Veda pomáha: Desatoro bezpečných vianoc

Skupina odborníkov a vedcov spojených do iniciatívy Veda pomáha vypracovala Desatoro bezpečných Vianoc. Tieto odporúčania sú apolitické a boli komunikované aj s pomocou prezidentky Čaputovej. 

Víkendové surfovanie

path to herd immunity (model)

At the time herd immunity is reached, roughly half of the immunity will be achieved through natural infection, and the other half will be achieved through vaccination… This translates to a final US COVID-19 death toll of roughly 500,000 (±100,000) reported deaths, or ~200,000 additional deaths since mid-December 2020.

Statistics in the Pfizer Data – how good do they show the vaccine to be?

when I first started reading about possible vaccines many months ago, I never found any virologist who predicted we would have a vaccine that was more than than 70% effective. To have a vaccine that is likely about 95% effective for people 18-64 is nothing short of a medical miracle: we really lucked out…

So now let’s look at some individual lines from the table above and tease out just what the signal is. The major line is for people 18-64 and we had enough cases to say that our 94.6% efficacy average for the vaccine has a 95% confidence interval runs from 89.1 to 97.7. So what the biostatisicians who analyzed the data are telling us is that, roughly speaking, if we bet that this vaccine is between 89.1% and 97.7% effective for this group, this is an awfully good way to bet and we will win 95% of the time…

For people 65 to 74, while the average number (92.9%)  looks great, the confidence interval is not. It says that what we can say, roughly speaking, that a bet that the efficacy is between 53.2 to 99.8 is a good bet. Or, I would say you really don’t have a great way to bet. This kind of confidence interval says that didn’t have enough cases in this group to really say much at all and so the confidence range is too large to be really useful. 

And when we get to people over 75, what they describe isn’t a confidence interval, it’s a joke. A confidence interval of -12.1 to 100 is a lot like saying they threw a bunch of darts at a dart board at random and did everything from hit bystanders (i.e. the vaccine made things worse) to perfect protection. Who would make any bets on what is going on in this situation? They simply didn’t have enough cases to say anything meaningful and so what they say is just totally useless.

joylessness of cooking

In theory, I love to cook. I’ve been reminding myself of this lately, repeating it almost like a mantra,

I should have loved biology

I’ve never come across a subject so fractal in its complexity. It reminds me of computing that way. A day of programming might involve constructing an elaborate regular expression, investigating a file descriptor leak, debugging a race condition in the application you just wrote, and thinking through the interface of a module. Everywhere you look—the compiler, the shell, the CPU, the DOM—is an abstraction hiding lifetimes of work. Biology is like this, just much, much worse, because living systems aren’t intentionally designed. It’s all a big slop of global mutable state. Control is achieved by upregulating this thing while turning down the promoter of that thing’s repressor. You think you know how something works—like when I thought I had a handle on the neutrophil, an important front-line player in the innate immune system—only to learn that it comes in several flavors, and more are still being discovered, and some of them seem to do the opposite of the ones you thought you knew. Everything in biology is like this. It’s all exceptions to the rule.

Poland Uses Clams To Control Its Water Supply

the main water pump has 8 clams that have triggers attached to their shells. If the water gets too toxic, they close, and the triggers shut off the city’s water supply automatically

AlphaFold predicts the exact shape of proteins

Na jednu dôležitú vec sa zabudlo

Deti nám zatiaľ stále chodia do školy (klop, klop na drevo). Kubo každý deň, Kika každý druhý. V oboch školách už boli pozitívne prípady, ich kontakty dali do izolácie a ide sa ďalej. Stredná škola v našom meste už bola zavretá na dva týždne, lebo mala naraz viacero prípadov, potom ju otvorili a zrovna dnes ju zavreli znovu, tentoraz až do vianoc.

Sledujeme dianie aj v Kikinej a Kubovej slovenskej škole, s ktorou sme v kontakte. Tam sa Kikina trieda už nejaký čas učí z domu, lebo je to druhý druhý stupeň, a dnes prišlo oznámenie, že osobne pôjdu do školy najbližšie až po vianočných prázdninách. Kubova slovenská trieda bola ešte do minulého týždňa osobne, ale teraz sú tiež na diaľku, lebo boli v kontakte s pozitívne testovanou osobou. 

A popri tom sledujeme správy, ako sa nedokážu premiér s ministrom školstva dohodnúť. Určite som zaujatá, keďže mám doma dve školopovinné deti, ale myslím, že aj keby som nemala, tak školy by som považovala za jednu z vecí, ktorá má byť otvorená, ak to len aspoň nejako ide. Nech sa lokálne alebo po triedach zatvoria keď treba, ale nechať slovenské deti na druhom stupni a na stredných školách plošne tak dlho doma je veľmi zlé. Podmieňovať otvorenie testovaním, ktoré školy nemajú veľmi ako organizovať a štát im v tom nepomáha? To je scestné a škodlivé.

V októbri som písala, prečo sa mi plošné testovanie nezdalo ako dobrý nápad. Testovanie prebehlo, odhalilo veľa pozitívnych ľudí, čo bola skutočne dobrá vec. Ale je na mieste otázka, prečo je potom Slovensko teraz na tom ešte horšie ako vtedy? Pretože to, čoho je na Slovensku (a inde vo svete) málo, je dohľadávanie kontaktov.

Obrázok od https://www.pixeltrue.com/frontliner-heroes

Dnes v správach minister zdravotníctva povedal, že naše jediné riešenie je masívne testovanie plus lockdown. Dohľadávanie ani nespomenul. Zabudol? Testovanie v kombinácii s lockdownom je ako nechať pacientovi spraviť vyšetrenia, ale prečítať si iba polovicu jeho výsledkov a pre istotu ho poslať na drastickú operáciu. Bez dohľadávania kontaktov je testovanie oveľa menej prínosné, ako by mohlo byť. A plošný lockdown buď bezzubý alebo príliš prísny, podľa toho, ako tvrdo sa ho rozhodnú spraviť (to vraj povedia až zajtra). 

Ono sa zjavne nejako tie kontakty dohľadávajú, napr. aktuálne tá Kubova slovenská trieda. Ale veľa ich stále “preteká cez prsty” a nevyzerá, že by boli tie, ktoré sa podarí dohľadať, poriadne izolované. (To by sa dalo docieliť povedzme finančnou motiváciou ostať doma alebo, ak to nepôjde inak, udelením pokuty.) 

Úrady verejného zdravotníctva majú práce vyše hlavy, ale na dohľadávanie kontaktov predsa netreba zdravotníkov. Máme call-centrá, ktoré by sa dali zapojiť (napr. tie ktoré súvisia s cestovným ruchom…) a ktoré majú skúsenosti so slušným jednaním s ľuďmi. Zamerať sa na spätné dohľadávanie, keďže väčšina ľudí sa nakazí od malého počtu šíriteľov. Vysvetľovať ľuďom (a niekde dostupne, jasne a podrobne zverejniť), ako majú sami upovedomiť svoje kontakty, ak majú pozitívny test. Vysvetľovať, koho počítať ako kontakt. Kolega v spoločnom open office? Deti, ktoré sa spolu naháňajú vonku?

Bez dôsledného dohľadávania kontaktov, ich poriadnej izolácie a premysleného logického (“zubatého”) plánu, aké opatrenia majú za akých podmienok platiť, to bude aj ďalej chaotické prepínanie medzi rôznymi variantami lockdownu a testovaním, ktorého informačnú hodnotu nevyužívame naplno.

Vakcíny sú už na ceste, ale ešte si na ne pár mesiacov počkáme. Počas tých pár mesiacov to bude ťažké a ešte aj zaočkovaný človek môže vírus ďalej šíriť, čiže potrebujeme plán až do doby, keď bude dostatočne veľa ľudí zaočkovaných.

Winter is coming a ľudia majú všetkého plné zuby. To nie je dobrá kombinácia.

Víkendové surfovanie

dáta bez pátosu: príbeh obce Čirč

Problémom nie je, že majú 11% z testovaných. Problémom “horiaceho ohniska” Čirč je, že sa prišlo otestovať len 55% obyvateľov. Zastúpenie z osady je proporcionálne, rovnako aj výsledok 11%. Nikomu z akcie Spoločná zodpovednosť nenapadlo po sobote, že buď majú chybu v desatinnej čiarke alebo majú vážny problém v obci s viac ako tisíc pokojne nažívajúcimi občanmi. Samozrejme, že bolo treba všetkých otestovať, a nie sa zbaliť a rozlúčiť sa so slovami: “vidíme sa o týžden, pán starosta”.

the Swiss cheese strategy

These are the four layers to stop the spread of the virus: Fences, Bubbles, Contrafection, and Test-Trace-Isolate. None of them is perfect. All have holes that let infections pass. But together they form an impenetrable defence. You can look at it like layers of Swiss Cheese.

But you also see a lot of libertarian rhetoric — a lot of talk about “freedom” and “personal responsibility.” Even politicians willing to say that people should cover their faces and avoid indoor gatherings refuse to use their power to impose rules to that effect, insisting that it should be a matter of individual choice.

Which is nonsense.

Many things should be matters of individual choice. The government has no business dictating your cultural tastes, your faith or what you decide to do with other consenting adults.

But refusing to wear a face covering during a pandemic, or insisting on mingling indoors with large groups, isn’t like following the church of your choice. It’s more like dumping raw sewage into a reservoir that supplies other people’s drinking water.

the science of superspreading

If you find out someone has COVID-19, you can trace their contacts and test or quarantine them. But there is a high likelihood they didn’t infect a single other person. However, there is a high likelihood that person became infected at a superspreading event.That’s why contact tracers in some countries now spend more time understanding where someone was infected and finding other people from the same cluster. This is called backward contact tracing. It can help find more chains of transmission.

oddeľovanie matiek a novorodencov

Odo dňa 8.5.2020 je k dispozícii aj Klinický protokol starostlivosti o novorodenca matky s podozrením na infekciu alebo s potvrdenou infekciou COVID-19 pre neonatologické pracoviská, v ktorom sú navrhnuté 3 možné prístupy (A, B, C).
Spočívajú v separácii, čiastočnej separácii a neseparácii dieťaťa od matky.
Základom týchto prístupov a teda zdravotnej starostlivosti má byť riadne poskytnutý informovaný súhlas, ktorý predstavuje komunikáciu, dostatočné informácie a má mať charakter navrhovaných postupov.
Výsledkom toho, by malo byť rozhodnutie matky, ktoré musí byť rešpektované zo strany personálu. Personál si nemôže vynucovať súhlas matky manipuláciou, akou je zastrašovanie, formulovanie viet tak, aby sa matka rozhodla v prospech toho, čo chce personál.

Other countries have social safety nets. The U.S. has women

As a sociologist, it’s easy for me to see how that blame is deeply misplaced — how women should be blaming our government for failing to stop the spread of the virus, for failing to pay people to stay home, for failing to provide an adequate social support system with affordable childcare, affordable healthcare, and sufficient financial protections for people who can’t make ends meet…how women should be blaming their employers for putting profits before people, for setting unrealistic expectations, and for failing to provide the support that workers need…how women should, in many cases, be blaming their own spouses or partners for prioritizing their own careers, for not doing enough at home, and for denying the science about COVID-19. In the U.S., most of us aren’t taught to use our sociological imaginations. We’re not taught to think about social problems as structural problems.

Let’s Just Lie on the Floor and Scream Together

For an adult, the big, difficult feelings are expressed a little more quietly. I’m not saying I’ve never just laid down on the floor and screamed, but it might be frowned upon if I did it in an IKEA. (Even though being in an IKEA always makes me want to lie on the floor and scream.) Instead, we backslide on our smoking, spend too much money, eat potato chips even though they give us gas. We let the dishes pile up, stop washing our faces, cycle through the same three grungy outfits day after day. It’s not justlaziness, or self-indulgence, or fatigue. It’s self-expression and protest: I will act miserable because I am miserable and I want to act the way I feel, and I don’t need to act like I feel better and you can’t make me. It’s a way of externalizing feelings that may be too big to communicate or contemplate on their own: maybe I can’t deal head on with the void of the future, but by god I can sit here refusing to get up until I need to pee REALLY bad. It is, in its own way, a kind of self-care.

———————————————————————————————–

FAQ: The status of the shits women have left to give

v práci po materskej

Občas mi napadne, že ešte aj vo svetle dnešného nastavenia spoločnosti to tak bolo – aj keď nie všetci si to myslia, a taktiež nie všetci sa to už odvážia povedať nahlas. Pracoval len on. A to aj keď som presvedčená, že spoločnosť sa mýli. Že práca na materskej dovolenke je absolútne rovnocenná práci peniaze zarábajúcich polovičiek a nemá a nemôže byť meraná na základe tých istých faktorov, aké používame pri iných pracovných náplniach, čiže na základe príjmu či výsledkov. Výsledky našej práce na materskej „dovolenke“ uvidíme o tridsať rokov.

Prečo mám taktiež pocit, že, paradoxne, ozajstnú slobodu a kontrolu nad vlastným životom som po tom, čo som sa stala matkou, prvýkrát získala, až keď som sa znova zamestnala? Je to naozaj aj tým, že konečne zarábam slušné peniaze aj ja? Som až taká materialistka? Alebo je to len ten pocit väčšej nezávislosti, ktorý som tak veľmi potrebovala a ktorý mi práca a peniaze znova dávajú? Nie je to určite len to. Je to aj možnosť prepnúť na úplne inú vlnu, realizovať sa niekde inde a nejako inak. Byť užitočná nielen pri deťoch…

ďalší štyria astronauti (a baby Yoda) v nedeľu odleteli na ISS

koľko dier má šiška? šálka? slamka? 

ešte jedno obzretie za nedávnymi prezidentskými voľbami: If only… voted

Akreditovať vzdelávanie znamená hodnotiť interakciu študentov a pedagógov

the data of long-lived institutions

I’ve been collecting data on all of the longest lived institutions in the world. As you look at these, there’s a few things that stick out. Notice: brewery, brewery, winery, hotel, bar, pub, right? And also notice that a lot of them are in Japan.

Prečo plošné testovanie antigénovými testami nie je dobrý nápad

Áno, počty chorých na covid-19 na Slovensku rastú. Áno, treba s tým niečo robiť – ideálne izolovať tých, ktorí sú chorí a ich kontakty. Ale toto nedosiahneme jednorazovým hromadným testovaním antigénovými testami, ktoré sa momentálne plánuje na Slovensku – a to ani vtedy, keby sa podarilo. 

Zorganizuje to armáda

Už len logistických problémov je veľa. Ak to má byť podobne, ako na voľby, na ktoré máme okolo 6000 volebných okrskov, tak z tých spomínaných 8000 vojakov, ktorí to budú zabezpečovať, vychádza 1 a štvrť vojaka na každý okrsok. A to tam bude treba nejako organizovať ľudí, spraviť im výter (kto? lekárky? zdravotné sestry? kto je zatiaľ v nemocnici?), spracovať test, niekde tých ľudí nechať 30 min čakať (oddelene), nepopliesť, ktorý test je koho, diskrétne každému oznámiť výsledok (poslať všetkých domov a časom im poslať poštou výsledok je tiež blbosť, lebo kým sa to za pár dní zúraduje, ľudia sa už pomiešajú a máme kopu nových nakazených), od pozitívnych zistiť kontakty (?, aj tých, s ktorými čakali vo volebnej miestnosti?), administratíva.

Na voľby príde zhruba milión ľudí a to sa už vo volebných miestnostiach celkom stretávajú. Tu by sme chceli zhruba 4 milióny ľudí (aj keď zatiaľ nevieme, ako ich presvedčíme, aby prišli), lebo majú byť testované aj deti nad 10 rokov a aj tá polovica oprávnených voličov, ktorá nevolí. To vychádza v priemere približne 670 ľudí na jeden okrsok, čo v prípade, že je otvorené od 6:00 do 22:00, je 42 ľudí za hodinu, čiže na každého je k dispozícii minúta a pol. Ako?

Antigénové testy 

Testy Slovensko nakúpi od troch rôznych firiem. Najviac od firmy Eurolab Lambda, pričom v zmluvách s ňou sa píše, že špecificita testov (vyrobených v Južnej Kórey) má byť vyššia ako 99% a senzitivita vyššia ako 93%. Miroslav Beblavý poukázal na to, že keď tieto testy používali v iných krajinách, tak skutočná senzitivita bola od 70% do 92%. Ak Kórejci medzičasom testy nejako zásadne nevylepšili, predpokladajme, nech toto číslo bude na Slovensku 80%. Čo vlastne znamená? Hovorí o tom, že keď otestujeme 100 ľudí, ktorí sú chorí, tak 80-tim z nich test povie, že sú chorí a 20-tim povie, že sú zdraví. (To druhé číslo, špecificita, hovorí, že keď otestujeme 100 ľudí, ktorí covid-19 nemajú, tak 99 povie, že nemajú a jednému, že má.)

Teraz zopár odhadov. V posledných dňoch vychádzal podiel pozitívnych testov okolo 12-14%. Je to viac ako podiel chorých obyvateľov, lebo na testy chodí veľa ľudí, ktorí boli v kontakte s chorými, teda je väčšia pravdepodobnosť, že aj oni sami sú chorí. Keby skutočný podiel chorých ľudí na Slovensku bol 5% (toto je odhad), to by znamenalo, že na testy príde 200000 chorých ľudí (keby sa prišlo testovať 4 milióny ľudí).

To je mimochodom 33 do každej volebnej miestnosti, čiže v priemere dvaja za hodinu. Ak sa tam každý človek zdrží 30 minút (toľko sa píše v zmluve, že dovtedy je výsledok, ale treba počítať ešte čas na odobratie vzorky a informovanie o výsledku), tak (v priemere) každý tam niekoho chorého stretne. Vadí? Nevadí?

Z tých 3800000 zdravých ľudí, 38000 povieme, že sú chorí. Oni idú do karantény, ich rodinní príslušníci, spolubývajúci, kolegovia a kolegyne, pokiaľ sú to deti, ich triedy a učitelia a učiteľky. Nech to je 10 ľudí na každého. To máme 380000 ľudí v karanténe zbytočne. Snáď nie na dlho. Pošleme ich predsa na PCR test. Keď ten bude negatívny, povieme, že sú zdraví? Slovensko robí teraz rádovo 10000 PCR testov denne. Ale pamätajme, že nepotrebujeme otestovať len týchto 38000 false positives, ale ešte aj 80% z 200000 chorých, čo je 160000 true positives. To je na ~20 dní. (A oni ešte aj tie PCR testy majú svoju chybovosť.) Dovtedy bude 198000 ľudí a ich kontakty v karanténe? Spolu milión až dva ľudí?

Doteraz to boli ešte dobré správy, lebo sme len zbytočne dali do karantény veľa ľudí. Teraz prídu na rad tie horšie. Tie sa týkajú ľudí, ktorých testy nezachytili. To je tých 20% z 200000, čiže 40000 false negatives. Títo pôjdu do práce, do školy, v dobrej viere, že covid-19 nemajú. Boli predsa negatívni. Nie všetci nakazia ďalších. Ale určite ich bude dosť na to, aby sme o pár týždňov boli v rovnakej situácii, ako sme dnes.

Ak ešte zvážime dvojkolové testovanie – že o dva týždne si to celé zopakujeme znovu – tak 80% z týchto false negatives bude na vážkach, lebo budú mať jeden pozitívny a jeden negatívny test. (A spolu s nimi ešte aj ďalší, ktorí na prvýkrát dostali negatívny a teraz pozitívny výsledok.) Ale okrem toho budeme mať 20% z false negatives, čiže 8000 ľudí, ktorí budú chorí, ale budú mať dva negatívne testy po sebe. Málo? Veľa? 

Testovať plošne celú populáciu testami, ktorých chybovosť je väčšia, ako je výskyt choroby, je prakticky zbytočné. 

No tak keď ste takí mudrlanti, tak navrhnite lepšie riešenia

Dobrých riešení nie je veľa. Keby sa tu len tak povaľovali, už by si ich niekto všimol a vyskúšal ich. Jedna možnosť je lockdown. Proti tomu je veľa argumentov, ale na druhú stranu treba mať na pamäti, že na jar sme boli zavretí a prípadov na Slovensku bolo rádovo menej. 

Určite by pomohlo premyslené rozhodovanie a opatrenia na základe dát a nie na základe nálad a lobingu. Posilniť dohľadávanie a testovanie kontaktov. Informovanosť a zodpovednosť ľudí.  

Víkendové surfovanie

Only if researchers discovered no serious side effects would they start testing them in children, often beginning with teenagers, then working their way down to younger ages. Vaccine developers are keenly aware that children are not simply miniature adults. Their biology is different in ways that may affect the way vaccines work.

These trials allow vaccine developers to adjust the dose to achieve the best immune protection with the lowest risk of side effects. The doses that adults and children need are sometimes different — children get smaller doses of hepatitis B vaccines, for example, but bigger doses for pertussis.

rodičia nie sú návšteva

V súčasnosti sa na nás znova obracajú ženy, ktorým personál nemocnice bráni byť v kontakte so svojimi predčasne narodenými deťmi. Situácia z prvej vlny sa tak opakuje a znova dochádza k závažnému porušovaniu práv rodičov, ktoré majú vážne dopady na zdravie detí a psychické zdravie rodičov.

The Bit Player (Na tejto stránke je aj kopa iných voľne dostupných dokumentárnych filmov.)

In a blockbuster paper in 1948, Claude Shannon introduced the notion of a ‘bit’ and laid the foundation for the information age. His ideas ripple through nearly every aspect of modern life, influencing such diverse fields as communication, computing, cryptography, neuroscience, artificial intelligence, cosmology, linguistics, and genetics.

na zlepšenie prstokladu môžete nanovo napísať napríklad Annu zo zeleného domu

It Took Divorce to Make My Marriage Equal

leaf art – detailné obrázky vyrezávané do listov

Víkendové surfovanie

staré IKEA katalógy

Is It a Cheetah?

However, schools are to extraordinarily intelligent children what zoos are to cheetahs. Many schools provide a 10 x 12 foot cage, giving the unusual mind no room to get up to speed. Many highly gifted children sit in the classroom the way big cats sit in their cages, dull-eyed and silent. Some, unable to resist the urge from inside even though they can’t exercise it, pace the bars, snarl and lash out at their keepers, or throw themselves against the bars until they do themselves damage.

MasterWiki – “ukradnuté” z MasterClass, stručné ale zadarmo 

Neuralink demonstrates its next-generation brain-machine interface

Optimal Peanut Butter and Banana Sandwiches

So, how do we make optimal peanut butter and banana sandwiches? It’s really quite simple. You take a picture of your banana and bread, pass the image through a deep learning model to locate said items, do some nonlinear curve fitting to the banana, transform to polar coordinates and “slice” the banana along the fitted curve, turn those slices into elliptical polygons, and feed the polygons and bread “box” into a 2D nesting algorithm.

The Pandemic Isn’t Forcing Moms Out of the Workforce — Dads Are

We also need to recognize that the way women get dragged into the role of primary caregiver isn’t always explicit — it’s insidious. Maybe a husband tells his wife that she’s just “better” at handling the toddler’s tantrums, or that the 10-year-old won’t listen to him the way she listens to her mom. He doesn’t remember the name of the kids’ pediatrician — because he’s not the parent who takes off of work when they’re sick — to make their appointment, so his wife might as well do it. He has no idea what his daughter’s shoe size is, or even that she needs new shoes at all. It’s the myth of the “male bumbler” — the absurdity of men believing themselves fit to run the world, but unable to figure out how to do the laundry or put a child down for a nap.

When Women Crowdfunded Radium For Marie Curie

She needed the radium for her ongoing research. But the element was expensive, and Curie was living off a single professor’s salary while supporting her two teenage daughters. Her husband and collaborator Pierre, with whom she shared the 1903 Nobel Prize for Physics, had died in 1906.

The Last Fifth Grade of Emerson Elementary – čítali sme s deťmi, páčilo sa im

Víkendové surfovanie

deťom sa páčilo: Former Teacher Creates Terrifying Makeup Illusions

The New England Journal of Medicine: The new stability

The morning you die, I don’t want to be there — like most mornings now, when I rise against my whole will and crawl dejectedly into scrubs. I don’t want to be a plague doctor or a hero on TV. Now on the news, White men hold guns and signs that say “live free or die” to protest the lockdown. I imagine what they will look like dying on vents in ICUs staffed by doctors lacking sleep and proper training, soaked in moral fatigue. I imagine what their wives will sound like on the phone as they cry and say “Do everything.” I wonder if these wives will thank me or tell me to be safe.

Women researchers are publishing less since the pandemic hit

the rage of research

I’ll read a sentence like ‘Entropy expresses the number Ω of different configurations that a system defined by macroscopic variables could assume’.

And then, the rage will set in. 

Stage 2: pure, adulterated rage

Something about explanations like the above – a sentence so obviously incomprehensible given no other context – sets me off on a complete emotional tangent. But why????? my brain will scream. Everything will get blocked out. I can’t click another thing or read anything else until I understand what this is actually saying. What does a state mean, how do you know here are a finite number of them, what actually is a macroscopic variable, how does all of this fit in to literally anything else. 

timeline of science-fiction ideas

bake-offs 

Ever wondered which of the 100,000,000 chocolate chip cookie recipes online–half of them claiming to be the best–is TRULY the best? Me too… In each bake off, I test anywhere from 8-16 recipes against each other (yes, usually I make all or most of the recipes myself on the same day!) and invite as many people as possible over to be my taste testers to judge and rank each recipe. Then I analyze the data to determine the crowd favorite.

v duchu mojich aktuálnych myšlienkových pochodovyour school district’s reopening survey

This model will combine the key elements of in-person instruction (see above) with remote learning, which we hopefully perfected this spring. Your child will be divided into a cohort (A, B, AB, BC, CC, XVY, MCXLVII, and Depeche Mode) based on careful consideration of his or her learning style, social-emotional needs, friendships, and an algorithm our intern designed this summer. You will need a reliable Internet connection, a work schedule that follows no concrete pattern, a forgiving supervisor, independent wealth, or a Xanax prescription. Please contact our school nurse for the latter.

Veľmi by som chcela, aby to fungovalo, ale nevidím, ako by mohlo

Školská administratíva nám poslala plán, ako si predstavujú začiatok nového školského roku. V skratke, dva týždne pred tým, ako začne škola, majú byť všetci doma (v NJ), do školy sa bude chodiť každý deň od 8 do 12:30, pričom vo veľkých budovách (ako je Kikina middle school) budú mať mať žiaci poposúvané príchody a odchody a priradené dvere, aby sa nestretávali všetci naraz. Od 12:30 do 13:30 majú čas prísť domov a naobedovať sa (jedálne v školách nebudú fungovať, ale bude sa dať vyzdvihnúť obed to-go) a od 13:30 do 15:00 bude online vyučovanie. 

V škole budú mať (okrem dvoch krátkych prestávok na elementary schools) všetci rúška a na niektorých laviciach priehľadné plastové bariéry. Nebudú používať skrinky (lockers), nebudú pracovať vo fyzických skupinkách a žiaci sa budú čo najmenej presúvať medzi učebňami (učitelia budú chodiť za nimi). 

Je možnosť prihlásiť sa aj na celé vyučovanie online. Presuny z online do in-person modelu sa budú robiť raz za mesiac a treba sa dopredu nahlásiť (aby sa škola stihla pripraviť), z in-person do online vpodstate hocikedy. 

Plán dali na pripomienkovanie, učitelia majú výhrady, diskusné fórum s verejnosťou (a registráciu) posunuli, lebo vďaka hurikánu Isaias bolo vyše tri štvrtiny nášho mesta bez elektriny. 

New Jersey je na tom teraz v počte chorých relatívne dobre. Naše mesto tiež. Takže na prvý pohľad to vyzerá nádejne. A je to plán, niekto nad ním rozmýšľal, sú ochotní prispôsobovať sa situácii za pochodu.

Bolo by úžasné, keby to fungovalo. Deti sú cool, akurát nie zrovna vtedy, keď sa majú učiť a zároveň majú rodičia pracovať. A ako sme videli na jar, chýbajúci kontakt so živými rovesníkmi má neblahý dopad na všetky vekové kategórie, ale na tie detské obzvlášť. Takže ja veľmi chcem, aby (moje) deti mohli do školy chodiť. ****, to je ten hlavný dôvod, prečo som bola ochotná sa sem zase presťahovať.  

Ale bojím sa, že sa tie školy otvoria len nakrátko. Že všetky tieto plány a snahy budú nanič, keď prídu prví chorí. A oni prídu. V niektorých školách školský rok začal už tento týždeň a prvé prípady nenechali na seba dlho čakať. Áno, študenti sa asi miešali viac, ako sa budú u nás, áno, zjavne nemali povinné rúška, áno, v Georgii momentálne prípady pribúdajú rýchlejšie ako v New Jersey. Takže snáď naše prvé prípady nebudú hneď v prvý týždeň, ako školy otvoria. Ale je len otázka času, kedy budú, lebo medzištátny pohyb obmedzený nie je, karanténa po príchode je síce prikázaná ale nie strážená a ľudia sa tu miešajú.

A áno, school district má aj vypracované pravidlá, ktoré kontakty v takom prípade majú ostať doma, procedúry, kto kedy a ako sa môže naspäť vrátiť do školy, kto to bude mať celé na starosti… Ale v praxi? Keď ochorie jeden matikár, ktorý v kritické dni odučil 4 triedy po 25 žiakov? A z nich povedzme dvaja budú mať pozitívny test? (A vediac, ako vyzerá miera false negatives PCR testov?) Nejako sa to utrasie, a potom sa to stane znovu, tentokrát má pozitívny test polovica žiakov a žiačok jednej triedy. Ostanú doma všetci učitelia, čo ich učili? Kto bude potom osobne učiť ostatných žiakov, ktorí sedia v iných triedach? Ak majú mať učiteľov cez počítač a nemať kontakt navzájom, majú byť v škole? A tá jedna school nurse, ako stihne robiť všetok contact tracing popri svojej normálnej práci? Po troch iteráciách tohto tu, bude sa všetkým chcieť aj štvrtýkrát, keď nezanedbateľná časť času, keď sú spolu v škole, je venovaná opatreniam a obmedzeniam, aby výuka prebiehala aspoň nejako? A mali by? Voči učiteľom a ostatným zamestnancom sa mi to zdá veľmi nefér.

Rodičia (ktorí môžu) zvažujú aj iné možnosti. (V miestnych novinách som už videla inzerát, že sa hľadá učiteľ/ka pre pod so štyrmi deťmi). Ale to nie je riešenie pre všetkých. A nie je to ani úplne dobré riešenie. Najsmutnejšie na tom celom je, že nebolo treba “až tak veľa”. Povedať si ako krajina, že “obetujeme leto”, aby veľa ďalších ľudí nezomieralo zbytočne a aby mohli ísť deti na jeseň do školy. V každom momente sú USA zhruba šesť týždňov od potlačenia pandémie. Ale to je nepriechodné.

A tak o pár týždňov začne experiment a ja síce veľmi chcem (a potrebujem), aby deti do školy išli, ale zároveň sa mi zdá úplne nesprávne ich tam poslať. Now what? 

PS Middle school zvykla v septembri organizovať Stokes trip – taký team building pre prichádzajúcich šiestakov v Stokes state forest, kde sme boli včera na výlete. Akcia ešte stále nie je zrušená, ale tiež nerozumiem, ako si to predstavujú, keď jej cieľom malo byť byť spolu, nadväzovať kontakty a mať spoločné zážitky – pre 150 detí. (Vo veľkom tábore v Geogii, ktorý vyžadoval aj od detí aj od vedúcich negatívny výsledok testu pri nástupe, sa covid rozšíril rýchlo.)

A zase zpátky

Na Slovensku sme sa mali fajn, stretli sme (skoro) všetkých, rodinu, kamarátov, známych… a bolo to veľmi príjemné po mesiacoch s oklieštenými osobnými kontaktmi.

Deti stihli aj jeden denný tábor.

A vybavili sme aj také veci ako strihanie (Kubo mal sľúbené po dlhom čase jedno profi) a návštevu nášho vtipného zubára.

Pochodili sme ihriská, zmrzlinárne a poobzerali, čo je nové v Žiline, Senci a Bratislave.

Využili sme bazén a elektrickú kolobežku.

A potom opäť zbalili kufre, dobroty a cestovali za Mišom.

Cesta späť bola náročná. Podľa informácií online, by americkí občania a rodičia neplnoletých Američanov mali môcť cestovať, ale letuška na check-ine nám síce smutne ale pevne hovorila, že dnes asi neodletíme, lebo že ja som na no-fly liste. Pýtala som sa jej, že čo je to za zoznam. Povedala len, že zoznam od amerických colníkov. O pravidlách vedela, ale proti zoznamu by nešla, lebo letecké spoločnosti vraj dostávajú celkom mastné pokuty, keď do USA dopravia niekoho, koho potom Američania otočia naspäť. 

So začínajúcou panikou som volala bratovi z cestovateľskej brandže, či o tom niečo vie a popritom sa dohodla s letuškou, že nás checkne aspoň na stand-by, že sa porozprávame s akousi dokument manažérkou a ak sa to vyrieši, tak pôjdeme, ak nie, tak nám vrátia kufre. 

A tak sme prešli cez bezpečnostnú kontrolu, cez pasovú a s nádejou vyhľadali pani na dokumenty. Tá si vypýtala na odfotenie americké rodné listy detí (tie som so sebou mala), potom aj sobášny list (anglickú verziu), lebo na rodných listoch je len moje meno za slobodna (ten som so sebou nemala, ale stačila jej elektronická kópia, ktorú som mala v počítači), napísala žiadosť na CBP a povedala, že teraz budeme čakať. 

Vysvetlila mi, že ten no-fly list nie je v tomto prípade zoznam teroristov a podobných, ale jednoducho letecká spoločnosť dopredu posiela do USA zoznam pasažierov a ten sa im vráti roztriedený na dve časti: americkí občania + držitelia zelených kariet a všetci ostatní. Výnimky, ako sme my, sa musia riešiť individuálne, lebo rodinné vzťahy pri tomto triedení neberú do úvahy. Pokiaľ si to nevybavíme nejako cez konzulát, tak ak sa nezmenia pravidlá, tak pri prípadnej ďalšej ceste budeme rovnakú procedúru absolvovať znovu. (Nebolo by zlé, keby tieto informácie mali aj letušky na check-ine…)

Za 20 minút prišla odpoveď (veľmi fajn vzhľadom na to, že v USA boli vtedy 3 hodiny ráno), že môžme ísť. Ešte chvíľu trvalo, kým táto informácia prebublala až na bránu, kde som sa snažila vymeniť stand-by boarding pasy za také, ktoré by mali aj čísla sedadiel. A potom sme už išli.

V lietadle pre ~300 ľudí celkovo asi 40 cestujúcich. Kikina dilema, že či chicken alebo pasta sa vyriešila sama, lebo všetci dostávali to isté. Ale zato pitie nám chodili ponúkať asi každú pol hodinu. Letušky a letuškovia na smeny spali v provizórnych zastretých “kabínkach” na zadných sedadlách (neviem, či ich vôbec púšťajú momentálne von z letiska v USA). Dostali sme na vyplnenie nové zdravotné formuláre a vystupovali po radoch podľa toho, ako nás volali.

Formuláre si tentokrát pri výstupe aj vyzbierali a prečítali, zmerali nám teplotu, pýtali sa na covid symptómy a až potom sme mohli ísť na pasovú kontrolu. Tá bola tiež zaujímavá, lebo tentokrát obnášala zastávku v zadnej kancelárii a vypytovanie sa na Mišovu vízovú petíciu. Kufre nás už na kolotoči čakali, ale s nimi aj psík, ktorý v Kikinom batôžku vyňuchal krabičku, v ktorej už neboli broskyne (tie sme zjedli v lietadle). Uistili sme jeho ľudského spoločníka, že žiadne ďalšie ovocie už nemáme, ani kôstky z týchto broskýň, ani nič podobné a boli sme voľní.

Mišo pre nás prišiel a ja som si sadla do auta ako taký vyžmýkaný citrón.