O tehotenských testoch a o tom, ako súvisí plodnosť s kojením

Prvý tehotenský test som si s nadšením kúpila, keď sme chceli Kiku. Bolo to pár dní pred tým, ako vôbec malo zmysel niečo testovať. A ja som testovala aj tak, veď čo keby už náhodou… A samozrejme vyšiel negatívny. O týždeň na to už malo zmysel testovať a na druhom teste sa ukázali dve čiarky.

Potom sme chceli Kuba a žiadny test som nekúpila. Ani zavčasu, ani potom, keď už by vedel niečo ukázať. Myslela som si, že som tehotná (nebolo mi zle, ale menštruácia sa nedostavila a znovu sa mi začali snívať besne farebné sny) a vôbec som necítila potrebu overovať si to ocikávaním nejakej paličky. Až na druhom stretnutí s pôrodnými asistentkami spolu s rutinným vyšetrením moču spravili “pre poriadok” aj tehotenský test.

Tehotenský test

včera

Nuž a včera večer som s ďalším sedela v kúpeľni.

Bez pestrofarebných snov, ale dva týždne už aj bez očakávanej pravidelnej krvi. Nemyslela som si, že som tehotná, pravdepodobnosť spoľalivosti našej antikoncepcie stála pevne na našej strane, ale na druhú stranu tu bol fakt, že takéto meškanie sa mi predtým stalo dvakrát v živote a obidva razy z toho časom bolo bábo. Mám dosť skúšok zo štatistiky na to, aby som vedela, že dve “merania” nie sú dáta (ale anekdáta), ale štatistika-neštatistika, krv-nekrv (a je to celkom určite nekrv), žiadna metóda nie je stopercentná a tu sa nedá len tak nonšalantne tváriť, že o nič nejde.

On bol taký presvedčený, že sa žiadne bábo nemohlo pritrafiť, že zahlásil, ak si tehotná, tak to nie je moje. (Čo sa na to odpovedá? Ak Ty požiadaš o testy otcovstva, tak ja o rozvod?) Ale nejaké hlodanie tam asi tiež bolo, lebo išiel a test kúpil.

A tak som s ním včera večer sedela v kúpeľni.

Z predstavy, že by sme do nášho súčasného a v blízkej budúcnosti očakávaného chaosu pridali ďalšieho trpaslíka, sa mi ježili všetky vlasy tak, že by sa na ne dali napichovať jablká. A preto som po predpísaných pár minútach s úľavou nechala test na umývadle a s úsmevom poslala aj jeho, nech sa ide pozrieť. Ale viem, že ten úsmev mu veľmi na pokoji nepridal, lebo aj keď možno s istotou nevie, ale myslím si, že tuší, že okrem tej veľkej úľavy tam bola aj taká malá, maličká ľútosť a pocit, že naša rodina ešte možno nie je úplne kompletná.

————————————————————————–

A o čo teda ide?

Mamám, ktoré koja, sa menštruácia a plodnosť po pôrode vracajú vo všeobecnosti neskôr (môže to síce byť už po pár týždňoch ale je pravdepodobnejšie, že to bude až po pár mesiacoch, alebo dokonca po roku či dvoch) – zodpovedný je za to hormón prolaktín. A aj keď potom menštruácia príde, môže byť spočiatku nepravidelná.

Keď som kojila Kiku, tak som si na tú prvú počkala zhruba 8 mesiacov a nemyslím si, že je náhoda, že plus mínus vtedy začala chodiť do jaslí, boli sme menej spolu a menej odo mňa cucala. Čo sa tej nepravidelnosti týka, u mňa by sa síce nedali podľa nej nastaviť hodinky, ale kalendár už celkom v pohode. A niečo podobné som teda očakávala aj tentokrát.

Preto to prekvapenie.

Moje vysvetlenie je také, že po Kubovom párdennom štrajku sa mi rozhasili hormóny natoľko, že prišla prvá menštruácia (skôr ako po Kike). On sa potom znormalizoval, hormóny (dúfam) tiež, a druhá už neprišla.

Aj tak dobre.

Víkendové surfovanie

úžasné fotky – ak niekedy zase budem mať veľké brucho (a pekný bazén, a foťák, ktorý vie fotiť pod vodou, a toho fotografa…)

skinny fat – znie to ako oxymoron, ale článok je zaujímavý

nedostatok železa v krvi nie je niečo, čo máte len preto, že ste ženy:

when men present with IDA (iron-deficiency anemia) the first thing they do is an endoscopy. When women present with IDA they give her iron supplements and tell her to go home because it’s just her ladybusiness… The majority of the women in that study were bleeding internally, and no one had figured it out until then because they had periods.

o dvoch kravách – a o tom, či môžete piť nepasterizované mlieko svojej kravy

sledovanie citácií odhaľuje, ako vznikajú nové vedecké odvetvia – je tam pozoruhodná “mapa”

austrálsku premiérku poslali do autobusu pre manželky – pretože default predpoklad je taký, že ani šofér autobusu neočakáva ženy vo vysokej politike?

zomrel Steve Jobs; Apple predstavilo novú hlasovú navigáciu Siri, len o mesiac pozadu oproti “predpovedi” spred 24 rokov:

YouTube Preview Image

Abandoned Newborn Infant Protection Act (Illionois) – rodičia môžu beztrestne odovzdať dieťa mladšie ako 30 dní na polícii, v nemocnici alebo na požiarnej stanici

ako cestujú odpadky (aj keď to video viac otázok otvára ako zodpovedá):

YouTube Preview Image

Víkendové surfovanie

Budúcnosť je tu, pozrite si 3D tlačiareň:

YouTube Preview Image

Keby ste chceli mať vodičák s fotkou, kde máte na hlave sitko, tak ako tento Rakúšan, tak sa pripravte, že to môže chvíľku trvať. (Na vysvetlenie: sitko na hlave je na znak príslušnosti ku viere vo Flying Spagetti Monster a keďže sú na oficiálnych dokumentoch povolené pokrývky hlavy z náboženských dôvodov, mladý muž sa rozhodol upozorniť na túto ideológiou a na to, prečo existuje.) Čo stojí za povšimnutie je to, že od neho chceli lekárske potvrdenie, že je duševne spôsobilý viesť motorové vozidlo. Na jeho mieste by som sa určite zaujímala, že prečo ho nepýtajú aj od mníšok alebo židov, ktorí nosia jarmulku.

Na podobnú nôtu, ale z iného uhla. Čo by presvedčilo ateistu, že existuje Boh?

Najnovšia krajina na svete je Južný Sudán. Vznikla pred pár dňami odtrhnutím od Sudánu. Problémov má veľa, ale jeden z najdôležitejších: je pravdepodobnejšie, že 15-ročné dievča zomrie pri pôrode ako to, že dokončí základnú školu. Podľa správy OSN z roku 2007, úmrtnosť rodičiek v južnom Sudáne bola 2030/100000 (pre porovnanie v USA je toto číslo 17/100000) s tým, že iba pri necelých 5% pôrodov bola odborná pôrodná asistencia.

Ľutujem, že som na toto vysvetlenie privilegovanosti nenatrafila skôr. Presne vystihnuté, čo som sa už párkrát snažila povedať sama, ale nepodarilo sa mi to ani zďaleka takto naformulovať.

Kto by vyhral svetový šampionát rovnosti pohlaví?

(nové) štatistiky o postavení žien vo svete (z OSN) – neskutočné mi pripadajú hlavne čísla o tom, koľko ľudí si myslí, že je niekedy v poriadku, ak muž bije manželku (aj v Európe) a tie, ktoré sa týkajú znásilnení

múzeum menštruácie – nenechajte sa odradiť kopou reklám a besným formátom tejto stránky; je tam veľa pozoruhodného čítania (napríklad o tom, ako sa s krvácaním vysporiadavali ženy pred nástupom jednorazových produktov)

Divacup

Pred pár mesiacmi som písala, že som si kúpila Divacup - menštruačný pohárik. Ukázalo sa, že to bol dobrý nápad a tak sa chcem podeliť o svoje skúsenosti. Možno to niekoho namotivuje. (A dodávam, že nie som v kontakte s výrobcom, ani som za napísanie toho článku nedostala žiadnu odmenu, bude to čiste hodnotenie a rady spokojnej užívateľky.)A ešte varovanie: ak nejaký článok obsahuje TMI – viac infomácií než možno chcete vedieť – tak je to tento. Odtiaľto už idete na vlastné riziko.

Je smutné, že som o takých pohárikoch (a iných alternatívach – áno, sú aj iné alternatívy, ale toto bude dosť dlhý článok aj bez nich) nevedela už pred (cca) 15-timi rokmi. Bola som v tom, že vložky a tampóny sú to, čo sa používa, a aj keď som sa neraz zamýšľala nad tým, čo ženy robili pred tým, ako prišli tampóny a nepriepustné vložky, nijako vážne som po tom nepátrala. Ale potom prišla Kika a moja nechuť používať jednorazové plienky a to ma donútilo prehodnotiť aj jednorazové menštruačné produkty a priviedlo k poháriku.

Na začiatku sa mi tá myšlienka zdala trochu divná, ale povedala som si, že za vyskúšanie nič nedám (teda dám toľko, čo pohárik stojí, ale v prípade pozitívneho výsledku “pokusu” sa investícia pomerne rýchlo vráti a v prípade negatívneho aspoň viem, že som sa pokúsila). Po prečítaní skúseností niekoľkých žien som vedela (a aj sa to potvrdilo), že skúšanie bude trvať niekoľko mesiacov. Napriek inštruktáži, to chvíľu trvá, kým človek príde na to, ako správne pohárik založiť, aby netiekol, a zvykne si na manipuláciu s ním. Ale istým spôsobom (nielen tým environmentálnym) je to “najčistejšia” pomôcka z trojice vložka, tampón, pohárik.

Treba ešte dodať, že odkedy mám Kiku, tak moje krvácanie je silnejšie, ako som bola zvyknutá (po prvom raze, ktorý ma trochu vystrašil, sa to mierne upravilo, ale stále aj keď výrobca hovorí, že ženám v priemere stačí pohárik vyliať raz za dvanásť hodín, ja si počas najsilnejšieho krvácania musím dať pozor a vylievať každé 2-3). Takže zo začiatku stále, a teraz ešte počas “silných” dní, nosím aj vložku ako poistku. Ale zvyšné dni je to veľmi fajn. S pohárikom sa dá v pohode spať, s rozumným zvážením okolností plávať a aj napriek tomu, že sa ešte stále považujem za “nováčika”, zatiaľ sa mi ho nepodarilo nechtiac pustiť do WC alebo sa obliať.

A tu je zopár praktických rád. V prvom rade, pohárikov je veľa druhov, treba si správne vybrať:

YouTube Preview Image

Tu sú stručné inštrukcie, ako pohárik zakladať a vyberať:

YouTube Preview Image

Čo by som bola rada vedela dopredu, aby som na to nemusela prísť sama metódou pokus-omyl:

- nezakladajú sa tak ako tampóny. Na rozdiel od tampónov sa naozaj nezasúvajú smerom hore, ale skôr horizontálne smerom dozadu (ako to vidno v tom druhom videu). Rozdiel je aj v tom ako hlboko. Zistila som, že čím ďalej je pohárik zasunutý, tým väčšie riziko, že bude pretekať. Najviac sa mi osvedčilo mať ho tak nízko, ako sa len dá.

- bála som sa odstrihnúť stopku (čo ak ho nebudem vedieť potom vytianuť von?). Ukázalo sa, že je omnoho lepšie ho vyťahovať držiac za samotný pohárik ako za stopku a keď som ju odstrihla, tak mi to dovolilo nosiť ho ešte “nižšie” (= menej pretekania).

- párkrát som ostala prekvapená žltkastou tekutinou, ktorá bola v poháriku nad krvou. Prvá moja myšlienka bola, že som ho asi nemala správne založený a nejako sa mi tam dostal moč (pre mňa je jednoduchšie pohárik vybrať, ak sa predtým vymočím), ale tú som takmer ihneď zavrhla z dvoch dôvodov. Jednak to anatomicky naozaj nie je možné – viem, kde mám vagínu/pohárik a ústie močovodu je kúsok inde a za druhé, nemalo to charakteristický pach moču. Neskôr som zistila, že to je to vyseparovaná zložka krvi a dôvod prečo sa objavovala iba občas bol ten, že keď som pohárik vylievala často, tak sa krv nestihla usadiť. Keď som ho však mala dlhšie, tak mala na to dostatok času.

Negatíva?

- Najlepšie sa s ním manipuluje na WC, ktoré má v dosahu záchodovej misy aj umývadlo (u nás doma alebo niektoré toalety v škole). Párkrát som už však bola v situácii, že som nemohla pohárik pred opätovným založením umyť (kabínkové WC, kde sú spoločné umývadlá) a tak som ho len utrela toaletným papierom a umyla pri najbližšom vyberaní. Nemám s tým problém, ale viem si predstaviť, že toto môže niektoré užívateľky dosť odradiť.

- “Humus faktor”. Osobne mi telesné tekutiny nepripadajú hnusné, ale stretla som sa s reakciou, že ako môžem takto narábať s vlastnou krvou… Odpoveď: jednak väčšinou do kontaktu s krvou ani neprídem, v prípade, že áno, tak koža je veľmi dobre umývateľná a na rozdiel od vložiek alebo tampónov, nie je prítomný ani ten charakteristický pach oxidujúcej krvi, keď ostanú založené dlhšie.

- “Rozťahovanie”. Toto je opäť individuálny pocit, ale pohárik je pružný a telu sa prispôsobí. Dostala som aj upozornenie, aby som nedvíhala ťažké veci, vtedy keď mám pohárik, lebo že to môže mať nepriaznivý dopad na svaly panvového dna (to je dôvod prečo ho odborníčka Christine Kent veľmi neodporúča). Myslím si však, že toto je na osobné zváženie a mňa to od používania pohárika neodradilo.

Takže toľko. Ak máte nejaké ďalšie otázky alebo budete skúšať, dajte vedieť.

Keď padá sneh a tečie krv a slzy

Od včera rána sneží bez prestávky. Vonku je 40 cm snehu, Kikine jasle zavreli už včera na obed, moju školu dnes ráno. Vyzerá to tak, akoby Perinbaba vedela, že dnes nie som schopná fungovať a poskytla všeobecne akceptovateľný dôvod, prečo ostať zašitá doma.

 Sneh Sneh Sneh

O pol druhej v noci prišla správa, že zomrela moja starká. Nebolo to úplné prekvapenie, lebo som vedela, že sa nemá dobre, ale pripravená som na to nebola. Najviac mi je ľúto, že to je ďalší človek, ktorého som “zmeškala”. Keď sme prišli na Slovensko cez Vianoce, chceli sme za ňou aj s Kikou ísť, tešila sa na prvé pravnúča, ale kým sme mali iné návštevy, dostala porážku a išla som za ňou už bez Kiky na JISku. A tak sa teraz snažím na ňu striedavo aj myslieť aj nemyslieť. Bolí to a pritom viem, že tam je niekto, koho to bolí ešte viac.

A nemám jej ani čo povedať na útechu, lebo sama viem, že nič z toho nepomôže. A že to bude bolieť dlho. A že neviem, či to niekedy prestane…

Keď táto správa prišla, tak som bola hore. Chcela som spať, ale nedalo sa. V stredu som totiž po 18-mesačných prázdninách (ak nerátam čas po pôrode) dostala znovu menštruáciu – ak sa to tak dá nazvať, lebo na to, čo som mávala predtým sa to veľmi nepodobá. Kŕče, miestami boli porovnateľné s pôrodnými kontrakciami… a veľa krvi. Viem, že sa hovorí, že skutočný objem stratenej krvi pri menštruácii je menší ako sa pocitovo alebo na pohľad zdá, ale toto je prvý raz, keď naozaj viem, koľko tej krvi je. Divacup

Už keď som hľadala alternatívy k umelým plienkam, našla som aj alternatívy k umelým vložkám a tampónom. Látkové vložky narazili na podobnú bariéru ako látkové plienky, ale čo ma oslovilo, bol menštruačný pohárik - Divacup. A tak som pred pár týždňami jeden kúpila, lebo mi bolo jasné, že ako Kika rastie, kolobeh hormónov na seba nedá dlho čakať. Návod na použitie a internet hovoria svorne, že priemerná žena ho za 12 hodín naplní zhruba do polovice. Ja som vylievala plný každé dve až tri hodiny. A keď už nestačil ani pohárik s vložkou, použila som Kikinu plienku.

Teraz už je trochu lepšie. Ale stále sneží a aj krv aj slzy stále tečú…

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...