Čučoriedky, černice a tentokrát aj jedlé huby

Dnešný výlet bol do Harriman State Park. Parkovali sme pri Reeves Meadow Visitor Center (o deviatej v pondelok ráno sme brali predposledné z asi 20 miest, ale dá sa parkovať aj popri ceste). Začínali sme po bielej značke, potom sme odbočili na modrú hore na skaly, dolu po oranžovej a naspať na parkovisko po červenej. Červená bola rušná, ale inde sme boli sami. 

Úplne iný pocit z chodníka ako predvčerom, veľa kameňov a skál. To nás koniec-koncov aj zachránilo, lebo keď sa deti začínali sťažovať, tak akurát bolo treba kúsok liezť a zrazu sme boli na najlepšom výlete. (Ukladám si poznámku, podľa čoho budem vyberať ďalšiu trasu.) Na vrchu sme sa zdržali len chvíľku, lebo výhľad bol síce pekný, ale bolo poludnie a veľmi horúco. 

Cestou dolu sme natrafili na čučoriedky a černice. Tomuto nie úplne rozumiem, lebo som bola v tom, že lesné čučoriedky majú rady trochu vyššie polohy. S prižmúrením očí sme vtedy mohli byť okolo 400 m. n. m. Tak ale ochutnali sme, zvyšok nechali medveďom a išli sa dolu ochladiť do potoka – Stony Brook, ako inak.

Island Pond (Harriman State Park)

Sobota nás zastihla zase na výlete. Tentokrát sme sa na odporúčanie spolužiaka Alexa vybrali do parku Harriman (susedí s Bear Mountain parkom, v ktorom sme boli minulý týždeň). Rozdiel bol v tom, že tentokrát sme nešli sami.

Katka s Peťom k nám ráno dobicyklovali a s Paťom, Luciou a Martinom sme sa zrazili na parkovisku v parku. Po hodine prechádzky, ktorá sa nazaobišla bez Kikiných protestov (Paťo ju prespal v namakanom nosiči), sme dorazili k jazeru s výstižným názvom Island Pond – rybník s ostrovom.

Voda bola fajn, teplejšia ako som čakala, a tak sme doplávali (asi 200m) k ostrovu a naspäť. Mali sme plavky aj pre Kiku, ale nakoniec sme jej ich ani neobliekli, lebo vstup do vody bol po klzkých kameňoch obrastených riasami. Aj keby bola ochotná sa nechať namočiť, nebolo sa tam kde dobre postaviť, aby som ju udržala. A okrem toho, pri odchode som si všimla medzi skalami aj nejakú penu, tak je lepšie, že sme ju tam nekúpali. A náš teplovodomilný tato bol jediný dospelák, ktorý neplával…

Potom po Apalačskom chodníku naspäť na parkovisko (to zalomili obidve mláďatá) a za necelú hodinku sme boli doma. Výborný výlet.