Viac ako mesiac zavretí

Sme doma niečo viac ako mesiac. Ale pocitovo je to celú večnosť. Sme ok, ale všetkým nám to poriadne lezie na nervy. Hlavne Kike a Kubovi by výrazne prospelo, keby mohli byť aj s niekým iným ako len so mnou a Mišom. Škola je oficiálne zatvorená do polovice mája, ale nedávame veľké nádeje tomu, že by sa otvorila ešte tento školský rok. A tak sa učíme a vymýšľame aktivity doma.

sadili sme – Pred dvoma týždňami som kúpila priesady paradajok, jahody, mätu, bazalku, cibuľky, pažitku a nasadili sme s deťmi všetko do kvetináčov. Cibuľky a bazalka už začínajú vykukovať z hliny, takže sa tešíme. Mäte a pažitke sa zatiaľ nechce, snáď sa na nás nevykašlú úplne. Smutné na tom je len to, že keď sme sem prišli, tak som si hovorila, že žiadni živí zelení kamaráti nebudú, aby sme ich nezahubili v lete, kým budeme cestovať… teraz sa už o nich až tak nebojím. 

webstránka – Založili sme s deťmi blog. Aj oni chceli písať na internet. Kika si zatiaľ z toho spravila kuchársku knihu a Kubo plánoval robiť tutoriály ku programovaniu v Scratchi, ale potom zistil, že ho viac baví to programovanie ako písanie o ňom.   

hľadali sme dúhy – Vraj sa to začalo v Taliansku, dúhy na vyjadrenie podpory zdravotníkom. Naši spravili jednu tiež a okrem nej si Kika do okna vyvesila sovu – ich školského maskota. Na prechádzku sme sa raz vybrali s vytlačenou mapou a deti do nej značili dúhy, ktoré sme našli. (Mapa už je neaktuálna, lebo vyzerá, že dúh pribudlo.) 

začali sme vyrábať noviny – Prvé číslo sme vytlačili na papier a dali do schránky najbližším susedom a spolužiakom a spolužiačkam, čo bývajú poblíž. Druhé číslo (a aj ďalšie, ak sa redaktorom ešte bude chcieť) už je elektronické. 

spoločenské hry – Nepočítame to, ale odhadom najviac asi fičí Farao. Ale aj Carcassone, Osadníci, Scrabble, Azul, Skyjo… Dobre, že sme si ich všetkých doniesli. Mali by sme si pre zmenu zorganizovať nejakú hru aj s niekým cez skype. 

3D zvieratá – Kika s Kubom pozerali rôzne zvieratá v 3D, ktoré dal k dispozícii Google. Najviac ich pobavil žralok plávajúci nad naším jedálenským stolom, ktorého potom skúsili utopiť v pohári. 

veľkonočné vajíčka – Veľkú noc sme nijako extra neoslavovali. Ale zdobenie vyfúkaných vajíčok roztopeným voskom bola dobrá domáca aktivita na trénovanie trpezlivosti. 

venčenie – Parky nám už zavreli, Kiku a Kuba prechádzky po dedine nebavia. Ostáva nám ešte futbalové ihrisko (ktoré niekedy máme aj sami pre seba) a atletická dráha.  Zvažujeme trampolínu, len je to trochu susedsky komplikované. Mišo behá ~40km za týždeň a ja neviem, čo so sebou.

kreslenie – Niekedy príde zadanie zo školy, niekedy kreslia len tak, niekedy majú inšpiráciu z nejakého youtube videa. Musím ešte vytiahnuť aj farby, nech niečo aj namaľujú.

Veľa varíme. Ako inak, jesť sa musí… ale varíme aj spolu. Už vedia celkom dobre piecť palacinky, Kika si užíva miesenie chleba, len teda záujemcov o škrabanie zemiakov alebo umývanie riadov je akosi pomenej.

Na pozeranie zatiaľ stále fičí Magic schoolbus a celkom sa im páčil film Onward. Vyučovanie v štátnej telke sme pozerali len raz, keď mal hodinu matiky jeden učiteľ z Kikinej školy, ale bolo to celkom dobré, tak možno ešte niekedy skúsime.    

Neviem presne, čo sa hrajú na počítači. Nejaké linky som im poslala ja, ale tie hry veľmi nevídam. Najčastejšie vidno nejakú multiplayer raketovú naháňačku. 

Jeden piatok sme mali “večeru v reštaurácii”. Deti sa nahodili ako na svadbu, naliali si džús do vínových pohárov, … O týždeň neskôr sme mali pyžamový deň, čo Mišo zhodnotil, že ideme z extrému do extrému, tak minulý piatok už zase obyčajné tepláky…

Som veľmi zvedavá, ako na toto obdobie budú spomínať. Či to bude “tá dlhá nuda, keď sme nemohli nikam ísť”, alebo “vtedy, keď sa potom všetko zmenilo”, alebo na to celé rýchlo zabudnú, alebo nejako úplne inak… 

Kubko kreslí dojmy z výletu

Tento obrázok dnes prišiel s Kubkom zo škôlky: rebriky

Má v tom jasno. V sobotu sme išli po rebríkoch, po mostíkoch a vracali sme sa inou cestou.

Víkendové surfovanie

Slovenka žijúca v Belgicku, u ktorej som an jeseň pár dní bývala počas konferencie, Marta Gal, organizuje v máji cykloakciu Aby sa deti rodili s láskou.

Gabriel’s Horn – má nekonečný povrch ale konečný objem

prečo UPS dodávky neodbočujú doľava

UPS engineers found that left-hand turns were a major drag on efficiency. Turning against traffic resulted in long waits in left-hand turn lanes that wasted time and fuel, and it also led to a disproportionate number of accidents. By mapping out routes that involved “a series of right-hand loops,” UPS improved profits and safety while touting their catchy, environmentally friendly policy.

Smithsonian – najlepšie fotky roka

So you think you’re smarter than a CIA agent?

For the past three years, Rich and 3,000 other average people have been quietly making probability estimates about everything from Venezuelan gas subsidies to North Korean politics as part of the Good Judgment Project, an experiment put together by three well-known psychologists and some people inside the intelligence community.

According to one report, the predictions made by the Good Judgment Project are often better even than intelligence analysts with access to classified information, and many of the people involved in the project have been astonished by its success at making accurate predictions.

The wisdom of crowds is a concept first discovered by the British statistician Francis Galton in 1906. Galton was at a fair where about 800 people had tried to guess the weight of a dead ox in a competition. After the prize was awarded, Galton collected all the guesses so he could figure out how far off the mark the average guess was. It turned out that most of the guesses were really bad — way too high or way too low. But when Galton averaged them together, he was shocked: The dead ox weighed 1,198 pounds. The crowd’s average: 1,197.

detailné kreslenie:

list of generic and genericized trademarks – heroin, videotape, escalator…

Kikine kresby

Kika, a toto je čo?
Rádio.
Rádio? A tie vlásky, čo má?
To sú také pichliače, ako ježko.
Rádio

Snehuliak (nie, Kika naozaj nepozerala vianočného Dr Who):

Snehuliak

Balóny celkom fičia v poslednej dobe – asi vďaka tým, čo sme dostali na lyžovačke:

Balóny

A toto – že fľaša. Kleinova?

 Kleinova fľaša   Kleinova fľaša

10 vecí, ktoré mám na Tebe najmenej rada (Kubko, rok a pol)

Toto je ďalší príspevok do pravidelnej štvrťročnej rubriky, kde píšem o tom, čo mám na drobcoch v ich momentálnom veku najradšej a najmenej rada. Viem, že v poslednom čase tu pribudlo čitateľov (čo ma veľmi teší), ktorí možno nevedia, o čo ide, a preto by som chcela poprosiť všetkých, ktorí pri čítaní tohto článku dostanú chuť napísať mi, aká som frustrovaná a nešťastná matka, aby si najprv prečítali túto diskusiu. Ďakujem. 

nočné budenie – Áno, obohratá gramoplatňa, ale je to každú noc minimálne raz. Asi sme už aj zvyknutí, lebo nejako fungujeme. Ale ja už chcem zase spať až do rána. A pritom už krásne (väčšinou) zaspávaš sám aj večer, aj cez obed. Nechápem, prečo to nevieš, aj keď sa v noci zobudíš. Namiesto toho sa postavíš a začneš revať z plných pľúc.

úplná ignorácia nočníka – Ja si už nepamätám, kedy si doňho naposledy niečo spravil. Sedíš na ňom zriedka a aj to rýchlo utekáš.

kreslenie – Tvoja nová mánia. Ja som všetkými desiatimi za rozvíjanie umeleckého talentu. Zásobujem Ťa papierom a pastelkami a Ty si s nadšením čmáraš každý deň… a všetko by to bolo úžasné, keby Tvoje kresby ostávali na papieri. Ale oni ako na potvoru nie. Už sme mali pokreslený stôl, obrus, kreslá, dlážku. Snažím sa, aby si kreslil len pod dozorom, ale Tebe sa vždy podarí nejakú pastelku niekam schovať a potom sa k nej vrátiť, keď práve nedávam pozor. A ešte to, ako chceš, aby som Ti dookola kreslila lietadlo a “kal” (auto). Trochu nuda, nie? Utešuje ma to, že Kika mala tiež fázu, keď chcela iba “stlomy”, a tá časom prešla.

výbuchy hnevu – Niekedy Ťa pochytí veľká zlosť. Nie je to často (našťastie!), ale vtedy nepomôže nič, len nechať to prehrmieť.

ako vystrájaš, keď si hladný – Hrozný krik. Nerozumieš slovu “počkaj” (kým natriem chlieb/zohrejem polievku/ošúpim mandarinku…) a len vrieskaš, akoby si naozaj posledné dva týždne nejedol. Hmmm, už tretíkrát spomínam rev. Ono je asi pravda, že prvý rok sa deti učia ovládať svoje telo a pohyb a druhý rok svoje emócie a prejavy.

museli sme kúpiť nové vrece – Mali sme jedno výborné. Kika nebola prvé dieťa, čo v ňom spávalo, a používala ho asi dva roky. Potom ho Kubo používal asi rok. A vrece jednoducho odišlo. Ja som rada, keď sa veci “vypoužívajú” až do konca, ale problém je, že ešte nie si celkom zrelý na spanie pod perinou. Pár týždňov sme to skúšali, ale nás prestalo baviť niekoľkokrát za noc Ťa zakrývať a aj tak Ťa ráno nájsť odkopaného a studeného. A tak sme kúpili nové vrece.

že s Kikou nie som taký pohodový rodič ako s Tebou – Toto ma štve veľmi. Tým, že je Kika staršia, tak si na nej všetko odskúšam, zistím, čo funguje, nad čím treba mávnuť rukou a pri Tebe som od začiatku bola vo väčšej pohode. A zdá sa mi, že ten rozdiel vidno.

Hm. Tentokrát ma viac nenapadá. Možno Mišo niečo pridá.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...