Zimné športy

Kubko ku svojmu ročníkovému projektu pristupuje zodpovedne :). Rád chodí lyžovať a už mu to ide celkom dobre.  

Aj on aj Kika sa už naučili chodiť na Pome. Ale prístup k tomu mali úplne odlišný. Kubo rovno išiel skúsiť, potreboval 4krát spadnúť, naučil sa metódou pokus-omyl a bolo. 

Kika najprv pozorovala, nechala si porozprávať, čo a ako má robiť, až potom išla. A nespadla ani raz. Keď jej ešte vlekár pomáhal nasadiť kotvu, tak jej aj on povedal, ako si ju má nabudúce zobrať a bolo.

Sneh sa dá samozrejme využiť aj na iné veci ako na lyžovanie:

A potom je ešte ľad. Korčuľovanie ide lepšie Kike, asi preto, že v lete viac korčuľovala na kolieskových:

A jedenkrát sme sa vybrali lyžovať s Mišom sami dvaja. Snežilo celý deň, ale Poludňový grúň nesklamal a na poludnie aspoň symbolicky ukázal slniečko.

26 jázd a mali sme dosť

Ráno sme točili jazdy na Slovan vleku, keď prišieli decká na lyžiarskom výcviku a začalo sa čakať v rade, vyviezli sme sa lanovkou na Poludňový a lyžovali tam vrátane polhodinky na obed na Chate pod Grúňom. Keď sme už nevládali, tak sme si išli dolu oddýchnuť na lanovku. Chvíľku sme rozmýšľali, či sa ešte vyviezť do Snilovského sedla a dať zo dve jazdy na Oštiepkovej mulde. Keby svietilo slnko, tak by to vyvážilo ten overhead, že treba vyzuť lyže, aspoň jeden aj lyžiarky a odšoférovať sa ku chate Vrátna. Ale hore boli oblaky a husté sneženie, tak sme zhodnotili, že tentokrát nie.

Všeličo sa dá vyčítať z týchto grafov :). A samozrejme okrem nich ešte aplikácia Ski Tracks dáva aj mapu:  

Martinské hole alebo kopy inej vody

Keď sme sa spamätali z časového posunu, tak sme sa s deťmi dohodli, že ideme doháňať zameškanú lyžiarsku sezónu. (Mišo s nami nešiel, lebo po dvoch dňoch doma z Thajska zbalil zase letné veci odletel si to do Austrálie.)

Snehu bolo toľko, že do chaty sme sa museli prekopať. Takže samozrejme na druhý deň sa to neobišlo bez bunkrov a váľania sa v ňom.

Z lyžovačky veľa fotiek nie je, lebo bola zima na pršteky, ale budeme musieť robiť nejakú dokumentáciu, lebo Kubo si dal ročníkový projekt o lyžovaní, tak nech má dáta.

Tri lyžovačky a jeden snehuliak

Prvá bola na Veľkej Rači na začiatku februára. Aj keď to nie je ďaleko od Žiliny, bývali sme v Oščadnici (tu, príjemné), lebo docestovali bratia a spol z Blavy a rodina z Čiech. Deti lyžovali na striedačku so všetkými (ďakujeme).

Z Oščadnice som sa ja plynule presunula do Vrátnej na workshop. Tu sme bývali v hoteli Rozsutec (tiež príjemné, výborný wellnes, zlá masáž), doobedia lyžovali, poobedia pracovali. -5, menčester na Poludňovom grúni a takmer prázdny svah – moja najlepšia lyžovačka túto zimu.

No a potom sa skrásnilo počasie. A vtedy sa chodí na Martinky. Od budúceho týždňa nám zase začína semester, tak sme si s kolegami zobrali jeden deň dovolenky a išli si pozrieť Slovensko na dlani. Lyžovačka nebola ideálna, ale za tie výhľady to stálo.

A tento krásavec je dnešný:

Stavali Kika a Kubo s mojím ocinom, kým som ja s Mišom dospávala včerajší ples. Ale vyzerá trochu hororovo, nie?

Víkendové surfovanie

prvá časť rozhovoru, ktorý som na jeseň robila s Austrálčankou Hannah Dahlen

amazing radiology images

Why you should tell your children how much you make – tanto článok (prišiel s ním Mišo) pred pár dňami inšpiroval zaujímavú debatu u nás doma

Vo štvrtok večer som sa s kolegami kúsok pred vypršaním časového limitu dostala z The Room (síce bez nápovedy, ale nie úplne štandardným spôsobom… zážitok odporúčam). A zhodou okolností sa ku mne dostal aj článok na podobnú tému.

equality doesn’t mean justice:

equality

pred dnešnou lyžovačkou (áno, aj s deťmi; áno, deti išli aj na vleku; áno, traja dospelí mali čo robiť) sme včera motivačne pozerali tento film (Bol síce divný, ale zábery kopcov boli pekné a komentáre obecenstva vtipné, takže sa to dalo pozrieť.):

A ten dôvod, prečo tu nestíham písať nič iné, ako tieto linky? Lebo sa plácam niekde v piatej kapitole.

Lyžovačka s deťmi na Grúni

Minulý týždeň sa Mišo vybral služobne do Rakúska a ja s deťmi lyžovne do Malej Fatry. Neboli sme tam sami, išla nás celá tlupa, čo bolo fajn, lebo sme sa pri deťoch aspoň trochu prestriedali a ja som si tiež mohla polyžovať.

Nesúvislé postrehy:

  • Bála som sa, že nám bude zima, ale zbytočne. V izbe sa nám kúrilo viac ako doma, v jedálni bolo znesiteľne. Jediné naozaj chladné miesta boli záchody a sprchy. Záchodom sa nedalo vyhnúť, ale sprchu som sa rozhodla s deckami tých pár dní neriskovať.
  • Kubko spal na normálnej veľkej posteli a strepal sa z nej iba raz (spravila som mu “zábradlie” z extra vankúša a periny). Kika spala hore na poschodovej posteli (a nestrepala sa ani raz). Bola z toho dosť nadšená.
  • Chata tohto typu nie je úplne optimálna na výlet s dvoma malými deťmi. Auto totiž ostalo dolu na parkovisku, hore nás aj s batožinou vyviezla lanovka. Z jej vrcholovej stanice môj ocino zlyžoval a vyviezol sa na vleku na chatu s Kubkom na rukách. Ale ja s Kikou som išla pešo traverzom a bol to trochu problém.
  • Poliaci. Keď sme prišli, boli tam asi štyria. Potom hneď prvú noc, okolo tretej ráno zrazu vonku nejaký rámus po poľsky. Ignorovala som ho, koľko sa dalo, ale keď mi začali svietiť baterkou priamo do okna (to sme bývali na poschodí), tak už sa nedalo. Trochu to bolo spôsobené aj tým, že ten chalan začal na to okno aj búchať. Tak som otvorila. Stál tam na terase a poľštinou kríženou s lámanou angličtinou mi vysvetľoval, že oni sú druhá časť tej tlupy, čo je už na chate, že práve teraz prišli, nevedia sa dostať dnu a nech im prídem otvoriť dvere. Kika si cez to všetko spokojne odfukovala, ale Kubko takýto budíček nedokázal prespať. Tak som aj s ním na rukách išla dolu a zistila, že chata je zvnútra zamknutá. Zobudila som chatára a ten to už s nimi potom prekvapený vybavil. Začínam mať podozrenie, že som trochu ako magnet na príhody tohto typu…
  • Kiku sme každý deň postavili na lyže požičané od kamaráta, ale veľmi tomu neublížila (motivačne trochu pomáhali lyžiarske okuliare). Párkrát sa pustila a hneď sa chcela vyzúvať. Skúsime zase o rok.
  • Ja som si polyžovala celkom dobre – na otočku zhruba dve hodiny denne. O kus sa to ešte vylepšilo, keď som si nechala aj nabrúsiť lyže. V servise traja chalani akože žartovali s kočkou za pokladňou, že ju predajú ako biele mäso (jeden z nich bol priateľ/manžel?) a ako im patrí. Kým som sama so sebou debatovala, či sa do rozhovoru zapojím (toto sú poznámky, ktoré sú podľa mňa škodlivé nechať prejsť s tým, že veď to je vtip, ale vidieť všade to najhoršie a hneď to ľuďom vyhadzovať, ma tiež neláka), vyriešili to za mňa. Že sorry, že také neslušné debaty, ale že veď to je smiešne, nie? No, nie je. Neslušné by mi nevadilo, ale anti-ženské áno (to je voľná parafráza, ale nepoužila som ani jedno cudzie slovo). Tri zarazené pohľady, jeden úsmev za pokladňou. Stálo mi to za to.
  • Neskoro som zistila, že tam mal Rossignol promo a požičiavali zadarmo na skúšku lyže. Mohla som si konečne vyskúšať carvingy. Škoda. Ale ďalšie víkendy budú v iných strediskách, tak ak na nich natrafíte, tak neváhajte a skúšajte.
  • Bola som prekvapená, ale bolo tam strašne veľa ski-alpinistov (šlapali napríklad na ten Grúň). Chvíľami viac ako lyžiarov.
  • Tie prepichnuté stromy, čo som tam obzerala v decembri? To vraj príroda sama.
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...