Futbalista a čarodejnica

Aj k nám dorazil Halloween, našťastie len tak zľahka. Trick-or-treating sa nekonal, ale okrem toho, že majú deti teraz týždeň prázdnin, tak sa ani minulý piatok neučili a namiesto toho strašili po škole. Kika bola hrozná čierna čarodejnica a Kubko strašný biely duch.  

V nedeľu sa posúval čas, takže futbalové tréningy sa presťahovali z ihriska do telocvične. Ale na poslednom vonkajšom tréningu sa stihli ešte odfotiť na kartičky. Celý bol pyšný.

No a toto je Minčol. Ešte na Krížave sme mali slniečko a rozmýšľala som, na čo trepem so sebou čiapky, rukavice a extra vrstvy. Všetko sme použili. A dokonca ani bufet sme nemali vrcholový. Spravili sme túto fotku, ukázali spolupútnikom z Čiech že “Tu by ste videli Martin ako na dlani, tam Vodné dielo Žilina.” a rýchlo sa hrabali do závetria.

Opäť začína školský kolotoč

Štartovaciu fotku sme tentokrát zabudli spraviť pred odchodom, tak sme to ešte napravili vonku.

Mení sa nám situácia s krúžkami. Namiesto spoločného plávania, začal Kubo chodiť na futbalové tréningy a Kika prestúpila do vyššej plaveckej skupiny, ktorá ale trénuje skôr. Takže sme začali skúšať samostatné odchody zo školy. Neochotne ale predsa som vydolovala a rozbehala môj starý telefón. A už teraz sa teším na zmätené telefonáty z obskúrnych autobusových zástavok alebo so samo-prekvapenými žiadosťami o plavky zabudnuté v škole. Uvidíme, aká bude táto kapitola.

Detská univerzita

Kike a Kubkovi sa páčilo. Vozili sa na parnom vláčiku, robili pokusy, animovali postavičky, skúšali lasery a diódy, šifrovali… Na konci mali promócie a teraz sú bakalárikovia. Mišo bol zatiaľ pár dní v Madride, ale na rozdiel od tých mojich pred dvanástimi rokmi, tieto detské promócie stihol. 

Začínajú šoférovať

Kubko už dlhšie poškuľoval po motokárach, ktoré zaberajú kus parkoviska pri plavárni, kam chodí dvakrát do týždňa na tréningy. Na narodeniny potom dostal darček – poukážku, že môže ísť. Povedali sme si, že ho zoberieme radšej na elektrické ako na benzínové, a tak sme pri minulovíkendovej návšteve v Bratislave išli sem

Veľmi sa mu páčilo. (Samozrejme, že chce ísť zase.) Jasné, že si všimol, že jeho a Kikine autíčko išlo pomalšie ako dospelácke. Ale zobral argument, že to je preto, že tam je prvýkrát a ešte nešoféroval, tak sa to musí najprv naučiť. Mal dva pedále (brzda a “plyn”) a jeden gombík (spiatočka) a celkom rýchlo sa ich aj on aj Kika naučili používať. 

Kika bola srandovná na konci. Už svietli svetielka, že motokáry majú isť naspať do stanice, keď im vypršal čas, a ona ho veselo ignorovala, obkrúžila ešte dve kolá (Kubo jedno), chlapík musel vyskočiť na dráhu ju odmávať, inak by si tam asi veselo krúžila ďalej. 

Kubkov ročníkový projekt

Tak už to má tento rok hotové aj Kubko. Odprezentoval svoj projekt o lyžovaní. Síce sa na nás, čo sme počúvali, pri tom vôbec nedíval, ale porozprával to pekne. Ako praktickú časť doniesol lanovku z Lega, ktorú postavil. 

Sedemročný Kubko

A ešte mu nevypadol ani jeden mliečny zub. Je to také srandovné, lebo tie jeho mliečne zuby sú úplne malinké v porovnaní s tým, aký je on už veľký. A je pravda, že tie dva hore v strede sa mu už kývu a ďasná má opuchnuté, ako sa mu tam tlačia nové zuby, takže sa mu ťažšie hryzie. Ale tortu zvládol úplne v pohode.

Celý je rukatý, nohatý, dlhý. A stále sa mu robia jamky v lícach. 

Podvodníci

Fotil tréner na poslednom tréningu.

Kubko dvakrát pri tabuli

Najlepšie je ch. 

Dobre mu to chodí

Kika išla do školy v prírode do Nízkych Tatier, my ostatní na výlet do Vysokých. 

Počasie sme mali ukážkové a povedali sme si, že skúsime s Kubinom vyliezť na Téryho chatu.

Na konci doliny Kuba celkom pobavilo, že ide po snehu v kraťasoch.

Kúsok pod chatou síce zahlásil, že už mu stačilo a ideme naspäť, ale ukecali sme ho, že radšej ideme na chatu na obed.

Chvíľu sme poobdivovali zamrznuté pleso

Cestou dolu trochu poupratovali rozhádzané skaly

A kochali sa výhľadom:

Na druhý deň Kubino zahlásil, že chce trochu menší výlet. Chvíľu sme dumali, ale nakoniec sme opäť štartovali zo Smokovca vláčikom a išli po červenej na Skalnaté pleso. Tam sa nám veľmi nepáčilo (Skalnatá chata zavretá, nanič J&T bufet, vysekaná kosodrevina, kopa turistov vyvezených lanovkou) ale výhľad na Lomnický štít bol dobrý.

Týchto pár dní bolo zaujímavých ešte aj iným spôsobom. Kubo rozprával a rozprával a rozprával. Pusa sa mu nezastavila celý čas, čo sme išli. Keď je s nami Kika, tak sa dostane k slovu pomenej a teraz mal všetko poslucháčstvo len pre seba. Ale Kiku spomínal každú chvíľu a plánoval, ako do Tatier nabudúce pôjdeme aj s ňou.

Pár rozdielov

To isté miesto po piatich rokoch. 

Len šachista akosi vyrástol. A šachovnica vybledla.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...