Kuala Lumpur

Sedíme na letisku, vonku práve začala búrka a čakáme na odlet z Kuala Lumpur do Kota Kinabalu. Stačili dva dni a mesta máme dosť. Dojmy? To mesto je “nové”. Kuala Lumpur v preklade znamená bahenný sútok (riek Klang a Gombak):

IMG_8863

a pôsobilo na mňa dojmom, že ešte pred pár rokmi to tu bola dedina. Dnes sú tu mrakodrapy, obchodné centrá a áno, aj mešity a chrámy, ale keď sa človek pozrie, kedy boli postavené, tak nič staršie ako minulé storočie sme nenašli. Teda, oprava. Našli. Batu jaskyne.

IMG_8830

IMG_8818

Cesta vláčikom kúsok za mesto. Vedú k nim strmé schody:

IMG_8849

a nachádzajú sa tam známe hinduistické chrámy (tiež nie práve staré).

IMG_8807

Na rozdiel od Kuala Lumpur, kde bolo síce veľa ľudí, ale prekvapivo čisto, tu bola špina, smrad a odpadky. Trochu za to mohli opice, ale z veľkej časti ľudia. Celkovo by som Batu Caves zhodnotila ako zaujímavé ale way overrated.

IMG_8845

IMG_8846

Chceli sme si pozrieť mešitu Jamek:

IMG_8860

ale to sa nepodarilo. Keď sme prišli prvý raz, mali prestávku. Druhý raz pršalo (ale chlapík s tvárou celou pokrytou bradavicami už nevysvetlil, prečo sa tam v daždi nemôže ísť, iba prekrížil ruky a vykrikoval no open, no open) a v piatok je zavretá.

Čínska štvrť funguje aj za dažďa:

IMG_8880

IMG_8871

Na mostík spájajúci Petronas veže sa ešte donedávna dalo ísť zadarmo, ale dnes už nie. A nám sa nechcelo venovať 20eur na osobu za výťah rafinériám, tak sme sa pozerali iba zdola:

IMG_8915

IMG_8904

Ešte pár zaujímavých miest a potom už preč, preč od áut a davov ľudí na Borneo. (Inak tie autá… majú volant na opačnej strane, takže ja sa často druhý raz musím pozrieť, kam to ten šofér nasadá, stále mám pocit, že idú v protismere, čo je obzvlášť znepokojujúce, keď v aute sedím a mimochodom zaregistrujem, že vchádzame na kruhový objazd. A v KL ich bolo plno, plno, plno a nie vždy sa riadili počtom pruhov, ktoré boli nakreslené na ceste. Cestou z letiska do mesta sme brali taxík – 70RM, 2hod v zápche, cestou na letisko rýchlovlak Klia expres – 35RM/os, 30 min, miestami rýchlosť 160km/h a dnes sa miestni chytali za hlavu, keď sme sa o tom rozprávali… Vraj sme mali zobrať za 15RM/os Skybus).

ps Nakoniec dopisujem až o deň neskôr v Kota Kinabalu, lebo sme aj napriek búrke predsalen odleteli.

Obúvame túlavé topánky

Po šiestich rokoch som prvý raz na potulkách vo dvojici so svojím chlapom. Keď sme nad tým v lietadle dumali, tak sme zistili, že naposledy sme spolu sami (ak nerátam Kiku v brušku) leteli na vianoce 2008 a túlali sa v júli 2008 na Hawaii. Aj sme medzitým trochu zabudli, aké to je príjemné.

Budapešť

Mišo sa prevádzkovaním stránky coolin všeličomu priučil, takže okrem toho, že sa mu podarilo nájsť letenky za veľmi zaujímavú cenu, vybral aj fajn sedačky v lietadle. Tam, kde sa trup začína zužovať, sú trochu šikmo a tým pádom v tom rade je pri dvoch sedadlách viac miesta na nohy ako pri ostatných. Tak presne tam sme sedeli. Za tých 12 hodín letu sa nám všetok ten priestor zišiel.

Himaláje sa mi odfotiť nepodarilo, keď sme leteli okolo, tak aspoň večerný pohľad na Petronas Towers (na tie sme sa inak vynadívali dosť, lebo sme trčali v zápche cestou z letiska, počas ktorej stihlo dvakrát popršať, aj sa zase vyčasiť)

Petronas Towers

a na spievajúcu fontánu pred nimi:

spievajúca fontána