Čo majú všetci proti New Jersey?

Áno, sú aj krajšie miesta na svete, ale aj tak mi nie je celkom jasné, prečo sa Američania tak navážajú do New Jersey. Nám sa v Garden State páčilo. 

Museli sme sa samozrejme ísť pozrieť, kde sme bývali, naobedovať do obľúbenej reštaurácie, kúpiť si zmrzlinu a bagle a tak… Spomínať. Nabudúce zoberieme aj deti.

Halloween

Včera sme boli v Hobokene pozrieť Halloweenový (karnevalový) sprievod a výzdobu. Neboli sme sami, lebo v meste boli snáď všetci, všetky decká v kostýmoch a s vedierkami chodili od dverí ku dverám pýtajúc sladkosti.

1. Sme staré kone, ktoré nepoznajú súčasné rozprávky. Všetci tí superhrdinovia (Superman, Batman, Spiderman a kopa ďalších, o ktorých nemám šajnu, ako sa volajú) a postavičky (Elma a SpongeBoba SquarePants som ešte spoznala, ale kto boli všetci tí ostatní???) si to tam promenádovali po hlavnej ulici a smerovali na baseballové ihrisko, kde bola súťaž o najlepšiu masku. Môj osobný favorit bolo lietadlo, ktoré pristálo na rieke Hudson – vrátane husi v motore a dvoch rodičov prezlečených za pilotov.

2. Halloween sa akosi zvrhol. Za mojich mladých čias (rozumej na strednej škole v Colorade), sa chodilo po tme trick-or-treatovať po domoch. Tu decká išli za bieleho dňa od obchodu k obchodu, ani sa neobťažovali povedať “Trick or treat!” a hneď dostali sladkosti do vedierka a v niektorých obchodoch dokonca len ku dverám postavili kýblik, nech si každý naberie. Akosi tomu chýbal ten správny šmrnc.

Tento rok sa nám to ešte prepieklo aj bez kostýmu pre Kiku. Som zvedavá, ako (a kde?) to bude o rok.

A ešte video poskakujúceho auta:

Leto v aprí­li

Vraj zatiaľ iba dočasne, ale tento víkend prišlo leto. Prejavilo sa to tým, že teploty vystúpili nad 30, ľudia sa vyrojili von a mne opuchli prsty.

V sobotu sme sa pobrali do Brooklynu a spolu s česko-slovenským osadenstvom z okolia sme sa pripojili k množstvu ľudí, ktorí už v Prospect Parku grilovali. Neušiel sa nám síce parkový gril s lavičkami a ukázalo sa, že na zúčastnený počet ľudí nemáme dosť diek, ale napriek tomu sme si to užili. Katka s Peťom mali gril, talianske klobásky a mäso naložené na rôzne spôsoby. Zápalky mali síce iba tri, ale ochotní susedia poskytli celú krabičku, takže uhlie sa nakoniec podarilo zapáliť a mäsko ugrilovať.

Cesta domov bola už tradične ubehaná. Teda ten môj beh síce nie je nič moc, ale z nejakého záhadného dôvodu, posledné tri či štyri razy, čo sme sa vracali večer domov z Manhattanu autobusom, sme dobiehali na Port Authority Bus Terminal na poslednú chvíľu (večer cez víkend ide bus iba raz za hodinu). Ja som si hovorila, že štatisticky to raz musíme aj nestihnúť, ale našťasie to nebolo včera a nemuseli sme sa trepať na vlak. (Ale myslím si, že to na nás už niekedy v najbližšej budúcnosti čaká…)

Nuž a dnes sme sa vybrali na smoothie do Hobokenu. Tam to vyzeralo trochu inak ako včera v Prospect Parku – Pier A (mólo s trávnikom) bolo posiate ľuďmi v plavkách chytajúcimi bronz a rakovinu kože. My sme ho len pomaly obkrúžili, dopili ovocné koktaily a zo slniečka oťapení sme sa pobrali domov.

Ale celkom by ma potešilo, keby sa ešte vrátilo jarné počasie, lebo jednak letné tehotenské oblečenie nemáme a jednak tie opuchnuté prsty nie sú veľmi príjemné.

O myšiach a ľuďoch

Nie, o Steinbeckovi písať nejdem, len o tých myšiach. Kde sa vzali, tam sa vzali, jedného dňa tu boli. A po všetkých peripetiách, čo sme s bytom mali (za všetky len spadnutý strop), to bola tá posledná kvapka, ktorá nás vyhnala hľadať niečo iné. Ale po poriadku.

Jedného dňa robiac niečo na počítači, zachytila som kútikom oka na dlážke v kuchyni nejaký pohyb. Vstanem a čumím na myš. A ona chvíľu čumí na mňa a potom si pokojne zalezie do škáry. A tak sme nakúpili pasce a sťažovali sa v realitke. Nemiesto pomoci sa nám dostalo vysvetlenia, že ide jeseň a myši sa sťahujú dnu (že vtedy bolo ešte 30 stupňov a o jeseni ani chýru ani slychu akosi prehliadli, podobne ako fakt, že jeseň bola aj minulý rok a myši sme nemali) a že sa na okolí veľa stavia a to ich núti hľadať nové úkryty. Okrem toho nám poradili, že americké myši nie sú na syr ale na peanut butter.

To sa ukázalo ako pravdivé tvrdenie ale iba spolovice. Oni si naozaj pochutia na arašídovom masle, ale sú také šikovné, že návnadu vyžerú a do pasce sa nechytia. A to nám ich prišiel nainštalovať terminátor-odborník a máme tri rôzne druhy – také klasické ako z Thoma a Jerryho, potom také chodbičkové a také lepiace papiere. Terminátor ešte povedal, že nemáme nechávať jedlo vonku (ani dovtedy sme nenechávali) a že teta bordelárka bývajúca nad nami celej veci neprospieva.

Nuž ale jedného dňa sa myš – drzaňa – vybrala na prechádzku po kuchynskej linke. Film Ratatouille som síce ešte nevidela (čaká v našej blockbusterovej queue), ale som presvedčená, že to nebol on. Mišo, lovec, chytil šelmu do krabice od jahodových cereálií a zobral ju za dvere. Tam si zmerali sily a vrátil sa už bez krabice. Ľudia z realitky nás chlácholili, že myši na prízemiach starých domov nie sú ničím nezvyčajným, ale my sme toho už mali plné zuby a ďalej nachádzali stopy a vyžraté pasce.

A tak sme si našli nový byt. Pôvodne sme mysleli, že to bude v Jersey City (susedí s Hobokenom na juhu), ale nakoniec zakotvíme v Union City (susedí s Hobokenom na západe). Budeme na 11tom poschodí, budova je na kopci a novšia ako tento dom, tak snáď už ďalší spolubývajúci nebudú. Sťahovať sa budeme (ak všetko pôjde dobre) 1. novembra.

Na Hoboken sme nezanevreli  – veď budeme bývať prakticky na jeho okraji – a aj vám radšej ako obrázky myší alebo pascí, ponúkam pár obrázkov z Hobokenu: vode tečúca zo vzduchu (výklad jedného obchodu), parkovisko plné kočíkov (pred jaslami) či multikočík (ten fotil Mišov ocino).

Ako nám spadol strop

To že Američania stavajú papierové domy sme vedeli. To, že sa nám začne rozpadávať ten náš – ktorý koniec koncov má aj tehlové steny – sme však nečakali.

Včera ráno sa vyhrabeme z postele, že ideme na plaváreň – tento týždeň robíme rovnako – a kým ja v kúpeľni balím uteráky a chémiu, Mišo sa vyberie postlať. A potom už len rachot. Utekám pozrieť, že čo sa deje a v spálni taká menšia polovica stropu na posteli a na zemi. Čumeli sme obidvaja.

K horným susedom ešte nevidíme, ale kým sme vypratali veci zo spálne, vrátane postele, a pobrali sa do práce (z plavárne už nič nebolo), spadli ďalšie dva kusy.

Potom prišli takí dvaja, čo na to pozreli odborným okom a povedali, že toto sa opraviť nedá, že mesia strhnúť aj tú druhú polovicu a urobiť to celé nanovo. A že im to bude trvať týždeň.

Tak kempujeme v obývačke a bolo by to aj celkom vtipné, keby nás zajtra nemali prísť pozrieť Kika s Feldom (tí to už vedia) a budúci týždeň malá Camille z Colorada (tá to ešte nevie). Dúfam, že si to ani jedni ani druhí nerozmyslia (nakoniec, Feldo tu má gitaru a Cami už má aj letenky aj lístky na muzikál), ale horšie sa to načasovať už asi nedalo.

Mišo zahlásil, že keď sa raz odtiaľto odsťahujeme, tak to už bude celkom bývateľný byt po tom, ako sme nechali opraviť zatekajúcu sprchu, vypratať neporiadok z dvora, očistili tehlovú stenu a teraz bude nový spálňový strop.

St Patrick’s Day

Oficiálne bude Deň sv. Patrika až o dva týždne, ale Hoboken ho oslávil už dnes. Neviem prečo a jediný dôvod, ktorý ma napadá, je ten, aby ho dnes mohli osláviť tu, o týždeň v susednom mestečku a o dva týždne v New Yorku. Prečo ho chcú oslavovať trikrát?

V tento deň môžu totiž piť alkohol na verejnosti – na rozdiel od iných. Nechcem nijako znevažovať to, čo je pre Írov veľkým sviatkom (Sv. Patrik je ich patrónom), ale väčšina ľudí v Hobokene nie je írskeho pôvodu. Oblečú si niečo zelené – toho, kto nemá v tento deň na sebe niečo zelené, môžu ostatní štípať – pozrú si slávnostný sprievod a hurá do pitia. Celkovo sa mi to zdá taká jednoduchá zábava: obleč sa do zeleného a choď si pozrieť írsky sprievod, obleč sa do červeného a choď si pozrieť čínsky sprievod, obleč si masku a choď si pozrieť haloweenový srievod. Stále niekto pochoduje.

Pred barmi čakacie rady ako kedysi u nás na mandarínky (posledný obrázok), na balkónoch party, aby všetci videli, ako dobre sa bavia tí, ktorým sa nechce stáť v rade a o desiatej večer je už Hoboken mestom opilcov. Ako to nazval jeden miestny – drinkfest. Nič proti alkoholu, aj my sme si dali drink, ale keď cieľom nie je niečo osláviť, ale upiť sa do nemoty, narobiť neporiadok, poprevracať zopár prenosných WC, sviatok veľmi rýchlo stráca pre mňa čaro.

Zo samotného sprievodu stáli za to akurát gajdoši (je to vôbec slovenské slovo?). Pozrite si:

Banky v Hobokene

Hoboken je malé mesto. Aj keď má prezývku One-Mile-Town, v skutočnosti zaberá plochu dvoch míľ, ale treba povedať, že tretina z tej plochy je voda. Mimochodom meno Hoboken je z Indiáskeho jazyka a znamená “Zem tabakovej fajky”. Ale naspäť k téme.

V Hobokene býva približne 40,000 ľudí. (Štvrtá najvyššia populačná hustota v celých Spojených Štátoch, prvé tri miesta sú hneď v susedstve). Z veľkej časti sú to mladí ľudia, ktorí robia na Manhattane, ale bývanie je tam pre nich príliš drahé. Nie že by v Hobokene bolo práve lacno, ale na Manhattan sa nechytáme. Podľa Wikipedie, medián ročných príjmov hobokenskej domácnosti je $62,550, čo nie je práve málo. A banky si samozrejme nemôžu nechať ujsť takýto skvelý trh.

V Hobokene je 22 pobočiek ktoré patria 17tim rôznym bankám. Spolu s realitnými kanceláriami a manikúrovými salónmi tvoria trojku najviac zastúpených biznisov v meste. A počet pobočiek rastie rýchlejšie ako počet obyvateľov. Nepríjemným dôsledkom je, že z hlavnej ulice vytláčajú malé obchodíky, ktoré si nemôžu dovoliť platiť vysoké nájomné. (Záhadou je, ako sa udržia tie manikúry – asi zubami, nechtami.) Ale na druhej strane, ako zákazníci sa môžeme tešiť početným výhodám, o ktorých sa nám na Slovensku nesnívalo.

Napríklad za účet netreba platiť, ak naň človeku chodí výplata, alebo ak súčet zostatkov na všetkých jeho prepojených účtoch v danej banke je väčší ako $1,500. Čo sú to prepojené účty? Napríklad, jeden bežný (checking) a jeden na sporenie (savings). Savings účet má 5%né ročné úročenie a nie je termínovaný. Kedykoľvek môžem z neho presunúť peniaze na bežný účet, pričom transakcia netrvá dva pracovné dni, ale prebehne real time. Dokonca je možné z neho vybrať peniaze v bankomate kartou, ktorá patrí k bežnému účtu (a za ktorú neplatím ročný poplatok). Kde je háčik? Zatiaľ som žiadny nenašla.

Jedna z vecí, ktorá by mohla prísť aj na Slovensko, nie?

Pokojne môžem tehotnieť

Zahlásil mi dnes doktor na pravidelnej prehliadke. Vôbec sa nemám báť o ploché brucho, vraj mi dá vizitku na svoju bývalú pacientku, ktorá sa špecializuje na cvičenia s tehotnými a potehotnými dámami. Odchádzala som začudovaná.

kocikyRaz za čas sa patrí ísť na kontrolu a keďže tu nepoznám zatiaľ nikoho natoľko dobre, aby som si pýtala referencie tohto druhu, spoľahla som sa na internet. Zobrala som zoznam lekárov, ktorých schvaľuje naša poisťovňa a hľadala, čo o nich píšu pacientky. Bolo z čoho preberať – Hoboken je mesto s najväčším počtom kočíkov na obyvateľa, aké poznám, a tomu zjavne zodpovedá aj počet gynekológov. Tak som si vybrala a objednala sa.

Prvé dve prekvapenia  ma čakali už v čakárni. Namiesto letákov o liekoch a náučných plagátikov tam boli fotoalbumy plné bábätiek, ktorým tento lekár pomohol na svet. Mamičky – čakateľky sa nad nimi nadšene rozplývali. Pozoruhodné bolo aj to, že z desiatich čakajúcich boli štyria páni, sprevádzajúci svoje polovičky (a nekončili v čakárni).

Po nevyhnutných papierovačkách si ma zobrala jedna zo sestričiek do doktorovej kancelárie a vyplnila dotazník o mojej zdravotnej histórii. Bolo počuť, ako doktor na chvíľu vyšiel na chodbu a pýta sa inej sestričky:

– Where do I go now? (Kam teraz?)

Nie, doktor nebol ani nový ani senilný, ale vyšetrovne mal tri a všetko dokonale fičalo, takže keď skončil v jednej z nich, ďalšia pacientka ho už čakala buď pripravená na diskusiu v kancelárii alebo na vyšetrenie v inej vyšetrovni. Celá ordinácia nebola nijako honosná, ale jeho časom sa tu zjavne neplytvalo. Napriek tomu sa nikam neponáhľal, zavtipkoval a povypytoval sa na všetko možné.

A predpis? Načo? Keď bude treba, my zavoláme do lekárne, vy si to len vyzdvihnete. Keby som mala jedným slovom opísať celú moju návštevu – hladko.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...