Paríž alebo Blood Flow 2017

Malá konferencia o červených krvinkách, na ktorej budú všetci tí, ktorých články čítam, keď robím simulácie. V Paríži. Tak tam bolo treba ísť.

Prednášky boli v Inštitúte Henriho Poincaré. Pre tých, ktorí ho nepoznajú, bol to matematik, ktorý okrem iného vyslovil známu Poincaré conjecture, ktorá ešte donedávna odlávala a až Perelmanovi sa podarilo nad ňou vyhrať. Okrem toho sa zaoberal chaotickými systémami, mojou srdcovkou spred pár rokov, a kopou iných zaujímavostí. 

A vnútri to bolo obvešané plagátmi žien matematičiek. Žijúcich. Aj tehotných.

Dnes poobede tam mal mať populárno-náučnú prednášku Timothy Growers, na ktorú by som určite išla, keby som už v tom čase nesedela v lietadle domov. Tak ale za posledné tri dni som si prednášok vypočula dosť. Veľa z nich bolo pre mňa zaujímavých a inšpiratívnych, s kopou ľudí sa dalo porozprávať o tom, čo robíme. Konečne konferencia, kde je naša téma hlavnou témou a nie okrajovou aplikáciou (doteraz takmer vždy).
Usedená po celom dni, som sa po večeroch túlala. Najprv samozrejme Eiffelova veža. Po schodoch.

Fotky nie sú veľmi dobré, lebo som mala so sebou len telefón a nie veľký foťák 🙁 a ten v šere a potme odmieta spolupracovať.

Pohľad hore

A ešte pri odchode

Okrem toho aspoň zvonku Pantheon, Notre-Dame, Pont Neuf, Louvre…

Keď prídem niekedy aj s Mišom, tak snáď bude čas ísť aj dovnútra. 

Hotelovú izbu som mala fascinujúcu. Priamo v Latin Quarter, kúsok od Inštitútu, ale úplne staromódnu a s takou malinkou kúpeľňou, že pri používaní záchoda bolo treba mať otvorené dvere, lebo inak by sa mi doňho nezmestili nohy. Na prespatie ok. 

Jedlo… aj dobré aj menej dobré. Jeden konferenčný obed sa veľmi nevydaril. Ale oficiálna večera (tu) bola parádna (a vína bolo dosť). Okrem toho som si samozrejme nemohla nechať ujsť to, čoho v Žiline nemáme veľa. 

Za chvíľu dorazím domov a tým sa končí moja posledná pracovná cesta tohto roku. Ale takýchto konferencií na takýchto miestach by mohlo byť aj viac…

Gent (ACOMEN2017)

V Belgicku je vraj často mizerné počasie. Ale ak si odmyslím dážď v noci, keď sme prišli, tak som mala práve pekný týždeň v Gente. Je to už druhýkrát, čo som takto zažila netypické počasie počas konferencie. To prvé bolo v Edinburgu. A vôbec sa nesťažujem, dúfam, že moje konferenčné potulky budú v tomto duchu pokračovať.

Konferenciu sme mali v tejto parádnej budove:

Vnútri som akosi zabudla fotiť, takže len obrázok z knižnice:

Konferencia bola fajn, ale naša téma bola na len okraji záujmu. Po veľa rokoch to bolo zase raz, čo som počúvala prednášky o konečných prvkoch, variačných metódach… a nechytala som sa. Na jednu stranu smutné, ale na druhú mi to ani nebolo ľúto. Premárnený čas to určite nebol, zoznámila som sa so zaujímavými ľuďmi, porozprávala o zaujímavých témach. 

Po prednáškach sme sa, ako inak, túlali po Gente. 

Našli sme aj námestie, kde sa kedysi popravovalo. A dnes sú tam lampy napojené na gentské pôrodnice, ktoré sa zasvietia, vždy, keď sa v niektorej z nich narodí bábätko. 

Čo sa týka pitia, tak Belgicko nie je krajina pre mňa. Pivo, všade pivo. A akosi sa mi nezdalo vhodné v pube, kde majú 500 druhov piva (v nápojovom lístku zoradené podľa abecedy), kde sedím s deviatimi chlapmi, ktorí pijú pivo, si dať víno. Ale keď sme boli v pube, kde zase mali samú jenever (niečo ako borovička/gin), tak to som vyskúšala niekoľko druhov. Najlepšia bola citrónová, ale mali aj takú s príchuťou vaječný koňak, ktorú bolo treba z pohárika dolovať lyžičkou a aj príchuť čili papričiek, ktorá bola taká ostrá, že (dobrovoľná) obeť mala, čo robiť. 

Miestne jedlo? Hovädzí guláš s hranolkami, mušle, všade majonéza (niekto by im mal dať ochutnať jogurtové alebo smotanové dresingy), wafle/gofri (mňam) a čokoláda.

 Posledný večer sme ešte vyskúšali miestnu escape room (art robbery). A dostali sme sa von!

O dva týždne Paríž.

Matematika kolotočov a roller-coasterov

Tento týždeň som bola na konferencii vo Švédsku o tom, ako učiť inžinierov matematiku. Zaujímavé, miestami inšpiratívne, takže cesta stála za to, aj keď som nezostala úplne do konca (aby som sa stihla vrátiť na Kikin posledný prvácky školský deň).

Jednu z prednášok mala Ann-Marie Pendrill. Učí prvákov fyziku a na začiatku semestra ich berie do miestneho zábavného parku Lisberg. Rozdelia sa do skupiniek, v ktorých potom riešia rôzne úlohy a keď treba (alebo aj keď netreba) sa popritom vozia. My sme tiež dostali takúto sadu úloh, ale z mojej skupiny som bola jediná, kto bol výsledky aj experimentálne overovať…

Kolotoče boli výborné, ale roller-coaster mi stačil jeden:

Vďaka neďalekému koncertu a nie práve ideálnemu počasiu naň neboli žiadne rady. Vedľa mňa sedela Ann-Marie, na ruke náramok, ktorý má ako celoročnú vstupenku, a keď sme vystúpili, zahlásila, že to bola jej 47. jazda… na večeru sme išli až potom.

Women Deliver – much more than babies

Som práve na konferencii v Kodani a je to riadna masovka: vyše 5500 účastníkov zo 165 krajín sveta. Zatiaľ je to veľa nadýchaných slov, ale málo konkrétností, tak dúfam, že príde aj na tie.
IMG_0335

Otvorenie a panelová diskusia:

IMG_0338

Dánska princezná:

IMG_0341

IMG_0353

Barkha Dutt: It’s foolish to pretend that we live in a post-feminist world:

IMG_0343

Margaret Chan (WHO):

IMG_0346

Annie Lennox v tričku HIV positive:

IMG_0348

IMG_0349

A ešte jedna fotka z dnešného rána: Toto je druhýkrát, čo som v Kodani a opäť mám okno od podlahy po strop. IMG_0331

Večer som bola na návšteve a tam tiež dve steny presklené. A záclony vôbec nikde… Také iné…

IMG_0354Som zvedavá na zajtra.

Konferencia SOS – Slovak Oxford Science

Tak tam som bola minulý predĺžený víkend. Tu je trailer:

Bol to už šiesty ročník konferencie (program), ktorú organizujú dvaja mladí šikovní Slováci. Študovali v Oxforde, teraz sú v Googli a darí sa im veľa vecí. Okrem iného raz do roka dať dokopy okolo 50 veľmi zaujímavých ľudí z rôznych oblastí (nie všetci sú Slovak, nie všetci sú Oxford a nie všetci sú Science), aby si vymieňali myšlienky, čerpali inšpiráciu a zabavili sa.

Odchádzala som trochu deprimovaná – lebo som mala pocit, že všetci tam boli rádovo akčnejší a úspešnejší – ale aj namotivovaná – ten “can do attitude” je našťastie nákazlivý.

Ak niekedy dostanete pozvánku, určite choďte.

PS Bývali sme na zámočku pri jazere:

20150502_145441

Rhodos (ICNAAM 2014)

Keď som niekde povedala, že idem na konci septembra do Grécka na konferenciu, tak reakcie boli zväčša chápavé úsmevy – jasné, jasné, dovolenka. A dovolenka to trochu aj bola – veľa plávania v teplom mori, víno, túlanie sa po ostrove. A dobre to padlo, ale bolo to odmakané a  chýbal mi tam chlap, s ktorým sa mi túla výrazne lepšie.

Do Grécka (konkrétne do Atén) by som ešte niekedy išla, na Rhodos už nie. Až tak mi neučaroval, z antiky tam vidno málinko a veľmi divne na mňa pôsobilo obrovské množstvo nedostavaných a polorozpadnutých stavieb. Ako z nejakého post-apokalyptického filmu. Plus prístup nejedného Gréka, ktorý už má na konci sezóny turistov zrejme plné zuby… nie, nedivím sa, turistov tam môžu vidlami prehadzovať, tak prečo by mali byť milí práve na mňa?

Takže zmiešané pocity.

Víkendové surfovanie

niektorí slovenskí lekári vedia, že s ich vzdelávaním nie je niečo v poriadku

obchodík na sashe, ktorý vrelo odporúčam (látkové plienky a iné veci)

pozvánka na jednu konferenciu:

genetic conflicts in human pregnancy

Po roku opäť o knihách a o ženách… alebo lyžovačka, ktorá nebola

Tak ako aj začiatkom roku 2013, tak aj teraz som bola na konferencii MIST (Mathematics in science and technology). Tak ako vtedy, aj teraz tam bola jeden večer beseda o knihách. A v záujme rozširovania (vôbec nie náhodnej) vzorky, idem skúsiť spraviť rovnakú štatistiku.

Konferenciu opäť zorganizovala žena.
Účastníkov bolo 47, z toho 23 žien/dievčat (to je polovica!!).
Pozvaných prednášok bolo 7, z toho 3.5 prezentovali ženy (áno, dá sa odprezentovať aj polovica prednášky… tú mali totiž spoločnú dvaja ľudia). A áno, aj toto je polovica :).
Aj keď tie krásne polovice nebol úplný zámer, lebo bolo viac mužských ako ženských, ktorí neprišli, veľká pochvala smeruje tam, kam patrí…

Na besedu o knihách prišlo 29 ľudí, z toho 13 žien (45%).
Spolu bolo odporučených 39 kníh, z nich 5 malo autorku ženu (13%), a z tých som jednu odporučila ja (Alice Munro: Too much happiness).
A z tých 25, kde sa dal určiť hlavný hrdina (keď odmyslíme non-fiction a iné neurčiteľné záležitosti), sa našlo 8 hrdiniek (32%).
Tu to vyzerá smutnejšie ako minulý rok.

A potom, keď sa pozrieme iba na knihy odporúčané ženami, tak dostaneme toto:
Počet kníh: 18
Z nich malo autorku ženu: 5 (27%) – to je tých istých 5, čo tam hore. Polopatisticky: žiadny chlap neodporučil knihu, ktorú napísala žena.
A tam, kde sa dalo určiť, hlavnú hrdinku ženského pohlavia malo 5 (38%) kníh

(Ešte sa asi patrí povedať, že niektorí ľudia a niektoré knihy sa opakovali.)

Toto asi zaujímalo viac mňa, ako kohokoľvek iného, kto si to tu pozrel, ale aj pre vás tu mám niečo – pekné obrázky. Minulý rok sa na tej konferencii každý deň pár hodín lyžovalo (a bežkovalo a hral hokej). Tento rok snehu ani zimy nikde. Ale v rámci vetrania mozgov sme si jeden deň vyšli na Kľak. Prvá polovica cesty na hrebeň čisté blato. Po štyroch sa dolu nedobrovoľne šmýkali aj dospelí. Keď skončilo blato, tak sme sa šmýkali na ľade. A hore fúkalo. Ale výhľad bol dobrý:

Pohľad zhora

Štartovali sme zo sedla vľavo:

Pohľad zhora

Tu sme sa mali lyžovať:

Tam dolu bývame

Pohľad smerom na Veľkú Fatru:

Veľká Fatra

Spoločná fotka hore (fotograf bol tiež náš):

Vrcholová fotka

A takto to tam po správnosti malo vyzerať:

Takto to malo vyzerať

Dve konferencie: Midwifery Today a Human Rights in Childbirth

Bola som na týždeň v Belgicku, v mestečku Blankenberge, na brehu mora. Akurát k tomu moru som sa veľmi nedostala. Toto som cvakla hneď prvé ráno po ceste na prvú z tých konferencií. A odvtedy už nebolo kedy.  More pri Blankenberge

 Tá prvá konferencia bola pre pôrodné asistentky. Zišlo sa ich asi 250 z vyše 40tich krajín sveta. Zo Slovenska prišlo 5 a ja som im tlmočila. Len zopár momentiek:

Double hip squeeze

Toto by malo konečne doraziť aj na Slovensko (“Podľa Cochrane Databázy, rutinné používanie polohy na chrbte s nohami hore počas druhej doby pôrodnej je škodlivé”):
This!!

Praktická ukážka jednej zaujímavej pôrodnej polohy. Debra Pascali-Bonaro v červenom je na mieste otca alebo duly, rodiaca mamička má modré tričko. Pôrodná asistentka za chvíľu príde zachytiť bábätko.

Interesting birthing position

Michel Odent a jeho prednáška: First, do no harm.

Michel Odent

Výuka palpačných zručností – ako hmatom zisťovať polohu a veľkosť bábätka.

Practicing palpation skills

A toto už začína druhá konferencia – o ľudských právach.

Human Rights in Childbirth

Začala panelovou diskusiou Ternovszky Defense, kde pôrodné asistentky, duly a ich právnici/čky rozprávali o súdnych sporoch, v ktorých sú zainteresované a v ktorých sa odvolávajú na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Ternovszky vs Maďarsko (2010). Rozprávala aj česká pôrodná asistentka Zuzana Štromerová a jej právnička Zuzana Candigliota. Potom nasledoval panel o etike a ekonomike. A po ňom prišiel na rad panel Ternovszky Offense, kde matky alebo ich zástupcovia rozprávali ako bojujú o svoje práva a ako sa pri tom opierajú o ten spomínaný rozsudok. Moderovala ho sama Anna Ternovszky (s oranžovým šálom vľavo).
Ternovszky Offense Panel

 Ja som tam rozprávala o situácii na Slovensku a o prípade jednej mamičky, ktorá sa na naše občianske združenie obrátila s prosbou o pomoc.

Presenting at HRIC conference

Potom ešte debata s účastníkmi z krajín východnej európy o možnej spolupráci a šprint na lietadlo. Domov som došla vyžmýkaná ako citrón, ale stálo to za to. Kopa nových kontaktov, inšpirácie… dúfam, že to bude na niečo dobré.

O knihách a o ženách

Tento posledný týždeň som bola na matematickej konferencii MIST 2013. Trochu som si polyžovala, trochu popočúvala zaujímavé prednášky, trochu podiskutovala s fajn ľuďmi. Veľmi dobre bolo.

Ale povedať vám chcem o jednom večeri, kedy sme mali debatu o knihách. Nezúčastnili sa jej všetci. Tí, čo sme prišli, sme si posadali do kruhu a každý povedal pár slov o jednej-dvoch knihách, čo prečítal za (približne) posledný rok, ktoré by rád odporučil ostatným. Dostala som tak niekoľko dobrých tipov a za tie som vďačná, ale opäť raz som si všimla ten nepomer – čítajú sa hlavne knihy, ktoré píšu muži. A tie knihy majú za hlavných hrdinov koho? Hlavne mužov.

Najprv pár čísel o mojej vzorke.
Na konferencii bolo spolu 52 ľudí (ale nie všetci tam boli celý čas), z toho 15 ženského pohlavia (29%).
Pozvaných prednášok bolo 8. Všetci pozvaní prednášajúci boli muži.
Konferenciu zorganizovala žena.
Diskusie o knihách sa zúčastnilo 27 ľudí, z toho 10 žien (37%).

BooksA teraz o tých knihách.
Spolu bolo odporučených 40 kníh, z nich 8 malo autorku ženu (20%), a z tých ôsmych som 2 odporučila ja.
5 z nich ďalej nebudem počítať, lebo sa u nich nedá vyhodnotiť moje kritérium – jedna bola zbierka poviedok, jedna zbierka esejí, ďalšia Zvieracia farma od Orwella, potom 50 zaujímavostí, ktoré by deti mali vedieť o matematike a posledná archív Víta Hejného.
Takže ostalo 35. Z nich 10 malo hlavnú hrdinku ženu (29%).

Áno, mala vzorka. A namietať sa dá aj to, že som už začala so skupinou, kde prevládajú muži, takže jasné, že výsledky budú posunuté. Ale to neberiem.

Jednak podľa mňa nie je automaticky pravda, že muži by mali byť náchylnejší čítať mužských autorov a ženy ženské autorky. A potom, aj keď sa pozriem iba na knihy odporúčané ženami, tak dostanem síce lepšie, ale stále podpolovičné čísla:

Počet kníh odporučených ženami – 13
Z nich malo autorku ženu 5 (38%)
a hlavnú hrdinku ženského pohlavia 5 (38%)

Takže čo z toho vyplýva? Nič. Lebo toto je len malá vzorka. Ale je v súlade s už dlhším pozorovaním. Ženy píšu. Ženy čítajú. Akurát zjavne nie o tých témach, ktoré sú všeobecne považované za dôležité a/alebo zaujímavé. Či?

PS Autorkám sci-fi a fantasy je ešte aj dnes odporúčané, aby písali pod mužským pseudonymom.

PS2 obrázok je odtiaľto

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...