Prečo plošné testovanie antigénovými testami nie je dobrý nápad

Áno, počty chorých na covid-19 na Slovensku rastú. Áno, treba s tým niečo robiť – ideálne izolovať tých, ktorí sú chorí a ich kontakty. Ale toto nedosiahneme jednorazovým hromadným testovaním antigénovými testami, ktoré sa momentálne plánuje na Slovensku – a to ani vtedy, keby sa podarilo. 

Zorganizuje to armáda

Už len logistických problémov je veľa. Ak to má byť podobne, ako na voľby, na ktoré máme okolo 6000 volebných okrskov, tak z tých spomínaných 8000 vojakov, ktorí to budú zabezpečovať, vychádza 1 a štvrť vojaka na každý okrsok. A to tam bude treba nejako organizovať ľudí, spraviť im výter (kto? lekárky? zdravotné sestry? kto je zatiaľ v nemocnici?), spracovať test, niekde tých ľudí nechať 30 min čakať (oddelene), nepopliesť, ktorý test je koho, diskrétne každému oznámiť výsledok (poslať všetkých domov a časom im poslať poštou výsledok je tiež blbosť, lebo kým sa to za pár dní zúraduje, ľudia sa už pomiešajú a máme kopu nových nakazených), od pozitívnych zistiť kontakty (?, aj tých, s ktorými čakali vo volebnej miestnosti?), administratíva.

Na voľby príde zhruba milión ľudí a to sa už vo volebných miestnostiach celkom stretávajú. Tu by sme chceli zhruba 4 milióny ľudí (aj keď zatiaľ nevieme, ako ich presvedčíme, aby prišli), lebo majú byť testované aj deti nad 10 rokov a aj tá polovica oprávnených voličov, ktorá nevolí. To vychádza v priemere približne 670 ľudí na jeden okrsok, čo v prípade, že je otvorené od 6:00 do 22:00, je 42 ľudí za hodinu, čiže na každého je k dispozícii minúta a pol. Ako?

Antigénové testy 

Testy Slovensko nakúpi od troch rôznych firiem. Najviac od firmy Eurolab Lambda, pričom v zmluvách s ňou sa píše, že špecificita testov (vyrobených v Južnej Kórey) má byť vyššia ako 99% a senzitivita vyššia ako 93%. Miroslav Beblavý poukázal na to, že keď tieto testy používali v iných krajinách, tak skutočná senzitivita bola od 70% do 92%. Ak Kórejci medzičasom testy nejako zásadne nevylepšili, predpokladajme, nech toto číslo bude na Slovensku 80%. Čo vlastne znamená? Hovorí o tom, že keď otestujeme 100 ľudí, ktorí sú chorí, tak 80-tim z nich test povie, že sú chorí a 20-tim povie, že sú zdraví. (To druhé číslo, špecificita, hovorí, že keď otestujeme 100 ľudí, ktorí covid-19 nemajú, tak 99 povie, že nemajú a jednému, že má.)

Teraz zopár odhadov. V posledných dňoch vychádzal podiel pozitívnych testov okolo 12-14%. Je to viac ako podiel chorých obyvateľov, lebo na testy chodí veľa ľudí, ktorí boli v kontakte s chorými, teda je väčšia pravdepodobnosť, že aj oni sami sú chorí. Keby skutočný podiel chorých ľudí na Slovensku bol 5% (toto je odhad), to by znamenalo, že na testy príde 200000 chorých ľudí (keby sa prišlo testovať 4 milióny ľudí).

To je mimochodom 33 do každej volebnej miestnosti, čiže v priemere dvaja za hodinu. Ak sa tam každý človek zdrží 30 minút (toľko sa píše v zmluve, že dovtedy je výsledok, ale treba počítať ešte čas na odobratie vzorky a informovanie o výsledku), tak (v priemere) každý tam niekoho chorého stretne. Vadí? Nevadí?

Z tých 3800000 zdravých ľudí, 38000 povieme, že sú chorí. Oni idú do karantény, ich rodinní príslušníci, spolubývajúci, kolegovia a kolegyne, pokiaľ sú to deti, ich triedy a učitelia a učiteľky. Nech to je 10 ľudí na každého. To máme 380000 ľudí v karanténe zbytočne. Snáď nie na dlho. Pošleme ich predsa na PCR test. Keď ten bude negatívny, povieme, že sú zdraví? Slovensko robí teraz rádovo 10000 PCR testov denne. Ale pamätajme, že nepotrebujeme otestovať len týchto 38000 false positives, ale ešte aj 80% z 200000 chorých, čo je 160000 true positives. To je na ~20 dní. (A oni ešte aj tie PCR testy majú svoju chybovosť.) Dovtedy bude 198000 ľudí a ich kontakty v karanténe? Spolu milión až dva ľudí?

Doteraz to boli ešte dobré správy, lebo sme len zbytočne dali do karantény veľa ľudí. Teraz prídu na rad tie horšie. Tie sa týkajú ľudí, ktorých testy nezachytili. To je tých 20% z 200000, čiže 40000 false negatives. Títo pôjdu do práce, do školy, v dobrej viere, že covid-19 nemajú. Boli predsa negatívni. Nie všetci nakazia ďalších. Ale určite ich bude dosť na to, aby sme o pár týždňov boli v rovnakej situácii, ako sme dnes.

Ak ešte zvážime dvojkolové testovanie – že o dva týždne si to celé zopakujeme znovu – tak 80% z týchto false negatives bude na vážkach, lebo budú mať jeden pozitívny a jeden negatívny test. (A spolu s nimi ešte aj ďalší, ktorí na prvýkrát dostali negatívny a teraz pozitívny výsledok.) Ale okrem toho budeme mať 20% z false negatives, čiže 8000 ľudí, ktorí budú chorí, ale budú mať dva negatívne testy po sebe. Málo? Veľa? 

Testovať plošne celú populáciu testami, ktorých chybovosť je väčšia, ako je výskyt choroby, je prakticky zbytočné. 

No tak keď ste takí mudrlanti, tak navrhnite lepšie riešenia

Dobrých riešení nie je veľa. Keby sa tu len tak povaľovali, už by si ich niekto všimol a vyskúšal ich. Jedna možnosť je lockdown. Proti tomu je veľa argumentov, ale na druhú stranu treba mať na pamäti, že na jar sme boli zavretí a prípadov na Slovensku bolo rádovo menej. 

Určite by pomohlo premyslené rozhodovanie a opatrenia na základe dát a nie na základe nálad a lobingu. Posilniť dohľadávanie a testovanie kontaktov. Informovanosť a zodpovednosť ľudí.  

Víkendové surfovanie

Only if researchers discovered no serious side effects would they start testing them in children, often beginning with teenagers, then working their way down to younger ages. Vaccine developers are keenly aware that children are not simply miniature adults. Their biology is different in ways that may affect the way vaccines work.

These trials allow vaccine developers to adjust the dose to achieve the best immune protection with the lowest risk of side effects. The doses that adults and children need are sometimes different — children get smaller doses of hepatitis B vaccines, for example, but bigger doses for pertussis.

rodičia nie sú návšteva

V súčasnosti sa na nás znova obracajú ženy, ktorým personál nemocnice bráni byť v kontakte so svojimi predčasne narodenými deťmi. Situácia z prvej vlny sa tak opakuje a znova dochádza k závažnému porušovaniu práv rodičov, ktoré majú vážne dopady na zdravie detí a psychické zdravie rodičov.

The Bit Player (Na tejto stránke je aj kopa iných voľne dostupných dokumentárnych filmov.)

In a blockbuster paper in 1948, Claude Shannon introduced the notion of a ‘bit’ and laid the foundation for the information age. His ideas ripple through nearly every aspect of modern life, influencing such diverse fields as communication, computing, cryptography, neuroscience, artificial intelligence, cosmology, linguistics, and genetics.

na zlepšenie prstokladu môžete nanovo napísať napríklad Annu zo zeleného domu

It Took Divorce to Make My Marriage Equal

leaf art – detailné obrázky vyrezávané do listov

Víkendové surfovanie

staré IKEA katalógy

Is It a Cheetah?

However, schools are to extraordinarily intelligent children what zoos are to cheetahs. Many schools provide a 10 x 12 foot cage, giving the unusual mind no room to get up to speed. Many highly gifted children sit in the classroom the way big cats sit in their cages, dull-eyed and silent. Some, unable to resist the urge from inside even though they can’t exercise it, pace the bars, snarl and lash out at their keepers, or throw themselves against the bars until they do themselves damage.

MasterWiki – “ukradnuté” z MasterClass, stručné ale zadarmo 

Neuralink demonstrates its next-generation brain-machine interface

Optimal Peanut Butter and Banana Sandwiches

So, how do we make optimal peanut butter and banana sandwiches? It’s really quite simple. You take a picture of your banana and bread, pass the image through a deep learning model to locate said items, do some nonlinear curve fitting to the banana, transform to polar coordinates and “slice” the banana along the fitted curve, turn those slices into elliptical polygons, and feed the polygons and bread “box” into a 2D nesting algorithm.

The Pandemic Isn’t Forcing Moms Out of the Workforce — Dads Are

We also need to recognize that the way women get dragged into the role of primary caregiver isn’t always explicit — it’s insidious. Maybe a husband tells his wife that she’s just “better” at handling the toddler’s tantrums, or that the 10-year-old won’t listen to him the way she listens to her mom. He doesn’t remember the name of the kids’ pediatrician — because he’s not the parent who takes off of work when they’re sick — to make their appointment, so his wife might as well do it. He has no idea what his daughter’s shoe size is, or even that she needs new shoes at all. It’s the myth of the “male bumbler” — the absurdity of men believing themselves fit to run the world, but unable to figure out how to do the laundry or put a child down for a nap.

When Women Crowdfunded Radium For Marie Curie

She needed the radium for her ongoing research. But the element was expensive, and Curie was living off a single professor’s salary while supporting her two teenage daughters. Her husband and collaborator Pierre, with whom she shared the 1903 Nobel Prize for Physics, had died in 1906.

The Last Fifth Grade of Emerson Elementary – čítali sme s deťmi, páčilo sa im

Víkendové surfovanie

deťom sa páčilo: Former Teacher Creates Terrifying Makeup Illusions

The New England Journal of Medicine: The new stability

The morning you die, I don’t want to be there — like most mornings now, when I rise against my whole will and crawl dejectedly into scrubs. I don’t want to be a plague doctor or a hero on TV. Now on the news, White men hold guns and signs that say “live free or die” to protest the lockdown. I imagine what they will look like dying on vents in ICUs staffed by doctors lacking sleep and proper training, soaked in moral fatigue. I imagine what their wives will sound like on the phone as they cry and say “Do everything.” I wonder if these wives will thank me or tell me to be safe.

Women researchers are publishing less since the pandemic hit

the rage of research

I’ll read a sentence like ‘Entropy expresses the number Ω of different configurations that a system defined by macroscopic variables could assume’.

And then, the rage will set in. 

Stage 2: pure, adulterated rage

Something about explanations like the above – a sentence so obviously incomprehensible given no other context – sets me off on a complete emotional tangent. But why????? my brain will scream. Everything will get blocked out. I can’t click another thing or read anything else until I understand what this is actually saying. What does a state mean, how do you know here are a finite number of them, what actually is a macroscopic variable, how does all of this fit in to literally anything else. 

timeline of science-fiction ideas

bake-offs 

Ever wondered which of the 100,000,000 chocolate chip cookie recipes online–half of them claiming to be the best–is TRULY the best? Me too… In each bake off, I test anywhere from 8-16 recipes against each other (yes, usually I make all or most of the recipes myself on the same day!) and invite as many people as possible over to be my taste testers to judge and rank each recipe. Then I analyze the data to determine the crowd favorite.

v duchu mojich aktuálnych myšlienkových pochodovyour school district’s reopening survey

This model will combine the key elements of in-person instruction (see above) with remote learning, which we hopefully perfected this spring. Your child will be divided into a cohort (A, B, AB, BC, CC, XVY, MCXLVII, and Depeche Mode) based on careful consideration of his or her learning style, social-emotional needs, friendships, and an algorithm our intern designed this summer. You will need a reliable Internet connection, a work schedule that follows no concrete pattern, a forgiving supervisor, independent wealth, or a Xanax prescription. Please contact our school nurse for the latter.

Veľmi by som chcela, aby to fungovalo, ale nevidím, ako by mohlo

Školská administratíva nám poslala plán, ako si predstavujú začiatok nového školského roku. V skratke, dva týždne pred tým, ako začne škola, majú byť všetci doma (v NJ), do školy sa bude chodiť každý deň od 8 do 12:30, pričom vo veľkých budovách (ako je Kikina middle school) budú mať mať žiaci poposúvané príchody a odchody a priradené dvere, aby sa nestretávali všetci naraz. Od 12:30 do 13:30 majú čas prísť domov a naobedovať sa (jedálne v školách nebudú fungovať, ale bude sa dať vyzdvihnúť obed to-go) a od 13:30 do 15:00 bude online vyučovanie. 

V škole budú mať (okrem dvoch krátkych prestávok na elementary schools) všetci rúška a na niektorých laviciach priehľadné plastové bariéry. Nebudú používať skrinky (lockers), nebudú pracovať vo fyzických skupinkách a žiaci sa budú čo najmenej presúvať medzi učebňami (učitelia budú chodiť za nimi). 

Je možnosť prihlásiť sa aj na celé vyučovanie online. Presuny z online do in-person modelu sa budú robiť raz za mesiac a treba sa dopredu nahlásiť (aby sa škola stihla pripraviť), z in-person do online vpodstate hocikedy. 

Plán dali na pripomienkovanie, učitelia majú výhrady, diskusné fórum s verejnosťou (a registráciu) posunuli, lebo vďaka hurikánu Isaias bolo vyše tri štvrtiny nášho mesta bez elektriny. 

New Jersey je na tom teraz v počte chorých relatívne dobre. Naše mesto tiež. Takže na prvý pohľad to vyzerá nádejne. A je to plán, niekto nad ním rozmýšľal, sú ochotní prispôsobovať sa situácii za pochodu.

Bolo by úžasné, keby to fungovalo. Deti sú cool, akurát nie zrovna vtedy, keď sa majú učiť a zároveň majú rodičia pracovať. A ako sme videli na jar, chýbajúci kontakt so živými rovesníkmi má neblahý dopad na všetky vekové kategórie, ale na tie detské obzvlášť. Takže ja veľmi chcem, aby (moje) deti mohli do školy chodiť. ****, to je ten hlavný dôvod, prečo som bola ochotná sa sem zase presťahovať.  

Ale bojím sa, že sa tie školy otvoria len nakrátko. Že všetky tieto plány a snahy budú nanič, keď prídu prví chorí. A oni prídu. V niektorých školách školský rok začal už tento týždeň a prvé prípady nenechali na seba dlho čakať. Áno, študenti sa asi miešali viac, ako sa budú u nás, áno, zjavne nemali povinné rúška, áno, v Georgii momentálne prípady pribúdajú rýchlejšie ako v New Jersey. Takže snáď naše prvé prípady nebudú hneď v prvý týždeň, ako školy otvoria. Ale je len otázka času, kedy budú, lebo medzištátny pohyb obmedzený nie je, karanténa po príchode je síce prikázaná ale nie strážená a ľudia sa tu miešajú.

A áno, school district má aj vypracované pravidlá, ktoré kontakty v takom prípade majú ostať doma, procedúry, kto kedy a ako sa môže naspäť vrátiť do školy, kto to bude mať celé na starosti… Ale v praxi? Keď ochorie jeden matikár, ktorý v kritické dni odučil 4 triedy po 25 žiakov? A z nich povedzme dvaja budú mať pozitívny test? (A vediac, ako vyzerá miera false negatives PCR testov?) Nejako sa to utrasie, a potom sa to stane znovu, tentokrát má pozitívny test polovica žiakov a žiačok jednej triedy. Ostanú doma všetci učitelia, čo ich učili? Kto bude potom osobne učiť ostatných žiakov, ktorí sedia v iných triedach? Ak majú mať učiteľov cez počítač a nemať kontakt navzájom, majú byť v škole? A tá jedna school nurse, ako stihne robiť všetok contact tracing popri svojej normálnej práci? Po troch iteráciách tohto tu, bude sa všetkým chcieť aj štvrtýkrát, keď nezanedbateľná časť času, keď sú spolu v škole, je venovaná opatreniam a obmedzeniam, aby výuka prebiehala aspoň nejako? A mali by? Voči učiteľom a ostatným zamestnancom sa mi to zdá veľmi nefér.

Rodičia (ktorí môžu) zvažujú aj iné možnosti. (V miestnych novinách som už videla inzerát, že sa hľadá učiteľ/ka pre pod so štyrmi deťmi). Ale to nie je riešenie pre všetkých. A nie je to ani úplne dobré riešenie. Najsmutnejšie na tom celom je, že nebolo treba “až tak veľa”. Povedať si ako krajina, že “obetujeme leto”, aby veľa ďalších ľudí nezomieralo zbytočne a aby mohli ísť deti na jeseň do školy. V každom momente sú USA zhruba šesť týždňov od potlačenia pandémie. Ale to je nepriechodné.

A tak o pár týždňov začne experiment a ja síce veľmi chcem (a potrebujem), aby deti do školy išli, ale zároveň sa mi zdá úplne nesprávne ich tam poslať. Now what? 

PS Middle school zvykla v septembri organizovať Stokes trip – taký team building pre prichádzajúcich šiestakov v Stokes state forest, kde sme boli včera na výlete. Akcia ešte stále nie je zrušená, ale tiež nerozumiem, ako si to predstavujú, keď jej cieľom malo byť byť spolu, nadväzovať kontakty a mať spoločné zážitky – pre 150 detí. (Vo veľkom tábore v Geogii, ktorý vyžadoval aj od detí aj od vedúcich negatívny výsledok testu pri nástupe, sa covid rozšíril rýchlo.)

A zase zpátky

Na Slovensku sme sa mali fajn, stretli sme (skoro) všetkých, rodinu, kamarátov, známych… a bolo to veľmi príjemné po mesiacoch s oklieštenými osobnými kontaktmi.

Deti stihli aj jeden denný tábor.

A vybavili sme aj také veci ako strihanie (Kubo mal sľúbené po dlhom čase jedno profi) a návštevu nášho vtipného zubára.

Pochodili sme ihriská, zmrzlinárne a poobzerali, čo je nové v Žiline, Senci a Bratislave.

Využili sme bazén a elektrickú kolobežku.

A potom opäť zbalili kufre, dobroty a cestovali za Mišom.

Cesta späť bola náročná. Podľa informácií online, by americkí občania a rodičia neplnoletých Američanov mali môcť cestovať, ale letuška na check-ine nám síce smutne ale pevne hovorila, že dnes asi neodletíme, lebo že ja som na no-fly liste. Pýtala som sa jej, že čo je to za zoznam. Povedala len, že zoznam od amerických colníkov. O pravidlách vedela, ale proti zoznamu by nešla, lebo letecké spoločnosti vraj dostávajú celkom mastné pokuty, keď do USA dopravia niekoho, koho potom Američania otočia naspäť. 

So začínajúcou panikou som volala bratovi z cestovateľskej brandže, či o tom niečo vie a popritom sa dohodla s letuškou, že nás checkne aspoň na stand-by, že sa porozprávame s akousi dokument manažérkou a ak sa to vyrieši, tak pôjdeme, ak nie, tak nám vrátia kufre. 

A tak sme prešli cez bezpečnostnú kontrolu, cez pasovú a s nádejou vyhľadali pani na dokumenty. Tá si vypýtala na odfotenie americké rodné listy detí (tie som so sebou mala), potom aj sobášny list (anglickú verziu), lebo na rodných listoch je len moje meno za slobodna (ten som so sebou nemala, ale stačila jej elektronická kópia, ktorú som mala v počítači), napísala žiadosť na CBP a povedala, že teraz budeme čakať. 

Vysvetlila mi, že ten no-fly list nie je v tomto prípade zoznam teroristov a podobných, ale jednoducho letecká spoločnosť dopredu posiela do USA zoznam pasažierov a ten sa im vráti roztriedený na dve časti: americkí občania + držitelia zelených kariet a všetci ostatní. Výnimky, ako sme my, sa musia riešiť individuálne, lebo rodinné vzťahy pri tomto triedení neberú do úvahy. Pokiaľ si to nevybavíme nejako cez konzulát, tak ak sa nezmenia pravidlá, tak pri prípadnej ďalšej ceste budeme rovnakú procedúru absolvovať znovu. (Nebolo by zlé, keby tieto informácie mali aj letušky na check-ine…)

Za 20 minút prišla odpoveď (veľmi fajn vzhľadom na to, že v USA boli vtedy 3 hodiny ráno), že môžme ísť. Ešte chvíľu trvalo, kým táto informácia prebublala až na bránu, kde som sa snažila vymeniť stand-by boarding pasy za také, ktoré by mali aj čísla sedadiel. A potom sme už išli.

V lietadle pre ~300 ľudí celkovo asi 40 cestujúcich. Kikina dilema, že či chicken alebo pasta sa vyriešila sama, lebo všetci dostávali to isté. Ale zato pitie nám chodili ponúkať asi každú pol hodinu. Letušky a letuškovia na smeny spali v provizórnych zastretých “kabínkach” na zadných sedadlách (neviem, či ich vôbec púšťajú momentálne von z letiska v USA). Dostali sme na vyplnenie nové zdravotné formuláre a vystupovali po radoch podľa toho, ako nás volali.

Formuláre si tentokrát pri výstupe aj vyzbierali a prečítali, zmerali nám teplotu, pýtali sa na covid symptómy a až potom sme mohli ísť na pasovú kontrolu. Tá bola tiež zaujímavá, lebo tentokrát obnášala zastávku v zadnej kancelárii a vypytovanie sa na Mišovu vízovú petíciu. Kufre nás už na kolotoči čakali, ale s nimi aj psík, ktorý v Kikinom batôžku vyňuchal krabičku, v ktorej už neboli broskyne (tie sme zjedli v lietadle). Uistili sme jeho ľudského spoločníka, že žiadne ďalšie ovocie už nemáme, ani kôstky z týchto broskýň, ani nič podobné a boli sme voľní.

Mišo pre nás prišiel a ja som si sadla do auta ako taký vyžmýkaný citrón.  

Víkendové surfovanie

V parlamente sú štyri návrhy na obmedzenie práv žien. Tri z nich sú úplne scestné a popri nich vyzerá návrh OĽANO mierumilovne. Ale ani ten nie je dobrý:

Zákon OĽANO o interrupciách je neodborný a poškodzuje ženy

Návrh na zmenu interrupcií z dielne OĽANO má vraj ženám pomôcť, v skutočnosti ich vážne ohrozuje

But after nearly four months since the lockdowns began — four months of working all hours, at remarkable stress levels, while our children have gone without play dates and playgrounds and all of the other stimuli that help them thrive — most parents have been shocked to find that state governments don’t have any creative or even plausible solutions.

zomrel Ennio Morricone:

Introducing SPRITE (and the Case of the Carthorse Child)

xkcd:

Karanténa po príchode na Slovensko

Nenudili sme sa. 

 

Zaujímavé boli potom testy na piaty deň. (Len na pobavenie, na stránke úradu verejného zdravotníctva sa písalo, že na test treba ísť najskôr na piaty deň od príchodu, na stránke ministerstva zdravotníctva, že na test treba ísť na piaty deň a na oficiálnej slovenskej korona stránke, ze najneskôr na piaty deň.) Na stránke polikliniky písali, že odbery sú na prvom poschodí. Boli sme objednaní a išli sme priamo na to prvé poschodie. Tam nikde žiadne značenie, kde by to tak mohlo byť, chvíľu sme sa motkali a hľadali, ale k ničomu to neviedlo, tak sme sa vrátili na prízemie na informácie. Pani hovorí, že to je na treťom, vo dverách s tajuplným názvom “Pracovisko zdravotnej služby”. (Rozumiem, že prípadov tu nemajú veľa a že sa až tak veľa netestuje, nemusia mať červený stan vonku na parkovisku, ale na druhú stranu nechať potenciálne pozitívnych príchodzích zo zahraničia poprechádzať sa po celej budove a porozprávať sa s ktovie kým, kým trafia do správnych dverí, asi nie je optimálne.) Tak ideme na tretie. 

Na dverách je, že máme klopať, tak klopem. Vyjde milá pani bez rúška, uistí sa, že my sme tí, ktorých čaká a povie, že momentík. Keď nám otvorí dvere druhýkrát, už je v rúšku, v plášti, aj so štítom. Tentokrát sme nedostali na výber, každého poškrabkala v obidvoch nosoch aj v hrdle. Výsledky na druhý deň, ale osobne. (Aj keď teda predpokladám, že keby boli pozitívne, snáď by zavolali, aby sme nechodili.) A 50e na hlavu. (To už bolo so zľavou, lebo donedávna účtovali 65e. Druhé miesto v Žiline, kde testy robia, pýta 76e.) 

Na druhý deň dávam vedieť aj na žilinský úrad verejného zdravotníctva, že všetko ok, naša karanténa končí a môžeme sa aj s niekým stretnúť.

Cestovanie v čase korony

Koncom mája sme si mysleli, že z našej plánovanej cesty v lete na Slovensko nebude nič. Hranice zavreté, naše letenky zrušené, štátna karanténa… ale potom sa to trochu začalo uvoľňovať, kamaráti zistili, že niečo predsalen lieta a kúpili letenky, tak sme sa aj my znovu zamysleli a zhodnotili, že e-karanténu by sme zvládli. Len nedávala zmysel pre Miša, lebo po jej skončení by akurát nasadal na lietadlo naspäť do štátov a aj tam by mohol mať pri vstupe problémy.

Tak som prebookovala len moje a detské letenky a pustila sa do zisťovania, kde a ako sa dajú spraviť testy na covid-19, ktoré Slovensko vyžaduje na vstupe. V našej county (niečo ako okres) už niekoľko mesiacov fungovalo drive-though testovacie stredisko (na parkovisku Kean univerzity), ale dlho testovali iba ľudí so symptómami, na lekársky predpis. Ale keď začali počty prípadov klesať, otvorili testy aj pre ľudí bez príznakov (a bez predpisu, a bez poplatku), ktorí sa chcú dať otestovať. Takže toto sme využili. Dospelákom škrabkali v nose, ale deti dostali na výber, či chcú výter z nosa alebo z úst. Obaja si vybrali ústa.

(Veľa ľudí sa ma neskôr pýtalo, či to je naozaj pocit, akoby mi niekto chcel cez nos vyškrabať mozog z hlavy, ako to niekedy dramaticky ukazovali v telke… Pre mňa to také nebolo. Nebolo to síce príjemné, ale už som zažila aj kus horšie vyšetrenia a trvá to naozaj len pár sekúnd.) 

Háčik bol akurát v tom, že podľa slovenských pravidiel sme mali vstúpiť do krajiny s negatívnym výsledkom testu, nie starším ako 96 hodín. V “našom” testovacom stredisku robili testy len v pondelok, stredu a piatok. Náš let bol vo štvrtok večer, príchod na Slovensko v piatok podvečer. Pondelkový test by bol príliš starý, výsledok stredajšieho do 72 hodín. Na test sme teda išli v stredu aj s tým rizikom, že možno budeme odlietať bez výsledku, ale nakoniec aspoň ten môj prišiel ešte pred odletom (k detským som sa dopracovala až o týždeň neskôr). 

Medzitým sa zmenili aj pravidlá na Slovensku, takže sme vedeli, že nejdeme do dvojtýždňovej e-karantény, ale že na piaty deň od príletu pôjdeme znovu na testy a keď budeme mať negatívne aj tie, tak naša izolácia končí.

Na letisku v Newarku som bola prekvapená, ako je tam rušno. Nebolo to samozrejme až také, ako sme boli zvyknutí, skoro nikde sme nečakali, ale neboli to ani vyľudnené priestory. Bolo zaujímavé sledovať rôzne variácie na tému rúšok. Dôchodcovia s KN95 rúškami a plastovými štítmi, malé deti s klobúčikmi, z ktorých išli dolu priesvitné plastové “pršiplášte” (niečo ako včelársky klobúk), pani s celotvárovým šnorchlom, domáce výrobky rôznych dizajnov, basketbalisti s jednorazovými rúškami nedbanlivo zavesenými na jednom uchu… 

Lietadlo do Frankfurtu bolo plné zhruba do polovice. Dezinfekčnými utierkami som poutierala sedačky a priľahlé oblasti, a potom som nechala deti, nech sa hrajú s displejmi. Rúška sme mali celý čas okrem toho, keď sme jedli a pili. Kika frfľala, ale zvládli sme. 

Novinkou bol zdravotnícky formulár, ktorý vyzbierali pred vystúpením v Nemecku. Podobný (jeden na rodinu a potom ešte iný menší pre každú osobu) rozdávali aj na lete Frankfurt->Viedeň, ale tie sa už nikto neobťažoval zbierať. Frankfurtské letisko tiež vcelku živé, let do Viedne takmer plný, jedine Viedeň bola prázdna. Na baggage claime sa krútil iba jeden kufrový kolotoč – ten náš.  

Celá cesta prebehla nad očakávanie dobre. A o karanténe bude nabudúce.   

Víkendové surfovanie

Predčasne narodené deti sú už týždne bez rodičov, podpíšte sa pod otvorený list

Na Slovensku bolo hlavným hygienikom vydané rozhodnutie o zákaze návštev hospitalizovaných pacientov a pacientiek. Mnohé nemocnice teraz na základe tohto rozhodnutia úplne zakázali prístup rodičom k svojim deťom, čím došlo k hrubému zásahu do povinností a práv rodičov, ako aj do práv hospitalizovaných detí. Takýto zásah je z ľudskoprávneho hľadiska a z pohľadu medzinárodných dohovorov, ktorých je Slovenská republika signatárom, neproporcionálny, a to aj v čase pandémie. Súčasne je tento zásah protiprávny i v zmysle platných právnych predpisov Slovenskej republiky. Zamedzovanie ľudskému kontaktu medzi rodičmi a deťmi vnímame ako nesmierne necitlivé až kruté opatrenie, so závažnými dopadmi na zdravie detí a psychické zdravie rodičov a celých rodín.

Pueyo: How to Do Testing and Contact Tracing

We can reopen the economy again if we do a few things right, including testing and contact tracing. We need to test all people with symptoms and their contacts, which means at most 3% of our tests should turn out positive.

Relaxing All Social Distancing Behaviors Now Is a Huge Mistake

The 30 days will be blissful because people won’t pay the price for May’s experiment until June.

what happens next? play/read 30 mins (nič nové, ale to, čo vieme, vo výbornej forme)

For builders: Build tests. Build ventilators. Build personal protective equipment for hospitals. Build tests. Build masks. Build apps. Build antivirals, prophylactics, and other treatments that aren’t vaccines. Build vaccines. Build tests. Build tests. Build tests. Build hope.

“She gets frustrated every time we start,” one mother emailed her last week, “and then I get irritated and she gets irritated and it usually ends in me saying we should take a break and then the cycle repeats. One or both of us typically ends up in tears by the time it’s all said and done and no work is completed.”

All your questions about the pandemic, answered. Sort of.

Your kids are living through a crisis. It’s all right if they feel anxious, or if you can’t maintain routines or keep up with regular school schedules. Just make sure they don’t fall behind, and remember that kids thrive on routine. So stick to a schedule, but give them space, and stay inside, and go outside, and use technology to connect with teachers and friends, and limit screen time.

Ako zaškrtíš Desdemonu, keď si dva metre od nej? Lasom?

O mocenských hrách s webkamerou

Tí, ktorí mlčia a ostávajú skrytí, tak iste činia z rôznych pre nich dobrých dôvodov – od mocenskej hry, cez pohodlnosť, až po osobnostné nastavenie, túžbu po zachovaní súkromia svojej izby, či aktuálne osobné problémy. To však nič nemení na situácií, že  disponujú veľkou, často neuvedomenou silou: slobodou neprejaviť sa  a nič zo seba nedať. Deje sa to aj offline, ale v dištančnom svete karantény dostal tento jav priestor sa nečakane vo veľkom materializovať – cez každodenné rukolapné rozhodnutia o zapnutí či vypnutí webkamery.


Bolero som prvýkrát počula, keď som mala 12. Po tme. Dodnes mám zimomriavky zakaždým, keď ho počujem. Aj v takejto verzii má niečo do seba: 

How Much Ambition Can One Relationship Take?

‘Couples tend to start out mutually supportive of each other’s ambitions,’ Petriglieri continues. ‘But then something happens (for example, sharing a home or having children) to tip the balance in favour of one of them (often, but not always, the man).

Slovenky menej športujú, viac sa starajú … ako Slováci

[In Slovakia] In total, 60 % of women cook and do housework every day for at least one hour, compared to only 16 % of men, with generally higher shares among women (85 %) and men (18 %) in couples with children.

Wealth shown to scale

Daniel Radcliff číta Harryho Pottera

IKEA meatballs

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...