Delaware Water Gap

Dnes sme zase vypadli medzi stromy – do parku Delaware Water Gap. Raz sme tam už boli s kamarátmi pred tromi rokmi a tak tentoraz sme sa rozhodli zavítať na opačný breh rieky Delaware.

Išli sme zase kúsok po Apalačskom chodníku, z čoho Kika väčšiu časť prespala a keď sa zobudila, tak sme pod stromami rozložili deku a vyvaľovali sme sa, až kým nebol čas ísť naspäť. Napriek tomu, že so sebou nosíme zásobu obľúbených hračiek, ukazuje sa, že najzaujímavejšie sú pre ňu aj tak iné veci – kľúče od auta, krabica džúsu, foťák…

Mišo zahlásil, že keď sem pôjdeme najbližšie, tak to musí byť cez leto alebo na jeseň, lebo sme tu už dvakrát videli stromy bez listov a chceli by sme vedieť, ako to vyzerá s nimi.

Kika tiež každú chvíľu niečo hlásila, ale ťažko povedať čo. Väčšinou však bola v dobrej nálade, takže si myslíme, že sa aj jej páčilo a dokoca si ani nevšimla, že ju o…značkoval vtáčik.

PS Už naozaj musíme kúpiť ten klobúčik…

Skoro ako v Malej Fatre

… alebo ako sme išli po Apalačskom chodníku. Od Kačky a Hynka sme dostali knižku Billa Brysona: Appalačská stezka (v origináli A Walk in the Woods). Je to vyše 2000 míľ dlhý chodník vedúci z Georgie do Maine (alebo naopak – záleží na uhle pohľadu). Áno, sú ľudia (aj Američania), ktorí po ňom chodia. A áno, sú ľudia, ktorí ho za niekoľko mesiacov celý prejdu. Náš cieľ bol skromnejší. Po tom, čo sme si prečítali knižku (celkom vtipnú a pritom poučnú), sme si povedali, že pôjdeme pozrieť aspoň ten kúsok, ktorý vedie cez New Jersey. A príležitosť sa naskytla minulú nedeľu, keď konečne jar zavítala aj k nám, na východné pobrežie Ameriky. Tak sme sa vybrali aj s Luciou a Martinom do Delaware Water Gap.

Miestami to pripomínalo Malú Fatru a pohľad na Váh zo Starého Strečna. Len sme prišli príliš zavčasu a väčšina stromov sa ešte túlala niekde v teplých krajinách a nestihli sa vrátiť naspäť, kde si nechali prezimovať drevo. Tak na nás dosť pražilo a trošku sme sa aj pripiekli, ale spravili sme pekný okruh. Vyšli sme na Mt Tammany (uznávam, malý kopec, okolo 500m nad morom, ale veľké nemáme a sme radi, že máme vôbec nejaké), oditiaľ k Sunfish Pond a odtiaľ naspäť po Appalačskom chodníku.

Vtipný bol úsek, ktorý sme išli pori potoku a chodník ho križoval niekoľkokrát tam a naspäť. Potok široký 2-4 metre, mostíky samozrejme nikde, len kamene, ktoré niekde viac a niekde menej ponúkali možnosť preskákania. A pritom to nevyzeralo, že by ten chodník bol takto spravený z nedostatku miesta na jednom alebo druhom brehu. Asi na spestrenie cesty hikerom.

Dobrá bol aj pumpa, ktorú sme na záver našli na parkovisku. Na vysvetlenie musím dodať, že Američania majú všade takzvané water fountains. Stlačíš gombík a strieka voda, piješ rovno odtiaľ. Tak tu bola tiež, len s tým rozdielom, že gombíka nikde a bolo treba pumpovať. Pozrite sami:

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...