Prvák

Tak už máme obe deti školopovinné. Triedy majú vedľa seba a plánujú spolu piknikovať cez veľké prestávky. Uvidíme, ako dlho im to vydrží. 

Večerné čítanie, finišujeme Muflóna Ancijáša. “Jazda do nemocnice trvala tak dlho, že sa pacient uzdravil, kým tam prišli”.

Podvodníci

Fotil tréner na poslednom tréningu.

Druhácky projekt a ôsme narodeniny

(To by bol nadpis do diktátu! Teraz sa učia číslovky a majú ich podčiarkovať…)

Kikin druhácky projekt bol o očiach a zraku. Ako praktickú časť sme vyrábali 3D okuliare.

A na druhý deň po obhajobách oslavovala narodeniny. 

Snežienka a macher

Túto zimu lyžujeme na Veľkej Rači, lebo sme si za dobrú cenu kúpili sezónne lístky (a deti sú zadarmo). Tréning prináša výsledky, lebo aj snežienka aj macher už zídu Dedovku po vlastných. 

Posledné dva razy sme trafili gýčové počasie, ale len tak medzi nami, ja už som ready na leto… Lyžovanie je paráda, ale dávať si dvoje rukavice a aj tak mať omrznuté končeky prstov, to ma vôbec neteší. (Dnes ráno, keď sme sa obúvali do lyžiarok, bolo -15.) A keď prídeme domov, decká sa vyzlečú do tričiek a je im fajn a mne trvá ešte niekoľko hodín, kým sa rozmrazím. Tá termoregulácia mi už akosi nefunguje… Tak ale niekedy tieto besné mrazy musia skončiť… 

Ako súvisia linecké kolieska s prvočíslami a iné hlášky

  • s Kikou sme robili linecké kolieska a ona ich vykrajovala a všelijako ukladala a v kuse trepala o násobkoch (učia sa teraz v škole násobilku) a zrazu: Mami, ale aha, 17tka je taka nenásobková…
  • Kubko: Prečo keď sú vianoce, nemáme aj ten vianočný chlieb? (vianočku)
  • Kika: Zbojník býva v tej Jánošíkovej diere
  • Mišo (niekde čítal, ale vrelo súhlasí): Moje deti sa každý večer menia na smädných filozofov, ktorí potrebujú objať…

Kúzla, experimenty a besiedky

Jedného dňa k nám prišiel prespať môj brat Mireček a okrem troch balíkov lokší, na ktorých sme si pochutili, doniesol penu na holenie. Už si nepamätám, kde ju zobral, ale že on také nepoužíva. My síce tiež nie, ale Kika mala mať o pár dní v škole deň pokusov a kúziel, tak som povedala, nech nám ju nechá a hľadala na nete, aké kid-friendly experimenty sa dajú robiť s penou na holenie. (Ale teda, iba mne sa zdá divné, že spojili pokusy a kúzla do jedného? Oblečení mali tiež prísť buď ako vedci alebo ako kúzelníci. Kika išla v mojom tričku z minuloročnej Noci výskumníkov. Má na hrudi nápis “Som vedec, pýtajte sa ma.”)

Anyway, pokus, ktorý sme potom robili vyzeral takto:

img_1637

Naliali sme do pohára vodu, navrch napenili penu a potom sme chceli robiť dážď. Kúpila som na to potravinársku farbu. Ale na rozdiel od tých, ktoré som mala kedysi na plastelínu, táto bola nejaká gelová a hneď sa zhrudkavila a cez penové oblaky skoro vôbec neprešla. Chvíľu sme to potom skúšali s lekvárom, tiež nič moc. Nakoniec zafungoval atrament a s ním potom Kika pokus predvádzala aj v škole. Malo to úspech.

A potom boli besiedky. Kubova hviezdičkovo-snehuliaková bola zlatá, len sme z nej s Kikou zmeškali kúsok začiatku, lebo ju posunuli na skôr.

img_1643

img_1641

Kika so spolužiakmi boli v krojoch tiež zlatí a tu bol zase Kubo netrpezlivý, lebo sa začalo neskôr.

besiadka

Na rozdiel od minulého roku, keď sa besiedky trafili na ten istý čas, teraz si obaja mohli užiť obe.

Pol leta za nami

Deti si prázdniny užívajú. Chvíľu doma, týždeň v Kickove, týždeň u starých rodičov a posledný júlový týždeň boli na dennom tábore s trénermi, ktorí ich učili plávať cez školský rok. Každý deň sa vybrali na nejaký výlet poblíž Žiliny a trikrát to zakončili aj v bazéne. Pochvaľovali si.

Celkovo tieto denné tábory sú dobrá vec. Asi by som ich zatiaľ neposlala na tábor so spaním (predsalen to je iné ako u babky), ale denné výlety sú tak akurát.

Kika má 7 rokov

Stále prítulná, ľudí, ktorí sa jej páčia len tak objíme a chytí za ruky. Bez ostychu sa pozve ku susedom na palacinky. A veľmi rada robí ľuďom radosť (aj keď dnes napríklad to dopadlo tak, že ošklbala susedkine – inej susedky, nie tej palacinkovej – kvety a doniesla mi ich, že ja mám predsa také rada). Učí Kuba všetko možné a sú silná dvojka, ktorá perfektne spolupracuje, hlavne, keď hrajú proti mne alebo Mišovi nejakú spoločenskú hru (tých dostala na narodeniny veľa, takže po intenzívnom človeče nehnevaj sa období, máme teraz celkom dobrú variabilitu).

Okrem toho ešte tvrdohlavá, neodbytná a zábudlivá. Aj keď s tou zábudlivosťou je to také selektívne – keď má niečo sľúbené, na to určite nezabudne, ale desiatová krabička na školskom dvore, dáždnik v triede, okuliare doma… zíde z očí, zíde z mysle.

Teraz sa teší na svadbu a na prázdniny. Mňa teší, že na konci prvej triedy stále rada chodí do školy. A za tento rok sa naučila veľa.

Kikin ročníkový projekt

Kika mala v stredu prezentáciu ročníkového projektu. Prišli sme až na štvrtú hodinu, lebo boli podelení tak, aby každú hodinu prezentovali traja až štyria a nám sa ušla tá posledná. Prezentovali pred pani učiteľkou, spolužiakmi a rodičmi.

Okrem Kikinho projektu o hodinách sme ešte počúvali jeden o sonde Pathfinder a jeden o pastelkách. Ostatné, ktoré sme len videli vystavené, boli o žralokoch, vlakoch, mačkách, mozgu, dinosauroch, čili papričkách… (Na niektorých bolo vidieť viac, na niektorých menej rodičovského vplyvu :).)

Kika prezentáciu zvládla dobre, nebolo vidno trému a porozprávala im všeličo o orloji, o slnečných hodinách, o presýpacích, ktoré sme vyrobili z dvoch plastových fliaš, o tikitálnych aj o digitálnych hodinách a aj o zopár veciach nie úplne k téme (o hvezdárni a o tom, ako sa naučila bicyklovať).

IMG_0461

IMG_0459

IMG_0460 IMG_0462

IMG_0466

IMG_1069

Na presýpacie hodiny treba okrem dvoch plastových fliaš ešte kartón, špagát, tavnú pištoľ, piesok (alebo soľ) a paličky.

Indiánka

Kika prišla minulý víkend s tým, že budú mať vo štvrtok v triede indiánsky deň. Majú prísť oblečení ako indiáni a doniesť si stany. Stan sme jej nepribalili, ale zobrala na výlet bábiku-indiánku* a na indiánske šaty som prerobila staré Mišove tričko z Grand Canyonu (stačilo zúžiť a nastrihať spodok a rukávy):

IMG_0298

* Tá bábika má svoju vlastnú story (a už aj pár rokov): Keď som ako 17-ročná študentka bola na ročnom študijnom pobyte v Colorade, pozvali ma na jeden víkend na svoj ranč takí dvaja starší manželia. Boli to známi mojich hosťovských rodičov a nikdy v živote neboli mimo Colorada. Že či k nim prídem a porozprávam im o Európe, o Slovensku a tak? Tak som išla a rozprávala celý víkend. A na odchode som dostala striebornú pamätnú mincu a túto bábiku. Tá pani bábiky kupovala, ušila im indiánske šaty a mokasíny a potom ich predávala. Kike sa celkom páčilo, že majú podobné šaty 🙂

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...