Žilinský polmaratón

Kubko vyhral svoju kategóriu, Kika so cťou dobehla a Mišo skončil tak uprostred. Bežal polmaratón a nemal úplne taký čas, ako dúfal, lebo bolo naozaj teplo, ale po úvodnom vypľúvaní duše v cieli sa aj usmieval, takže dobre. O mesiac Terchovej síce nebude takto teplo, ale zase to bude do kopca. Uvidíme, ako im to všetkým pôjde tam. 

Začiatok školského roku

Zase sme sa zabudli odfotiť doma a spomenuli si až pred garážou. Kika začína na druhom stupni, tak sme zvedaví na zmeny.

Kubko začal novú sezónu aj v novom futbalovom drese. Trénuje so staršou prípravkou a futbal hráva aj s kamarátmi každý deň po škole v školskom klube.

S Kikinými krúžkami je väčší problém. Chcela som, aby športovala. Hocičo, len nech je to dvakrát do týždňa na hodinku v skoršom poobedí, nech ju to aspoň trochu baví, nech sa pri tom aspoň trochu spotí, nech sa tam vie sama dostať zo školy (na druhom stupni už nemajú školský klub) a nech to nie je príliš súťaživé (tým pádom asi nie tímové). Plávannie, na ktoré chodila posledných pár rokov, sa mi zdalo úplne ideálne, trénerka bola výborná, akurát tam už Kika chodiť nechce. 

Boli sme vyskúšať tréning sebaobrany. Nebolo to ono. Rozprávali sme sa trénerom športovej prípravky, ukázalo sa, že je to prípravka na volejbal, v tretej vete začal o turnajoch. Atletika je až neskoršie večer. Orientačný beh je len raz do týždňa a to práve vtedy, keď má angličtinu. Na loďky by sa jej blbo chodilo samej a komunikácia s trénerom chaosná. Florbal vraj ani nemáme skúšať, keď ho doteraz nehrala, lebo kobylky sú veľmi vyberavé.

Ja neviem. Asi som divná. Príliš veľa kritérií? Áno. A niektoré sú objektívne, časové, ale ukazuje sa, že to nie je najväčší kameň úrazu. Prečo sa nemôže športovať “len tak”? Čo robia desať a viacroční, ktorí chcú začať so športom, ktorý doteraz nerobili? Nie súťažne, len si zašportovať, naučiť sa zopár fintičiek. Veľa krúžkov sme odpísali na tom, že to v Kikinej vekovej kategórii už berú “príliš vážne”.

Nakoniec sme sa boli zapísať na tanečnú… moderné tance, hip-hop. Začína od októbra. Neviem. Keby si Kika za niečím pevne stála, aspoň tak ako Kubo za futbalom, bolo by to o kus jednoduchšie, časovo by sme to vyriešili, jej motivácia by vyvážila prípadné pochybnosti o kompetitívnosti, podporovali by sme ju, aj keby sa nedarilo. Ale ona sa do ničoho nehrnie, takže hľadáme niečo, voči čomu aspoň nebudú námietky a dúfame, že ju to chytí. Naivne.

Je mi jasné, že to nie je takto dobre. Ale bojím sa sa na to vykašľať. Z našej rodiny sa najviac treba hýbať práve Kike a keď to necháme na ňu, tak sa hýbať nebude. Ako sa toto robí?

S tábormi to toto leto bolo také striedavo oblačno

 

S tábormi je to tricky. Má to byť zábava pre deti, zároveň nie úplná blbosť. Ideálne ak sú veľa vonku, ale aby mali niekde aj obed. Treba, aby si plus mínus sadla skupina detí aspoň vekom a aby to nestálo príliš veľa…

Blbé je len to, že sa nám nedarí trafiť všetky kritériá. Bol jeden turistický, fajn celodenné výlety, dobrá partia, super cena. Ale deťom sa veľmi nepáčilo a nemali tam obed. Bol druhý anglický, poobede chodili von, obedy boli, cena primeraná. Ale Kika s Kubom boli skoro najstarší a malým deťom sa prispôsobila väčšina programu aj angličtina. Tretí končí zajtra, tiež majú výhrady.

Nevzdávame to, ďalšie pokusy budúce leto… 

Žilinský night run

Nebol úplne v noci, ale bol to večerný beh, aby sa vyhli horúčavám. Možno ho nazvali night run práve preto, že to znie viac cool – aj doslovne aj prenesene. V každom prípade, náš hlavný bežec ukecal aj dvoch ďalších.

Deti bežali 700m.

Veľkí 8km. Ale Mišo ešte bude musieť trošku dotrénovať, aby skončil šiesty vo svojej kategórii tak ako deti.

Páčilo sa všetkým a už teraz sa chystajú na nejaké jesenné behy. Bežalo sa na hrádzi, odkiaľ je aj táto nasledujúca fotka, akurát fotená pár dní neskôr. (Bratia Strugatsky, anyone?)

Recyklovanie a mosty

Recyklovanie a mosty boli tohtoročné témy ročníkových projektov. Mišo mal z nich trochu hlavu v smútku, lebo – ako každý rok – to boli projekty pre celú rodinu.

Kubove mosty sme navštevovali a fotili všade, kde sme za posledný rok boli – v Bratislave, v Prahe, na Curacau, pri Niagarských vodopádoch. A okrem toho sme zlepili papierový model Tower Bridge, ktorý sa dal aj otvárať. Kubinovi to išlo prekvapivo dobre, akurát na menšie časti, zaoblené a potom tam, kde sa mal most hýbať, potreboval pomoc. No a samozrejme veľký plagát.

Kika mala tému odpad a recyklovanie. Štvrtáci už nerobia plagáty, ale napíšu prácu na počítači, vytlačia a zviažu. Učiť sa narábať s wordom neuškodí, ale ešte dôležitešie sa mi zdali debaty o tom, čo a ako si môže do práce dať z internetu. Praktickú časť nemali povinnú, ale namiesto toho Kika vyzbierala smeti v blízkosti domu a v okolí školy.

Akurát tie prezentácie musíme nabudúce asi trošičku viac natrénovať.   

Kubko má 8 rokov

Je samá ruka, samá noha, vysoký ako Kika. Stále má jamky v lícach a chytľavý smiech. Voči angličtine je pozoruhodne imúnny, ale číta veľa a rád, začína programovať (tu), má dokopané nohy od futbalu a nahráva sa na Kikin telefón ako trepe somariny.

ps Ešte donedávna u nás na narodeniny fičal mrkvový koláč, ale tento rok je dopyt po cheesecaku.

Filmárik a filmuška?

Posledných pár rokov to boli rozprávkové postavičky (Stu a Kevin, Olaf a Elza, Harry a Hermiona). A dnes síce dostali jeden tip, že Filmárik a Filmuška, ale pôvodný zámer bol jednoduchší.

Býva aj na druhom stupni karneval? A ak hej, nerobia si už náhodou deti masky samy? Ale treba povedať, že Kubko nastrihal skoro všetky kolieska. A tak sme mali dve kocky domina, ktoré spolu pasujú.

Futbalista a čarodejnica

Aj k nám dorazil Halloween, našťastie len tak zľahka. Trick-or-treating sa nekonal, ale okrem toho, že majú deti teraz týždeň prázdnin, tak sa ani minulý piatok neučili a namiesto toho strašili po škole. Kika bola hrozná čierna čarodejnica a Kubko strašný biely duch.  

V nedeľu sa posúval čas, takže futbalové tréningy sa presťahovali z ihriska do telocvične. Ale na poslednom vonkajšom tréningu sa stihli ešte odfotiť na kartičky. Celý bol pyšný.

No a toto je Minčol. Ešte na Krížave sme mali slniečko a rozmýšľala som, na čo trepem so sebou čiapky, rukavice a extra vrstvy. Všetko sme použili. A dokonca ani bufet sme nemali vrcholový. Spravili sme túto fotku, ukázali spolupútnikom z Čiech že “Tu by ste videli Martin ako na dlani, tam Vodné dielo Žilina.” a rýchlo sa hrabali do závetria.

Opäť začína školský kolotoč

Štartovaciu fotku sme tentokrát zabudli spraviť pred odchodom, tak sme to ešte napravili vonku.

Mení sa nám situácia s krúžkami. Namiesto spoločného plávania, začal Kubo chodiť na futbalové tréningy a Kika prestúpila do vyššej plaveckej skupiny, ktorá ale trénuje skôr. Takže sme začali skúšať samostatné odchody zo školy. Neochotne ale predsa som vydolovala a rozbehala môj starý telefón. A už teraz sa teším na zmätené telefonáty z obskúrnych autobusových zástavok alebo so samo-prekvapenými žiadosťami o plavky zabudnuté v škole. Uvidíme, aká bude táto kapitola.

Detská univerzita

Kike a Kubkovi sa páčilo. Vozili sa na parnom vláčiku, robili pokusy, animovali postavičky, skúšali lasery a diódy, šifrovali… Na konci mali promócie a teraz sú bakalárikovia. Mišo bol zatiaľ pár dní v Madride, ale na rozdiel od tých mojich pred dvanástimi rokmi, tieto detské promócie stihol. 



Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...