Jarnoprázdninový výlet do Lake Placid

Keď sme prišli, na jazere bol ešte ľad, ale sneh iba kde-tu. Prešli sme sa na pizzu, zaľahli a ráno sa zobudili do bieleho.

Pôvodný plán, že si to vykráčame na Whiteface Mountain, sme teda trochu zoškálovali smerom nadol a povedali si, že skúsime Scarface. Začiatok úplne rozprávkový, na chodníku sme boli sami, ale postupne sa celkom neodbytne začal hlásiť nie úplne príjemný deja-vu pocit. 

Dopadli sme veľmi podobne ako na jeseň na Mt. McKenzie. Po prechádzke po rovinke, prišlo stúpanie popri potoku, ktoré plynulo prerástlo do lezenia. A keď už nebolo jasné kadiaľ ďalej, kamene boli pokryté vrstvou šmyľavého ľadu, na ktorom bola ešte 10 cm vrstva čerstvého prašanu, tak sme zjedli desiatu a otočili to naspäť. Tak ale snáď ešte niekedy do Lake Placid prídeme a snáď aj na nejaký kopec už vylezieme.

Keďže Kika zahlásila, že toto si ona teda ďalší deň nezopakuje, vybrali sme sa na Whiteface Landing. Vpodstate po rovine,  tentokrát aj so slniečkom, nálada bola lepšia. Ale bolo treba striehnuť na Kuba, aby sa nerozbehol po ľade. Ten vyzeral síce krásne, ale už bol tenučký, tenký. (Na týchto fotkách sú tri rôzne jazerá.) 

 

Pôvodne sme mali ešte plány sa ísť korčuľovať, ale keď sa ukázalo, že si vyberáme medzi korčuľovaním a bazénom, vyhrala tekutá voda. Všetci si pochvaľovali (Kubo, že “zase pláva po 100 rokoch”). 

A na záver ešte kvízová otázka, aký film sme s deťmi večer pozerali?

(Hint: Na fotke nevidno brvno, na ktorom balansujú.)

Lake Placid

Minulý týždeň mali deti dva dni voľna, tak sme si povedali, že trochu zmeníme scenériu. Keďže podľa aktuálnych miestnych pravidiel môžme bezkaranténovo chodiť akurát po New Jersey a po New Yorku, výber padol na Lake Placid v pohorí Adirondacks. Prichádzali sme už za tmy, ale nedalo sa nevšimnúť si sneh na zemi. Nebolo ho veľa, ale deti celkom (príjemne) prekvapil, hlavne v kombinácii s tým, že počasie bolo väčšinou na krátke rukávy. 

Bývali sme pri zrkadlovom jazere a mali sme dva ciele – vyliezť na nejaký kopec a pozrieť si olympijské múzem. 

Kopec sa ukázal ako problém. V lese sme sa poprechádzali dosť, ale Mt. McKenzie bol nad naše sily. Kým bol chodník placatý blatistý, ešte sme išli. Ešte aj vtedy, keď ním len dolu tiekol potok a len kde-tu trčali kamene. Ale keď potom išiel strmo hore šmykľavým blatom, čím ďalej tým horšie, už sme nevedeli ako ďalej. Morálka bola na počudovanie celkom dobrá, ale rozhodli sme sa netlačiť to. Cestou hore nás obiehali dvaja bratia, ktorí nás potom dostihli ešte aj cestou nadol a povedali, že kúsok nad nami to obrátili aj oni. 

Olympijské múzeum sme zvládli, aj keď Kubo naň zrovna nemal veľmi náladu. Kika si ho užila. V zime by bolo zaujímavé korčuľovanie na ovále, ktorý sa pred ním nachádza. Kubovi sa oveľa viac páčilo kolobežkovanie okolo jazera. 

Veľmi dobre nám všetkým padlo týchto pár dní. A potešilo nás, keď sme sa tam dozvedeli, ako dopadli voľby.