Asi si požičiam od Kiky ten časovrat

Ani nejdem začínať od začiatku, ani nejdem písať nejako súvisle, len zopár postrehov, skôr než ich zase vytlačí niečo iné.

Mikuláš nechal Kubovi parádny odkaz spolu s balíčkom v čižme:

Čižmy umýval asi trikrát, lebo vždy keď uschli, sa mu zdali šmuhaté a nechcel riskovať. Šmuhy na tvári (od čerta) mu vadili oveľa menej:

Okrem toho sme doma vyrábali zasnežený strom. To je kostým do vianočnej rozprávky. Neviem sa rozhodnúť, či je to pokrok od minuloročného kráľovského radcu.

Kika bola prvýkrát ako regulárna účastníčka na matematickom sústredení (jednodňový Sezamko u nás na fakulte) a veľmi ju to potešilo.

Okrem toho išla so spolužiakmi a spolužiačkami na bowling (že vraj lepšie ako kino).

Už sme v cieľovej rovinke, čo sa týka semestra, vypisujem skúškové termíny, chystám si poslednú prednášku. Popri tom s deťmi vymieňam malé lyže za väčšie a pečieme medovníky a s ostatnými rodinnými príslušníkmi dohadujeme vianoce bez darčekových stresov. Uvidíme, ako to dopadne.

Na pozadí tohto celého kniha, sľúbená prednáška v januári, deadline na príspevok na konferenciu, ktorý som ešte ani nezačala robiť, traja viac-či-menej samostatní diplomanti, jóga, na ktorú som prestala chodiť, plaváreň, na ktorú sa doplazím raz do týždňa, nech by čo bolo, Kikine telefonáty z neštandardných situácií, do ktorých sa dostáva pri dochádzaní na plaváreň a jazykovku, plánovanie najbližšieho cestovania. A tak. Nenudíme sa.

Ale keby ten časovrat, ktorý Kika našla v Mikulášskom balíčku, naozaj fungoval, určite by sme vedeli, ako ho využiť.

I mark the hours, every one,
Nor have I yet outrun the Sun.
My use and value, unto you,
Are gauged by what you have to do.

Futbalista a čarodejnica

Aj k nám dorazil Halloween, našťastie len tak zľahka. Trick-or-treating sa nekonal, ale okrem toho, že majú deti teraz týždeň prázdnin, tak sa ani minulý piatok neučili a namiesto toho strašili po škole. Kika bola hrozná čierna čarodejnica a Kubko strašný biely duch.  

V nedeľu sa posúval čas, takže futbalové tréningy sa presťahovali z ihriska do telocvične. Ale na poslednom vonkajšom tréningu sa stihli ešte odfotiť na kartičky. Celý bol pyšný.

No a toto je Minčol. Ešte na Krížave sme mali slniečko a rozmýšľala som, na čo trepem so sebou čiapky, rukavice a extra vrstvy. Všetko sme použili. A dokonca ani bufet sme nemali vrcholový. Spravili sme túto fotku, ukázali spolupútnikom z Čiech že “Tu by ste videli Martin ako na dlani, tam Vodné dielo Žilina.” a rýchlo sa hrabali do závetria.

Opäť začína školský kolotoč

Štartovaciu fotku sme tentokrát zabudli spraviť pred odchodom, tak sme to ešte napravili vonku.

Mení sa nám situácia s krúžkami. Namiesto spoločného plávania, začal Kubo chodiť na futbalové tréningy a Kika prestúpila do vyššej plaveckej skupiny, ktorá ale trénuje skôr. Takže sme začali skúšať samostatné odchody zo školy. Neochotne ale predsa som vydolovala a rozbehala môj starý telefón. A už teraz sa teším na zmätené telefonáty z obskúrnych autobusových zástavok alebo so samo-prekvapenými žiadosťami o plavky zabudnuté v škole. Uvidíme, aká bude táto kapitola.

Detská univerzita

Kike a Kubkovi sa páčilo. Vozili sa na parnom vláčiku, robili pokusy, animovali postavičky, skúšali lasery a diódy, šifrovali… Na konci mali promócie a teraz sú bakalárikovia. Mišo bol zatiaľ pár dní v Madride, ale na rozdiel od tých mojich pred dvanástimi rokmi, tieto detské promócie stihol. 

Začínajú šoférovať

Kubko už dlhšie poškuľoval po motokárach, ktoré zaberajú kus parkoviska pri plavárni, kam chodí dvakrát do týždňa na tréningy. Na narodeniny potom dostal darček – poukážku, že môže ísť. Povedali sme si, že ho zoberieme radšej na elektrické ako na benzínové, a tak sme pri minulovíkendovej návšteve v Bratislave išli sem

Veľmi sa mu páčilo. (Samozrejme, že chce ísť zase.) Jasné, že si všimol, že jeho a Kikine autíčko išlo pomalšie ako dospelácke. Ale zobral argument, že to je preto, že tam je prvýkrát a ešte nešoféroval, tak sa to musí najprv naučiť. Mal dva pedále (brzda a “plyn”) a jeden gombík (spiatočka) a celkom rýchlo sa ich aj on aj Kika naučili používať. 

Kika bola srandovná na konci. Už svietli svetielka, že motokáry majú isť naspať do stanice, keď im vypršal čas, a ona ho veselo ignorovala, obkrúžila ešte dve kolá (Kubo jedno), chlapík musel vyskočiť na dráhu ju odmávať, inak by si tam asi veselo krúžila ďalej. 

Kika má 9

Torta nám tentokrát výnimočne vyšla na pondelok, pretože víkend pred narodeninami sme boli na sústredení Sezamka (fotky) a víkend po nich v Čechách.

Kika je niekedy veľká slečna, niekedy malé motovidlo a niekedy tvrdohlavá tvrdá hlava. A zlostí ju, keď si z nej niekto robí srandu.

Na narodeniny dostala viacero vecí, ktoré ju potešili a jedna z nich bola foťák. Teraz skúša robiť obrázky:  

Kikin ročníkový projekt o mlieku

V prvej triede Kika robila projekt o hodinách, v druhej o očiach a tento rok o mlieku. Skúšala kozie, ovčie, bezlaktózové. Vyrábali sme doma tvaroh, maslo, jogurt a kaseínové ozdôbky (podobne sa kedysi vyrábali gombíky a spony na opasky). Minulý piatok ho aj odprezentovala. Kuba to ešte čaká.

Zimné športy

Kubko ku svojmu ročníkovému projektu pristupuje zodpovedne :). Rád chodí lyžovať a už mu to ide celkom dobre.  

Aj on aj Kika sa už naučili chodiť na Pome. Ale prístup k tomu mali úplne odlišný. Kubo rovno išiel skúsiť, potreboval 4krát spadnúť, naučil sa metódou pokus-omyl a bolo. 

Kika najprv pozorovala, nechala si porozprávať, čo a ako má robiť, až potom išla. A nespadla ani raz. Keď jej ešte vlekár pomáhal nasadiť kotvu, tak jej aj on povedal, ako si ju má nabudúce zobrať a bolo.

Sneh sa dá samozrejme využiť aj na iné veci ako na lyžovanie:

A potom je ešte ľad. Korčuľovanie ide lepšie Kike, asi preto, že v lete viac korčuľovala na kolieskových:

A jedenkrát sme sa vybrali lyžovať s Mišom sami dvaja. Snežilo celý deň, ale Poludňový grúň nesklamal a na poludnie aspoň symbolicky ukázal slniečko.

26 jázd a mali sme dosť

Ráno sme točili jazdy na Slovan vleku, keď prišieli decká na lyžiarskom výcviku a začalo sa čakať v rade, vyviezli sme sa lanovkou na Poludňový a lyžovali tam vrátane polhodinky na obed na Chate pod Grúňom. Keď sme už nevládali, tak sme si išli dolu oddýchnuť na lanovku. Chvíľku sme rozmýšľali, či sa ešte vyviezť do Snilovského sedla a dať zo dve jazdy na Oštiepkovej mulde. Keby svietilo slnko, tak by to vyvážilo ten overhead, že treba vyzuť lyže, aspoň jeden aj lyžiarky a odšoférovať sa ku chate Vrátna. Ale hore boli oblaky a husté sneženie, tak sme zhodnotili, že tentokrát nie.

Všeličo sa dá vyčítať z týchto grafov :). A samozrejme okrem nich ešte aplikácia Ski Tracks dáva aj mapu:  

Harry a Hermiona

Posledných pár rokov sú filmoví. Už sme mali mimoňov, minulý rok to boli Elza a Olaf. A tentokrát si rozmysleli, že by radi Pottera a Grangerovú. Tak som rozstrihla dve vyťahané čierne tričká, vybrala dve paličky, ktoré máme na sushi, zo žltých a červených kúskov flísu ušila kravaty (tie boli na zicherku, lebo sa mi nechcelo robiť také dlhé, aby sa dali naozaj uviazať). Kubovi ešte okuliare z čiernych pipe cleaners a jazvu na čelo a Kike navlniť vlasy. 

Kubov kamarát a kamarátka v triede boli tiež Harry a Hermiona, takže tam boli traja. A u Kiky v triede bola jedna kočka Harry. Neboli sme originálni. Ale decká si to poriadne užili.

Prvák

Tak už máme obe deti školopovinné. Triedy majú vedľa seba a plánujú spolu piknikovať cez veľké prestávky. Uvidíme, ako dlho im to vydrží. 

Večerné čítanie, finišujeme Muflóna Ancijáša. “Jazda do nemocnice trvala tak dlho, že sa pacient uzdravil, kým tam prišli”.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...