Plávanie s korytnačkami

Nemali sme šnorchle, lebo batoh, do ktorého sme ich spolu s plutvami, plážovým stanom, Mišovými teniskami a podobnými užitočnými vecami zbalili, sa nejako pozabudol vo Frankfurte. Časom dorazil aj na Curaçao, ale nie k nám a musel potom cestovať sám až domov.

Ale mali sme aspoň plavecké okuliare, takže sme mohli pozorovať, čo všetko pláva vo vode. Kopa rybičiek, Kika našla aj medúzu a na Playa Grandi korytnačky. Tie sa nám veľmi páčili.

Potápanie pri ostrovoch Mabul a Kapalai

Bolo treba sa pretrepať cez pol sveta na Borneo, malým lietadlom do Tawau, odtiaľ rozheganým autom do Semporny, odtiaľ hodinu loďou na Mabul a potom 12 metrov pod vodu. A tam sme si zaplávali s metrovou korytnačkou.

Ale po poriadku. Toto je z tej cesty loďou:

Kusok od SempornyPo inštruktáži na suchu sme sa vystrojili na loďke:

Miso sa chysta na potapanieUkázalo sa, že najjednoduchší spôsob, ako sa s celou výstrojou (25kg opasok, vzduchová bomba, BCD – buoyancy control device) dostať z lode do vody, je na počudovanie kotrmelec do zadu. Najprv som čľupla ja, potom som chcela z vody odfotiť Miša. Ale moja reakčná doba plus reakčná doba foťáka boli príliš dlhé, zachytila som len plutvy:

Mišo padá do vodyPotom trénovanie základných zručností v dvojmetrovej vode – ako si nasadiť dýchací náhubok, ak by vypadol, a ako z neho dostať von vodu, ako podať záchranný náhubok susedovi v prípade núdze, ako vyfúknuť vodu z okuliarov, ak do nich natečie, základné signály.

V plytkej vodeA potom sme už išli obzerať ryby. (Celý čas nás inštruktori buď priamo držali za popruh, alebo sme boli na dosah ruky.)

School of fish

School of fish

Rybky

Male rybky

Tenka rybka

Videli sme malinké krevety a zopár takýchto podivných slimákov:Divný slimákBola tam kopa hviezdíc rôznych tvarov, veľkostí a farieb

Hviezdica

Hviezdice

jedna spiaca korytnačka:

Spiaca korytnačka

Spiaca korytnačka

a niekoľko plávajúcich:

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

KorytnačkaPod vodou sme boli dvakrát – 40 (Mabul) a 45 minút (Kapalai) s hodinovou prestávkou medzi ponormi. Najhlbšie sme sa dostali do 12 metrov. Voda mala na hladine 32C a v tých 12tich metroch 29C… viac ako žilinská plaváreň. Poobede sme ešte šnorchlovali na inom mieste pri ostrove Mabul a tam sme tiež stretli jednu korytnačku a kopu iných vodných tvorov. Celkovo:

Šnorchlovanieps1: Veľká vďaka Lenke a Mirovi za zapožičanie podvodného foťáku (tú spoločnú fotku a korytnačky z blízka nám cvakol inštruktor).

ps2: Keby niekto hľadal referenciu (lebo tých diving shops je tu dosť, ale vyzerá, že kvalitou sa líšia), potápali sme sa s Big John Scuba (v nemalej miere na odporúčanie môjho bratranca, ktorý s nimi bol nedávno). Inštruktori boli Mark a Toni. Obaja boli trpezliví a starostliví, takže z tohto pohľadu odporúčame aj my. Čo sa nám nepáčilo bol úvodný chaos okolo ceny – je nám jasné, že sme turisti a že na nás chcú zarobiť, ale tá ich taktika nebola úplne čistá.

Dve Kiky

Pár dní sme tu mali dve Kiky. A jedného Felda. A aj keď sopka na Islande opäť trochu strašila, nakoniec nám hostia uleteli a sme zase v pôvodnom počte.

Kým tu boli, tak sme jeden deň strávili v Central Parku a našli Belvedere, ktorý som predtým ešte nevidela (a kopu korytnačiek, čo sa vyhrievali na slniečku pod ním) a jeden v Island Beach State Parku (ďalšie fotky ešte prídu).

A keďže sa objavili sťažnosti, že v poslednej dobe sme naše bejby veľmi neukázali, tak tu je zopár obrázkov:

Hawaii – Veľký Ostrov

Minule som písala o našom prvom týždni na Havaji, na ostrove Oahu, ale to ešte nebolo to pravé, havajské. To sme našli až na Veľkom Ostrove – Hawaii. Tam sa splnili aj moje dovolenkové nádeje – ísť pozerať sopky a zaplávať si s morskými korytnačkami. Ale pekne po poriadku…

Na veľkom ostrove to už s autobusmi nie je také ružové (ako na Oahu), a preto sme si hneď po príchode zobrali auto. Pýtali sme si 4×4, lebo sme vedeli, že niektoré cesty, po ktorých chceme ísť, vyzerajú zle alebo ešte horšie. Našou prvou zastávkou bol kemp so skvelým názvom – Namakani Paio – v národnom parku s aktívnymi sopkami . Pre geológa je aktívna aj sopka, ktorá naposledy vybuchla pred dvesto rokmi, ale sopky vo Volcanoes NP sú aktívne teraz. Aj z toho dôvodu bola veľká časť parku zavretá – smerom, kam Kilauea vypúšťala sírový dym (nie je to však nijaká novinka, lebo je nepretržite aktívna od roku 1983).

A tak sme turistikovali tam, kde sa dalo – cez kráter, ktorý je už 20 rokov pevný (celý ten kotol bola v 50tych rokoch žeravá láva a trvalo 30 rokov, kým vychladla; ešte dnes sú tam miesta, ktoré sú na dotyk horúce a parí sa z nich), cez trubicu, ktorou kedysi tiekla láva, a na miesta, kde láva vteká do mora.

Dostať sa tam, kde dnes tečie láva, nebolo úplne jednoduché, lebo si to vyžadovalo jazdu po ceste, ktorá bola čiastočne zničená staršou lávou (odtiaľ nemáme obrázky, lebo sme boli radi, že vôbec nejako ideme a dúfali, že sa nič nestane, lebo car rental agreement jasne zakazuje jazdu po nevyasfaltovaných cestách). Z provizórneho parkoviska sme išli ešte asi míľu k vode na miesto, odkiaľ sa dala láva pozorovať. Trošku ma sklamalo, že sme nemohli ísť bližšie ako zhruba na 800 metrov, ale počkali sme tam až do zotmenia a  vtedy bolo celkom dobre vidieť, ako vteká do mora.

Pre tých, ktorí nevedia, čo s peniazmi, sú aj výlety motorovým člnom (to organizujú miestni a pýtajú $500 na osobu – nie, nežartujem) a vrtuľníkom (to je oficiálna cestovka a pýta $200 na osobu), ktorými sa dá ísť aj bližšie.

Dva kopce, na ktorých sme neboli, ale aspoň sme si ich obzreli, sú Mauna Loa a Mauna Kea. Mauna Loa (tiež aktívna sopka) je priamo na území parku a spiatočný výlet trvá štyri dni. Objemom je to najväčšia hora sveta a keby sa merala od morského dna, tak by bola vyššia ako Mt. Everest (ak prirátame aj 8km, o ktoré preliačuje svojou váhou zemskú kôru, tak je vysoká 17km). Mauna Kea je zase známa skvelou viditeľnosťou a hvezdárňami, do ktorých sa môže ísť pozrieť aj verejnosť, ale to sme sa už báli naším požičaným autom riskovať.

Namiesto toho sme sa išli pozrieť na “koniec sveta”. South Point (južný bod) je najjužnejšie miesto ostrova aj celých Spojených Štátov (a asi rátajú s tým, že na juh každý trafí, lebo cesta vôbec nie je značená). Priezračná voda, dobré vlny, farebné pobrežie a trojmíľová prechádzka na pláž s nazelenalým pieskom. Skvelý výlet. Napriek kúpaniu v mori nám po pár dňoch kempovania u Namakaného Paia začalo byť smutno za sprchou, tak sme sa presunuli do mestečka Kona a ubytovali v Kona Tiki.

Tento maličký hotel (15 izieb) stojí úplne na brehu mora a niektorí hostia sa sťažujú, že nemôžu v noci spať, lebo vlny sú príliš hlučné (stena smerom k moru mala len “japonské papierové dvere” a sklenené vetračky). Nám sa to naopak páčilo a keď pridáme aj raňajky v cene (to je v havajských hoteloch výnimka a nie pravidlo), tak to bol najlepší “deal”, aký sa nám mohol podariť.

Kona je známa svojou kávou a tak sme si išli pozrieť kávovú plantáž – Bay View Coffee Farm (prehliadky aj ochutnávky robia zadarmo, ale “vstupné” sme aj tak nechali v ich malom obchodíku 🙂 ). Ukázali nám, ako kávu pestujú a zbierajú (ručne, lebo nie všetky bobule – volajú ich čerešne – dozrievajú naraz), ako ju umývajú a sušia (ak stíhajú, tak päť dní v tieni, ak sa nakopí – lebo spracovávajú aj to, čo im prinesú susedia, drobní farmári – tak použijú aj sušičku) a ako ju triedia (od najlepšej: extra fancy, fancy, #1, prime a potom dve špeciálne: peabody, motherbean). Nedostali sme sa iba do pražiarne, lebo pražič mal voľno.

V Kone sme aj všeličo poochutnávali – napríklad jedlo z ananásu alebo krevety u Bubba Gump Shrimp Company (tam nás aj vyskúšali, čo všetko si pamätáme z filmu a túto fotku sme si nemohli odpustiť). Čo ma ale sklamalo, boli ceny ovocia. Chápem, že cena mlieka je vysoká ($8-9 za galón oproti cca $4 u nás alebo $4.70 za galón benzínu) – kráv majú málo, mliekáreň na celých ostrovoch len jednu, musia dovážať. Ale to ovocie bolo všade, stromy obsypané (niekedy to z nich až padalo a autá jazdili po mangách) a pritom cena bola trikrát taká ako v New Yorku (dokonca aj ananásy, ktoré sa priamo odtiaľ do New Yorku dovážajú, boli drahšie). A to sme nechodili do obchodov pre turistov, ale do normálnych potravín a na trh. Nechápem.

K letisku sme sa vracali severnou cestou so zastávkou v údolí Waipio, kde sme sa vyšantili vo vlnách a niektorí (= ja) takmer vyrúbali v potoku aj so všetkými dokladmi a pri Akaka vodopádoch. A odtiaľ už smer Maui.

 Tu je ešte krátke video s lávou:

A tu korytnačka, ktorá prišla obhrýzať riasy do plytkej vody. Korytnačky sú chránené a ľudí sa neboja, občas vraj vychádzajú aj na breh (to sme nevideli) a vo vode priplávajú aj na pol metra (to sme videli).



Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...