life in progress

Danka

Najprv hlboký nádych, výdych, potom písať, slzy až na koniec. Aj keď viete, že niekam idete po zlé správy, mozog sa vás snaží chrániť, ešte chvíľu vám daruje ilúziu, že možno, možno to nebude až také zlé. Ešte ste sa na tú mačku nepozreli, ešte neviete naisto. A pritom viete. Aj keď to znie čudne, sú na svete veci, ktoré…

ďalej...