Karanténa po príchode na Slovensko

Nenudili sme sa. 

 

Zaujímavé boli potom testy na piaty deň. (Len na pobavenie, na stránke úradu verejného zdravotníctva sa písalo, že na test treba ísť najskôr na piaty deň od príchodu, na stránke ministerstva zdravotníctva, že na test treba ísť na piaty deň a na oficiálnej slovenskej korona stránke, ze najneskôr na piaty deň.) Na stránke polikliniky písali, že odbery sú na prvom poschodí. Boli sme objednaní a išli sme priamo na to prvé poschodie. Tam nikde žiadne značenie, kde by to tak mohlo byť, chvíľu sme sa motkali a hľadali, ale k ničomu to neviedlo, tak sme sa vrátili na prízemie na informácie. Pani hovorí, že to je na treťom, vo dverách s tajuplným názvom “Pracovisko zdravotnej služby”. (Rozumiem, že prípadov tu nemajú veľa a že sa až tak veľa netestuje, nemusia mať červený stan vonku na parkovisku, ale na druhú stranu nechať potenciálne pozitívnych príchodzích zo zahraničia poprechádzať sa po celej budove a porozprávať sa s ktovie kým, kým trafia do správnych dverí, asi nie je optimálne.) Tak ideme na tretie. 

Na dverách je, že máme klopať, tak klopem. Vyjde milá pani bez rúška, uistí sa, že my sme tí, ktorých čaká a povie, že momentík. Keď nám otvorí dvere druhýkrát, už je v rúšku, v plášti, aj so štítom. Tentokrát sme nedostali na výber, každého poškrabkala v obidvoch nosoch aj v hrdle. Výsledky na druhý deň, ale osobne. (Aj keď teda predpokladám, že keby boli pozitívne, snáď by zavolali, aby sme nechodili.) A 50e na hlavu. (To už bolo so zľavou, lebo donedávna účtovali 65e. Druhé miesto v Žiline, kde testy robia, pýta 76e.) 

Na druhý deň dávam vedieť aj na žilinský úrad verejného zdravotníctva, že všetko ok, naša karanténa končí a môžeme sa aj s niekým stretnúť.

Víkendové surfovanie

Predčasne narodené deti sú už týždne bez rodičov, podpíšte sa pod otvorený list

Na Slovensku bolo hlavným hygienikom vydané rozhodnutie o zákaze návštev hospitalizovaných pacientov a pacientiek. Mnohé nemocnice teraz na základe tohto rozhodnutia úplne zakázali prístup rodičom k svojim deťom, čím došlo k hrubému zásahu do povinností a práv rodičov, ako aj do práv hospitalizovaných detí. Takýto zásah je z ľudskoprávneho hľadiska a z pohľadu medzinárodných dohovorov, ktorých je Slovenská republika signatárom, neproporcionálny, a to aj v čase pandémie. Súčasne je tento zásah protiprávny i v zmysle platných právnych predpisov Slovenskej republiky. Zamedzovanie ľudskému kontaktu medzi rodičmi a deťmi vnímame ako nesmierne necitlivé až kruté opatrenie, so závažnými dopadmi na zdravie detí a psychické zdravie rodičov a celých rodín.

Pueyo: How to Do Testing and Contact Tracing

We can reopen the economy again if we do a few things right, including testing and contact tracing. We need to test all people with symptoms and their contacts, which means at most 3% of our tests should turn out positive.

Relaxing All Social Distancing Behaviors Now Is a Huge Mistake

The 30 days will be blissful because people won’t pay the price for May’s experiment until June.

what happens next? play/read 30 mins (nič nové, ale to, čo vieme, vo výbornej forme)

For builders: Build tests. Build ventilators. Build personal protective equipment for hospitals. Build tests. Build masks. Build apps. Build antivirals, prophylactics, and other treatments that aren’t vaccines. Build vaccines. Build tests. Build tests. Build tests. Build hope.

“She gets frustrated every time we start,” one mother emailed her last week, “and then I get irritated and she gets irritated and it usually ends in me saying we should take a break and then the cycle repeats. One or both of us typically ends up in tears by the time it’s all said and done and no work is completed.”

All your questions about the pandemic, answered. Sort of.

Your kids are living through a crisis. It’s all right if they feel anxious, or if you can’t maintain routines or keep up with regular school schedules. Just make sure they don’t fall behind, and remember that kids thrive on routine. So stick to a schedule, but give them space, and stay inside, and go outside, and use technology to connect with teachers and friends, and limit screen time.

Ako zaškrtíš Desdemonu, keď si dva metre od nej? Lasom?

O mocenských hrách s webkamerou

Tí, ktorí mlčia a ostávajú skrytí, tak iste činia z rôznych pre nich dobrých dôvodov – od mocenskej hry, cez pohodlnosť, až po osobnostné nastavenie, túžbu po zachovaní súkromia svojej izby, či aktuálne osobné problémy. To však nič nemení na situácií, že  disponujú veľkou, často neuvedomenou silou: slobodou neprejaviť sa  a nič zo seba nedať. Deje sa to aj offline, ale v dištančnom svete karantény dostal tento jav priestor sa nečakane vo veľkom materializovať – cez každodenné rukolapné rozhodnutia o zapnutí či vypnutí webkamery.


Bolero som prvýkrát počula, keď som mala 12. Po tme. Dodnes mám zimomriavky zakaždým, keď ho počujem. Aj v takejto verzii má niečo do seba: 

How Much Ambition Can One Relationship Take?

‘Couples tend to start out mutually supportive of each other’s ambitions,’ Petriglieri continues. ‘But then something happens (for example, sharing a home or having children) to tip the balance in favour of one of them (often, but not always, the man).

Slovenky menej športujú, viac sa starajú … ako Slováci

[In Slovakia] In total, 60 % of women cook and do housework every day for at least one hour, compared to only 16 % of men, with generally higher shares among women (85 %) and men (18 %) in couples with children.

Wealth shown to scale

Daniel Radcliff číta Harryho Pottera

IKEA meatballs

Viac ako mesiac zavretí

Sme doma niečo viac ako mesiac. Ale pocitovo je to celú večnosť. Sme ok, ale všetkým nám to poriadne lezie na nervy. Hlavne Kike a Kubovi by výrazne prospelo, keby mohli byť aj s niekým iným ako len so mnou a Mišom. Škola je oficiálne zatvorená do polovice mája, ale nedávame veľké nádeje tomu, že by sa otvorila ešte tento školský rok. A tak sa učíme a vymýšľame aktivity doma.

sadili sme – Pred dvoma týždňami som kúpila priesady paradajok, jahody, mätu, bazalku, cibuľky, pažitku a nasadili sme s deťmi všetko do kvetináčov. Cibuľky a bazalka už začínajú vykukovať z hliny, takže sa tešíme. Mäte a pažitke sa zatiaľ nechce, snáď sa na nás nevykašlú úplne. Smutné na tom je len to, že keď sme sem prišli, tak som si hovorila, že žiadni živí zelení kamaráti nebudú, aby sme ich nezahubili v lete, kým budeme cestovať… teraz sa už o nich až tak nebojím. 

webstránka – Založili sme s deťmi blog. Aj oni chceli písať na internet. Kika si zatiaľ z toho spravila kuchársku knihu a Kubo plánoval robiť tutoriály ku programovaniu v Scratchi, ale potom zistil, že ho viac baví to programovanie ako písanie o ňom.   

hľadali sme dúhy – Vraj sa to začalo v Taliansku, dúhy na vyjadrenie podpory zdravotníkom. Naši spravili jednu tiež a okrem nej si Kika do okna vyvesila sovu – ich školského maskota. Na prechádzku sme sa raz vybrali s vytlačenou mapou a deti do nej značili dúhy, ktoré sme našli. (Mapa už je neaktuálna, lebo vyzerá, že dúh pribudlo.) 

začali sme vyrábať noviny – Prvé číslo sme vytlačili na papier a dali do schránky najbližším susedom a spolužiakom a spolužiačkam, čo bývajú poblíž. Druhé číslo (a aj ďalšie, ak sa redaktorom ešte bude chcieť) už je elektronické. 

spoločenské hry – Nepočítame to, ale odhadom najviac asi fičí Farao. Ale aj Carcassone, Osadníci, Scrabble, Azul, Skyjo… Dobre, že sme si ich všetkých doniesli. Mali by sme si pre zmenu zorganizovať nejakú hru aj s niekým cez skype. 

3D zvieratá – Kika s Kubom pozerali rôzne zvieratá v 3D, ktoré dal k dispozícii Google. Najviac ich pobavil žralok plávajúci nad naším jedálenským stolom, ktorého potom skúsili utopiť v pohári. 

veľkonočné vajíčka – Veľkú noc sme nijako extra neoslavovali. Ale zdobenie vyfúkaných vajíčok roztopeným voskom bola dobrá domáca aktivita na trénovanie trpezlivosti. 

venčenie – Parky nám už zavreli, Kiku a Kuba prechádzky po dedine nebavia. Ostáva nám ešte futbalové ihrisko (ktoré niekedy máme aj sami pre seba) a atletická dráha.  Zvažujeme trampolínu, len je to trochu susedsky komplikované. Mišo behá ~40km za týždeň a ja neviem, čo so sebou.

kreslenie – Niekedy príde zadanie zo školy, niekedy kreslia len tak, niekedy majú inšpiráciu z nejakého youtube videa. Musím ešte vytiahnuť aj farby, nech niečo aj namaľujú.

Veľa varíme. Ako inak, jesť sa musí… ale varíme aj spolu. Už vedia celkom dobre piecť palacinky, Kika si užíva miesenie chleba, len teda záujemcov o škrabanie zemiakov alebo umývanie riadov je akosi pomenej.

Na pozeranie zatiaľ stále fičí Magic schoolbus a celkom sa im páčil film Onward. Vyučovanie v štátnej telke sme pozerali len raz, keď mal hodinu matiky jeden učiteľ z Kikinej školy, ale bolo to celkom dobré, tak možno ešte niekedy skúsime.    

Neviem presne, čo sa hrajú na počítači. Nejaké linky som im poslala ja, ale tie hry veľmi nevídam. Najčastejšie vidno nejakú multiplayer raketovú naháňačku. 

Jeden piatok sme mali “večeru v reštaurácii”. Deti sa nahodili ako na svadbu, naliali si džús do vínových pohárov, … O týždeň neskôr sme mali pyžamový deň, čo Mišo zhodnotil, že ideme z extrému do extrému, tak minulý piatok už zase obyčajné tepláky…

Som veľmi zvedavá, ako na toto obdobie budú spomínať. Či to bude “tá dlhá nuda, keď sme nemohli nikam ísť”, alebo “vtedy, keď sa potom všetko zmenilo”, alebo na to celé rýchlo zabudnú, alebo nejako úplne inak… 

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...