Reklama. Vtipné. Nie?

Začalo sa to rádoby-vtipnou poznámkou na facebooku smerovanou na výrobcu menštruačných produktov Bodyform:

Ahoj, ako chlap sa musím opýtať, prečo ste nám celé tie roky klamali. Keď som bol malý a videl som vaše reklamy, so záujmom som sledoval, ako v to úžasné obdobie v mesiaci, si ženy môžu užívať toľko rôznych vecí. A trochu som žiarlil. Veď bicyklovanie, húsenkové dráhy, tancovanie, skákanie s padákom, prečo si aj ja nemôžem vychutnať tento čas zábavy, ‘modrej vody’ a krídelok!! Dokelu s penisom!! A potom som sa zoznámil s priateľkou a bol som šťastný a nevedel som sa dočkať tohto radostného a dobrodružného času v mesiaci, ale… vy ste klamali!! Žiadna radosť, žiadne extrémne športy, žiadna modrá voda na krídelkách a žiadny skvelý soundtrack, ooó, nie, nie, nie. Namiesto toho som musel bojovať s chlapským nutkaním vieskať wooaaahhhhh bodddyyyyyyfooorrrmmm bodyformed for youuuuuuu, keď sa moja priateľka zmenila z milujúcej, nežnej dámy s pokožkou normálnej farby, na malé dievča z filmu Exorcista s extra jedom a hlavou, ktorá sa vie točiť o 360 stupňov. Ďakujem za zavádzanie, bodyform

Veľa ľuďom sa to páčilo, prišli “lajky”, hláška sa rýchlo rozšírila a do týždňa prišla aj odpoveď spoločnosti Bodyform:

V nej Caroline Williams, CEO Bodyform-u, Richardovi odpovedá, že má pravdu, že klamali, ale že to bolo v tom najlepšom záujme, lebo keď chceli ukázať, ako to skutočne je, a testovali také reklamy, (mužskí) testeri to nezniesli. A on je teraz zodpovedný za to, že tieto kruté vedomosti vyplávali na povrch.

Moje dojmy:

Prvá reakcia wow! Zdá sa mi úžasné (v dobrom zmysle), že žijeme v spoločnosti, kde zákazníci, široká verejnosť a výrobcovia spolu “komunikujú” v reálnom čase. Že si výrobca dá tú námahu a reaguje, že to robí rýchlo, adresene a s humorom. Že v tom videu sú detaily ako modrá tekutina na pitie, podpichnutie konkurencie a reklamná zvučka ako zvonenie na telefóne.

Ale niečo mi na tom vadilo.

Ono je to s reklamami tak. Výrobca Ťa najprv presvedčí, že máš problém, a potom Ti povie, že má presne taký produkt, ktorý Tvoj problém vyrieši. Čo sa týka menštruačných produktov (tu tým myslím vložky a tampóny… na poháriky a pod. som ešte živú reklamu nevidela), základnou myšlienkou týchto reklám bolo, že menštruácia je niečo špinavé, trochu hnusné, v slušnej spoločnosti sa TO, ani súvisiace telesné partie nemôžu nazývať pravými menami, ale netreba sa obávať, lebo výrobky tej správnej firmy vám z toho spravia niečo príjemné, čisté, čo vám dá dôvod na radosť.

Bodyform tu dostal krásnu nahrávku na smeč.

Lebo čo urobili? Presne to povedali! Že menštruácia je v skutočnosti taká hrozná, že keď sa o nej dozvedia dospelí chlapi, tak plačú.

Čo ma privádza k ďalšej veci. Kde sú ženy? Je to jedna z najintímnejších záležitostí týkajúcich sa žien, ale ženy tam nie sú. Caroline Williams? Tá je falošná. Bodyform nemá takú CEO. Okrem nej sú v reklame chlapi. O ženách sa tam iba hovorí. A Richardova priateľka, tá tiež nemá meno, vieme o nej len to, že počas menštruácie je ako posadnuté krvavé dieťa. A je to v konečnom dôsledku ona, nie Bodyform, z koho si Richard robí “srandu”.

Dobre, menštruácia nie je práve zábava. A áno, sú prípady, kedy je to naozaj krvák. (Viem o čom hovorím, moje menštruácie sú natoľko silné, že kvôli nim mám anémiu. A prsty červené každé dve hodiny, keďže používam pohárik.) Ale to nie je dôvod robiť z nej niečo hnusné a špinavé*. Mohli povedať, že pre niekoho je možno menštruácia bolestivá, pre niekoho nepríjemná, pre niekoho pozitívna (ak napríklad nechce otehotnieť), pre niekoho upokojujúca (že všetko funguje ako má), proste normálna súčasť normálneho života. Ale nie, oni radšej išli po vyšlapaných cestičkách, ženy sú počas menštruácie hrozné, chlapi sú nevinné obete. Hmm.

Na koniec ešte jedna odpoveď:

https://www.youtube.com/watch?v=JbKEG6fbtYg

* Ani sa nejdem púšťať do témy, prečo sú v obchodoch vložky a tampóny umiestnené medzi plienkami a inkontinenčnými pomôckami. A prečo nikde nie je napísané menštruačné produkty, ale niečo v duchu “ženská hygiena”. To by bolo na dlho. Možno inokedy…

Divacup

Pred pár mesiacmi som písala, že som si kúpila Divacup – menštruačný pohárik. Ukázalo sa, že to bol dobrý nápad a tak sa chcem podeliť o svoje skúsenosti. Možno to niekoho namotivuje. (A dodávam, že nie som v kontakte s výrobcom, ani som za napísanie toho článku nedostala žiadnu odmenu, bude to čiste hodnotenie a rady spokojnej užívateľky.)A ešte varovanie: ak nejaký článok obsahuje TMI – viac infomácií než možno chcete vedieť – tak je to tento. Odtiaľto už idete na vlastné riziko.

Je smutné, že som o takých pohárikoch (a iných alternatívach – áno, sú aj iné alternatívy, ale toto bude dosť dlhý článok aj bez nich) nevedela už pred (cca) 15-timi rokmi. Bola som v tom, že vložky a tampóny sú to, čo sa používa, a aj keď som sa neraz zamýšľala nad tým, čo ženy robili pred tým, ako prišli tampóny a nepriepustné vložky, nijako vážne som po tom nepátrala. Ale potom prišla Kika a moja nechuť používať jednorazové plienky a to ma donútilo prehodnotiť aj jednorazové menštruačné produkty a priviedlo k poháriku.

Na začiatku sa mi tá myšlienka zdala trochu divná, ale povedala som si, že za vyskúšanie nič nedám (teda dám toľko, čo pohárik stojí, ale v prípade pozitívneho výsledku “pokusu” sa investícia pomerne rýchlo vráti a v prípade negatívneho aspoň viem, že som sa pokúsila). Po prečítaní skúseností niekoľkých žien som vedela (a aj sa to potvrdilo), že skúšanie bude trvať niekoľko mesiacov. Napriek inštruktáži, to chvíľu trvá, kým človek príde na to, ako správne pohárik založiť, aby netiekol, a zvykne si na manipuláciu s ním. Ale istým spôsobom (nielen tým environmentálnym) je to “najčistejšia” pomôcka z trojice vložka, tampón, pohárik.

Treba ešte dodať, že odkedy mám Kiku, tak moje krvácanie je silnejšie, ako som bola zvyknutá (po prvom raze, ktorý ma trochu vystrašil, sa to mierne upravilo, ale stále aj keď výrobca hovorí, že ženám v priemere stačí pohárik vyliať raz za dvanásť hodín, ja si počas najsilnejšieho krvácania musím dať pozor a vylievať každé 2-3). Takže zo začiatku stále, a teraz ešte počas “silných” dní, nosím aj vložku ako poistku. Ale zvyšné dni je to veľmi fajn. S pohárikom sa dá v pohode spať, s rozumným zvážením okolností plávať a aj napriek tomu, že sa ešte stále považujem za “nováčika”, zatiaľ sa mi ho nepodarilo nechtiac pustiť do WC alebo sa obliať.

A tu je zopár praktických rád. V prvom rade, pohárikov je veľa druhov, treba si správne vybrať:

Tu sú stručné inštrukcie, ako pohárik zakladať a vyberať:

Čo by som bola rada vedela dopredu, aby som na to nemusela prísť sama metódou pokus-omyl:

– nezakladajú sa tak ako tampóny. Na rozdiel od tampónov sa naozaj nezasúvajú smerom hore, ale skôr horizontálne smerom dozadu (ako to vidno v tom druhom videu). Rozdiel je aj v tom ako hlboko. Zistila som, že čím ďalej je pohárik zasunutý, tým väčšie riziko, že bude pretekať. Najviac sa mi osvedčilo mať ho tak nízko, ako sa len dá.

– bála som sa odstrihnúť stopku (čo ak ho nebudem vedieť potom vytianuť von?). Ukázalo sa, že je omnoho lepšie ho vyťahovať držiac za samotný pohárik ako za stopku a keď som ju odstrihla, tak mi to dovolilo nosiť ho ešte “nižšie” (= menej pretekania).

– párkrát som ostala prekvapená žltkastou tekutinou, ktorá bola v poháriku nad krvou. Prvá moja myšlienka bola, že som ho asi nemala správne založený a nejako sa mi tam dostal moč (pre mňa je jednoduchšie pohárik vybrať, ak sa predtým vymočím), ale tú som takmer ihneď zavrhla z dvoch dôvodov. Jednak to anatomicky naozaj nie je možné – viem, kde mám vagínu/pohárik a ústie močovodu je kúsok inde a za druhé, nemalo to charakteristický pach moču. Neskôr som zistila, že to je to vyseparovaná zložka krvi a dôvod prečo sa objavovala iba občas bol ten, že keď som pohárik vylievala často, tak sa krv nestihla usadiť. Keď som ho však mala dlhšie, tak mala na to dostatok času.

Negatíva?

– Najlepšie sa s ním manipuluje na WC, ktoré má v dosahu záchodovej misy aj umývadlo (u nás doma alebo niektoré toalety v škole). Párkrát som už však bola v situácii, že som nemohla pohárik pred opätovným založením umyť (kabínkové WC, kde sú spoločné umývadlá) a tak som ho len utrela toaletným papierom a umyla pri najbližšom vyberaní. Nemám s tým problém, ale viem si predstaviť, že toto môže niektoré užívateľky dosť odradiť.

– “Humus faktor”. Osobne mi telesné tekutiny nepripadajú hnusné, ale stretla som sa s reakciou, že ako môžem takto narábať s vlastnou krvou… Odpoveď: jednak väčšinou do kontaktu s krvou ani neprídem, v prípade, že áno, tak koža je veľmi dobre umývateľná a na rozdiel od vložiek alebo tampónov, nie je prítomný ani ten charakteristický pach oxidujúcej krvi, keď ostanú založené dlhšie.

– “Rozťahovanie”. Toto je opäť individuálny pocit, ale pohárik je pružný a telu sa prispôsobí. Dostala som aj upozornenie, aby som nedvíhala ťažké veci, vtedy keď mám pohárik, lebo že to môže mať nepriaznivý dopad na svaly panvového dna (to je dôvod prečo ho odborníčka Christine Kent veľmi neodporúča). Myslím si však, že toto je na osobné zváženie a mňa to od používania pohárika neodradilo.

Takže toľko. Ak máte nejaké ďalšie otázky alebo budete skúšať, dajte vedieť.

Keď padá sneh a tečie krv a slzy

Od včera rána sneží bez prestávky. Vonku je 40 cm snehu, Kikine jasle zavreli už včera na obed, moju školu dnes ráno. Vyzerá to tak, akoby Perinbaba vedela, že dnes nie som schopná fungovať a poskytla všeobecne akceptovateľný dôvod, prečo ostať zašitá doma.

 Sneh Sneh Sneh

O pol druhej v noci prišla správa, že zomrela moja starká. Nebolo to úplné prekvapenie, lebo som vedela, že sa nemá dobre, ale pripravená som na to nebola. Najviac mi je ľúto, že to je ďalší človek, ktorého som “zmeškala”. Keď sme prišli na Slovensko cez Vianoce, chceli sme za ňou aj s Kikou ísť, tešila sa na prvé pravnúča, ale kým sme mali iné návštevy, dostala porážku a išla som za ňou už bez Kiky na JISku. A tak sa teraz snažím na ňu striedavo aj myslieť aj nemyslieť. Bolí to a pritom viem, že tam je niekto, koho to bolí ešte viac.

A nemám jej ani čo povedať na útechu, lebo sama viem, že nič z toho nepomôže. A že to bude bolieť dlho. A že neviem, či to niekedy prestane…

Keď táto správa prišla, tak som bola hore. Chcela som spať, ale nedalo sa. V stredu som totiž po 18-mesačných prázdninách (ak nerátam čas po pôrode) dostala znovu menštruáciu – ak sa to tak dá nazvať, lebo na to, čo som mávala predtým sa to veľmi nepodobá. Kŕče, miestami boli porovnateľné s pôrodnými kontrakciami… a veľa krvi. Viem, že sa hovorí, že skutočný objem stratenej krvi pri menštruácii je menší ako sa pocitovo alebo na pohľad zdá, ale toto je prvý raz, keď naozaj viem, koľko tej krvi je. Divacup

Už keď som hľadala alternatívy k umelým plienkam, našla som aj alternatívy k umelým vložkám a tampónom. Látkové vložky narazili na podobnú bariéru ako látkové plienky, ale čo ma oslovilo, bol menštruačný pohárik – Divacup. A tak som pred pár týždňami jeden kúpila, lebo mi bolo jasné, že ako Kika rastie, kolobeh hormónov na seba nedá dlho čakať. Návod na použitie a internet hovoria svorne, že priemerná žena ho za 12 hodín naplní zhruba do polovice. Ja som vylievala plný každé dve až tri hodiny. A keď už nestačil ani pohárik s vložkou, použila som Kikinu plienku.

Teraz už je trochu lepšie. Ale stále sneží a aj krv aj slzy stále tečú…

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...