Kubko má 9 rokov

Kubko má už deväť rokov. Na narodeniny si vypýtal cheesecake, ktorý tentoraz pri výrobe ani nepraskol, akurát sme sa oň nemali s kým podeliť. Starí rodičia, spolužiaci a kamaráti mu blahoželali len cez videohovory. (Ale teda, o cheesecake sa nebojím, ešte síce v chladničke asi tretina je, ale určite sa nepokazí.)

Má teraz dlhé vlasy a odhodláva sa na strihanie. Vie, že moje kadernícke umenie je niekde na úrovni skombinovania troch rôznych nástavcov na elektrickom strojčeku. S tým sú napríklad Mišo alebo môj ocino úplne ok, ale Kubove nároky sú vyššie. Rád by mal navrchu hlavy trochu materiálu, ktorý sa dá nagelovať na pichliače. A po pár skúsenostiach v kaderníctvach v Žiline mu je jasné, že na to treba nožničky a že tie nožničky v mojich rukách nie sú záruka úspechu. Pozerali sme spolu youtube tutoriál. Povedala som mu, že ak sa on odváži, tak ja sa na to dám. Veď do školy sa teraz aj tak nechodí a strojček to zachráni, keby bolo najhoršie. Trochu neisto súhlasil. Ešte nemáme termín…

Behá lepšie ako ja. To nie je prekvapujúce… Mňa behanie veľmi nebavilo, ale už som potrebovala nejaký trochu akčnejší pohyb ako yogu. Tak sme párkrát boli behať spolu. Je to srandovné, lebo ja fučím, fučím, on okolo mňa tancuje na všetky strany a popritom mi všeličo porozpráva. (Behanie samotné ma stále nebaví, ale za toto to stojí.) Ja sa zmôžem akurát na prikyvujúce zvuky tu a tam. Keď sa s ním človek priamo rozpráva, tak musí niekedy ťahať odpovede (a niekedy ho prevalcuje ukecaná Kika), ale takto, keď je to viac-menej na ňom, nemá kam odbehnúť(!), (nikto sa naňho nedíva?), tak sa dá dozvedieť, čo sa mu preháňa hlavou. Začína do slovenčiny prepletať anglické slová a niekedy trochu komoliť tie slovenské. Naposledy som sa smiala na slove kucháreň.

Veľa času trávi na počítači. Na jednej strane je to samozrejme dobre, lebo momentálne je to jediné jeho okno do sociálneho sveta. Na druhej strane by som ho rada ešte videla viac na zemi s Legom a spoločenskými hrami a stavaním dráh pre autíčka či guličky… 

Vie oceniť dobrý vtip a slovné hračky. Až natoľko, že sa nimi nechá podplatiť, keď sa mu fakt nechce robiť nejakú úlohu do školy. A ešte stále sa mu robia jamky na lícach, keď sa smeje.

Tak to je náš deväťročný Kubko.

Príšerky

Minimálne na mesiac sme s deťmi doma. Nedá sa chodiť na rôzne zaujímavé miesta (akurát sa trochu venčiť do prírody), takže to nebudú žiadne zábavné prázdniny. Spravili sme si s deťmi rozvrh. Dali sme doňho predmety z tunajšej školy (pani učiteľky poslali robotu a budú posielať ďalšiu cez google classroom), predmety zo slovenskej, tiež zavretej, školy (niečo chodí e-mailom, niečo cez elektronickú žiacku knižku) a niektoré vlastné (programovanie Lego robotov…). Zatiaľ to deti berú dobre, ale sme len na začiatku, takže uvidíme, ako to pôjde ďalej. Veru som si nemyslela, že budem niekedy takto homeschoolovať deti…

V piatok poobede sme končili výtvarnou. Máme z knižnice požičanú takú knižku o kreslení príšeriek, tak tú mali na inšpiráciu. Dostali za úlohu nakresliť zo päť rôznych a celkom sa pri tom zabávali. Potom mi ich doniesli, že im mám vymyslieť mená.

Kikine:

Kubove (Bigfoot-a pomenoval sám):

Nová škola

So školou sme komunikovali dopredu, ja cez e-maily, Mišo ich bol s dokladmi dvakrát pozrieť aj osobne, takže keď sme prišli, deti mohli rovno nastúpiť.

Spolužiakov a spolužiačok v triedach majú viac, ako boli zvyknutí (Kubo 22 oproti 10 a Kika 19 oproti 15) a privítali ich veľmi milo. Kika dostala od pani učiteľky v prvý deň aj takýto list a celkom ju to pobavilo:

Škola má aj ESL (angličtina ako druhý jazyk) program. Tam deti trochu otestovali, prebrali to s ich triednymi učiteľkami a povedali, že Kika rozumie a hovorí dostatočne na to, aby bola celé vyučovanie vo svojej triede. Kubo bude mávať jednu ESL hodinu denne. Oboje nás potešilo – to že Kika sa prakticky od začiatku vedela zapájať a aj to, že Kubo nebol beznádejne stratený. (Vyzerá, že jazykovka Gabby v Žiline bola dobrá voľba.) 

Veľa vecí je iných, niektoré sú zvláštne, ale zatiaľ obaja vyzerajú spokojne. Ja sa mám budúci týždeň znovu stretnúť s oboma učiteľkami (videli sme sa krátko v prvý deň ráno) a porozprávať sa, že aké sú ich dojmy. 

Adventný kalendár

Prvé vajíčko už je otvorené, višne v čokoláde zjedené, ale z odkazu na papieriku sú zatiaľ zmätení.

Ideme tých Američanov trochu naučiť po anglicky

Hovorí sa, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. A my to predsalen ideme skúsiť znovu. Rieka bude podobná, my už kus iní. 

Na Halloween sme boli na ambasáde vybaviť deťom nové americké pasy, Mišo letí cez víkend do New Yorku a budúci pondelok tam opäť nastupuje do práce. Ja s deťmi tu dokončíme, čo treba a pôjdeme za ním. Tlačíme angličtinu, čo to dá, očakávam, že začiatky budú náročné, ale teším sa, keď ich budem počuť dobre rozprávať. 

Nová kapitola. 

Rozprávka s vybranými slovami

Kubkova dnešná tvorba:

Dve úlohy z angličtiny

Deti na jazykovke dostali za úlohu pozrieť si túto rozprávku a potom napísať, o čom bola. 

Kika sa spýtala, ako sa povie vrchnák, ako sa povedia svetlušky a potom písala:

Kubko bol z tohto zadania veľmi smutný. Najprv bolo treba veľa presviedčania, aby sa do takejto nemožnej úlohy vôbec pustil. Potom vyhrabával z pamäte, ako by čo povedal. A naveľa, naveľa napísal. 

Dám im to prečítať, keď budú obaja vedieť dobre po anglicky. 

Žilinský polmaratón

Kubko vyhral svoju kategóriu, Kika so cťou dobehla a Mišo skončil tak uprostred. Bežal polmaratón a nemal úplne taký čas, ako dúfal, lebo bolo naozaj teplo, ale po úvodnom vypľúvaní duše v cieli sa aj usmieval, takže dobre. O mesiac Terchovej síce nebude takto teplo, ale zase to bude do kopca. Uvidíme, ako im to všetkým pôjde tam. 

Začiatok školského roku

Zase sme sa zabudli odfotiť doma a spomenuli si až pred garážou. Kika začína na druhom stupni, tak sme zvedaví na zmeny.

Kubko začal novú sezónu aj v novom futbalovom drese. Trénuje so staršou prípravkou a futbal hráva aj s kamarátmi každý deň po škole v školskom klube.

S Kikinými krúžkami je väčší problém. Chcela som, aby športovala. Hocičo, len nech je to dvakrát do týždňa na hodinku v skoršom poobedí, nech ju to aspoň trochu baví, nech sa pri tom aspoň trochu spotí, nech sa tam vie sama dostať zo školy (na druhom stupni už nemajú školský klub) a nech to nie je príliš súťaživé (tým pádom asi nie tímové). Plávannie, na ktoré chodila posledných pár rokov, sa mi zdalo úplne ideálne, trénerka bola výborná, akurát tam už Kika chodiť nechce. 

Boli sme vyskúšať tréning sebaobrany. Nebolo to ono. Rozprávali sme sa trénerom športovej prípravky, ukázalo sa, že je to prípravka na volejbal, v tretej vete začal o turnajoch. Atletika je až neskoršie večer. Orientačný beh je len raz do týždňa a to práve vtedy, keď má angličtinu. Na loďky by sa jej blbo chodilo samej a komunikácia s trénerom chaosná. Florbal vraj ani nemáme skúšať, keď ho doteraz nehrala, lebo kobylky sú veľmi vyberavé.

Ja neviem. Asi som divná. Príliš veľa kritérií? Áno. A niektoré sú objektívne, časové, ale ukazuje sa, že to nie je najväčší kameň úrazu. Prečo sa nemôže športovať “len tak”? Čo robia desať a viacroční, ktorí chcú začať so športom, ktorý doteraz nerobili? Nie súťažne, len si zašportovať, naučiť sa zopár fintičiek. Veľa krúžkov sme odpísali na tom, že to v Kikinej vekovej kategórii už berú “príliš vážne”.

Nakoniec sme sa boli zapísať na tanečnú… moderné tance, hip-hop. Začína od októbra. Neviem. Keby si Kika za niečím pevne stála, aspoň tak ako Kubo za futbalom, bolo by to o kus jednoduchšie, časovo by sme to vyriešili, jej motivácia by vyvážila prípadné pochybnosti o kompetitívnosti, podporovali by sme ju, aj keby sa nedarilo. Ale ona sa do ničoho nehrnie, takže hľadáme niečo, voči čomu aspoň nebudú námietky a dúfame, že ju to chytí. Naivne.

Je mi jasné, že to nie je takto dobre. Ale bojím sa sa na to vykašľať. Z našej rodiny sa najviac treba hýbať práve Kike a keď to necháme na ňu, tak sa hýbať nebude. Ako sa toto robí?

S tábormi to toto leto bolo také striedavo oblačno

 

S tábormi je to tricky. Má to byť zábava pre deti, zároveň nie úplná blbosť. Ideálne ak sú veľa vonku, ale aby mali niekde aj obed. Treba, aby si plus mínus sadla skupina detí aspoň vekom a aby to nestálo príliš veľa…

Blbé je len to, že sa nám nedarí trafiť všetky kritériá. Bol jeden turistický, fajn celodenné výlety, dobrá partia, super cena. Ale deťom sa veľmi nepáčilo a nemali tam obed. Bol druhý anglický, poobede chodili von, obedy boli, cena primeraná. Ale Kika s Kubom boli skoro najstarší a malým deťom sa prispôsobila väčšina programu aj angličtina. Tretí končí zajtra, tiež majú výhrady.

Nevzdávame to, ďalšie pokusy budúce leto… 

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...