Víkendové surfovanie

mojeknihy.eu

when patients read what their doctors write

Since I started sharing notes with my patients, they have made dozens of valuable corrections and changes, such as adding medication allergies and telling me when a previous medical problem has been resolved. We come up with treatment plans together. And when patients leave, they receive a copy of my detailed instructions. The medical record becomes a collaborative tool for patients, not just a record of what we doctors do to patients.

toto nie je diskriminácia, to len nefunguje

Isaac Asimov: Silly Asses

scientists and the social network

Woman legally forced to give birth by caesarian after being denied abortion

I liked everything I saw on Facebook for two days. Here’s what it did to me

Víkendové surfovanie

Getting a Job: Is There a Motherhood Penalty? (pdf)

naozaj dobré kariéry:

Naozaj dobré kariéry

nie sme mŕtvi – tváre a slová vojakov pred, počas a po výkone služby v Afganistane

slovenskú vedu si všimol New York Times – čítajte aj s diskusiou

dobrý článok o detektore lži

dospievanie miliardára (Mark Zukerberg)

príčina a následok (“8 is the peak age for girls’ leadership ambitions”):

laktační psychóza (h/t Kike za linku):

Víkendové surfovanie

odsávanie mlieka v práci

As unappealing as the public bathroom was, I still preferred it to my other option of checking in with the managing editor every morning to find an empty office. Everything about the plan horrified me — involving another human being in my private business on a daily basis, posting a sign on the door informing passers-by that I was expressing milk from my breasts. Please knock.

na tú istú tému, ale už nie s tak pozitívnym výsledkom (vďaka Táni za linku) – ak je kojenie alebo odsávanie mlieka v práci dôvodom na výpoveď, nie je to diskriminácia

Judge Hughes ultimately sided with Houston Funding by declaring that “lactation is not pregnancy, childbirth or a related medical condition,” which are the requirements for substantiating a sex discrimination claim.

opäť raz o work-life balance

Why are we so invested in saying that there are some careers that are incompatible with having a family, and trying to find that subset of “big” careers that just won’t work for mothers? I’ve heard people say that my schedule is all well and good for the sort of work that I do, but it wouldn’t fly at a start up (shhh… don’t tell, but I’ve worked at start ups, too, and kept essentially the same hours), or in XYZ industry.

Well, to be blunt, I think that is bullshit. If people have work limits, then they will have interests outside of work. Why should it matter so much if those interests are children? I do acknowledge that some companies and industries have cultures that do not accept that people have work limits- but I think that is short-sighted and frankly counter-productive. And there is nothing inevitable about those cultures. They are not dictated by some sort of natural law, like gravity. People made those cultures. We could change them if we wanted to, and I suspect that if we did, we’d actually get more done. So why don’t we want to?

The Girl with a Dragon Tattoo – rozdiel medzi švédskymi a americkými plagátmi

magická hlbočina trochu inak

Are Women People?

Feminism

“Mother, what is a Feminist?”
“A Feminist, my daughter,
Is any woman now who cares
To think about her own affairs
As men don’t think she oughter.”

sexizmus v literatúre

It took me years to realise that I had been educated to privilege men’s writing over women’s. Like a lot of girls educated in the ’70s and ’80s, I grew up reading a canon of ‘great literature’ written by men (and, primarily, for men) … At school we read almost exclusively male writers … our one woman author was Jane Austen.”

The trend continued at university, though more women authors were studied.

“Without realising it, I was being educated into the view that ‘good’ writing focused on something other than [what were then primarily] women’s interests and concerns — relationships, domesticity, ‘feelings’, the woman’s point of view (except as rendered by ‘masters’ like Henry James and D.H. Lawrence).  Subject matter concerning women was regarded as trivial, ephemeral, sloppy and sentimental,” Luehde writes…

Where would J.K.Rowling have got to, I wonder, if she’d written as Joan Rowling about the wizard heroine called Hermione?

k debate o tom, či bude zdravotné poistenie plne pokrývať cenu antikoncepcie – napriek tomu, že postoj žien je jasný, muži o tom rozhodujú, hlavne muži o tom hovoria v správach, muži, ktorí sľúbili dodržiavať celibát, lobujú za výnimky a telesná autonómia žien sa stáva politickým nástrojom… choré

Novinky z Virgínie – povinný ultrazvuk pred ukončením tehotenstva a keďže väčšina plánovaných ukončení tehotenstva sa udeje v prvých týždňoch, nejedná sa o ten klasický ultrazvuk, ktorý si väčšina ľudí predstaví – keď sa sondou behá po nagelovanom bruchu – ale o vaginálny ultrazvuk. Aj keď s tým, žena nesúhlasí. Aj keď vloženie hocičoho do ženinej vagíny proti jej vôli, či už je to penis, ruka alebo lekársky inštrument, je znásilnenie.

This week, the Virginia state Legislature passed a bill that would require women to have an ultrasound before they may have an abortion. Because the great majority of abortions occur during the first 12 weeks, that means most women will be forced to have a transvaginal procedure, in which a probe is inserted into the vagina, and then moved around until an ultrasound image is produced. Since a proposed amendment to the bill—a provision that would have had the patient consent to this bodily intrusion or allowed the physician to opt not to do the vaginal ultrasound—failed on 64-34 votethe law provides that women seeking an abortion in Virginia will be forcibly penetrated for no medical reason. I am not the first person to note that under any other set of facts, that would constitute rape under state law.

…During the floor debate on Tuesday, Del. C. Todd Gilbert announced that “in the vast majority of these cases, these [abortions] are matters of lifestyle convenience.” (He has since apologized.) Virginia Democrat Rep. David Englin, who opposes the bill, has said Gilbert’s statement “is in line with previous Republican comments on the issue,” recalling one conversation with a GOP lawmaker who told him that women had already made the decision to be “vaginally penetrated when they got pregnant.” (I confirmed with Englin that this quote was accurate.)

That’s the same logic that animates the bill’s sponsor in the House of Delegates, Del. Kathy J. Byron, who insisted this week that, “if we want to talk about invasiveness, there’s nothing more invasive than the procedure that she is about to have.” Decoded, that means that if you are willing to submit to sex and/or an abortion, the state should be allowed to penetrate your body as well.)

Novinky z Oklahomy – aby senátorka poukázala na absurditu navrhovaného zákona, ktorý hovorí, že nenarodené dieťa v každom štádiu vývoja – vrátane práve oplodneného vajíčka v ženskom tele – je už občanom so všetkými právami (Personhood Bill, o ktorom som už trochu písala tu, aj keď vtedy sa jednalo o štát Mississippi), navrhla dodatok, podľa ktorého budú z tohto pohľadu posudzované aj mužské spermie:

provided, however, any action in which a man ejaculates or otherwise deposits semen anywhere but in a woman’s vagina shall be interpreted and construed as an action against an unborn child.

nuž a na záver:

Život pred internetom

Víkendové surfovanie

toto je dôvod, prečo vás nezamestnám – anglická verzia, slovenská verzia (vďaka za tip Mirečkovi)

aké je to, vyrastať ako žena v Amerike (toto čítajúc, mi behajú zimomriavky po chrbte hneď z dvoch dôvodov – jednak, keď si spomeniem na zopár podobných vlastných zážitkov a potom, preto, že mám dcéru, ktorá sa im pravdepodobne tiež nevyhne; a syna…)

telová farba (zdroj):

Telová farba

collateral murder (wikileaks):

čo môžete očakávať, ak idete do nemocnice a chcete prirodzený pôrod (v USA)

paternalistický feminizmus Huga Schwyzera

mali by byť hračky neutrálne?

Lego

1981; zdroj

Diskriminácia žien v zamestnaní

Tento graf inšpiroval tieto komentáre. Moja ďalšia odpoveď bola príliš dlhá, a preto je tu:

Existuje ešte stále diskriminácia žien v zamestnaní?

správe, z ktorej pochádza spomínaný graf, píšu:

V priemere, ženy, ktoré robia celoročne a na plný úväzok, zarábajú o 25 percent menej ako muži, aj keď majú rovnakú úroveň vzdelania.

Kľúčové tu je “v priemere”. Otázka ostáva, či rovnako kvalifikovaná žena a muž majú rovnakú šancu dostať to isté miesto a následne rovnaký plat. To sa zisťuje ťažko, keďže takáto diskriminácia je ilegálna. Na čo sa však môžeme pozrieť je to, ako sa darí čerstvým absolventom – tí by teoreticky mali mať rovnaké šance. Ale zdá sa, že nemajú:

čerství lekári –  “Autori tvrdia, že rozdiely v plate sú aj keď sú dáta kontrolované vzhľadom na pracovný čas, špecializáciu, pôsobisko a ďalšie faktory. Potenciálne dôvody, ktoré nemožno vylúčiť zahŕňajú diskrimináciu podľa pohlavia a fakt, že ženy si nevedia vyjednať plat tak dobre ako muži.” Či už je to “obyčajná” diskriminácia alebo ostych zapýtať si vyšší plat, z obidvoch týchto problémov viním patriarchát (aj keď riešenia sú odlišné).

absolventi 1 a 10 rokov po ukončení školy – “… sa pozerá na rozdiel v platoch absolventov. Jeden rok po ukončení college, ženy pracujúce na plný úväzok zarábajú iba 80 percent toho, čo ich mužskí kolegovia. Desať rokov po skončení, ženy zaostávajú ešte viac zarábajúc iba 69 percent toho čo muži. Aj keď kontrolujeme dáta vzhľadom na pracovnú dobu, zamestnanie, rodičovstvo a iné faktory zvyčajne asociované s platom, vysokoškolsky vzdelané ženy stále zarábajú menej… V tejto analýze, rozdiel, ktorý ostáva nevysvetlený aj keď zvážime všetky tieto faktory, je 5 percent rok po skončení školy a 12 percent 10 rokov po skončení školy. Tieto nevysvetlené rozdiely potvrdzujú diskrimináciu, ktorá je stále problémom pracujúcich žien.”

paygap

zdroj: http://www.aauw.org/learn/research/upload/behindPayGap.pdf

a ešte iný uhol pohľadu: Lilli Ledbetter Fair Pay Act – prvý bill, ktorý podpísal prezident Obama po nástupe do funkcie. To, že vôbec sa takýmito zákonmi ešte v dnešnej dobe musíme zaoberať, podľa mňa o niečom svedčí. Paycheck Fairness Act zatiaľ neprešiel.

Prečo nie je fér to, že ženy si typicky vyberajú nižšie platené povolania/miesta a “platia daň” za materstvo (Katkine selection a maternity)?

Zamestnania, v ktorých prevažujú ženy (učiteľky, zdravotné sestry, sekretárky, pokladníčky) majú nižšie platy ako tie, kde prevažujú muži. Netvrdím, že by bolo fér, aby pokladníčka zarábala toľko ako neurochirurg, ale zdá sa mi nefér, že historicky, keď ženy ešte len začínali pracovať mimo domu, tak sa dostali len do “pre ženy vhodných” povolaní a až postupne sa prepracovali do iných. V tých časoch nikomu nepripadalo divné, že žena zarobí menej, a tým pádom tieto povolania sa postupne stali nižšie platenými. A zvyšky toho pretrvávajú dodnes. (Kategória sama o sebe je, že si ako spoločnosť viac ceníme korporátne zarábanie peňazí ako napríklad výchovu novej generácie a kým sa to nezmení, tak učitelia sa zrejme nejakého veľkého zvyšovania platov – ktoré by určite prilákalo aj kopu uchádzačov z mužských radov – asi nedočkajú.)

Okrem toho to, že ženy si možno vyberú pozíciu, kde možno nezarobia až toľko, ale majú benefity ohľadom napríklad materskej alebo flexibilného pracovného času, nemusí byť nutne “slobodná voľba”. Pokiaľ zarábajú menej ako partner (a štatisticky je to pravdepodobné) a prihliadnuc na fakt, aký drahý je (najmä v US) childcare (jasle, opatrovateľky), je to jednoducho zdravý rozum. Ale nezdá sa mi spravodlivé, keď v existujúcom systéme je takýmto spôsobom limitované rozhodovanie jednej skupiny ľudí. To nazývam diskriminácia.

A ešte jedna myšlienka. Aj keby platové rozdiely boli len dôsledok osobných rozhodnutí, tak pokiaľ veľa žien spraví rovnaké rozhodnutia, je predpoklad, že v danom povolaní mzdy pôjdu smerom dolu. To sa mi tiež nezdá v poriadku.

Čo by sa s tým dalo robiť?

Nuž, v prvom rade si priznať, že takýto problém existuje.

A potom to bude chcieť komplexné riešenie. Nepomôžu zákony, ktoré naozaj teoreticky odstránia diskrimináciu na pracovisku, pokiaľ nebude dostupná platená rodičovská dovolenka, kvalitný a cenovo prístupný childcare a to nielen v prvých rokoch, ale aj vo forme poškolských aktivít pre staršie deti (tie družiny, do ktorých sme my chodili, mali niečo do seba). Ponúknutie toho všetko spolu by malo ďaleko väčší dopad ako len súčet jednotlivých výsledkov.

A nepomôže dívať sa len na ženy. Pokiaľ bude zodpovednosť za starostlivosť či už o deti alebo o starých ľudí hlavne zodpovednosťou žien, tak rozdiely v mzde ostanú. Ale v súčasnej situácii aj keby sa muž chcel viac zapojiť, tak sa to rodine “neoplatí”, lebo je predpoklad, že partnerka nezarobí toľko ako on.

Chcelo by to, aby sme si viac vážili rodiny.

Aj deti sú ľudia

Začnem niekoľkými príkladmi.

Malajské aerolinky sa rozhodli zakázať cestovanie detí do dvoch rokov prvou triedou. Lebo že príliš plačú a vadí to ostatným cestujúcim. (A len na okraj, nezakázali ich v business triede, kde by to podľa mňa dávalo aspoň trochu zmysel.) Je pravda, že deti často plačú pri vzlietaní a pristávaní, lebo im vadí zmena tlaku (tento problém je čiastočne riešiteľný, ak dostanú do úst prsník alebo cumeľ, lebo prehĺtanie mlieka alebo slín pomáha tlak vyrovnávať), ale nie sú to jediní pasažieri, ktorí vyrušujú ostatných. A áno, niekedy aj počas letu a nie vždy na to majú objektívnu príčinu. Ale sú to takí istí ľudia, ktorí sa premiestňujú z miesta na miesto, ako ostatní, akurát ešte nevedia poriadne ovládať svoje emócie. Znamená to, že majú sedieť doma, kým sa to naučia? (Jááj, nie, majú cestovať economy triedou…) A okrem toho, aj keď je moja vzorka veľmi malá, zdá sa mi, že cestovanie s malým bábom je dokonca jednoduchšie a menej “otravné” pre ostatných (lebo väčšinou leží, cucá a spí) ako s 2-3 ročným dieťaťom (ktoré neobsedí na mieste a najradšej by behalo dookola a všetko obchytkávalo).

Alebo reštaurácia v Pennsylvánii, ktorá zakázala deti pod 6 rokov. Z rovnakého dôvodu – lebo sa vraj nedá kontrolovať ich hlasitosť. Áno, je to súkromný podnik, majiteľ si stanovuje svoje pravidlá. Ale predstavte si, že namiesto “deti pod 6 rokov” tam dám inú kategóriu ľudí: černosi, modrookí, vozíčkári, motorkári, Budhisti… bola by to diskriminácia. Ale keď diskriminujeme deti, tak sa to tak akosi neberie.

Alebo 15ročná školáčka, ktorá nemôže na školský ples prísť s priateľkou a je jej povedané, že sa môže zúčastniť iba ak príde s chlapcom. Zaujímavé, že heterosexuálnu orientáciu mladistvých nikto nespochybňuje, ale zaľúbiť do dievčaťa sa môže, až keď bude mať 18?

Detské ihriská. Ak tam náhodou sú záchody (a nie všade sú… kapitola sama o sebe a materiál na článok s názvom “Ako mám svoje doma už odplienkované dieťa naučiť byť bez plienok aj vonku, keď najbližší záchod je v nedohľadne?”), tak sú pre dospelých. A to aj napriek tomu, že aspoň polovica návštevníkov sú deti (pre ktoré sú primárne určené!). Všetci súhlasíme, že verejné prienstranstvá majú byť prístupné a použiteľné aj pre telesne postihnutých. Ale to, že ich majú problém používať deti (a tým pádom aj tí, ktorí sa o ne starajú), akosi nepočuť.

Keby Mišo udrel mňa, je to domáce násilie. Keby udrel Kiku alebo Kuba, je to výchovná metóda?

Dieťa nie je čakateľ na dospelosť. Je to tiež človek. Akurát ho/ju tak nie vždy berieme. Často je to vyjadrené vo forme, že deti sú na verejnosti vítané, pokým na seba nepritiahnu pozornosť dospelých. Odtiaľ je potom už len krôčik k obviňovaniu matiek s tým, že ich majú buď spacifikovať, alebo ak to nevedia, tak ostať s nimi doma.

Ako ich teda máme brať? Ako ľudí. S právom na telesnú autonómiu. S potrebami, ktoré nie sú menej dôležité ako tie naše. S túžbami, ktoré sú aspoň tak hodnotné ako tie naše. Ak to zvládneme, tak veľa vecí sa vyjasní. Nebudeme ich biť, lebo ľudí predsa nebijeme. Nebudme ich vyhadzovať z lietadiel, lebo ľudia predsa môžu cestovať lietadlami. Nebudeme hovoriť matkám kojacim na verejnosti, aby sa zakrývali, lebo ani my si pri jedení nedávame hlavu a tanier pod uterák. Nebudeme očakávať, aby sa správali ako dospelí, pretože majú právo správať sa ako deti.

Prečo mi tak záleží na právach detí? Z veľkej časti preto, že starostlivosť o ne je momentálne moje celodenné zamestnanie a veľmi zriedka niekam idem bez toho, aby som mala aspoň jedno malé so sebou. Preto to, ako sú prijímané a vnímané na verejnosti, sa priamo dotýka toho, ako prijímaná, vnímaná a vítaná som tam ja. Z veľkej časti preto, že aj ja som bola dieťa. Všetci sme boli… Ale hlavne preto, že deti potrebujú, aby sa ich niekto zastal. Príliš nadnesené? Možno. Ale už som dospelá, takže už ma môže byť aj vidieť, aj počuť.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...