Darček k Vianociam od MZ SR, alebo podporte, prosím, hromadnú pripmienku

Mimovládne organizácie Občan, demokracia a zodpovednosťPoradňa pre občianske a ľudské práva a Ženské kruhy, predkladajú hromadnú pripomienku k návrhu novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (zákon č. 578/2004 Z. z.), ktorý 10.decembra 2013 predložilo Ministerstvo zdravotníctva SR. Navrhovaná novela ukladá poskytovateľom zdravotnej starostlivosti povinnosť oznámiť orgánom sociálnoprávnej ochrany detí odchod ženy z pôrodnice bez súhlasu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

Táto novela by tak postihovala každú ženu a jej dieťa, ktorá by chcela opustiť zdravotnícke zariadenie bez súhlasu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, a to nielen bezprostredne po pôrode,  ale aj v priebehu nasledujúcich dní,  počas ktorých bude žene odporučené zotrvať v nemocnici.  Takáto novela predstavuje hrubý zásah do základných práv a slobôd každej ženy, ktorá na základe slobodného rozhodnutia uprednostní stráviť čas po pôrode so zdravým novorodencom vo svojom domácom prostredí a so svojimi blízkymi ľuďmi. Navrhovaná novela tak obmedzuje právo žien a ich narodených detí na ochranu súkromného a rodinného života a na poskytovanie zdravotnej starostlivosti na základe slobodného a informovaného súhlasu. Tým, že nepriamo núti ženy zotrvať v pôrodnici, je v tiež rozpore s ich právom na slobodu pohybu.

Navrhovaná právna úprava teda hrozbou intervencie štátnych orgánov starostlivosti o deti vytvára nátlak na ženy a núti ich podrobiť sa zdravotnej starostlivosti v prostredí a spôsobom, ako si ju neželajú. Je to v rozpore s právom žien slobodne sa rozhodovať o okolnostiach pôrodu (a logicky teda aj o zdravotnej starostlivosti bezprostredne nadväzujúcej na pôrod), ktoré potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Zároveň je navrhovaná právna úprava diskriminačná voči ženám – keďže služby zdravotnej starostlivosti týkajúce sa pôrodov potrebujú výlučne ženy.

Zaujímavosťou je, že v Čechách sa v týchto dňoch pracuje na úprave pravidiel pre zdravotnícky personál, ako má postupovať v prípade žien, ktoré nechcú zotrvať so svojím zdravým novorodencom v nemocničnom zariadení odporúčaných 72 hodín. Takýto postup by bol namieste aj v SR – a namiesto zastrašovania žien by bolo potrebné vytvoriť mechanizmus, ako ženám prakticky umožniť možnosť voľby pri pôrode a zabezpečiť jej kvalitnú zdravotnú starostlivosť aj v domácom prostredí.

Podporte, prosím, hromadnú pripomienku k novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

Naším cieľom je, aby ženy mohli slobodne zvoliť okolnosti pôrodu, medzi ktoré platí aj rozhodnutie, kde strávi čas bezprostredne nadväzujúci na pôrod.

Pekne to napísala psychologička Hana Celušáková v článku Šestonedieľka horšia ako psychiatrický pacient?

Preto Vás prosím, podporte právo žien na slobodu pri rozhodovaní o zdravotnej starostlivosti po pôrode svojím podpisom tu. Ďakujeme.

Čo by som chcela, aby všetky moje kamarátky vedeli

Tento článok bol inšpirovaný týmto komentárom.

Jeden z dôvodov, prečo tento blog je trochu iný, ako ten prvý, ktorý som písala, je to, že som sa často vracala k témam okolo tehotenstva, pôrodu, kojenia, výchovy detí a feminizmu. Nebol to už len osobný “denníček”, ale aj rozmýšľanie o takýchto “spoločenských” veciach.

A s tým trochu súvisí to, že som dúfala a stále dúfam, že moje kamarátky budú tieto úvahy čítať, časom možno pritiahnu svoje kamarátky/príbuzné/spolupracovníčky a ja sa takýmto spôsobom budem môcť podeliť o to, čo sa učím a nad čím dumám. Nechcem byť tá otrava, ktorá v rozhovore zakaždým poukáže na sexistické poznámky alebo vyťahuje tému pôrodu. Alebo ešte horšie, nechcem byť tá otrava, ktorá začne sypať nevyžiadané informácie tehotnej známej. Istým spôsobom sa už “bojím” aj na takéto veci (napríklad, aký mala daná osoba pôrod) opýtať, lebo ľudia vedia, že ma tieto veci veľmi zaujímajú a možno majú obavy, že ich budem súdiť (to sú tie odpovede typu “Ja viem, že Ty si za prirodzené pôrody, ale pre mňa bol najlepší epidurál, lebo som mala pocit, že veci mám pod kontrolou”).

Ak je nejaká kamarátka tehotná, tak ponúknem, nech sa kľudne ozve, ak sa bude chcieť porozprávať a potom sa snažím byť ticho, pokiaľ sa sama na niečo neopýta. (Dobre, nie úplne vždy sa mi to podarí, ale snažím sa.) Naozaj nechcem, aby niekto mal pocit, že ju súdim, keď chcem len ponúknuť informácie alebo sa zo zvedavosti spýtať. Blog je fajn spôsob, ako informácie ponúknuť bez toho, aby som ich niekomu násilne tlačila dolu hrdlom.

Takže, aby bolo jasno, tu sú veci, na ktorých mi nezáleží:
– nezáleží mi na tom, či budeš rodiť doma alebo v nemocnici
– nezáleží mi na tom, či budeš rodiť s doktorkou, pôrodnou asistentkou alebo sama
– nezáleží mi na tom, či budeš alebo nebudeš mať epidurál
– nezáleží mi na tom, či budeš mať vaginálny pôrod alebo cisársky rez
– nezáleží mi na tom, či budeš kojiť dva dni, dva mesiace alebo dva roky

Áno, budem Ťa podporovať v tom, aby si sa naučila o pôrode, čo najviac (či už sama alebo na hodinách predpôrodnej prípravy), aby si si starostlivo vybrala doktora alebo pôrodnú asistentku, aby si sa snažila vyhnúť zbytočným intervenciám, vyvolávaniam pôrodu, cisárskym rezom, aby si rodila v baby-friendly prostredí, aby si kojila, čo najdlhšie.

Ale nebude to preto, že si myslím, že ak budeš robiť tie veci, tak budeš lepšia žena alebo lepšia mama. Bude to preto, že mi na Tebe záleží a myslím si, či už z osobnej skúsenosti alebo z toho, čo som sa naučila, že to je najlepšia cesta, ako mať dobrý a “zdravý” pôrod a ako mať spokojné a zdravé dieťa.  Ak sa rozhodneš, že niektoré z tých vecí nie sú pre Teba, v poriadku. Je to Tvoje telo, Tvoje dieťa, Tvoje rozhodnutie. Ale chcem, aby si vedela, aké sú riziká (napríklad epidurálu alebo umelého mlieka).

Čo ma privádza k veciam, na ktorých mi záleží:

– Záleží mi na tom, aby si vedela o tehotenstve, o pôrode, o kojení a o tom aké sú Tvoje možnosti a práva, aby si mohla robiť informované rozhodnutia. Záleží mi na tom, aby si nikdy nepovedala “Keby som vtedy bola vedela, že…” alebo “Nikto mi nepovedal, že…”

Čajíček– Záleží mi na tom, aby si vedela o tehotenstve, o pôrode, o kojení, a postavení žien v spoločnosti, aby si bola odolná voči nepravdivým informáciám a prípadne ich sama nešírila – Napríklad, ak by nejaká moja kamarátka povedala, že nemôže kojiť na verejnosti, lebo je to obscénne a preto sa radšej za týmto účelom odoberá na verejné toalety – nuž, asi sa pozvem na čajíček, či už virtuálne alebo naživo, a budeme si musieť trochu pokecať.

– A záleží mi na tom, aby si sa nebála pôrodu a kojenia, aby si bola s tými svojimi spokojná a aby si vedela, že som tu, ak sa chceš o týchto veciach porozprávať.

obrázok odtiaľto

Prečo ma stále trápi telesná autonómia?

Dnes začnem pekne zoširoka, definíciou. Chcem písať o autonómii vo filozofickom zmysle (a nie v “územnosprávnom”), takže autonómia v tomto článku znamená slobodu vôle. Telesná autonómia je potom sloboda rozhodovať o svojom tele. A každý človek má na ňu právo.

Z pohľadu zdravotnej starostlivosti dve hlavné “zložky” autonómie sú informovaný súhlas a právo odmietnuť. Informovaný súhlas znamená, že predtým, než sa čokoľvek bude diať, vám vysvetlia očakávané prognózy a možné komplikácie každej procedúry/liečby/operácie/… Vrátane ničnerobenia. Právo odmietnuť znamená, že si naozaj to ničnerobenie aj môžete vybrať. Príklad: máte rakovinu. Lekári ponúknu chemoterapiu, ktorá vám predĺži život o pár mesiacov, možno dokonca rokov, ale vypadajú vám vlasy, bude vám zle, budete slabí a náchylní na infekciu. Je vaše právo rozhodnúť sa chemoterapiu nepodstúpiť. Lekári vám ju nemôžu “nasilu” naordinovať, aj keď si myslia, že je to pre vás tá lepšia možnosť. Je to vaše telo a konečné rozhodnutie patrí vám.

Iný príklad: rodiaca žena. Lekár spraví nástrih hrádze, bez toho, aby dostal súhlas. Bez toho, aby vysvetlil, očakávané benefity a možné komplikácie. Bez toho, aby sa vôbec opýtal. V tomto prípade bola porušená telesná autonómia.

Iný príklad: mužská obriezka. Sú výnimky, ale zvyčajne sa robí pár dní po narodení. Chlapec nemôže dať ani informovaný súhlas a ani nedostane právo odmietnuť. Je porušená jeho telesná autonómia.

Toto je dôvod, prečo naša Kika doteraz nemá náušnice. Aj keď keby ste sa ma spýtali nejaký čas dozadu, nenaformulovala by som to takto. Ale pocitovo to tam bolo a je rovnaké. Je to možno “maličkosť”, ale stále je to (nepotrebný) zásah do jej tela, ohľadom ktorého sa by sa ona sama nemohla rozhodnúť.

A nekončí to lekárskymi zásahmi. Každý má právo odmietnuť, aby sa ho niekto druhý dotýkal. Súhlas? Napríklad ohľadom šteklenia, keď sa dieťa (alebo aj dospelý) súčasne smeje a kričí dosť, dosť, dosť? Z môjho pohľadu je odpoveď jasná – treba prestať.

Lenže aj keď mám v niektrých z týchto otázok (už) jasno, stále je veľa takých, kde nemám.

Výmena plienky. Mali sme obdobie, keď Kika začala kričať a zvíjať sa zakaždým, keď sme jej chceli vymeniť plienku. Podľa toho, čo som písala pred chvíľou, by sme ju mali nechať tak (a napíšem to aj explicitne, deti majú podľa mňa rovnaké právo na telesnú autonómiu ako ostatní ľudia). Nenechali sme. A nie raz. A urobila by som to znovu. A mrzí ma to.

Alebo očkovanie. Je to zásah do detského tela, na ktorý dieťa nedáva informovaný súhlas, nedostane možnosť odmietnuť (a v prípade, že sa dostavia vedľajšie účinky, musí s nimi žiť). Zasahovali sme. A nie raz. A urobíme to znovu. A mrzí ma to.

Dá sa na to pozerať tak, že súhlas a možnosť odmietnuť má rodič a ten robí predsa rozhodnutie v najlepšom záujme dieťaťa. Ale nie je to jeho/jej telo. Takže o čo je to iné ako ten príklad s rakovinou? Či už som “prijímateľ” – človek, ktorého autonómia bola porušená – alebo “odosielateľ”, ktorý ju porušuje, je to zlé. S “prijímateľom” môžem niečo spraviť (tá tehotná žena s nástrihom si na druhé tehotenstvo a pôrod vybrala poskytovateľa starostlivosti, ktorý telesnú autonómiu rešpektuje), ale čo s “odosielateľom”?

A nie je to len rečnícka otázka. Je to niečo, čo ma stále trápi. A to som sa nemusela (zatiaľ, našťastie!) rozhodovať o ničom “závažnom”, ako by bola napríklad taká rakovinová liečba dieťaťa… Má niekto podobné protichodné pocity? A ako sa s nimi vysporiadavate?

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...