Hawaii – Veľký Ostrov

Minule som písala o našom prvom týždni na Havaji, na ostrove Oahu, ale to ešte nebolo to pravé, havajské. To sme našli až na Veľkom Ostrove – Hawaii. Tam sa splnili aj moje dovolenkové nádeje – ísť pozerať sopky a zaplávať si s morskými korytnačkami. Ale pekne po poriadku…

Na veľkom ostrove to už s autobusmi nie je také ružové (ako na Oahu), a preto sme si hneď po príchode zobrali auto. Pýtali sme si 4×4, lebo sme vedeli, že niektoré cesty, po ktorých chceme ísť, vyzerajú zle alebo ešte horšie. Našou prvou zastávkou bol kemp so skvelým názvom – Namakani Paio – v národnom parku s aktívnymi sopkami . Pre geológa je aktívna aj sopka, ktorá naposledy vybuchla pred dvesto rokmi, ale sopky vo Volcanoes NP sú aktívne teraz. Aj z toho dôvodu bola veľká časť parku zavretá – smerom, kam Kilauea vypúšťala sírový dym (nie je to však nijaká novinka, lebo je nepretržite aktívna od roku 1983).

A tak sme turistikovali tam, kde sa dalo – cez kráter, ktorý je už 20 rokov pevný (celý ten kotol bola v 50tych rokoch žeravá láva a trvalo 30 rokov, kým vychladla; ešte dnes sú tam miesta, ktoré sú na dotyk horúce a parí sa z nich), cez trubicu, ktorou kedysi tiekla láva, a na miesta, kde láva vteká do mora.

Dostať sa tam, kde dnes tečie láva, nebolo úplne jednoduché, lebo si to vyžadovalo jazdu po ceste, ktorá bola čiastočne zničená staršou lávou (odtiaľ nemáme obrázky, lebo sme boli radi, že vôbec nejako ideme a dúfali, že sa nič nestane, lebo car rental agreement jasne zakazuje jazdu po nevyasfaltovaných cestách). Z provizórneho parkoviska sme išli ešte asi míľu k vode na miesto, odkiaľ sa dala láva pozorovať. Trošku ma sklamalo, že sme nemohli ísť bližšie ako zhruba na 800 metrov, ale počkali sme tam až do zotmenia a  vtedy bolo celkom dobre vidieť, ako vteká do mora.

Pre tých, ktorí nevedia, čo s peniazmi, sú aj výlety motorovým člnom (to organizujú miestni a pýtajú $500 na osobu – nie, nežartujem) a vrtuľníkom (to je oficiálna cestovka a pýta $200 na osobu), ktorými sa dá ísť aj bližšie.

Dva kopce, na ktorých sme neboli, ale aspoň sme si ich obzreli, sú Mauna Loa a Mauna Kea. Mauna Loa (tiež aktívna sopka) je priamo na území parku a spiatočný výlet trvá štyri dni. Objemom je to najväčšia hora sveta a keby sa merala od morského dna, tak by bola vyššia ako Mt. Everest (ak prirátame aj 8km, o ktoré preliačuje svojou váhou zemskú kôru, tak je vysoká 17km). Mauna Kea je zase známa skvelou viditeľnosťou a hvezdárňami, do ktorých sa môže ísť pozrieť aj verejnosť, ale to sme sa už báli naším požičaným autom riskovať.

Namiesto toho sme sa išli pozrieť na “koniec sveta”. South Point (južný bod) je najjužnejšie miesto ostrova aj celých Spojených Štátov (a asi rátajú s tým, že na juh každý trafí, lebo cesta vôbec nie je značená). Priezračná voda, dobré vlny, farebné pobrežie a trojmíľová prechádzka na pláž s nazelenalým pieskom. Skvelý výlet. Napriek kúpaniu v mori nám po pár dňoch kempovania u Namakaného Paia začalo byť smutno za sprchou, tak sme sa presunuli do mestečka Kona a ubytovali v Kona Tiki.

Tento maličký hotel (15 izieb) stojí úplne na brehu mora a niektorí hostia sa sťažujú, že nemôžu v noci spať, lebo vlny sú príliš hlučné (stena smerom k moru mala len “japonské papierové dvere” a sklenené vetračky). Nám sa to naopak páčilo a keď pridáme aj raňajky v cene (to je v havajských hoteloch výnimka a nie pravidlo), tak to bol najlepší “deal”, aký sa nám mohol podariť.

Kona je známa svojou kávou a tak sme si išli pozrieť kávovú plantáž – Bay View Coffee Farm (prehliadky aj ochutnávky robia zadarmo, ale “vstupné” sme aj tak nechali v ich malom obchodíku 🙂 ). Ukázali nám, ako kávu pestujú a zbierajú (ručne, lebo nie všetky bobule – volajú ich čerešne – dozrievajú naraz), ako ju umývajú a sušia (ak stíhajú, tak päť dní v tieni, ak sa nakopí – lebo spracovávajú aj to, čo im prinesú susedia, drobní farmári – tak použijú aj sušičku) a ako ju triedia (od najlepšej: extra fancy, fancy, #1, prime a potom dve špeciálne: peabody, motherbean). Nedostali sme sa iba do pražiarne, lebo pražič mal voľno.

V Kone sme aj všeličo poochutnávali – napríklad jedlo z ananásu alebo krevety u Bubba Gump Shrimp Company (tam nás aj vyskúšali, čo všetko si pamätáme z filmu a túto fotku sme si nemohli odpustiť). Čo ma ale sklamalo, boli ceny ovocia. Chápem, že cena mlieka je vysoká ($8-9 za galón oproti cca $4 u nás alebo $4.70 za galón benzínu) – kráv majú málo, mliekáreň na celých ostrovoch len jednu, musia dovážať. Ale to ovocie bolo všade, stromy obsypané (niekedy to z nich až padalo a autá jazdili po mangách) a pritom cena bola trikrát taká ako v New Yorku (dokonca aj ananásy, ktoré sa priamo odtiaľ do New Yorku dovážajú, boli drahšie). A to sme nechodili do obchodov pre turistov, ale do normálnych potravín a na trh. Nechápem.

K letisku sme sa vracali severnou cestou so zastávkou v údolí Waipio, kde sme sa vyšantili vo vlnách a niektorí (= ja) takmer vyrúbali v potoku aj so všetkými dokladmi a pri Akaka vodopádoch. A odtiaľ už smer Maui.

 Tu je ešte krátke video s lávou:

A tu korytnačka, ktorá prišla obhrýzať riasy do plytkej vody. Korytnačky sú chránené a ľudí sa neboja, občas vraj vychádzajú aj na breh (to sme nevideli) a vo vode priplávajú aj na pol metra (to sme videli).

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...