Advetný kalendár

Prvé vajíčko už je otvorené, višne v čokoláde zjedené, ale z odkazu na papieriku sú zatiaľ zmätení.

Ideme tých Američanov trochu naučiť po anglicky

Hovorí sa, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. A my to predsalen ideme skúsiť znovu. Rieka bude podobná, my už kus iní. 

Na Halloween sme boli na ambasáde vybaviť deťom nové americké pasy, Mišo letí cez víkend do New Yorku a budúci pondelok tam opäť nastupuje do práce. Ja s deťmi tu dokončíme, čo treba a pôjdeme za ním. Tlačíme angličtinu, čo to dá, očakávam, že začiatky budú náročné, ale teším sa, keď ich budem počuť dobre rozprávať. 

Nová kapitola. 

Lego Sumo

Kika bola v piatok u nás na univerzite na súťaži Lego robotov. V každom tíme dve deti a jeden robot, tímov asi 60. Na krúžku posledných pár týždňov stavali a programovali robotov, ktorí mali mať predpísanú veľkosť a váhu – pri registrácii sa ráno aj meralo aj vážilo. Súťažilo sa tak, že dvoch robotov umiestnili na čierny kruh (menšie deti mali väčší kruh, väčšie menší), spustili a spoza zelenej čiary povzbudzovali. Robot, ktorý vytlačil druhého von z kruhu, vyhral. Ešte je veľa čo zlepšovať, ale Kika odchádzala spokojná.

Kikina úloha z matematiky

Dve úlohy z angličtiny

Deti na jazykovke dostali za úlohu pozrieť si túto rozprávku a potom napísať, o čom bola. 

Kika sa spýtala, ako sa povie vrchnák, ako sa povedia svetlušky a potom písala:

Kubko bol z tohto zadania veľmi smutný. Najprv bolo treba veľa presviedčania, aby sa do takejto nemožnej úlohy vôbec pustil. Potom vyhrabával z pamäte, ako by čo povedal. A naveľa, naveľa napísal. 

Dám im to prečítať, keď budú obaja vedieť dobre po anglicky. 

Žilinský polmaratón

Kubko vyhral svoju kategóriu, Kika so cťou dobehla a Mišo skončil tak uprostred. Bežal polmaratón a nemal úplne taký čas, ako dúfal, lebo bolo naozaj teplo, ale po úvodnom vypľúvaní duše v cieli sa aj usmieval, takže dobre. O mesiac Terchovej síce nebude takto teplo, ale zase to bude do kopca. Uvidíme, ako im to všetkým pôjde tam. 

Začiatok školského roku

Zase sme sa zabudli odfotiť doma a spomenuli si až pred garážou. Kika začína na druhom stupni, tak sme zvedaví na zmeny.

Kubko začal novú sezónu aj v novom futbalovom drese. Trénuje so staršou prípravkou a futbal hráva aj s kamarátmi každý deň po škole v školskom klube.

S Kikinými krúžkami je väčší problém. Chcela som, aby športovala. Hocičo, len nech je to dvakrát do týždňa na hodinku v skoršom poobedí, nech ju to aspoň trochu baví, nech sa pri tom aspoň trochu spotí, nech sa tam vie sama dostať zo školy (na druhom stupni už nemajú školský klub) a nech to nie je príliš súťaživé (tým pádom asi nie tímové). Plávannie, na ktoré chodila posledných pár rokov, sa mi zdalo úplne ideálne, trénerka bola výborná, akurát tam už Kika chodiť nechce. 

Boli sme vyskúšať tréning sebaobrany. Nebolo to ono. Rozprávali sme sa trénerom športovej prípravky, ukázalo sa, že je to prípravka na volejbal, v tretej vete začal o turnajoch. Atletika je až neskoršie večer. Orientačný beh je len raz do týždňa a to práve vtedy, keď má angličtinu. Na loďky by sa jej blbo chodilo samej a komunikácia s trénerom chaosná. Florbal vraj ani nemáme skúšať, keď ho doteraz nehrala, lebo kobylky sú veľmi vyberavé.

Ja neviem. Asi som divná. Príliš veľa kritérií? Áno. A niektoré sú objektívne, časové, ale ukazuje sa, že to nie je najväčší kameň úrazu. Prečo sa nemôže športovať “len tak”? Čo robia desať a viacroční, ktorí chcú začať so športom, ktorý doteraz nerobili? Nie súťažne, len si zašportovať, naučiť sa zopár fintičiek. Veľa krúžkov sme odpísali na tom, že to v Kikinej vekovej kategórii už berú “príliš vážne”.

Nakoniec sme sa boli zapísať na tanečnú… moderné tance, hip-hop. Začína od októbra. Neviem. Keby si Kika za niečím pevne stála, aspoň tak ako Kubo za futbalom, bolo by to o kus jednoduchšie, časovo by sme to vyriešili, jej motivácia by vyvážila prípadné pochybnosti o kompetitívnosti, podporovali by sme ju, aj keby sa nedarilo. Ale ona sa do ničoho nehrnie, takže hľadáme niečo, voči čomu aspoň nebudú námietky a dúfame, že ju to chytí. Naivne.

Je mi jasné, že to nie je takto dobre. Ale bojím sa sa na to vykašľať. Z našej rodiny sa najviac treba hýbať práve Kike a keď to necháme na ňu, tak sa hýbať nebude. Ako sa toto robí?

S tábormi to toto leto bolo také striedavo oblačno

 

S tábormi je to tricky. Má to byť zábava pre deti, zároveň nie úplná blbosť. Ideálne ak sú veľa vonku, ale aby mali niekde aj obed. Treba, aby si plus mínus sadla skupina detí aspoň vekom a aby to nestálo príliš veľa…

Blbé je len to, že sa nám nedarí trafiť všetky kritériá. Bol jeden turistický, fajn celodenné výlety, dobrá partia, super cena. Ale deťom sa veľmi nepáčilo a nemali tam obed. Bol druhý anglický, poobede chodili von, obedy boli, cena primeraná. Ale Kika s Kubom boli skoro najstarší a malým deťom sa prispôsobila väčšina programu aj angličtina. Tretí končí zajtra, tiež majú výhrady.

Nevzdávame to, ďalšie pokusy budúce leto… 

Žilinský night run

Nebol úplne v noci, ale bol to večerný beh, aby sa vyhli horúčavám. Možno ho nazvali night run práve preto, že to znie viac cool – aj doslovne aj prenesene. V každom prípade, náš hlavný bežec ukecal aj dvoch ďalších.

Deti bežali 700m.

Veľkí 8km. Ale Mišo ešte bude musieť trošku dotrénovať, aby skončil šiesty vo svojej kategórii tak ako deti.

Páčilo sa všetkým a už teraz sa chystajú na nejaké jesenné behy. Bežalo sa na hrádzi, odkiaľ je aj táto nasledujúca fotka, akurát fotená pár dní neskôr. (Bratia Strugatsky, anyone?)

Kika končí prvý stupeň

Nie je to až tak dávno, čo sme ju vyprevádzali do prvej triedy. Po prvom mesiaci prestúpila k pani učiteľke Hodásovej a v jej triede bola štyri roky. Tejto pani učiteľke patrí aj veľká vďaka za to, že Kika stále chodí do školy rada a teší sa na školu aj cez prázdniny.

Posledné vysvedčenie nedostávali v škole, ale na spoločnej guláške aj s pani vychovávateľkou a rodičmi na chate:

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...