Knižné dilemy

Hmm. 

Martinus mával (rozumej posledné dva roky mal) v rámci mesiaca knihy knižné šifry. Bolo to veľmi fajn, ale neviem, či už došli knihy, alebo prišiel čas na zmenu, tento rok je každý marcový pracovný deň (okrem prvých pár) jedna knižná dilema. A ja že dobre, zapojím sa…

Teraz malá odbočka… ja som veľká fanynka Martinusu. A občasná zákazníčka. A ešte aj členka krajskej komisie matematickej olympiády. Zajtra nám v Žiline začína celoštátne kolo kategórie A, a keď sme rozmýšľali o cenách pre víťazov, tak som oslovila Martinus (na všeobecnej adrese info@martinus.sk) s prosbou. Boli úžasní, blesková priateľská reakcia, mohla som si vybrať, či priamo knihy alebo darčekové poukážky, či má byť darovacia zmluva na mňa alebo na unvierzitu… mladí matematici a matematičky budú mať čo čítať. A ja som ešte väčšia fanynka. Ďakujeme.

Ale tie knižné dilemy? Prečo takto?

Z tých 15tich doterajších, tri neboli o žiadnych postavách (či sa môže čítať vo vani? či je ok, písať ďalšie diely po smrti pôvodného autora? a zvieracia farma vs veľký brat?) 9 bolo o chlapských postavách a iba 3 boli o ženských postavách. A nielenže ich bolo málo, ale aké to boli dilemy? Či si Hermiona mala vybrať Rona alebo Harryho? Či si Deanerys má vybrať Tyriona alebo Jona? A či si Ana má alebo nemá vybrať Christiana? 

Naozaj tie ženské postavy nič zaujímavé nerobia? Neponúkajú žiadne iné “čo by bolo keby?” To najzaujímavejšie na nich je, či a akého chlapa si vyberú? 

Ja sa už ani nerozčuľujem, len som sklamaná. Veď tu netreba veľa a dá sa to robiť o kusisko lepšie. 

Namiesto dvoch detí iba jedno?

Už dva dni dumám nad týmto článokom z New York Times. Je o rodičoch, ktorí absolvovali umelé oplodnenie a keď zistili, že čakajú dvojičky, rozhodli sa jedno z nich “ukončiť”. Z lekárskeho hľadiska je takéto rozhodnutie obzvlášť zmysluplné, pokiaľ sa ujme veľa embrií (tri, štyri, päť alebo viac*), lebo tie zostávajúce majú oveľa väčšiu šancu prežiť tehotenstvo a narodiť sa v poriadku. Avšak pri dvojičkách lekári už váhajú, lebo dve deti zdieľajúce maternicu majú v dnešnej dobe (vo vyspelých krajinách) veľmi dobré vyhliadky.

Samozrejme, toto rozhodnutie sa nerobí iba z lekárskeho hľadiska, ako vidno v článku (a komentároch). Rodičia pripravení privítať do rodiny (ešte) jedno dieťa nemusia byť nutne pripravení privítať dve.

Ja sa netajím tým, že som veľkým zástancom telesnej autonómie. Žena má právo rozhodnúť sa, či a koľko detí donosí a porodí. Prečo ma potom ten článok tak znepokojuje a neviem o ňom prestať rozmýšľať? Keď súhlasím s tým, že žena má právo ukončiť tehotenstvo, či už sú jej dôvody zdravotné, finančné, rodinné alebo iné**, prečo mi potom vadí predstava “zredukovania” dvoch plodov na jeden? Ako v článku píšu, výsledok je rovnaký – o jedno narodené dieťa menej.

Ale akosi ma znepokojuje, že tam je ten výber, ktoré dieťa ostane. Lebo pokiaľ sú na tom zdravotne rovnako dobre, tak ihla pôjde za tým, ktoré je ľahšie dostupné? Že by to bolo ono? Neviem.

Pre rodiny to je neľahké rozhodnutie. A aj napriek tomu, ako je to naformulované v článku, si myslím, že oveľa častejšie sa robí práve zo zdravotných dôvodov ako z hocijakých iných. Ale zjavne s pokrokom v medicíne prichádzajú aj nové etické dilemy.

…mať viac možností na výber je istým spôsobom pre ženy väčšie bremeno, lebo sa stávame tvorcami svojich okolností, zatiaľčo predtým sme boli ich príjímateľmi. Nehovorím, že by sme nemali mať možnosť rozhodovania; hovorím, že možnosť rozhodnúť sa nie je vždy taká oslobodzujúca a silu-dodávajúca, ako dúfame, že bude.

* Aj keď rozumiem tomu, že rodičia a lekári chcú maximalizovať pravdepodobnosť úspechu, stále sa mi zdá, že osobne by som si nenechala implantovať viac, ako som reálne ochotná vychovávať.

** Pokiaľ by sa tak rozhodla napríklad preto, že čaká chlapca, ale chce dievčatko alebo preto, že (v hypotetickej situácii) vie, že dieťa bude modrooké, ale ona chce hnedooké, tak by som síce škrípala zubami, ale stále by mala moju podporu v tom, že nikto od nej nemôže žiadať, aby pokračovala v tehotenstve proti svojej vôli.

Dilema

Keď som s týmto blogom pred skoro štyrmi rokmi začínala, tak som o blogovaní nevedela nič. Vybrala som si na to software Joomla!, lebo mi ho odporúčali, nevedela som, aké sú iné možnosti, a tento sa zdal byť ok. Ukázalo sa, že to nebola šťastná voľba.

Veľa vecí dokáže a ja ani zďaleka nevyužívam jeho schopnosti naplno, ale jeho sila je práve v tom, čo nepotrebujem. A naopak, jednoduché veci, ktoré by som chcela v ňom neviem urobiť. Napríklad:

– Keď niečo zaradím do kategórie vľavo (cestovanie, knihy, recepty, Kika), tak sa to už nedá dať do archívu a naopak. Ja by som chcela, aby bolo chronologicky v archíve všetko a okrem toho, aby boli články ešte v kategóriách.

– Archív samotný nie je nič moc, lebo ako pribúdajú mesiace, začína byť veľmi dlhý. Nedá za však “zbaliť” po rokoch, tak aby sa až po kliknutí zobrazovali jednotlivé mesiace.

– Chcela by som ku článkom dávať aj kľúčové slová (tags), aby sa podľa nich dalo vyhľadávať, ale aj keď ich tam môžem dať, nikde sa nezobrazia a vyhľadávať sa podľa nich nedá.

– Vyhľadávanie ani zďaleka nefunguje tak, ako by človek čakal… toto je téma sama o sebe.

– Joomla! nemá vlastné komentáre a tie, ktoré som si externe nainštalovala majú problémy s diakritikou (ako už niektorí z vás zistili) a nevedia sa dobre vysporiadať so spamom.

– Žiadna kontrola pravopisu.

– Vkladanie obrázkov do článkov je pomerne pracné, lebo si musím najprv v inom programe upraviť veľkosť a vyrobiť thumbnail.

… a to je len to, čo ma teraz napadá. Za tie 4 roky toho bolo dosť. Na tieto problémy existuje krásne riešenie – WordPress, ale…! ALE! Problém je v tom, že nechcem prísť o to všetko, čo som už s pomocou Joomla! napísala. Konvertor (do staršej verzie) WordPress-u síce existuje, ale nevie si poradiť s diakritikou (presviedčala som ho včera večer niekoľko hodín, ale nedal sa). A keby aj vedel, tak to nerieši všetky tie obrázky a linky, ktoré sú povkladané v článkoch. A keby aj riešil, tak by to celé muselo byť nainštalované na inej doméne (alebo subdoméne), kým by sa to prelialo a bol by problém s absolútnymi linkami, keď som to chcela dať naspäť na jancigovci.com. A keby aj nebol, tak prídem o galériu a komentáre, lebo tie konvertor neprenesie… preto to veľké ALE!

Pokiaľ nenájdem php experta s veľkým srdcom a týždňom času (žiadneho takého nepoznám ), tak jediná iná možnosť ako to celé dostať do WordPress-u je ručne-stručne po jednom článku a všetko poopravovať. A to je oveľa viac roboty, než sa na prvý pohľad môže zdať a vyžaduje oveľa viac času, ako mám. Takže sú dve možnosti a tým sa dostávam k mojej dileme:

A. Môžem ďalej používať Joomla! tak ako doteraz, pravidelne sa rozčuľovať, čo všetko mi nefunguje a zabudnúť, že nejaký WordPress existuje.

B. Môžem začať nový blog vo WordPress-e, možno niečo z tohto použiť, ale v zásade zabudnúť na to, čo som sem popísala.

Ani jedna z týchto možností sa mi nepáči. (Áno, ja viem. To sú tie problémy prvého sveta – sú ľudia, ktorí nemajú pitnú vodu a ja tu riešim takéto nezmysly…) Ale čo s tým?

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...