Priložili sme ruky k dielu

A spravili sme si rodinný “portrét”. Visí u detí v izbe.

ruky

Akryl na plátne 🙂

traja

Šálky deťmi maľované

Biele šálky s farbičkami sme dostali už dávno (ešte raz vďaka), ale až včera sme sa pustili do maľovania. Krpcom sa to veľmi páčilo, akurát sa veľmi čudovali, prečo sa nafarbené šálky musia piecť v rúre.

Napriek tomu, že maľovanie sme si rozložili na zemi (z nedostatku iných vhodných pracovných plôch v našom ešte stále z veľkej časti prázdnom byte), stretlo sa s väčším úspechom ako vyrezávanie tekvíc – svetlonosov – predvčerom v škôlke. Tam totiž jediné k čomu sa decká dostali (teda aspoň tie moje, z okukovania naokolo som mala dojem, že pri ostatných stolíkoch ani toľko nie), bolo nakreslenie tváre na tekvicu. Nožík som im do ruky nedala a vydlabávať sliz zvnútra sa im nechcelo. A na Kubove sklamanie, ani nám ju hotovú domov nedali, že ostáva na výstavke. To tie šálky, z nich už dnes pyšne pili na raňajky :).

Tento týždeň bol veľmi poučný

Naučila som sa napríklad tmeliť diery po klincoch. Ale ukázalo sa, že nie je úplne ideálne kombinovať rady dvoch rôznych ľudí. Pani vo farbách-lakoch hovorila, že ona tmel iba ponatiera prstom a hotovo. Samozrejme, informácie treba overiť na internete… tam bla, bla, veľa kecov, bla, tmel treba smelo napatlať a ak treba, potom dodatočne došmirgľovať. Tak ja so kúpila taký, čo mal na krabičke napísané, že dobre brúsiteľný, prstom som ho tam odvážne napatlala, diery krásne zakamuflovala, na druhý deň sa pustila do brúsenia a… nič. Veľmi to nešlo. To bolo prvýkrát, čo som tento týždeň aplikovala heslo: “Kto nič nerobí, nič nepokazí.” Teraz budem ešte týždeň šmirglovať. A na veky vekov si pamätať, že tmel treba čo najlepšie zahladiť hneď pri aplikácii.

Asi je už jasné, čo sa u nás tento týždeň dialo. Maľovali sme.

Malovanie

Čím sa dostávam k ďalšej kutilskej lekcii. Doba zakrývania (okien, dlážky, všetkého) je (aspoň teoreticky) nepriamo úmerná dĺžke čistenia po maľovaní. A každý si musí nájsť ten svoj optimálny pomer. Ja som pol mladosti strávila lepením igelitov maskovacou páskou.

A farby? Na stene vyzerajú úplne inak ako v kýbli, úplne inak ako vo vzorkovníku a úplne inak ako na monitore počítača. Buď si na ne zvykneme… alebo to dáme niekomu premaľovať.

Namiesto víkendových liniek dnes len moja inšpirácia, časom možno aj nejaké pred/po obrázky.

Víkendové surfovanie

Dnes toho nebude veľa – boli sme 5 dní v Mníchove, zajtra deadline na článok na jesennú konferenciu v Štuttgarte, v stredu štátnice a obhajoby minimovky a pomedzi to príprava grantu, ktorý bude treba v júni podať…

baby paintings (od Didiho)

pôrod pred Floridskou nemocnicou (aj obrázky)

tricke-down feminism

women vs people

 

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...