Autor Iva, February 10, 2013 veľmi šikovný profesionálny vreckový zlodej (rýchly ešte aj v spomalenom zábere):
za komunistov sme sa mali lepšie…? (ale chýba tam bývanie)
rock’n rollová mapa Manhattanu
#NOTBUYINGIT: The Problem Is Far Bigger Than Audi’s #BraveryWins
At some point during the evening, the German company Audi debuted a PSA arguing against bodily autonomy, with some pretty transparent product placement snuck in…
How would your feelings have changed if the boy hadn’t been thin, white, and conventionally attractive? What if the commercial contained an epilogue where all the partygoers who ever felt attracted to the girl he kissed queued up behind him, waiting their turn? How would you feel if every single person who felt sexually attracted to you, regardless of your preferences or desire, felt entitled to spin you around and do whatever they pleased to you?
20 zaujímavých vizitiek

free but not cheap
All the stuff that has to be done for kids, though, those things are jobs. Changing diapers, researching carseats, driving to soccer practice, washing clothes, catching vomit with your hand, putting to bed, filling out forms, searching out a replacement wubbie on the internet, making lunches, making dinner, making breakfast, making snacks. Many of those tasks are not that brain-intensive, and are not valued highly, across all societies. That’s why a) motherhood sucks so much, b) it’s devalued so much, and c) wealthy women have always outsourced as many of those tasks as they could, until recently, so they got the relationship but not the jobs.
…
Do you want the relationship enough to suffer through the jobs? And that’s not a small question. The jobs almost break some of us. The jobs almost break almost all of us with kids under 3. And how you come through the jobs as your children age and the jobs change is not guaranteed, and it’s different for everyone.
mix and match parental leave plan (UK, od Zuziny)
- New parents will be able to share 52 weeks of leave, taking time off together or alternating
- Business groups warn the plan could create a headache for employers
Get to the Good Part: In Praise of Shortened Attention Spans
Potratové tabletky sa podieľajú na genocíde obyvateľstva - zatiaľ sa na Slovensku nedajú ani predpísať, ani kúpiť, ale už teraz majú ľudia ako tento bobky, že nebodaj by ženy mohli chcieť samy rozhodovať o sebe a svojich telách
Kuffa vyzval všetky ženy, aby tieto tabletky neužili, lebo sa nimi dejú dve veci. ”Jednou tabletkou zabiješ svoju dušu a zabiješ telo dieťaťa. Je to vážna vec, má to psychosomatické dôsledky na matku. Táto tabletka znižuje dôstojnosť ženy a ohrozuje jej zdravie. Demografický vývoj je nepriaznivý a toto podmienky ešte zhorší. Nemôžeme sa podieľať na genocíde nášho obyvateľstva,” apeloval.
most women would rather divorce than be a housewife
Here’s some great news. The vast majority of young people – about 80% of women and 70% of men across all races, classes, and family backgrounds — desire an egalitarian marriage in which both partners share breadwinning, housekeeping, and child rearing… In practice, however, egalitarian relationships are difficult to establish. Both work and family are “greedy institutions,” ones that take up lots of time and energy. Many couples find that, once children arrive, it’s impossible for both to do both with equal gusto. With this in mind, Gerson asked her respondents what type of family they would like if, for whatever reason, they couldn’t sustain an equal partnership. She discovered that, while men’s and women’s ideals are very similar, their fallback positions deviate dramatically.
a ešte toto:

Autor Iva, October 26, 2012 Najprv malá príručka.
Keď sa chcete sťažovať na deti, treba v prvom rade brať do úvahy obecenstvo. Ak sa rozprávate so slobodnou bezdetnou osobou, tak na to rovno zabudnite. Kým vysvetlíte, o čo vlastne ide a prečo si zaslúžite ich sympatie, to váhavé prikývnutie nebude stáť za vynaloženú námahu. Ak sa rozprávate so zadanou bezdetnou osobou, postupujte opatrne. Môžte sa trochu vyventilovať, treba ich varovať, ale zároveň pamätajte na to, že možno sa aj oni niekedy budú chcieť množiť. Ak sa rozprávate s niekým, kto má rovnako veľa detí ako vy, do toho! Táto jama je takmer bezodná a môžete do nej nakladať, koľko vládzete. Ak sa rozprávate s niekým, kto má viac detí, ako vy, tak sa len usmievajte a tíško prikyvujte.
Čo sa týka sťažností samotných, nech sú podľa možnosti vtipné a neškodné. Nikto nechce počúvať, ako to skutočne je. Celé to potom zakončite frázou “Ale aj tak som rád/rada, že ich mám”. Tá akoby čarovným prútikom negovala všetko, čo bolo pred ňou. (Vyskúšajte si to.) A treba to ešte prešpikovať historkami o tom, akí sú zlatí, aby ste trafili tú správnu skulinku, kedy je sťažovanie sa ešte prijateľné a aby nikto nepochyboval, ako máte radi svoje ratolesti.
A teraz vážne.
Nie sme pripravení na to, aké to bude. Povedia vám, že pôrod bolí, ale neviete ako, kým to neskúsite. Povedia vám, že s kojením niekedy bývajú problémy, ale neviete, aké to je, keď dieťa vyhlási štrajk, alebo keď máte bradavky vyťahané a do krvi rozhryzené od tlačiacich sa zubov, alebo keď trvá mesiace, kým sa bábo prvýkrát prisaje. Tušíte, že nebudete mať veľa voľného času, ale netušíte, aký prerušovaný bude zrazu celý život, ako strácate kus seba samej, ako je prvé roky váš denný rozvrh nepredvídateľný a plánovanie náročné, lebo závisí na veľa predpokladoch, na ktoré sa nedá spoľahnúť. Týmto sa ani tak nesťažujem, ako snažím vysvetliť, prečo sa rodičia a obzvlášť mamy sťažujú.
A popri tom všetkom je tu taký ten mýtus milujúcej, oddanej matky, bez nejakých vážnych vnútornych konfliktov. Materstvo ako základná črta nášho pohlavia. (V zmysle, že keď nejakú starostlivosť deťom poskytujem ja, berie sa to ako samozrejmosť, na to som predurčená. Keď presne takú istú starostlivosť poskytne on, berie sa to ako obdivuhodná pozitívna záležitosť.) A keď sa príliš nahlas posťažujem, keď veci nejdú ideálne, tak hneď tesne pod povrchom bublú pochybosti, či som dobrá mama a čo robím zle.
A aj keď rozumovo viem, že celý tento 20-alebo-koľko-ročný projekt je plný protichodných emócií, hormónov (na začiatku mojich, časom ich… áno, ešte nie sú ani v škole a ja sa už bojím puberty) a zmien, tak som nebola pripravená ani na to, že namiesto jednej osoby sú tu zrazu dve. Som tu ja, tá, čo tu bola aj predtým. A som tu ja, niečia mama. A odhliadnuc od toho, že niektorí akoby na tú prvú zabudli, vnímajú ma už “len” cez deti, tak tá druhá je trochu strašidelná v tom, že miluje ľudí, ktorí ju využívajú, napínajú jej trpezlivosť do krajnosti (a niekedy aj za hranice a potom to naozaj nedopadá dobre) a vyžadujú viac výdrže a pozornosti, než je niekedy schopná poskytnúť. Keby sme toto povedali o vzťahu s dospelou osobou, jediná rada by bola utekaj a neobzeraj sa. Keď sa jedná o deti, jediná rada, ktorá ma napadá, je záchranná sieť – rodičia, svokrovci, súrodenci, priatelia, susedia, opatrovateľky… ktokoľvek, kto je ochotný pomáhať, keď vy práve nevládzete. A ideálne je, ak ju máte vybudovanú ešte predtým, ako sa do tohto podnikania pustíte.
Som si takmer úplne istá, že to takto nemá byť. Že sa mi to nemá zdať také ťažké, že by som sa nemala tak často cítiť tak neschopne. Že možno, trochu viac spánku, pár dobrých rád, teplá večera, ktorú nemusím nachystať ja a občasný voľný čas mimo domu bez detí problémy síce neporiešia, ale aspoň dodajú síl sa na ne znovu pozrieť a znovu sa s nimi popasovať. A uberú chuť sa toľko sťažovať.
Lebo ja sa v poslednej dobe sťažujem dosť, akurát je to väčšinou osobne a nie tu. Je to tým, že to nie je len môj príbeh. Je to aj príbeh mojich malých a aj keď je moje sťažovanie právoplatné, stále sú to oni, kto je v celej situácii najzraniteľnejší. Ale zároveň sa mi zdá, že aj to sťažovanie samotné má svoj zmysel. Keď sa s niekým podelím aj o tie škaredé pravdy, je tu šanca, že zistím, že nie som jediná, kto nejaké má. Že zase na oplátku si vypočujem tie, ktoré má niekto iný, a že s tým vedomím to bude ľahšie. Možno.
Ale aj tak som rada, že ich mám.
Autor Iva, October 14, 2012 ako sa vyrábajú korkové zátky
It all starts in the forest. Cork oaks are harvested every nine years, once they reach maturity. It doesn’t harm the tree, and the cork bark regrows. Most cork forests are in Portugal and Spain.

kritika vs hejterstvo – kde sú hranice?
Čilský chlapec kreslí obrázky, ktoré vyskakujú z papiera a Ruská umelkyňa vyrába zaujímavé obrazy zo slamy
Obrátená škola. Stojí na nohách alebo na hlave? a ešte niečo o tom ako Khan Academy mení vzdelávanie
čo sa matka naučí za 18 rokov
That you will do things for your children (ask favors, risk embarrassment) that you would never do for yourself.
…
That a teenager is like something out of a horror movie — their real self is somewhere within that new and scary shell, and the trick is to keep talking to the person you know is in there. They will hear you. It just might take a few years before they acknowledge that they’ve heard.
Felix úspešne pristál
Autor Iva, July 17, 2012 Viem, že bol film Girl, Interrupted s Angelinou Jolie a Winonou Ryder. Nie o tom, o čom idem písať (aspoň myslím, videla som iba trailer), ale názov je to pre moje momentálne rozpoloženie skoro úplne presný. Keby som mala vybrať jedno slovo, ktoré ma za posledné tri roky najviac vystihuje, bolo by to prerušovaná.
(A ani som sa nepokúsila spočítať, koľkokrát bolo prerušené písanie tohto tu.)
Ono je multitasking a potom je prerušovanosť.
Multitasking je fajn. Môžem ustieľať posteľ a popri tom dávať pozor na malé dieťa, ako sa na ňu neúnavne štverá hore a hneď zase dolu a popri tom ešte debatovať s 3ročnou kočkou o tom, čo budeme dnes robiť a popri tom rozmýšľať, kedy potrebujem začať variť dnešný obed, aby krpci stihli v rozumnej dobe zaľahnúť na poobedný odpočinok.
Je to ok ešte aj v takom priestorovom zmysle. Odkedy sme sa presťahovali do domu a výrazne sa nám zvýšilo pole pôsobnosti aj vnútri aj vonku, tak aj moja práca cez deň je roztrúsená kade-tade… niečo mám rozrobené v kuchyni, niečo v obývačke, niečo na poschodí, niečo na záhrade. A venujem sa tomu podľa toho, kde práve najviac treba, alebo kde sa hrajú malí.
Na toto sa dá zvyknúť.
Ale ani po troch rokoch si neviem zvyknúť na tú prerušovanosť. Pamätám si prázdniny, kedy som sa mohla ráno začítať do knihy a poobede zdvihnúť oči a začudovane pozerať, kam sa podeli tie hodiny. Alebo učenie sa na skúšky na výške, to boli niekedy maratóny ponorenia sa do témy. Alebo túry, ktorých sme pár spravili (na myseľ ako prvý prichádza Grand Canyon), plán na deň bol jednoducho ísť…
Ale keď sa starám o novorodenca, tak jediná činnosť, v ktorej sa môžem stratiť, je staranie sa o novorodenca, akýkoľvek pokus o niečo iné je veľmi rýchlo prerušený. Potom ten novorodenec trochu podrastie, ja to skúsim znovu a možno už nie som prerušená po 30tich sekundách, ale po 30tich minútach, ale stále skôr, než by som chcela. Možno to iným mamám nevadí tak veľmi ako mne. A možno sa im tiež zdá, že je to ako keby sa vás niekto pri čítaní knihy na každej strane pýtal, čo čítate a či je to dobré a o čom to je…
A ono to nie je len ten zriedkavý oddychový čas, ktorý je prerušovaný. Spánok? Prerušovaný. Jedlo? Prerušované. Sprcha? Áno, aj sprcha je niekedy prerušovaná. (Sex? Nie, nie, nie, do tejto témy sa dnes nejdem púšťať…) Rozhovory? Prerušované. Práca? Prerušovaná. Vzťahy? Prerušované. Myšlienky? Tie sú prerušované zo všetkého najviac.
Táto materská dovolenka je úžasná vec. Môžem si robiť úplne hocičo. Písať blog, čítať knihy, PhD, … akurát sa musím zmieriť s tým, že to budem robiť v 5-alebo-menej-minútových inkrementoch. A to je ťažké.
Áno, áno, všetci vieme, materstvo je ťažká práca (článok o tej reklame už mám párkrát prerušený, dúfam, že ho čoskoro dorazím), akurát že to nie je práca. Preto sa pýtame otázky typu “A dokedy budeš s malým doma? A kedy pôjdeš naspäť do práce?” A hovoríme o hľadaní rozumnej rovnováhy medzi prácou a rodinou, lebo keď hovoríme práca, tak tým nemyslíme výchovu detí. Tým myslíme niečo, za čo sú peniaze. Niečo, čo bude urobené a dokončené. A to výchova detí tak skoro nebude.
Na záver ešte dva postrehy.
Nie je zriedkavé, že nemám so sebou telefón, keď som s deťmi v pešej vzdialenosti od domu. Alebo, že ho mám zapatrošený niekde v taške a nepočujem zvoniť, keď sme doma. Zdalo by sa, že možno je to maličká výhra v súboji s prerušovanosťou. Ale to platí, iba keď som s krpcami. Keď s nimi nie som, tak telefón je zapnutý, dobitý a na dosah. Bez ohľadu na to, čo by mohol prerušiť.
Doma, po večeri, ešte je zavčasu ísť malých kúpať, ja sa zberám umývať riad. On hovorí: “Nechaj tak, ja poumývam.” A ja na to “Nie, nie. Ty sa choď s nimi hrať.” Čiastočne preto, že ich celý deň nevidel a ja potrebujem aj byť hore a zároveň na nich nedávať pozor. Ale aj preto, že konečne je tu práca, ktorú začnem, skončím a bude hotová.
Autor Iva, June 19, 2012 Inštrukcie v lietadle sú dobrá metafora na feministické materstvo. Matka si musí najprv nasadiť svoju kyslíkovú masku, aby mohla lepšie pomáhať svojim deťom.
Autor Iva, June 10, 2012 fotka “napalmového dievčatka” z Vietnamskej vojny má 40 rokov a o tom, čo sa s Kim Phuc potom stalo
Jennifer Egan: Čierna skrinka – dlhé a zaujímavé; Najprv som si myslela, že čítam báseň. Bolo tam zopár výborných “veršov”. Potom prišlo prekvapenie na konci.
niekedy všetko, čo zvládnem, je dýchať – o popôrodnej depresii
The sense of treading water has been with me for so many months now and I was sure that it would ease up with the better weather, with the thrush going away, more sleep, with the passage of time, with x, y and z. But my load is technically lighter now and the sun is shining and I only wake once or twice a night most nights and I’m still finding myself weary down to my bones and having to try to convince myself all day about how good I have it. Something isn’t right.
matematika nestačí – o vyjednávaní rovnocenných partnerstiev
In general, childcare is extremely emotionally taxing, and care of one’s own children is emotionally taxing in ways our culture fails to grasp even at a basic level. Inner turmoil and guilt surrounding natural ambivalent feelings about our children can tax us to the extreme. These feelings are particularly culturally forbidden for mothers, and may be worsened for mothers who make the choice to practice equal parenting. Additionally, mothers do not receive the positive validation men do for childcare. On the other hand, men who engage in frequent childcare must face the emotional toll of being perceived as gender variant, as well as not performing their culturally sanctioned roll as “provider”. Many of us experience the effects of these feelings but are unable to articulate them to ourselves or our partners. Emotional work, whether in or outside the home, requires extra time off to process, decompress, unwind, and care for ourselves.
keď sú tradičné úlohy vymenené - toto je linka, na ktorú odkazuje aj matematika nestačí z odstavca vyššie, takže ak ste na ňu klikli už odtiaľ, tak druhýkrát nemusíte, ale zdalo sa mi to dostatočne zaujímavé na to, aby som sa nespoliehala…
všetka voda na Zemi (fotka) – a kopa iných zaujímavých, ak sa vám chce klikať dopredu alebo dozadu
musíme sa porozprávať:

čo to znamená tancovať nahá
As I keep marching on into my 30′s my body conforms less and less to the Western standards of perfection. Luckily this ‘decline’ coincides with my ability to give a shit. Of course there are moments when I look down at my baby-bump turned skin-flap and wish it away. Sometimes I see pictures of my pre-breastfeeding cleavage and feel a twinge of nostalgia. And occasionally I stare at an obviously heavily photoshopped image of a model and pretend there is a universe in which that is even an option for any human woman let alone me. But instead of leading me to pledge never to eat carbs again, these moments make me outraged because I am in great shape, I treat my body well, I am healthy and active and yet still it’s not good enough.
pre našich priateľov za morom – otvorený list najvyššiemu súdu o zdravotnom poistení (komiks)
32 inovácií, ktoré (vraj) zmenia váš zajtrajšok
ako Pixar vyrába príbehy
ako sa vyrábali voskové pastelky:

Autor Iva, May 25, 2012 V nedávnom čísle časopisu Týždeň* bol článok o matkách tretieho tisícročia. (Uznajte, ten som si nemohla neprečítať.) Aj k samotnému článku by som som mala pár komentárov, ale najviac ma dorazilo, že bol v rubrike lifestyle.
Keď som to okomentovala, tak som si (ako inak) vypočula prejav na tému, že keď len to mi vadí… že predsa mám články hodnotiť “zaujíma ma”, “nezaujíma ma”, “súhlasím”, “nesúhlasím”. Čo na tom, aká rubrika. Áno, dobrý argument, keby to nebolo systematicky tak.
Lifestyle je, že niekto veľa cestuje. Lifestyle je, že niekto je bohatý a tak si dopraje veľa hmotných vecí. Lifestyle je, že niekto je vegetarián. Lifestyle je, že niekto fajčí. Lifestyle je, že niekto nekupuje plasty a recykluje všetko, čo sa dá. Sú to rozhodnutia o tom, ako budeme žiť svoj život.
Ale byť matkou nie je lifestyle. Mať deti nie je rozhodnutie. Cicavce sa rozmnožujú. Ak by sme to chceli nechať v tej terminológii rozhodnutí, tak by sme potom museli povedať, že rozhodnutie je nemať deti** – o tom je antikoncepcia. Dobre, môžme sa hádať, či je to lifestyle, ak sa niekto rozhodne, že nebude mať deti vôbec. A ak áno, tak potom rovnako to musí byť lifestyle, ak niekto takéto rozhodnutie nespraví… Ale ide mi o to, že dnes je (ešte stále) default muž. To, že žena má deti, nie je lifestyle, to by mal byť rovnaký default.
Náš svet funguje tak, že najlepšie sa v ňom darí ženatým mužom***. Také sú pravidlá hry. Matkám už až tak neprajú. (S tým podľa mňa súvisí, že ľudia majú menej a menej detí… deti sú nákladné, časovo veľmi náročné a dnešná ekonomika jednoducho nespomalí na také tempo, aké je potrebné na výchovu detí.)
A keď veci, ktoré sa týkajú žien, detí, rodiny zaškatuľkujeme ako lifestyle, zbavujeme sa tým zodpovednosti. Už to nie je problém nášho sveta, ekonomiky a spoločnosti. Je to predsa ich súkromná vec, osobné rozhodnutia, prečo by komplikácie s tým spojené mali zaujímať všetkých?
A tak ja ďalej čakám, kedy “tie ženské témy” budú rovnako dôležité a rovnako pre všetkých ako tie ostatné.
*Neviem, čo zo slovenského internetu čítať. Pozriem sme.sk, potom sa rozčúlim, potom ho chvíľu nepozerám, potom zase chcem správy, tak tam zase zavítam. Odkedy sme tu, tak som prečítala zopár Týždňov. Lepšie, ale stále to nie je ono.
**Áno, viem, sú ľudia, ktorí by deti veľmi chceli a nemôžu ich mať. Nechcem týmto nijako bagatelizovať ich problémy a priznávam, že si pravdepodobne ani neviem predstaviť, aké to majú ťažké. Ale tento článok nie je o nich, je o tej väčšine, ktorá deti mať môže.
***Ja už som dávnejšie pri jednej takejto príležitosti zahlásila, že potrebujem manželku.
Autor Iva, May 13, 2012 Getting a Job: Is There a Motherhood Penalty? (pdf)
naozaj dobré kariéry:

nie sme mŕtvi - tváre a slová vojakov pred, počas a po výkone služby v Afganistane
slovenskú vedu si všimol New York Times - čítajte aj s diskusiou
dobrý článok o detektore lži
dospievanie miliardára (Mark Zukerberg)
príčina a následok (“8 is the peak age for girls’ leadership ambitions”):

laktační psychóza (h/t Kike za linku):

Autor Iva, May 12, 2012 Zajtra máme deň matiek a New York Times a Time sa mamám už dopredu postarali o nepríjemné čítanie. Začali New York Times na konci apríla, keď sa opýtali niekoľkých žien na ich názory na materstvo vs feminizmus. Pre mňa je takto štylizovaná otázka podobne absurdná, ako keď sa niekedy začiatkom roka pýtali, či majú overovať pravdivosť informácií, ktoré publikujú. Tento blog je o materstve A feminizme, o tom, ako tieto dve veci spolu súvisia a miestami sú dokonca jedno a to isté, takže stavať to do polohy, že sa navzájom vylučujú, je pre mňa nepochopiteľné.
Jedna z odpovedí obsahovala túto perlu:
[Feminizmuz je] hnutie, ktoré síce oslobodilo ženy, takže mohli nasledovať svoje sny, ale zároveň znehodnotilo manželstvo, rodinné a spoločenské výhody starania sa o domácnosť a podporuje prílišné venovanie sa samej sebe.
Na druhú stranu, najviac ma oslovila táto, z ktorej vyberám:
Príliš často debata o rozhodnutiach žien (ostať doma, vrátiť sa do práce) ignoruje úlohu otcov. Na to aby sme dosiahli zmysluplnú rovnosť, potrebujeme zariadiť, aby si spoločnosť vážila otcov, ktorým záleži na rovnováhe medzi ich kariérou a rodinným životom. Ženy by sa nemali snažiť byť rovnako nezainteresovanými rodičmi, aby mohli dosiahnuť svoje ciele; mali by byť schopné požiadať svojich partnerov, aby sa viac pričinili.
Dáva to zmysel. Áno, treba sa snažiť, aby boli dostupné dobré jasle a škôlky, aby sa ženy mohli vrátiť do práce, ak chcú alebo potrebujú. Treba sa snažiť, aby bola dostatočne dlhá a zmysluplne platená materská dovolenka, aby mohli ostať s deťmi doma, ak je toto ich voľba. Na tom nie je nič zlé. Ale treba sa zároveň snažiť aj o to, aby si spoločnosť vážila rodinu, a to nie len vo formálnych vyjadreniach ale aj v praktických opatreniach, ktoré by brali otcov ako rovnocenných rodičov. Tým by matky neboli tie, kto má stále nejaké extra požiadavky a potrebuje extra prístup. Bolo by to jednoducho pre všetkých normálne. Toto je presne to miesto, kde materstvo=feminizmus.
Časopisu Time sa potom zrejme zdalo, že slovné vojny medzi mamičkami sú dobré pre čítanosť, tak sa rozhodli zapojiť sa do témy takouto obálkou:

Jamie Lynne Grumet kojí svojho takmer 4ročného syna. K tomu titulka:
Si dostatočná matka? Prečo attachment parenting privádza niektoré matky do extrémov – a ako sa Dr. Bill Sears stal ich guru.
Toľko problémov, že ani neviem, kde začať. Začnem teda tým, čo sa mi páčilo. Páčilo sa mi, že časopis má na obálke matku kojacu dieťa a že to dieťa nie je pár týždňové bábätko. Takýchto obrázkov nikdy nie je dosť. Problematický je však kontext. Zjavne nešlo o podporu kojenia. Išlo o vyvolanie reakcie, podpichnutie, šokovanie. Pekných fotiek síce spravili viac, ale na obálku dali tú, ktorá má pôsobiť sexy a pohoršiť.
A nadpis priam kvapká znechutením. “Are you Mom enough?” je slovná hračka na “Are you man enough?” – si dostatočne mužný? – slovné spojenie, ktoré sa používa, keď je pochybnosť o chlapskosti daného pána. A teraz kojenie dlhšie ako pár týždňov/mesiacov má byť extrémom, do ktorého sú matky dohnané?
A opäť, kde sú otcovia? Parenting, people! Je to zodpovednosť obidvoch rodičov, nielen matiek. Ale nie, sú to matky, ktoré majú vraj nasledovať odporúčania svojho guru. Sú to matky, ktoré tu “súťažia” a sú pod mikroskopom. Z tohto nadpisu sme sa dozvedeli, že je to chlap-guru, kto povie, čo treba robiť, matky sa majú jeho odporúčaniami riadiť a my všetci čitatelia sa budeme prizerať a kritizovať.
Time hovorí, že tri základné princípy tejto výchovnej filozofie sú kojenie (niekedy aj niekoľkoročné), spoločné spanie (bábätká v rodičovskej posteli alebo v postieľke vedľa nich) a nosenie bábätiek v nosičoch. Pre porovnanie Attachment Parenting International hovorí, že ich princípy sú
- príprava na tehotenstvo, pôrod a výchovu detí
- kŕmenie s láskou a rešpektom
- citlivá odozva
- dotyky
- bezpečný spánok, aj fyzicky aj emocionálne
- konzistentná a láskavá starostlivosť
- pozitívna disciplína
- rovnováha medzi osobným a rodinným životom
To však je zjavne príliš komplikované a nie dostatočne reakcie vzbudzujúce, takže to bolo treba zjednodušiť a trošku okoreniť.
Čo na záver? Každá to robíme najlepšie, ako vieme (a sme určite “Mom enough”).
ps Akurát, keď som písala poslednú vetu a rozmýšľala nad formuláciou typu “nájdete ma s mojimi deťmi, keď mi budete chcieť prísť povedať, že materstvo začína byť naozaj vážené”, tak som spravila rýchle vyhľadávanie, či na túto tému niečo práve píše aj slovenský internet. A pozrime sa na tú náhodičku. Viete, aká je cena práce mamičiek v domácnosti?
Keďže práca žien v domácnosti nie je platená, nemá potrebnú spoločenskú prestíž a často ani uznanie. Chápe sa ako samozrejmosť. Nielen štát, ale ani naši muži veľmi neuľahčujú ženám matkám život. Skôr naopak. „Na rozdiel od začiatku deväťdesiatych rokov sa dnes na Slovensku rovnaké rozdelenie domácich prác pokladá za menej dôležitú podmienku šťastného manželstva,“ tvrdí Kusá.
A sme doma.
Autor Iva, May 10, 2012 Keď som sa rozprávala so ženami, ktoré knihu čítali, veľa z nich povedalo, že si neuvedomili, že feminizmus hovorí aj o materstve. Ich asociácia – najmä kvôi tomu, ako je feminizmus zobrazovaný v mádiách – bola, že feministky sú proti materstvu. Dnes si veľa párov užíva väčšiu rovnosť, kým prídu deti. Akoby príchod dieťaťa predstavoval pre muža príležitosť na krok späť. Možno keď už je žena matka, môže byť tak trochu aj jeho matkou. Stále hovorím ženám, že úvaha “Prečo som to ja, kto robí ___?” je feministická myšlienka.

|
|