I have to say that as I look at the plots above, I’m struck by their similarity to plots for physical processes like chemical reactions. It’s as if all those humans, with all the complexities of their lives, still behave in aggregate a bit like molecules—with certain “reaction rates” to enter into relationships, marry, etc.
Since I started sharing notes with my patients, they have made dozens of valuable corrections and changes, such as adding medication allergies and telling me when a previous medical problem has been resolved. We come up with treatment plans together. And when patients leave, they receive a copy of my detailed instructions. The medical record becomes a collaborative tool for patients, not just a record of what we doctors do to patients.
She concluded that most of what we think of as “boy” behavior isn’t natural or authentic to boys, but is something they learn to perform. Boys aren’t stoic or aggressive or hierarchical; they aren’t bad at forming relationships or unable to express themselves. They pick up all these traditional traits of masculinity by adapting to a culture that expects and demands that they do so.
The Facebook experiment was conducted for one week in 2012. It manipulated the content users saw in their news feeds to see if emotions could be spread. Some users saw positive updates from friends, others saw negative updates.
Our hypothesis is that the country’s small population, combined with cultural stereotypes, constitutes an ideal environment for the propagation of ambitious yet mediocre members of the scientific community, whose opportunistic behavior prohibits the advance of science on a national level. In Slovakia, it seems to take almost no time to corrupt a system that works perfectly fine elsewhere.
Od verejnoprávnej televízie ako divák očakávam, že ma bude informovať nezaujato a čo možno najviac pravdivo. Moderátor nebude zavázdať a pretláčať svoje ničím nepodložené pocity (keď si už nedal tú námahu naštudovať si problematiku). Pri sledovaní Vašej relácie by som ako neinformovaný laik nadobudla pocit, že podstatou moderného pôrodníctva je cisársky rez, epidurálna analgézia, otecko pri pôrode a nástrihy. Naopak, nič by som sa nedozvedela o potrebe pocitu bezpečia pri pôrode pre jeho zdarný priebeh, o prirodzených možnostiach tlmenia bolesti alebo o tom, že nástrih je vždy poranenie druhého stupňa (z trojstupňovej stupnice, niektoré zdroje uvádzajú až 4 stupne) a že podľa najnovších vedeckých poznatkov a štúdií je hlavným rizikovým faktorom vzniku poranenia tretieho stupňa (t.j. keď sa žene hrádza natrhne až po konečník, čo sa pri obyčajnom natrhnutí bez nástrihu stáva veľmi zriedka) a vzniku inkontinencie vo vyššom veku. Rovnako by som nadobudla pocit, že o tom, či porodím s nástrihom alebo bez, rozhoduje pôrodník a nie ja, ako svojprávny človek, ktorý má právo rozhodovať o svojom tele. No a určite by som chcela rodiť s epidurálnou analgéziou, keď je to také úžasné a bez akýchkoľvek rizík. Našťastie v takýchto dôležitých veciach si nevytváram názor na základe podobných relácií ako ste odvysielali v pondelok večer.
Rada vlády súčasne odporučila ministerstvu zdravotníctva (MZ SR), aby komplexne a v súlade s medzinárodnými ľudskoprávnymi štandardmi regulovalo právo žien na domáci pôrod, a to za aktívnej účasti všetkých zainteresovaných strán, vrátane odborníkov a odborníčok z praxe a občianskej verejnosti…
Európsky súd pre ľudské práva v prípade Ternovszky proti Maďarsku potvrdil, že ženy majú právo zvoliť si pôrod doma ako rovnocennú možnosť k pôrodnici a štát má povinnosť im túto voľbu prakticky zabezpečiť. “Domáce pôrody na Slovensku však nie sú nijako regulované a hoci štát priznáva ženám právo zvoliť si domáci pôrod, odmieta túto voľbu aj reálne podporiť. Ženy nemôžu rodiť s odbornou pomocou, vyriešená nie je ani starostlivosť po pôrode či zápis do matriky. ,“ hovorí Zuzana Krišková z občianskeho združenia Ženské kruhy. “Švédsko, Nórsko, Dánsko, Rakúsko, Nemecko, Holandsko – v krajinách s vyspelým zdravotníctvom už stanovili náročné a presné štandardy pre pôrody mimo zdravotníckeho zariadenia. Domáce pôrody tak pre mnohé ženy žijúce v zahraničí predstavujú reálnu a legitímnu voľbu. Keď to ide v iných krajinách, niet dôvodu, prečo by sme to nemali zvládnuť aj na Slovensku,“ dodáva Krišková.
od Didiho toto video o zaujímavej škole
Môj komentár bol, že sa mi to páči, akurát
a) neviem, nakoľko je to spraviteľné vo veľkej mierke (že by sa takto malo vzdelávať veľa detí)
b) decká získajú veľa takých hands-on zručností, ale je podľa mna otázne, nakoľko sa venujú aj abstraktnému mysleniu (že napr, či by človek takto vzdelávaný do 18 rokov mohol ísť študovať na matfyz)
c) money money money – toto nebude lacný špás
Didiho odpoveď:
Inšpiráciou pre tieto školy je Semlerova skola a je pravda, že bez jeho peňazí by ani nemala šancu vzniknúť. Neviem, ako by to vyzeralo vo veľkej mierke, ale myslím, že sa tam dostaneme. Tá skupina ľudí, ktorým sa zdá, že po 100 rokoch to treba vylepšiť narastá a od istého momentu sa to môže začať šíriť veľmi rýchlo…
Ja si to b) predstavujem tak, že v tej škole individuálnym prístupom buď ty, alebo učitelia zistia, že ti to ide/ťa to baví (napr. talent na “matematiku”) a umožnia ti to rozvíjať ďalej – dajme tomu viac ako niekomu, kto chce sadiť rastliny a sledovať prírodu…
Ono, 18-ročných ľudí, ktorí môžu ísť študovať na matfyz vďaka! škole veľa nepoznám… aspoň nie v tomto čase, kedy tá kvalita nás, študentov, ide podľa mňa prudko dolu. To, že môže niekto ísť na matfyz, je vďaka ďalším aktivitám, ktoré takisto, alebo skôr, alebo kvalitnejšie, môže získať aj vďaka! takej škole.
I am wondering why pictures of women stay up if it is visually stimulating to men, but a cartoon drawing that will help women empower themselves and gain knowledge is considered pornographic, and gets removed?… It’s another example of sexualized women being acceptable, but women’s anatomical/biological bodies being shamed and censored. At the very least, follow your own rules.
When the researchers split the data along gender lines, they found something interesting. The factor that best predicted which parents were best at identifying their child’s cries was the amount of time the parent spent with their babies, regardless of if they were the mother or father.
The way I see it, there’s this whole revolution of data and technology and modeling going on right now, but only people with enough dough to pay for the quants are actually actively benefiting from the revolution. So people in finance, obviously, but also internet advertising companies. The problem with this, besides the lopsidedness of it all, is that the actual models being used are for the most part predatory rather than helpful to the average person.
Zvláštne sa mi zdá, že okrem tých ku koncu, sú predchádzajúce istým spôsobom “rovnaké”. Čiastočne je to asi výberom portrétov, aby vyšlo pekne prelínajúce sa video. Ale koľko z toho spadá do škatuľky “toto je tá krása, ktorá stojí za maľovanie”? Málo rôznorodosti – len toľko som chcela povedať.