Autor Iva, January 8, 2012 toto je dôvod, prečo vás nezamestnám – anglická verzia, slovenská verzia (vďaka za tip Mirečkovi)
aké je to, vyrastať ako žena v Amerike (toto čítajúc, mi behajú zimomriavky po chrbte hneď z dvoch dôvodov – jednak, keď si spomeniem na zopár podobných vlastných zážitkov a potom, preto, že mám dcéru, ktorá sa im pravdepodobne tiež nevyhne; a syna…)
telová farba (zdroj):

collateral murder (wikileaks):
čo môžete očakávať, ak idete do nemocnice a chcete prirodzený pôrod (v USA)
paternalistický feminizmus Huga Schwyzera
mali by byť hračky neutrálne?

1981; zdroj
Autor Iva, January 1, 2012 Do nového roku prajem veľa dobrého a začneme hneď pár linkami:
usb - vtipné (ale prečo to zase musia byť chlapec/dievča v takejto kombinácii?)
čo sa stane, keď 15-ročné dievča vyvesí na internet svoju fotku s knihou? a tu je ešte výborný dodatok: aj ty si hrozný
muži, ktorí vysvetľujú (dnešné povinné čítanie)
ešte trochu spätne o Vianociach
Hmm, senátor Rand Paul hovorí, že vláda by nemala nariaďovať používanie nízko-energeticky-náročných produktov, keďže ženy si môžu vybrať, či budú alebo nebudú pokračovať vo svojom tehotenstve. Divné? Ešte divnejšie, keď sa na to pozrieme naopak – nemá problém s tým, aby vláda povedala ženám, či môžu alebo nemôžu ukončiť tehotenstvo, ale má problém, keď jemu táto vláda zasahuje do slobody kúpiť si záchod, ktorý potrebuje príliš veľa vody, alebo žiarovku, ktorá potrebuje príliš veľa elektriny…
opäť na tú istú tému – názory potrenciálnych republikánskych prezidentských kandidátov na ukončenie tehotenstva – extrémnejšie ako doteraz
o Dievčati s tetovaním draka a Poslednom tangu v Paríži
problémy so služobníctvom
požiadanie o ruku trochu inak:
Autor Iva, December 11, 2011 Dnes len stručne, lebo padám únavou. Komentáre dodajte vy.
toto sa mi veľmi páčilo - aj výtvory, aj záhada, aj to, že sa rozhodli neodhaliť tajomstvo
používať stan nie je to isté ako kempovať
V diskusii sa študentka opýtala potenciálneho Republikánskeho kandidáta na prezidenta na jeho názor na ženské práva. Pozrite si odpoveď. (Okrem toho, “male”?? Prečo nemôže používať slovo man? “Male” mi akosi podvedome naznačuje, že nech sa už jedná o čokoľvek, je to prírodou dané a nedá sa s tým veľa urobiť…)
the importance of one-on-one time
5 najlepších hračiek všetkých čias
neurowear:
čo máte v hlave?
ženy niečo vedia
6. decembra bolo výročie
Autor Iva, December 7, 2011 Je to zaujímavé:
muž + zamestnanie + rodina = úplne normálne
žena + zamestnanie + rodina = chce mať všetko (a je pravdepodobne sebecká)
The Economist koncom novembra vydal špeciálnu správu o ženách a práci. Tu je zopár úryvkov, ktoré ma zaujali:
——————————–
Z úvodného článku:
Zamestnávatelia mali väčší výber zamestnancov, ktorí napriek zákonom o rovnosti platov, boli často lacnejší a flexibilnejší ako muži.
a
Ak si to želajú (a nájdu manžela, ktorý ich bude podporovať), stále sa môžu plne oddať starostlivosti o deti a domácim povinnostiam – na rozdiel od mužov, ktorí takúto možnosť majú len zriedka. Ale v dnešnej dobe väčšina z nich – od finančných až po sebarealizačné dôvody – chce pracovať mimo domu.
Tento odstavec je vlastne jeden z mála, s ktorým mám problém. Po prvé, tá ženina možnosť výberu. Nie je to slobodné rozhodnutie, pokiaľ tam nie je aspoň zopár zmysluplných alternatív. (A to ani nespomínajúc čistú náhodu, že toto “rozhodnutie” krásne zodpovedá tomu, čo sa od žien viac či menej očakáva). Vyjednávacia pozícia ženy (obzvlášť, ak sú tam aj deti) je už dopredu oslabená – napríklad tým, že štatisticky zarába menej, alebo tým, čo je spoločensky prijateľnejšie.
Po druhé, možno sa mýlim, ale povedala by som, že nie je veľa ľudí, ktorí by si “želali plne sa oddať domácim povinnostiam”. Áno, aj ja celkom rada varím, ale keby sa našiel dobrovoľník, ktorý by sa za mňa postaral o domácnosť, vôbec by som sa nebránila. Domáce povinnosti sú nutný servis, ktorý treba robiť, ale zatiaľ nepoznám nikoho komu by (možno okrem pocitu dobre vykonanej práce) prinášali natoľko extra potešenia, že by sa im venoval radšej ako nejakej inej činnosti.
A za tretie – chcieť pracovať mimo domu z finančných dôvodov? Nehovorí sa tomu musieť pracovať mimo domu z finančných dôvodov?
——————————–
V článku Čo prinesie ďalšie polstoročie dospeli k podobnému záveru ako ja tu.
Dôvody sú komplexné, ale zopár ich je jasných. Po prvé, práca vo väčšine spoločností je štrukturovaná tak, ako to bolo zaužívané pred desiatkami rokov, keď ženatí muži zarábali peniaze a vydaté ženy boli doma. Napriek tomu, že veľká väčšina rodín dnes už tomuto modelu nezodpovedá, väčšina pracovísk sa tejto zmene neprispôsobila. Myslia si, že podporujú rovnosť, lebo sa stavajú k ženám presne rovnako ako k mužom, ale podmienky žien sú často iné. “Nemali by sme sa snažiť naprávať ženy ale systém,” hovorí Alison Maitland…
Okrem toho v ňom píšu:
… diskriminácia pokračuje menej očividným spôsobom. Business schools, ktoré sledujú kariéry svojich absolventov zisťujú, že muži sú povyšovaní na základe svojho potenciálu ale ženy sú povyšované na základe dosiahnutých výsledkov, takže postupujú pomalšie. Ženy sa tomuto prispôsobli, čo ich postup spomaľuje ešte viac, takže diskriminácia pokračuje bez toho, aby si ju jedna či druhá strana nutne uvedomila.
A ponúkajú aj riešenia:
Pomôcť môžu aj vlády: zabezpečením, aby daňové pravidlá neboli nevýhodné pre rodiny s dvoma zarábajúcimi; zabezpečením rozumnej (nie príliš dlhej) materskej a otcovskej dovolenky; a z dlhodobého hľadiska takými školskými hodinami, ktoré dovolia obidvom rodičom mať platené zamestnanie. Keďže vzdelávanie starších detí je aj v záujme verejnosti, je tu aj argument za prispievanie na starostlivosť o tie malé, alebo aspoň na ňu poskytnúť daňové úľavy.
Akurát si nie som istá, čo mysleli tou úpravou školských hodín, lebo ak to má znamenať, že dieťa strávi 10 alebo viac hodín v škole (aj keby to bola škola + “družina”), tak to mi neznie práve lákavo.
———————————
Z článku o ženskom pracovnom trhu:
Aj v bohatých krajinách ženy strávia aspoň dvakrát toľko neplatenou prácou ako muži: v priemere 33 hodín do týždňa, oproti 16 pre mužov.
V pravidelnom prieskume, ktorý vykonáva Európska nadácia pre zlepšenie životných a pracovných podmienok, iba 16-18% žien (podľa toho, či majú alebo nemajú malé deti) v Európe hovorí, že sú nespokojné so svojou work-life balance, oproti 20-27% pre mužov.
Toto sa mi zdá veľmi zaujímavé. Čakala by som viac. Zjavne kope ľudí sa rovnováha hľadá ľahšie ako mne.
A tu je opäť niečo, nad čím som už kedysi dumala. Len škoda, že to nechali ako otvorenú otázku:
Jedno z vysvetlení pretrvávajúcich rozdielov je, že muži a ženy, okrem tých najvzdelanejších, sú často na odlišných pracovných trhoch. Ženy sú koncentrované v školstve, zdravotníctve, na úradoch, v sociálnej práci a predaji; nie sú dostatočne zastúpené v manuálnej práci a výrobe, matematike, fyzike, vedách, inžinierstve a manažmente, obvlášť v tom vysokom. Okrem toho sú – oproti mužom – koncentrované iba v niekoľkých kategóriách zamestnaní. Polovica zamestnaných žien v bohatých krajinách pracuje iba v 12 zo 110 hlavných povolaní, ktoré eviduje Medzinárodný úrad práce (ILO). Zamestnania, v ktorých pracujú muži, sú omnoho rôznorodejšie… Je dokonca pravdepodobnejšie, že mladé ženy dnes budú pracovať v segregovaných povolaniach ako tie staršie. Toto je znepokojujúce, pretože existuje silné spojenie medzi koncentráciou žien v povolaní a výškou platu. Zamestnania dominované ženami, ako učiteľky alebo zdravotné sestry, sú menej platené. Ak bude viac lekárok, spôsobí to relatívne zníženie platu?
————————————–
Nuž a nakoniec o deťoch:
Štúdia ukázala, že vo väčšine krajín je vážny nedostatok kvalitných zariadení pre deti do troch rokov. Trh ich neposkytuje dosť, pretože pokiaľ sú naozaj kvalitné, tak sú pre väčšinu rodičov príliš drahé, preto ich štáty dotujú. Pre staršie deti predškolského veku je to lepšie, ale stále nie samozrejmé a hodiny sú obyčajne príliš krátke na to, aby mohli obidvaja rodičia robiť na plný úväzok.
To je podľa mňa kameň úrazu. Rodina potrebuje niekoho, kto sa postará o “support” – ostane doma, keď sú deti choré, robí šoféra, keď treba, … a je pravidelne dostupný mimo školských hodín. Toto je ťažké skombinovať s prácou na plný úväzok, obzvlášť, ak nie sú k dispozícii na výpomoc starí rodičia (alebo prastarí – môj prípad, keď som bola veľmi malá), susedia (svokra mala takúto výpomoc) alebo iní známi.
V niektorých krajinách, vrátane Švajčiarska, Írska a Británie, celkový súčet ceny starostlivosti o dieťa a chýbajúcich daňových úľav, má za následok, že sa matkám malých detí neoplatí pracovať pokiaľ nezarábajú veľmi dobre. Ak takéto štáty chcú dostať viac žien na pracovný trh, budú musieť zabezpečiť, aby bola kvalitná starostlivosť o deti široko prístupná a cenovo dostupnejšia…
Nedá mi… prečo je to vlastne celé nadizajnované tak, že svet “ignoruje” rodiny? Prečo nemôžu byť deti vítané na pracovisku a naopak práca vykonávaná aj v “detských priestoroch”? Nie, neviem, ako to spraviť v praxi, ale v ideálnom svete by som si chcela robiť svoju robotu s deťmi obďaleč, bez potreby sa niekomu ospravedlňovať alebo niečo vysvetľovať.
Dobre, naspäť do reality:
Štúdie prestávok v kariére ukazujú, že stačí len zopár rokov mimo práce a výsledkom je devastujúci efekt na zárobok a dôchodok, nielen kvôli strateným výplatám, ale kvôli strate seniority a povýšenia. Toto je dôvod, prečo sú ženy pripravené pracovať aj za malú čistú sumu, kým sú ich deti malé.
V budúcnosti ženy budú musieť ísť do dôchodku o kus neskôr ako dnes, pretože žijú stále dlhšie a súčasné veky odchodu do dôchodku sú neudržateľné. Ak nemajú deti, ich kariéry budú rovnako dlhé ako kariéry mužov. A aj ak ich majú, a väčšina má, čas, ktorý strávia ich výchovou, bude tvoriť iba malú časť ich produktívneho veku. Úloha žien v zachovávaní druhu nie je ani zďaleka postačujúcim vysvetlením veľkej diery v príležitostiach na vrchole.
———————————-
A čo to má všetko spoločné s tými rovnicami na začiatku?
Celé sa to točí okolo tej ženskej rovnice, ale berie sa takmer ako samozrejmosť, že muži “to všetko majú”. (Píšem takmer, lebo áno spomenuli mužov, ktorí sú nespokojní so svojou work/life balance). A samostatná kapitola je všetka tá neplatená práca, ktorá (pokiaľ je urobená) ostáva neviditeľná.
PS Obrázok je odtiaľto.
Autor Iva, December 4, 2011 rady pre slobodné ženy, ako loviť chlapov – rok 1938, nie príliš odlišné od rád v roku 2011
polovica Američanov si myslí, že obyčajné paradajky nemajú gény, ale geneticky modifikované áno:

dojmy z konferencie “Čo ženy chcú” (o pôrodoch), ktorá sa konala v Martine.
zdá sa, že toto veľmi nepomáha,
The 2009 Elimination of Violence against Women (EVAW) law criminalises child marriage, forced marriage, selling and buying women for the purpose or under the pretext of marriage, baad (giving away a woman or girl to settle a dispute), forced self-immolation and 17 other acts of violence against women, including rape and beating.
znásilnenú ženu odsúdili za cudzoložstvo (Afganistan) – článok je trochu chaotický, lebo z neho nie je jasné, či sa má vydať za násilníka, pokiaľ sa chce dostať z väzenia (kde sa jej medzičasom narodila dcéra), alebo z nejakého iného dôvodu; čo s tým má spoločné jej podmienka ohľadom manželstva; či minister spravodlivosti navštevuje všetky takéto obete vo väzeniach… ale bez ohľadu na to, je naozaj desivé, keď je trestaný ten, komu bolo ublížené. (vďaka Zuzine za obidve linky)
somewhat related: prečo každá štvrtá Američanka užíva lieky na psychiku
Claires je obchod s bižutériou, ktorý tu nájdete v každom obchodnom centre. Zamestnankyňa hovorí o prepichovaní uší.
šach pre troch
toto nie je linka, ale niečo, čo mi poslal na pobavenie môj brat:
If con is the opposite of pro, what is the opposite of progress?
cukor nie je to isté ako high fructose corn syrup, aj keď sa ho rafinéri snažia premenovať na ‘corn sugar’
ale keďže Corn Refiners Association je priemyselná skupina a priamo nepredáva žiadne výrobky, nemôže byť ani žalovaná za zavádzajúcu reklamu
Siri nájde všeličo, ale s ukončením tehotenstva nepomôže
predsudky vo filmoch
pýtajte si viac
Často sa stane, že keď sa dostaneme k dohadovaniu platu, ja im poviem, že číslo im príde o pár dní. Obyčajne začíname okolo $45k [$45 tisíc ročne] na absolventskú pozíciu. 50% až 60% žien, s ktorými robím pohovory, jednoducho túto ponuku prijme. Je to šialené, ja dopredu viem, že dostanem povolenie dať viac, ak si to vypýtate. Naopak, takmer 90% mužov, s ktorými robím pohovory, si okamžite zapýta viac.
Ďalšia veľká chyba je, ako si pýtajú viac. Vo všeobecnosti, ženy s ktorými som rokoval, povedia, že 45k nie je dosť a že potrebujú viac, ale nepovedia žiadne číslo. Vtedy im zvyčajne zvýšim na 48k až 50k. Pravidlá našej spoločnosti nedovoľujú pridať viac ako 5k oproti pôvodnej ponuke, ak si špecificky nevyžiadajú viac. Na druhej strane muži častejšie povedia číslo okolo 65k až 75k, a ja potom vyjednávam smerom nadol. Po tejto fáze, ženy buď novú ponuku príjmu alebo idú inam nevediac, že mohli mať viac, keby si zapýtali.
V konečnom dôsledku, väčšina žien, ktoré najmem zarába medzi 45k a 50k, zatiaľčo väčšina mužov medzi 60k a 70k. A navyše ženy si až tak často nepýtajú zvýšenie platu, takže ten rozdiel ešte narastá.
Autor Iva, November 27, 2011 Pred dvoma týždňami som sa sťažovala na ďalšiu rozprávku, kde je hlavným hrdinom chlapec. Ale teraz tu je pre zmenu jedna, ktorá sa chystá na budúci rok, kde je hrdinkou dievča (a aspoň podľa traileru to vyzerá sľubne, dokonca bez romantickej zápletky?). A odhliadnuc od toho… tie vlasy, áááách:
na podobnú tému, ale o knihách tu a tu
10-ročné dievča v Mexiku má syna
Žiadne dieťa by nemalo byť v situácii, že sa musí rozhodnúť, či sa stane matkou alebo ukončí tehotenstvo.
tohtotýždňové povinné čítanie: over it
Už ma nebaví, že násilie voči ženám nie je hlavná medzinárodná priorita, keď každá tretia žena bude počas svojho života znásilnená alebo zbitá.
o kojení a baby-friendly nemocniciach (niečo v podobnom duchu som písala tu)
To, čo robí nemocnicu baby-friendly, nie je to, že bráni ženám vybrať si umelé mlieko alebo odmieta im ho dať, keď ho ich deti potrebujú. Baby-friendly nie je o nútení matiek robiť čokoľvek. Baby-friendly je o zabránení tomu, aby NEMOCNICE dávali fľaše a cumle kojeným bábätkám a potom poslali domov nič netušiace mamy s ukričanými zmätenými deťmi, ktoré sa nevedia pricucnúť. Baby-friendly je o zabránení tomu, aby NEMOCNICE prijímali “zadarmo” umelé mlieko a darčekové tašky so vzorkami od výrobcov, čím vlastne podporujú súkromné spoločnosti a podieľajú sa na praktikách, o ktorých výskum ukázal, že sťažujú matkám naplniť ich vlastné ciele ohľadom kojenia. Baby-friendly je o nútení NEMOCNÍC do poskytovania pravidelných školení o kojení pre celý personál, vrátane sestričiek a lekárov, aby matkám pomohli a nedávali im zlé rady.
čo všetko sa dá požičať
A spomínal som už, že zarábam na požičiavaní vecí, ktoré aj tak nepoužívam? A že na nich môžem zarobiť znovu a znovu? Napríklad náša terasa s grilom. Za $18 ju používa skupina ľudí a ja dokonca vtedy ani nie som doma. A za hodinu sa idem stretnúť s niekým, kto si ide prenajať nášho psa za $3 na hodinu.
čo chýba v sexuálnej výchove
…ale nikto mi nikdy nepovedal “a kto vie, s kým sa budeš chcieť milovať a aké to pre Teba bude.” Akonáhle som sa blížila ku koncu základnej školy, prišlo podpichovanie (nie od mojich rodičov, ale od iných dospelých a od rovesníkov) o “zabuchnutí” sa do chlapcov a mužov… nikto nikdy nenaznačil, že to, čo som cítila k mojej najobľúbenejšej opatrovateľke, môže byť predzvesťou sexuálneho prebúdzania. Nie že by som oceňovala sexualizáciu akýchkoľvek mojich pocitov bez môjho dovolenia – ale ten odkaz bol jasný “keď sa začneš zaujímať o sex, toto je druh osoby, o ktorú sa budeš zaujímať.”
sugru – zaujímavá “plastelína”, ktorá sa dá použiť na opravy všeličoho
Autor Iva, November 20, 2011 fotky (a súťaž ešte beží) – National Geographic
zaujímavý nábytok (vďaka Danke za linku):
bábiky z telocvične
o značkách vo Viedenskom metre
Väčšina značiek na verejných priestranstvách má spoločné to, že panáčik je spravidla muž, s výnimkou toho, keď má niečo do činenia s deťmi – vtedy je to magicky vždy žena. A je jedno, že aj ženy starnú a lámu si nohy a že muži sú schopní cestovať verejnou dopravou s trojročným dieťaťom.
o starých mamách a patriarcháte, ktorý vidno v čínskych znakoch
Čínske slovo stará mama, sa tak ako ostatné slová tákajúce sa rodinných vzťahov, líši podľa toho, o ktorú líniu sa jedna (či po matke alebo po otcovi). Všeobecné slovo pre matkinu matku je wài pó, 外婆. Tieto dva znaky osobitne znamenajú outsider a žena. Môžete si to sami skontrolovať: dajte ich vedľa seba do Google translate a anglický preklad je “maternal grandmother.” Ak medzi ne dáte medzeru, preklad je “cudzia žena”. Ten prvý osamote znamená “outsider.” … Na porovnanie, všeobecné slovo pre otcovu matku je nǎinai (奶奶), čo je dvakrát slovo “mlieko”.
počíta sa pizza za zeleninu?
Odborníci na výživu to prirovnávajú k zosmiešňovanej snahe Reaganovej vlády, ktorá pred 30timi rokmi chcela klasifikovať kečup ako zeleninu, aby znížili náklady. Tentoraz, spoločnosti, ktoré vyrábajú mrazenú pizzu pre školu, výrobcovia soli a pestovatelia zemiakov žiadali zmeny a lobovali v Kongrese.
ženský názor – minisukňa internetu
Vyzerá to tak, že mať názor na internete, je ako mať krátku sukňu. Mať ju a ukazovať sa v nej znamená vyzvať amorfnú masu takmer výlučne mužských ťukačov do klávesnice, aby vám povedali, ako by vás radi znásilnili, zabili a močili na vás. Tento týždeň po obzvlášť hnusnej dávke hrozieb som sa rozhodla niektoré z nich zverejniť na Twitteri a odozva, ktorú som dostala bola ohromujúca, Veľa [žien] nemohlo uveriť, koľko nenávisti som dostala a veľa iných začalo zdieľať svoje vlastné obťažovanie, zastrašovanie a zneužívanie.
feministka v domácnosti
Neznášam pojem žena v domácnosti. Tieto slová sú tak plné patriarchálneho svinstva, že ich takmer nedokážem vysloviť vo všetkej vážnosti a už vôbec nie použiť na označenie toho, čo sama robím. A napriek tomu, to je kolonka vo formulári, ktorá sa ma týka. A kvôli nim ma neberú vážne v banke, u predajcu áut a niekedy majú podobný prístup aj iní rodičia. Je to dosť limitujúce. Ale ako inak sa mám označiť? Ako mám zhrnúť, čo robím každý deň, bez toho, aby to znelo zjednodušujúco alebo seba-znehodnocujúco?
Autor Iva, November 13, 2011 Na úvod na pobavenie (zdroj):

A teraz do práce. Toto video je dlhé a Tim Wise pomerne dosť kričí, ale je to jedno z tých, ktoré treba vidieť – o rasizme a white privilege (a ak sa vám zdá pozoruhodné, že vám niečo zmysluplné na túto tému môže povedať biely chlap zo strednej triedy, hneď v prvých piatich minútach sa dostane k tomu, prečo to tak je):

Na podobnú tému, tentokrát nie o rasizme ale o male privilege a vtipoch, na ktorých sa ženy nesmejú.
Ešte pár linkami návrat k debate, ktorú sme tu mali tento týždeň:
- je možné byť zároveň pro-life a pro-choice? (Carl Sagan)
- zákony ohľadom potratov po celom svete (mapa)
- skupina mužov bez medicínskeho alebo právnickeho vzdelania výrazne ovplyvňuje (smerom proti potratom) zákony prijaté (v USA) za posledné roky
jesenné fotky (National Geographic)
hluchá, slepá a odhodlaná – o tom, čo to znamená byť postihnutý
Chystá sa re-make tohto filmu, tu je trailer:
Grafika bude výborná, ale dva komentáre:
- Prečo nemôže ísť kočka hľadať stromy sama (alebo aspoň spolu s mladým mužom), prečo má ona sedieť doma, zatiaľčo on ide na zaujímavú výpravu? Zase raz film pre deti, kde je hlavným hrdinom chlapec.
- Naozaj tam musel byť ten “vtip” na konci?
Autor Iva, November 13, 2011 Upozornenie (spoiler alert): tento článok je o knihe The Left Hand of Darkness, ktorú napísala Ursula K. Le Guin, a ak sa na ňu chystáte a nechcete prísť o prekvapenie, tak bude lepšie, ak teraz prestanete čítať.
——————————————
Teraz neviem. Aj by som povedala, že som nevedela, čo nájdem v tejto knihe. Ale je možné, že som to vedela, len medzi tým, ako som si ju dala na zoznam a tým, ako som ju prečítala, som to aj zabudla. Tá druhá možnosť sa mi síce zdá pravdepodobnejšia (o chvíľu bude jasné, že prečo), ale na druhú stranu keď som to čítala, tak to vôbec nerezonovalo ako niečo, o čom by som už predtým počula. Preto neviem. Po tejto prepletenej úvahe poďme na vec.
Na planétu, ktorá predtým nemala kontakt s inou civilizáciou, príde vyslananec spoločenstva ostatných svetov, s pozvánkou do “únie”. Ide o to, ako sa s tým domorodci vyporiadajú. Kniha je výborne napísaná. Vrelo odporúčam.
Čo je na tých domorodcoch zvláštne, je ich biológia. Nemajú dve pohlavia (ako vyše 80 členov “únie”), ale iba jedno, respektíve žiadne. Všetci jedinci majú svoj cyklus a periodicky sa dostávajú do stavu, ktorý volajú kemmer. Vtedy v nich prebehnú hormonálne zmeny a na pár dní sa z nich stanú pohlavné bytosti. Potiaľto to nie je nič iné ako plodné obdobie, ktoré poznáme z našej biológie. Zaujímavé však je, že každý môže nadobudnúť aj mužské aj ženské pohlavie – len jedno počas daného cyklu. Ale predtým, ako príde konkrétny kemmer, nevedia, akého pohlavia budú v tomto cykle a nemôžu si vedome vybrať. Tým pádom každý môže byť otcom niekoľkých detí a matkou niekoľkých ďalších. Zaujímavý myšlienkový experiment, nie?
Ako dôsledok, každý má raz do “mesiaca” prázdniny. Nie je tam deľba na slabšie/silnejšie pohlavie, “Každý je rešpektovaný a ohodnotený len ako ľudská bytosť. Je to hrozná skúsenosť.” A prišelci z iných svetov špekulujú, či táto biologická zvláštnosť nejakým spôsobom súvisí s tým, že na tomto svete nie sú vojny.
Pri istej príležitosti sa jeden domorodec spýtal vyslanca – muža, či mu porozpráva o ženách. A ten odpovedal:
… ale ten rozdiel je veľmi dôležitý. Dokonca by som povedal, že najdôležitejšia vec, najdôležitejší faktor v živote je, či sa človek narodí ako muž alebo žena. Vo väčšine spoločností to určí očakávania, aktivity, vyhliadky, etiku, správanie – takmer všetko. Slovník. Symboliku. Odev. Dokonca aj jedlo. Ženy… ženy väčšinou jedia menej… Je extrémne náročné oddeliť vrodené rozdiely od tých naučených. Dokonca aj tam, kde sa ženy podieľajú rovnakým dielom na chode spoločnosti, stále musia zvládnuť celé plodenie detí a väčšinu starania sa o ne…”
“Takže rovnosť nie je pravidlom? Sú menej zdatné rozumovo?”
“Neviem. Nezaoberajú sa často matematikou, skladaním vážnej hudby, vynálezmi alebo rozmýšľaním nad abstrakciami. Ale nie je to tým, že by boli hlúpe. Fyzicky sú menej svalnaté ale vytrvalejšie ako muži. Psychologicky -”
Dlho pozeral na žiariaci varič a potom potriasol hlavou. “Harth,” povedal, “nemôžem Ti povedať, aké ženy sú. Nikdy som o tom príliš nerozmýšľal v takejto teoretickej rovine a už si prakticky ani nepamätám… Už som tu dva roky… Nevieš, aké to je. Istým spôsobom, ženy sú pre mňa ešte väčšia neznáma ako Ty. S Tebou zdieľam aspoň jedno pohlavie…
Preto to moje rozjímanie na začiatku… feministické sci-fi?! Zdá sa mi ironické, že by som sa k takejto knihe dostala náhodou.
Autor Iva, November 10, 2011 Začiatok novembra je v tejto krajine spojený s voľbami a inak tomu nebolo ani tento utorok. Neboli to tie veľké prezidentské, ale také menšie lokálne. A okrem voľby kandidátov sa niekde konajú aj referendá o všeliakých otázkach. V Mississippi sa okrem iného spýtali:
Person defined. As used in this Article III of the state constitution, “The term ‘person’ or ‘persons’ shall include every human being from the moment of fertilization, cloning or the functional equivalent thereof.”
Preklad:
Definícia osoby. Ako použitá v článku III štátnej ústavy: “Termín ‘osoba’ alebo ‘osoby’ zahŕňa každú ľudskú bytosť od momentu počatia, klonovania alebo funkčného ekvivalentu.”
58% voličov bolo proti, 42% za (podrobnejšie informácie).
Iniciatíva bola hlavne namierená proti ukončeniu tehotenstva, ale keby tento návrh prešiel, tak by boli tým pádom nezákonné rôzne druhy antikoncepcie, kliniky umelého oplodnenia by mali viac obyvateľov ako niektoré mestá (štáty?). Ženy, ktoré spontánne potratia, by mohli byť súdené za vraždy, že sa o toho človeka vnútri dostatočne nepostarali (počkať, počkať, to sa už deje).
Väčšina ľudí (našťastie aj v Mississippi) povie, že oplodnené vajíčko nie je človek. Väčšina ľudí povie, že to, čo má matka v maternici v 40. týždni tehotenstva deň pred pôrodom, už človek je. Takže človekom sa to stalo niekde medzitým. Táto hranica je nejasná a pre rôznych ľudí sa nachádza inde. Aj každá matka má svoju a je jediná, ktorá ju môže určiť pre dieťa, ktoré nosí. Štát nemá právo nadefinovať jednu spoločnú pre všetky.
Ešte príklad z iného uhla. Vlastním dom. Nasťahuje sa doňho niekto, koho tam nechcem. Mám zákonné právo ho odtiaľ vysťahovať. Ak dokonca ohrozuje moje zdravie, mám právo na sebaobranu. Ako môžu vôbec uvažovať nad tým, že by sa niekto mohol nasťahovať do maternice a ostať tam proti vôli ženy, ktorá ju vlastní? Aj keď by to ohrozovalo jej zdravie/život, aj keď by to bolo počatie dôsledkom znásilnenia alebo incestu…
Nikto nie je za potraty. Ale nerozumiem, prečo tí, ktorí sú tak veľmi proti nim, že prichádzajú s takýmito návrhmi, radšej nevenujú čas, peniaze a energiu na to, aby sa počet potratov znižoval (a nie, cesta nevedie cez zákazy) a na pomoc už narodeným nechceným deťom.
Smutné je, že podobnými otázkami sa budú zrejme zaoberať na budúci rok voliči na Floride, v Ohiu, Montane, Californii, Oregone a Nevade.

|
|