pridáme Hotový naanmlieko, vajce, múku a na záver soľ (tá by nemala prísť do styku s droždím, kým tam nie sú ostatné suroviny). Vyklopíme cesto na dosku a miesime 6 až 8 minút (je dôležité neodfláknuť tento krok). Vymastíme misu a cesto do nej vrátime. Zakryjeme vlhkou utierkou a necháme hodinu kysnúť.

Nakrájame na drobno cesnak a po hodine ho vmiešame do cesta. Potom cesto rozdelíme na guličky s priemerom asi 3 až 4cm, naukladáme na dosku, zakryjeme a necháme ešte 30 minút kysnúť (mne ich z tohto množstva vyšlo 13 a na obrázku sú už po kysnutí).

Rozvaľkáme na placky a opekáme na rozhorúčenej panvici (alebo grile?). Najprv 3 minúty z jednej strany (kým nezačne chytať farbu a puchnúť), potom zľahka potrieme maslom, obrátime, potrieme z druhej strany a opekáme ďalšie 2 minúty.

Najlepšie sú teplé. (Dajú sa jesť k šalátu, polievke, mäsu, alebo len tak.)

Cibuľový chlieb

V rámci experimentovania s chlebom je tu ďalší recept, ktorý dopadol celkom dobre. Má len jeden háčik – nehodí sa s lekvárom alebo s medom.

1 polievkovú lyžicu sušeného droždia
1/4 šálky teplej vody
1 šálka cottage cheese
2 polievkové lyžice cukru
1 menšia nadrobno najkrájaná cibuľa
1 polievková lyžica masla
nejaké ochutiny, napr slnečnicové alebo ľanové semienka, rasca a pod
1 čajová lyžička soli
1/4 čajovej lyžičky sódy bikarbóny
1 vajce
2 a 1/2 šálky múky (zmes bielej a celozrnnej)

Necháme zohriať droždie a cottage cheese na izbovú teplotu a potom ich zmiešame s vodou, cukrom, cibuľou, maslom, pochutinami, soľou, sódou bikarbónou a vajíčkom. Pridáme múku tak, aby vzniklo husté cesto a miesime. Prikryjeme a necháme kysnúť asi hodinu. Vyformujeme chlieb na plechu vystlanom papierom na pečenie a necháme ďalej kysnúť (asi 30-40 minút). Pečieme na 180C asi 40-50 minút a vychutnávame pritom skvelú vôňu.

Tahitský kokosový chlieb

Tento recept je zďaleka. Doniesla som si ho síce minulé leto z Havaja, ale originál pochádza ešte z ďalej – z Tahiti.

Na Havaji sme totiž navštívili Polynézske kultúrne centrum a v Tahitskej “dedine” sme okrem lekcie hula tancovania dostali aj ochutnať čerstvo upečený kokosový chlieb. Z nejakého záhadného dôvodu sme ho dlho nerobili (asi preto, že sme nemali kokos…), ale teraz prišiel ten správny čas a už dvakrát sme si na týchto sladkých chlebíkoch pochutili. Takže, ako na to?

1 šálka nastrúhaného kokosu (ideálne by mal byť čerstvý, ale funguje aj klasický sušený)
2 šálky (hladkej/polohrubej) múky
1 čl prášku do pečiva
1/2 šálky krupicového cukru
1 necelá šálka vody

Všetko spolu vymiesime, vody treba dať primerane tak, aby výsledok nebol príliš lepkavý. Aj keď z toho už je spojité cesto, miesime ešte pár minút ďalej. Zabalíme do alobalu a pečieme na 180°C asi hodinu až hodinu a pol (do zlata).

Z tohto množstva surovín výjdu dva malé bochníky. Veľmi počas pečenia nenakysnú (chystám sa ešte vyskúšať verziu s droždím a nechať cesto kysnúť pred pečením), ale ešte trošku teplé, natreté iba maslom chutia skvelo.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...