Dva muzikály

Úplne, úplne iné, ale obidva veľmi dobré. Na Levieho Kráľa sme sa boli pozrieť pár dní po dovolenke a na Color Purple včera s Borkou. Leví kráľ bol rozprávkový, farebný, veľkovýpravný a Color Purple južansko, gospelovo smutná.

Čo sa týka spevu, tak tým okrem opičej šamanky v levom kráľovi nikto neohúri, ale veľký potlesk si vyslúžili bubny a to, akým spôsobom boli znázornené všetky zvieratá. Žirafy na chodúľoch, poskakujúce antilopy, elegantné levice a dokonca aj slony a nosorožec. Maskéri majú každý večer asi čo robiť, ale výsledok je výborný. Veď sa pozrite sami:

Ako sa dalo čakať, na levieho kráľa sa prišlo pozrieť aj veľa detí. Na Color Purple naopak žiadne, lebo príbeh je to smutný, humor drsný, výprava pomerne skromná, angličtina ťahavá černošská ale zato spev vynikajúci.
http://www.youtube.com/watch?v=4iddyQh3z9k
Popularite Color Purple pomáhajú dve veci. Jednak ju pochválila Oprah (pre tých, ktorí len matne tušia, kto to je, je to dáma s vlastnou talkshow, časopisom a vplyvom na masy. Keď Oprah povie, že sa jej páčila nejaká knižka, tá sa hneď začne vo veľkom predávať a za chvíľu je z nej bestseller) a jednak v ňom hrá Fantasia – americká superstar z roku 2004. Ani jedno z toho však muzikálu na kvalite neuberá (Fatasia – áno, naozaj sa tak volá – jej dokonca pridáva), takže ak by sa ma niekto spýtal na odporúčanie, toto by bolo jednoznačné áno.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...