

|
||||
Skupina odborníkov a vedcov spojených do iniciatívy Veda pomáha vypracovala Desatoro bezpečných Vianoc. Tieto odporúčania sú apolitické a boli komunikované aj s pomocou prezidentky Čaputovej.
![]() path to herd immunity (model)
Statistics in the Pfizer Data – how good do they show the vaccine to be?
Poland Uses Clams To Control Its Water Supply
AlphaFold predicts the exact shape of proteins Deti nám zatiaľ stále chodia do školy (klop, klop na drevo). Kubo každý deň, Kika každý druhý. V oboch školách už boli pozitívne prípady, ich kontakty dali do izolácie a ide sa ďalej. Stredná škola v našom meste už bola zavretá na dva týždne, lebo mala naraz viacero prípadov, potom ju otvorili a zrovna dnes ju zavreli znovu, tentoraz až do vianoc. Sledujeme dianie aj v Kikinej a Kubovej slovenskej škole, s ktorou sme v kontakte. Tam sa Kikina trieda už nejaký čas učí z domu, lebo je to druhý druhý stupeň, a dnes prišlo oznámenie, že osobne pôjdu do školy najbližšie až po vianočných prázdninách. Kubova slovenská trieda bola ešte do minulého týždňa osobne, ale teraz sú tiež na diaľku, lebo boli v kontakte s pozitívne testovanou osobou. A popri tom sledujeme správy, ako sa nedokážu premiér s ministrom školstva dohodnúť. Určite som zaujatá, keďže mám doma dve školopovinné deti, ale myslím, že aj keby som nemala, tak školy by som považovala za jednu z vecí, ktorá má byť otvorená, ak to len aspoň nejako ide. Nech sa lokálne alebo po triedach zatvoria keď treba, ale nechať slovenské deti na druhom stupni a na stredných školách plošne tak dlho doma je veľmi zlé. Podmieňovať otvorenie testovaním, ktoré školy nemajú veľmi ako organizovať a štát im v tom nepomáha? To je scestné a škodlivé. V októbri som písala, prečo sa mi plošné testovanie nezdalo ako dobrý nápad. Testovanie prebehlo, odhalilo veľa pozitívnych ľudí, čo bola skutočne dobrá vec. Ale je na mieste otázka, prečo je potom Slovensko teraz na tom ešte horšie ako vtedy? Pretože to, čoho je na Slovensku (a inde vo svete) málo, je dohľadávanie kontaktov. ![]() Obrázok od https://www.pixeltrue.com/frontliner-heroes Dnes v správach minister zdravotníctva povedal, že naše jediné riešenie je masívne testovanie plus lockdown. Dohľadávanie ani nespomenul. Zabudol? Testovanie v kombinácii s lockdownom je ako nechať pacientovi spraviť vyšetrenia, ale prečítať si iba polovicu jeho výsledkov a pre istotu ho poslať na drastickú operáciu. Bez dohľadávania kontaktov je testovanie oveľa menej prínosné, ako by mohlo byť. A plošný lockdown buď bezzubý alebo príliš prísny, podľa toho, ako tvrdo sa ho rozhodnú spraviť (to vraj povedia až zajtra). Ono sa zjavne nejako tie kontakty dohľadávajú, napr. aktuálne tá Kubova slovenská trieda. Ale veľa ich stále “preteká cez prsty” a nevyzerá, že by boli tie, ktoré sa podarí dohľadať, poriadne izolované. (To by sa dalo docieliť povedzme finančnou motiváciou ostať doma alebo, ak to nepôjde inak, udelením pokuty.) Úrady verejného zdravotníctva majú práce vyše hlavy, ale na dohľadávanie kontaktov predsa netreba zdravotníkov. Máme call-centrá, ktoré by sa dali zapojiť (napr. tie ktoré súvisia s cestovným ruchom…) a ktoré majú skúsenosti so slušným jednaním s ľuďmi. Zamerať sa na spätné dohľadávanie, keďže väčšina ľudí sa nakazí od malého počtu šíriteľov. Vysvetľovať ľuďom (a niekde dostupne, jasne a podrobne zverejniť), ako majú sami upovedomiť svoje kontakty, ak majú pozitívny test. Vysvetľovať, koho počítať ako kontakt. Kolega v spoločnom open office? Deti, ktoré sa spolu naháňajú vonku? Bez dôsledného dohľadávania kontaktov, ich poriadnej izolácie a premysleného logického (“zubatého”) plánu, aké opatrenia majú za akých podmienok platiť, to bude aj ďalej chaotické prepínanie medzi rôznymi variantami lockdownu a testovaním, ktorého informačnú hodnotu nevyužívame naplno. Vakcíny sú už na ceste, ale ešte si na ne pár mesiacov počkáme. Počas tých pár mesiacov to bude ťažké a ešte aj zaočkovaný človek môže vírus ďalej šíriť, čiže potrebujeme plán až do doby, keď bude dostatočne veľa ľudí zaočkovaných. Winter is coming a ľudia majú všetkého plné zuby. To nie je dobrá kombinácia. dáta bez pátosu: príbeh obce Čirč
Immunity to the Coronavirus May Last Years
oddeľovanie matiek a novorodencov
Other countries have social safety nets. The U.S. has women
Let’s Just Lie on the Floor and Scream Together
———————————————————————————————– FAQ: The status of the shits women have left to give
ďalší štyria astronauti (a baby Yoda) v nedeľu odleteli na ISS koľko dier má šiška? šálka? slamka? ešte jedno obzretie za nedávnymi prezidentskými voľbami: If only… voted Akreditovať vzdelávanie znamená hodnotiť interakciu študentov a pedagógov the data of long-lived institutions
Áno, počty chorých na covid-19 na Slovensku rastú. Áno, treba s tým niečo robiť – ideálne izolovať tých, ktorí sú chorí a ich kontakty. Ale toto nedosiahneme jednorazovým hromadným testovaním antigénovými testami, ktoré sa momentálne plánuje na Slovensku – a to ani vtedy, keby sa podarilo. Zorganizuje to armáda Už len logistických problémov je veľa. Ak to má byť podobne, ako na voľby, na ktoré máme okolo 6000 volebných okrskov, tak z tých spomínaných 8000 vojakov, ktorí to budú zabezpečovať, vychádza 1 a štvrť vojaka na každý okrsok. A to tam bude treba nejako organizovať ľudí, spraviť im výter (kto? lekárky? zdravotné sestry? kto je zatiaľ v nemocnici?), spracovať test, niekde tých ľudí nechať 30 min čakať (oddelene), nepopliesť, ktorý test je koho, diskrétne každému oznámiť výsledok (poslať všetkých domov a časom im poslať poštou výsledok je tiež blbosť, lebo kým sa to za pár dní zúraduje, ľudia sa už pomiešajú a máme kopu nových nakazených), od pozitívnych zistiť kontakty (?, aj tých, s ktorými čakali vo volebnej miestnosti?), administratíva. Na voľby príde zhruba milión ľudí a to sa už vo volebných miestnostiach celkom stretávajú. Tu by sme chceli zhruba 4 milióny ľudí (aj keď zatiaľ nevieme, ako ich presvedčíme, aby prišli), lebo majú byť testované aj deti nad 10 rokov a aj tá polovica oprávnených voličov, ktorá nevolí. To vychádza v priemere približne 670 ľudí na jeden okrsok, čo v prípade, že je otvorené od 6:00 do 22:00, je 42 ľudí za hodinu, čiže na každého je k dispozícii minúta a pol. Ako? Antigénové testy Testy Slovensko nakúpi od troch rôznych firiem. Najviac od firmy Eurolab Lambda, pričom v zmluvách s ňou sa píše, že špecificita testov (vyrobených v Južnej Kórey) má byť vyššia ako 99% a senzitivita vyššia ako 93%. Miroslav Beblavý poukázal na to, že keď tieto testy používali v iných krajinách, tak skutočná senzitivita bola od 70% do 92%. Ak Kórejci medzičasom testy nejako zásadne nevylepšili, predpokladajme, nech toto číslo bude na Slovensku 80%. Čo vlastne znamená? Hovorí o tom, že keď otestujeme 100 ľudí, ktorí sú chorí, tak 80-tim z nich test povie, že sú chorí a 20-tim povie, že sú zdraví. (To druhé číslo, špecificita, hovorí, že keď otestujeme 100 ľudí, ktorí covid-19 nemajú, tak 99 povie, že nemajú a jednému, že má.) Teraz zopár odhadov. V posledných dňoch vychádzal podiel pozitívnych testov okolo 12-14%. Je to viac ako podiel chorých obyvateľov, lebo na testy chodí veľa ľudí, ktorí boli v kontakte s chorými, teda je väčšia pravdepodobnosť, že aj oni sami sú chorí. Keby skutočný podiel chorých ľudí na Slovensku bol 5% (toto je odhad), to by znamenalo, že na testy príde 200000 chorých ľudí (keby sa prišlo testovať 4 milióny ľudí). To je mimochodom 33 do každej volebnej miestnosti, čiže v priemere dvaja za hodinu. Ak sa tam každý človek zdrží 30 minút (toľko sa píše v zmluve, že dovtedy je výsledok, ale treba počítať ešte čas na odobratie vzorky a informovanie o výsledku), tak (v priemere) každý tam niekoho chorého stretne. Vadí? Nevadí? Z tých 3800000 zdravých ľudí, 38000 povieme, že sú chorí. Oni idú do karantény, ich rodinní príslušníci, spolubývajúci, kolegovia a kolegyne, pokiaľ sú to deti, ich triedy a učitelia a učiteľky. Nech to je 10 ľudí na každého. To máme 380000 ľudí v karanténe zbytočne. Snáď nie na dlho. Pošleme ich predsa na PCR test. Keď ten bude negatívny, povieme, že sú zdraví? Slovensko robí teraz rádovo 10000 PCR testov denne. Ale pamätajme, že nepotrebujeme otestovať len týchto 38000 false positives, ale ešte aj 80% z 200000 chorých, čo je 160000 true positives. To je na ~20 dní. (A oni ešte aj tie PCR testy majú svoju chybovosť.) Dovtedy bude 198000 ľudí a ich kontakty v karanténe? Spolu milión až dva ľudí? Doteraz to boli ešte dobré správy, lebo sme len zbytočne dali do karantény veľa ľudí. Teraz prídu na rad tie horšie. Tie sa týkajú ľudí, ktorých testy nezachytili. To je tých 20% z 200000, čiže 40000 false negatives. Títo pôjdu do práce, do školy, v dobrej viere, že covid-19 nemajú. Boli predsa negatívni. Nie všetci nakazia ďalších. Ale určite ich bude dosť na to, aby sme o pár týždňov boli v rovnakej situácii, ako sme dnes. Ak ešte zvážime dvojkolové testovanie – že o dva týždne si to celé zopakujeme znovu – tak 80% z týchto false negatives bude na vážkach, lebo budú mať jeden pozitívny a jeden negatívny test. (A spolu s nimi ešte aj ďalší, ktorí na prvýkrát dostali negatívny a teraz pozitívny výsledok.) Ale okrem toho budeme mať 20% z false negatives, čiže 8000 ľudí, ktorí budú chorí, ale budú mať dva negatívne testy po sebe. Málo? Veľa? Testovať plošne celú populáciu testami, ktorých chybovosť je väčšia, ako je výskyt choroby, je prakticky zbytočné. No tak keď ste takí mudrlanti, tak navrhnite lepšie riešenia Dobrých riešení nie je veľa. Keby sa tu len tak povaľovali, už by si ich niekto všimol a vyskúšal ich. Jedna možnosť je lockdown. Proti tomu je veľa argumentov, ale na druhú stranu treba mať na pamäti, že na jar sme boli zavretí a prípadov na Slovensku bolo rádovo menej. Určite by pomohlo premyslené rozhodovanie a opatrenia na základe dát a nie na základe nálad a lobingu. Posilniť dohľadávanie a testovanie kontaktov. Informovanosť a zodpovednosť ľudí. A Covid-19 Vaccine for Children May Not Arrive Before Fall 2021 (vyzerá, že Pfizer už začína testovať aj pre deti)
The Bit Player (Na tejto stránke je aj kopa iných voľne dostupných dokumentárnych filmov.)
na zlepšenie prstokladu môžete nanovo napísať napríklad Annu zo zeleného domu It Took Divorce to Make My Marriage Equal leaf art – detailné obrázky vyrezávané do listov
MasterWiki – “ukradnuté” z MasterClass, stručné ale zadarmo Neuralink demonstrates its next-generation brain-machine interface Optimal Peanut Butter and Banana Sandwiches
The Pandemic Isn’t Forcing Moms Out of the Workforce — Dads Are
When Women Crowdfunded Radium For Marie Curie
The Last Fifth Grade of Emerson Elementary – čítali sme s deťmi, páčilo sa im deťom sa páčilo: Former Teacher Creates Terrifying Makeup Illusions The New England Journal of Medicine: The new stability
Women researchers are publishing less since the pandemic hit
timeline of science-fiction ideas
v duchu mojich aktuálnych myšlienkových pochodov – your school district’s reopening survey
Školská administratíva nám poslala plán, ako si predstavujú začiatok nového školského roku. V skratke, dva týždne pred tým, ako začne škola, majú byť všetci doma (v NJ), do školy sa bude chodiť každý deň od 8 do 12:30, pričom vo veľkých budovách (ako je Kikina middle school) budú mať mať žiaci poposúvané príchody a odchody a priradené dvere, aby sa nestretávali všetci naraz. Od 12:30 do 13:30 majú čas prísť domov a naobedovať sa (jedálne v školách nebudú fungovať, ale bude sa dať vyzdvihnúť obed to-go) a od 13:30 do 15:00 bude online vyučovanie. V škole budú mať (okrem dvoch krátkych prestávok na elementary schools) všetci rúška a na niektorých laviciach priehľadné plastové bariéry. Nebudú používať skrinky (lockers), nebudú pracovať vo fyzických skupinkách a žiaci sa budú čo najmenej presúvať medzi učebňami (učitelia budú chodiť za nimi). Je možnosť prihlásiť sa aj na celé vyučovanie online. Presuny z online do in-person modelu sa budú robiť raz za mesiac a treba sa dopredu nahlásiť (aby sa škola stihla pripraviť), z in-person do online vpodstate hocikedy. Plán dali na pripomienkovanie, učitelia majú výhrady, diskusné fórum s verejnosťou (a registráciu) posunuli, lebo vďaka hurikánu Isaias bolo vyše tri štvrtiny nášho mesta bez elektriny. New Jersey je na tom teraz v počte chorých relatívne dobre. Naše mesto tiež. Takže na prvý pohľad to vyzerá nádejne. A je to plán, niekto nad ním rozmýšľal, sú ochotní prispôsobovať sa situácii za pochodu. Bolo by úžasné, keby to fungovalo. Deti sú cool, akurát nie zrovna vtedy, keď sa majú učiť a zároveň majú rodičia pracovať. A ako sme videli na jar, chýbajúci kontakt so živými rovesníkmi má neblahý dopad na všetky vekové kategórie, ale na tie detské obzvlášť. Takže ja veľmi chcem, aby (moje) deti mohli do školy chodiť. ****, to je ten hlavný dôvod, prečo som bola ochotná sa sem zase presťahovať. Ale bojím sa, že sa tie školy otvoria len nakrátko. Že všetky tieto plány a snahy budú nanič, keď prídu prví chorí. A oni prídu. V niektorých školách školský rok začal už tento týždeň a prvé prípady nenechali na seba dlho čakať. Áno, študenti sa asi miešali viac, ako sa budú u nás, áno, zjavne nemali povinné rúška, áno, v Georgii momentálne prípady pribúdajú rýchlejšie ako v New Jersey. Takže snáď naše prvé prípady nebudú hneď v prvý týždeň, ako školy otvoria. Ale je len otázka času, kedy budú, lebo medzištátny pohyb obmedzený nie je, karanténa po príchode je síce prikázaná ale nie strážená a ľudia sa tu miešajú. A áno, school district má aj vypracované pravidlá, ktoré kontakty v takom prípade majú ostať doma, procedúry, kto kedy a ako sa môže naspäť vrátiť do školy, kto to bude mať celé na starosti… Ale v praxi? Keď ochorie jeden matikár, ktorý v kritické dni odučil 4 triedy po 25 žiakov? A z nich povedzme dvaja budú mať pozitívny test? (A vediac, ako vyzerá miera false negatives PCR testov?) Nejako sa to utrasie, a potom sa to stane znovu, tentokrát má pozitívny test polovica žiakov a žiačok jednej triedy. Ostanú doma všetci učitelia, čo ich učili? Kto bude potom osobne učiť ostatných žiakov, ktorí sedia v iných triedach? Ak majú mať učiteľov cez počítač a nemať kontakt navzájom, majú byť v škole? A tá jedna school nurse, ako stihne robiť všetok contact tracing popri svojej normálnej práci? Po troch iteráciách tohto tu, bude sa všetkým chcieť aj štvrtýkrát, keď nezanedbateľná časť času, keď sú spolu v škole, je venovaná opatreniam a obmedzeniam, aby výuka prebiehala aspoň nejako? A mali by? Voči učiteľom a ostatným zamestnancom sa mi to zdá veľmi nefér. Rodičia (ktorí môžu) zvažujú aj iné možnosti. (V miestnych novinách som už videla inzerát, že sa hľadá učiteľ/ka pre pod so štyrmi deťmi). Ale to nie je riešenie pre všetkých. A nie je to ani úplne dobré riešenie. Najsmutnejšie na tom celom je, že nebolo treba “až tak veľa”. Povedať si ako krajina, že “obetujeme leto”, aby veľa ďalších ľudí nezomieralo zbytočne a aby mohli ísť deti na jeseň do školy. V každom momente sú USA zhruba šesť týždňov od potlačenia pandémie. Ale to je nepriechodné. A tak o pár týždňov začne experiment a ja síce veľmi chcem (a potrebujem), aby deti do školy išli, ale zároveň sa mi zdá úplne nesprávne ich tam poslať. Now what? PS Middle school zvykla v septembri organizovať Stokes trip – taký team building pre prichádzajúcich šiestakov v Stokes state forest, kde sme boli včera na výlete. Akcia ešte stále nie je zrušená, ale tiež nerozumiem, ako si to predstavujú, keď jej cieľom malo byť byť spolu, nadväzovať kontakty a mať spoločné zážitky – pre 150 detí. (Vo veľkom tábore v Geogii, ktorý vyžadoval aj od detí aj od vedúcich negatívny výsledok testu pri nástupe, sa covid rozšíril rýchlo.) Na Slovensku sme sa mali fajn, stretli sme (skoro) všetkých, rodinu, kamarátov, známych… a bolo to veľmi príjemné po mesiacoch s oklieštenými osobnými kontaktmi. Deti stihli aj jeden denný tábor. A vybavili sme aj také veci ako strihanie (Kubo mal sľúbené po dlhom čase jedno profi) a návštevu nášho vtipného zubára. Pochodili sme ihriská, zmrzlinárne a poobzerali, čo je nové v Žiline, Senci a Bratislave. Využili sme bazén a elektrickú kolobežku. A potom opäť zbalili kufre, dobroty a cestovali za Mišom. Cesta späť bola náročná. Podľa informácií online, by americkí občania a rodičia neplnoletých Američanov mali môcť cestovať, ale letuška na check-ine nám síce smutne ale pevne hovorila, že dnes asi neodletíme, lebo že ja som na no-fly liste. Pýtala som sa jej, že čo je to za zoznam. Povedala len, že zoznam od amerických colníkov. O pravidlách vedela, ale proti zoznamu by nešla, lebo letecké spoločnosti vraj dostávajú celkom mastné pokuty, keď do USA dopravia niekoho, koho potom Američania otočia naspäť. So začínajúcou panikou som volala bratovi z cestovateľskej brandže, či o tom niečo vie a popritom sa dohodla s letuškou, že nás checkne aspoň na stand-by, že sa porozprávame s akousi dokument manažérkou a ak sa to vyrieši, tak pôjdeme, ak nie, tak nám vrátia kufre. A tak sme prešli cez bezpečnostnú kontrolu, cez pasovú a s nádejou vyhľadali pani na dokumenty. Tá si vypýtala na odfotenie americké rodné listy detí (tie som so sebou mala), potom aj sobášny list (anglickú verziu), lebo na rodných listoch je len moje meno za slobodna (ten som so sebou nemala, ale stačila jej elektronická kópia, ktorú som mala v počítači), napísala žiadosť na CBP a povedala, že teraz budeme čakať. Vysvetlila mi, že ten no-fly list nie je v tomto prípade zoznam teroristov a podobných, ale jednoducho letecká spoločnosť dopredu posiela do USA zoznam pasažierov a ten sa im vráti roztriedený na dve časti: americkí občania + držitelia zelených kariet a všetci ostatní. Výnimky, ako sme my, sa musia riešiť individuálne, lebo rodinné vzťahy pri tomto triedení neberú do úvahy. Pokiaľ si to nevybavíme nejako cez konzulát, tak ak sa nezmenia pravidlá, tak pri prípadnej ďalšej ceste budeme rovnakú procedúru absolvovať znovu. (Nebolo by zlé, keby tieto informácie mali aj letušky na check-ine…) Za 20 minút prišla odpoveď (veľmi fajn vzhľadom na to, že v USA boli vtedy 3 hodiny ráno), že môžme ísť. Ešte chvíľu trvalo, kým táto informácia prebublala až na bránu, kde som sa snažila vymeniť stand-by boarding pasy za také, ktoré by mali aj čísla sedadiel. A potom sme už išli. V lietadle pre ~300 ľudí celkovo asi 40 cestujúcich. Kikina dilema, že či chicken alebo pasta sa vyriešila sama, lebo všetci dostávali to isté. Ale zato pitie nám chodili ponúkať asi každú pol hodinu. Letušky a letuškovia na smeny spali v provizórnych zastretých “kabínkach” na zadných sedadlách (neviem, či ich vôbec púšťajú momentálne von z letiska v USA). Dostali sme na vyplnenie nové zdravotné formuláre a vystupovali po radoch podľa toho, ako nás volali. Formuláre si tentokrát pri výstupe aj vyzbierali a prečítali, zmerali nám teplotu, pýtali sa na covid symptómy a až potom sme mohli ísť na pasovú kontrolu. Tá bola tiež zaujímavá, lebo tentokrát obnášala zastávku v zadnej kancelárii a vypytovanie sa na Mišovu vízovú petíciu. Kufre nás už na kolotoči čakali, ale s nimi aj psík, ktorý v Kikinom batôžku vyňuchal krabičku, v ktorej už neboli broskyne (tie sme zjedli v lietadle). Uistili sme jeho ľudského spoločníka, že žiadne ďalšie ovocie už nemáme, ani kôstky z týchto broskýň, ani nič podobné a boli sme voľní. Mišo pre nás prišiel a ja som si sadla do auta ako taký vyžmýkaný citrón. |