Unauthorized Charge By Alamo

alamoIt’s not fun to write this. But I’ve done it once before and it helped, so I’m hoping for similar outcome now. That time a Slovak bank was involved that mistakingly charged more than $100 fee and upon our objection refused to return the money. We made several unsuccessful attempts to resolve the issue and then I vented my frustration here. The post went viral, the bank promptly reacted and we got our money back.

Now we’re in a similar situation but this time it’s the Alamo Car Rental who’s stealing our money. After almost 2 months of unsuccessful discussions, I’m just tired of it and turning to this “weapon” that worked for me the last time.

First, some background. We went for a vacation to Mexico and on June 7 we rented a car from Alamo office in Playa del Carmen. It wasn’t the best car we’ve ever driven, the brakes seemed really overused and the alignment was slightly to the left, but we made it safely to Tulum ruins and back. We were charged $74.75. So far so good.

Then on June 22, a $76.42 charge by Alamo appeared on our credit card. It was the same amount in mexican pesos as the previous one, but since the exchange rate has changed a bit between those two days, after conversion the dollar amount was slightly different. I called the Alamo customer service, asked them about it and was told they were going to investigate. I received a follow-up e-mail saying that their office in Spain does not see the double charge, could I please send a copy of my credit card statement?

I repeated that the rental took place in Mexico and sent them the credit card statement (on 06/28). After a week (on 07/07) I contacted them again to check on the status of this and was told that the office in Mexico agreed (on 06/30) they double charged our account and were going to send a refund. Since then I inquired about it two more times: on 07/15 (response came on 07/20 asking me to “Please monitor your account. The refund should be coming soon.”)

and on 07/28 to get this:

Since we did not get confirmation of the refund until 30 June, 2010, this may show up on the next billing. Some refunds take up to two billing cycles to refund. You might contact Amex and ask them about the charge and refund. They may already have received the authorization.

At this point, my husband (who is not as patient as I am) decided to take the matters into his own hands and called Alamo only to learn that they closed the whole case without sending us the refund. He asked to talk to a manager and had the case re-opened. I couldn’t help myself and sent (on 08/02) this e-mail to the customer service representative with whom I’ve been dealing the whole time and who closed the case:

This is the last e-mail I am going to write you about this issue. I just want to let you know the following:
– per your statement that our refund might appear in the next billing cycle, this would only be the case if Alamo posted it in the next billing cycle! If it was posted anytime since June 30 when you got the confirmation, I would see it by now because I can (and do!) check my Amex account online.
– per your statement that I might want to contact Amex to ask whether they have received the authorization – even though I didn’t see the need for it, since as I explained above, if the refund was sent, I would have seen it, my husband in fact did contact Amex. And no, the refund has not been posted. Therefore he also disputed the second charge with Amex directly.
– today my husband also called Alamo customer service to learn that not only our refund hasn’t been issued, but this case was closed! I object to this outcome, consider this as stealing and I will not do any more business with Alamo and urge my family, friends and colleagues likewise.

I also sent a complaint to Alamo, explaining the whole thing (again!) and received the following reply:

We apologize for the delay in resolving this issue for you but I see according to the notes that we are in the process of contacting Mexico again regarding the refund and we allow them, as informed, up to ten business days to respond to our requests. Since you are disputing the charge with your credit card, this will put a hold on our investigation.
We apologize you feel that we have not handled your case in a timely manner but we do have a protocol that we have to follow when dealing with our countries overseas. We will forward the response from Mexico as soon as we hear back from them.

Not only Mexico isn’t overseas, but for some reason Amex investigation puts a hold on anything Alamo does. And they are going to contact Mexico again???

OK, I know, $76.42 is not the end of the world. But for me it’s still money that I’m not willing to throw out of the window. Plus I have a very low tolerance for nonsensical answers to my questions. Therefore, even though I’m not enjoying this tug-of-war, I am going to get this money back one way or the other (probably the other).

Update (Aug 12)

Mexiko

Ako som už prezradila, boli sme na pár dní v Mexiku (pekné fotky tu). Doteraz sa z toho spamätávame, ale dobre bolo. Prišli svokrovci, ktorých sme – podľa ich vlastných slov – otočili s kuframi vo dverách a zobrali s nami do kraja tequilového (toto treba brať trochu obrazne, lebo sme ich predsalen nechali jednu noc prespať u nás, prv než sme sa vybrali ďalší deň ráno zase na letisko) a bola to taká lenivá rodinná dovolenka.

Keď som si pozerala fotky, tak to vyzeralo, že Kika vlastne celý čas nerobila nič iné, iba spala. Začalo to už v Newarku na letisku ešte pred nástupom do lietadla a pokračovalo v Mexiku kdekoľvek – na plachte pod slnečníkom na pláži (to sa našim fotografom veľmi páčilo), v nosiči pri pozeraní Mayských ruin a dokonca aj v bazéne pri plávaní.

Ale nebolo to celkom tak, lebo okrem spania stihla ešte zamestnať 4 dospelých ľudí… V mori toho veľa nenaplávala, lebo okrem jedného dňa boli stále veľké vlny a tých sa bála. A tak sme trávili doobedia na pláži a hádzali sa do vĺn, kým ona spala, a poobedia v bazéne pred našou villou.

Pláž bola skvelá, lebo hotel, kde sme bývali, je posledný v rade a za ním kus nič, takže sa dalo aj prejsť. Pripomínala nám našu“svadobnú” cestu v Dominikánskej Republike. Tam sme si aj nechali spraviť fotku, ako popíjame koktaily pod slnečníkom, ktorá nám zväčšená visela doma na stene, a tak v Mexiku sme sa rozhodli updatovať a nechali si spraviť ďalšiu aj s Kikou. Ak budeme ďalej takto pokračovať v tradícii, tak to vidím o 4 roky s dvoma deťmi niekde na Svätej Lucii.

Po štyroch rokoch sme sa vybrali aj do snobskej – francúzskej – reštaurácie (to je taká, kde treba chvíľku maturovať, ktorý príbor sa na čo používa a kam nevpúšťajú osoby mladšie ako 18 rokov – neviem, či kvôli správaniu, alebo kvôli tomu, aby sa americkí rodičia nepohoršovali nad nahatými obrazmi a sochami), ale ako som potom počúvala dojmy ostatných, tak najväčší úspech zožala brazílska reštaurácia (v tej som ja nebola – s Kikou sme to prespali).

Na rozdiel od našich posledných dovoleniek (Havaj IIIIIIIV, Costa Rica IIIIII a národné parky na juhozápade USA IIIIIIIV,VVI), tu sme väčšinu času strávili na jednom mieste. Boli sme sa akurát dvakrát prejsť do Playa del Carmen – neďalekého turistického mestečka, ktoré ešte pred pár desiatkami rokov bolo iba rybárskou osadou – a na dva výlety. Na ten kratší, do Tulumu, sme išli všetci. Požičali sme si auto – teda ak sa to dá nazvať autom… Rozhodli sme sa nepoužiť lokálnu požičovňu, ale Alamo, že veď predsa medzinárodná spoločnosť, tak bude mať normálne autá a normálne podmienky. Čo sme dostali, bol Nissan, o ktorom sme si neboli istí, či sa nerozpadne cestou (našťastie sme nešli ďaleko a nestihol).

V Tulume sme pozreli Mayské ruiny na brehu mora a rýchlo sa odtiaľ pratali, lebo bolo strašne horúco a naše mláďa tvrdohlavo odmietalo nosiť klobúčiky (aj tak asi schytalo ľahký úpal, lebo večer bolo úplne mimo).

Chichen Itzu sme s Kikou ani nezvažovali, lebo to je celodenná záležitosť. My dve sme vyslali výpravu a ostali sa čľapotať v bazéne. Vypravení turisti si aj pochvaľovali (zaujímavé ruiny, zaujímavá cenote – jazierko pod zemou), aj sa sťažovali (mizerné raňajky, neznesiteľné teplo, nedá sa vyliezť na pyramídu – ešte pred pár rokmi sa dalo – a ľadová voda v cenote).

Takže taký bol náš výlet. Suvenírov sme nenakúpili nejako veľa, ale na letisku v Cancúne som sa vybrala pred nástupom do lietadla ešte prebaliť Kiku a keď sme sa vrátili, tak moji turisti vychádzali z duty-free obchodu so štyrmi zaviazanými taškami tequilly (viac sa vraj kúpiť nedalo – dve fľaše/balenia na osobu zaviazané v taške). Tak sme do lietadla nastupovali ako takí alkoholici. Polovica už odišla na Slovensko a tá druhá je tu na obrázku.

Jáááj a ešte musím spomenúť jednu story. Človek by povedal, že už som toho nalietala dosť a že viem, ako to chodí… ale keď myslím na to, aby som mala na cestu dostatočný počet plienok, hračiek, jedla a mozog ešte oťapený zo slniečka a ničnerobenia, tak sa aj takéto prihodí. Ideme si veselo bezpečnostnou kontrolou na letisku, keď zrazu začnú prezerať jeden z našich dvoch príručných batohov. Že nejaké tekutiny. A to nebol ani ten s Kikinými vecami, ale ten druhý, do ktorého som zbalila laptop, foťák, pár rozbitných vecí, čo sme kúpili… Tak si hovorím, že veď nech si pozrú, máme čas. Ale keď pani vytiahla salsy, tak mi nebolo do smiechu. A na potvoru, majú viac ako deci každá. Keby som ich už nebola sľúbila, tak jej ich tam nechám. Ale takto?

Môj drahý si zanadával, ale vrátil sa ešte cez kontrolu naspäť (na dvakrát) a checkol jeden z našich príručných batohov (už bez laptopu, foťáka a rozbitných vecí) ako normálnu batožinu a salsy to bez ujmy prežili. Nepýtajte sa ma, ako ma to napadlo…

Na záver ešte dve videá. Na prvom je Mišo, ako topí Kiku (dúfam, že sa to nedostane k CPS, ale Kike sa to celkom páčilo a dokonca si dopredu zatvárala oči a ústa):

A na tomto je dezert, ktorý som – netušiac, čo to bude, ale znelo to dobre (Baked Alaska) – objednala Mišovi vo francúzskej reštaurácii:

PS Niektoré z týchto fotiek a aj obidve videá urobil môj svokor. Ďakujem. A aj za to, že ste vôbec došli.

Súťaž

To, že som sa chvíľu neozvala je spôsobené tým, že už pár dní dovolenkujeme v Playa del Carmen. Fotky aj zážitky budú časom, ale teraz by sme sa chceli podeliť o kúsok Mexika. A preto je tu táto súťaž.

Čo treba urobiť?
Povedať, čo si Kika myslí na nasledujúcej fotke:

Mojito

Ako sa dá zapojiť do súťaže?
Keď už viete, čo si myslí, napíšte to do komentáru pod článkom. Jedna osoba môže napísať aj viac komentárov. Nezabudnite vypísať aj e-mailovú adresu, aby som vedela výhercu kontaktovať (na stránke sa nezobrazí a ani ju nikomu nepredám).

Kto vyhrá?
Ten najvtipnejší – merané mojím osobným smiecho-metrom.

Dokedy súťaž beží?
Do piatku 11. júna 2010, 8 hodín večer New Yorského času.

Čo môžete vyhrať?

Ten spomínaný kúsok Mexika – tri (štipľavé?) salsy, ktoré vidno na tomto obrázku:

Salsa

A na záver ešte jedna fotka, o ktorú sa musím podeliť už teraz… ako nám Kika jedného dňa zaspala pri plávaní v bazéne:

Kika spí v bazéne

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...