Aj GPS sa môže stratiť

Po skvelej grilovačke minulý rok sa dnes konal na tom istom mieste aj druhý ročník. Slniečko však nesvietilo ani zďaleka tak ako vtedy (koniec-koncov oproti tomu minulému roku sme prišli o kus skôr), takže nás nakoniec vyhnal chlad.

Kým ešte bolo dobre, Kika lozila po deke, potom sa presunula do kočíka a nakoniec v tom kočíku sedela zababušená v spomínanej deke, zatiaľčo ostatných priťahovalo teplo sálajúce z grilu . Rosničky sa podľa mňa dnes sekli aspoň o desať stupňov…

Tak sme to pomerne skoro zabalili (ostatní ešte ostali a na zahriatie išli hrať futbal) a cestou domov sa nám podarilo “stratiť” GPS. Nie v tom duchu, že by sme oň prišli, ale tak, že nevedelo kde je.

To, že sme nemali signál v tuneli cestou z Jersey na Manhattan, nás neprekvapilo, ale keď sme sa snažili z Chambers St nejako dostať do toho istého tunela cestou naspäť, GPS-o zahlásilo, že stratilo satelity a že si môžme ísť, kam chceme. Neviem, či je to tým, že naokolo samé mrakodrapy, ale to sme v danom momente vežmi neriešili, lebo posledná inštrukcia, ktorú nám dalo bola nepoužiteľná (daná odbočka bola zastavená kužeľmi) a bolo sa treba rýchlo rozodnúť kudy kam.

Manhattan celkom poznáme, ale hlavne z pešej a metrovej perspektívy, takťe hľadať autom tunel nebolo úplne triviálne. Ale po chvíli sa zobudil aj náš sprievodca, prepočítal, čo bolo treba a doviedol nás domov. Zajtra sa na jeho služby spoľahneme znovu a keďže po ceste nebudú žiadne výškové budovy, hádam nás spoľahlivo dovedie až do Delaware Water Gap.

PS Musíme Kike kúpiť klobúčik…

Leto v aprí­li

Vraj zatiaľ iba dočasne, ale tento víkend prišlo leto. Prejavilo sa to tým, že teploty vystúpili nad 30, ľudia sa vyrojili von a mne opuchli prsty.

V sobotu sme sa pobrali do Brooklynu a spolu s česko-slovenským osadenstvom z okolia sme sa pripojili k množstvu ľudí, ktorí už v Prospect Parku grilovali. Neušiel sa nám síce parkový gril s lavičkami a ukázalo sa, že na zúčastnený počet ľudí nemáme dosť diek, ale napriek tomu sme si to užili. Katka s Peťom mali gril, talianske klobásky a mäso naložené na rôzne spôsoby. Zápalky mali síce iba tri, ale ochotní susedia poskytli celú krabičku, takže uhlie sa nakoniec podarilo zapáliť a mäsko ugrilovať.

Cesta domov bola už tradične ubehaná. Teda ten môj beh síce nie je nič moc, ale z nejakého záhadného dôvodu, posledné tri či štyri razy, čo sme sa vracali večer domov z Manhattanu autobusom, sme dobiehali na Port Authority Bus Terminal na poslednú chvíľu (večer cez víkend ide bus iba raz za hodinu). Ja som si hovorila, že štatisticky to raz musíme aj nestihnúť, ale našťasie to nebolo včera a nemuseli sme sa trepať na vlak. (Ale myslím si, že to na nás už niekedy v najbližšej budúcnosti čaká…)

Nuž a dnes sme sa vybrali na smoothie do Hobokenu. Tam to vyzeralo trochu inak ako včera v Prospect Parku – Pier A (mólo s trávnikom) bolo posiate ľuďmi v plavkách chytajúcimi bronz a rakovinu kože. My sme ho len pomaly obkrúžili, dopili ovocné koktaily a zo slniečka oťapení sme sa pobrali domov.

Ale celkom by ma potešilo, keby sa ešte vrátilo jarné počasie, lebo jednak letné tehotenské oblečenie nemáme a jednak tie opuchnuté prsty nie sú veľmi príjemné.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...