Žilinský polmaratón

Kubko vyhral svoju kategóriu, Kika so cťou dobehla a Mišo skončil tak uprostred. Bežal polmaratón a nemal úplne taký čas, ako dúfal, lebo bolo naozaj teplo, ale po úvodnom vypľúvaní duše v cieli sa aj usmieval, takže dobre. O mesiac Terchovej síce nebude takto teplo, ale zase to bude do kopca. Uvidíme, ako im to všetkým pôjde tam. 

Ako som hneď prvé ráno v New Yorku vyhrala stávku

Prileteli sme večer. Imigračné na počudovanie odsýpalo rýchlo, ale hodinová cesta AirTrainom a metrom z JFK na Manhattan sa veľmi okašľať nedá, takže bola polnoc, keď sme sa prihlasovali do hotela. Aj napriek tomu si jetlag s nami robil, čo chcel a nad ránom sme celí čulí zvažovali, čo ideme robiť. Mišov cieľ v New Yorku bol hlavne veľa behať (a jesť a nostalgicky spomínať). Tak som si povedala, že jedenkrát pôjdem s ním. A kedy, keď nie toto ráno s nádejou, že tie nasledujúce rána pospíme viac. 

Okolo šiestej na Brooklyn Bridge nájdete len zopár bežcov, zopár fotografov a zopár influencerov. Mišo behal, ja som fotila, neovplyvnili sme asi nikoho. Ale zhodnotili sme, že to behanie by nám išlo lepšie niekde pri stromoch, takže ďalšia destinácia bol Central Park a vzhľadom na moje nie veľmi trénované nohy sme vybrali okruh okolo Kennedyovej Rezervoáru. Nezhody v otázkach týkajúcich sa orientácie v teréne sme vyriešili stávkou o masáž. Trochu sa čudujem, že sa vôbec stavil, lebo som sa už dopredu netajila tým, že som si istá na viac ako 100%, ale asi sa mu to zdali len silné reči… V každom prípade masáž som vyhrala, správny okruh sme našli… a spolu s nami aj 4000 ďalších bežcov. 

Nasledujúce dni, keď už Mišo behal bezo mňa, tak obehol ten Central Park celý (cca 10 km) a pobehal aj kopu iných miest, ale nebývalo to už takto ráno a sťažoval sa na príliš vlhké teplo. Ale ako letná príprava na jesenné polmaratóny to určite neuškodilo.

Zo zákulisia metra v New Yorku

píše Mišo:

Robím systémového administrátora. V dnešných časoch pomerne bežná práca, ale systém, s ktorým pracujem nie je bežný – riadi metro v New Yorku.

Už dávnejšie ma zaujímalo, ako to asi vyzerá v zákulisí veľkého letiska alebo metra vo veľkomeste. Dostal som príležitosť zistiť to. Túto prácu už robím niečo vyše roka a myslím, že toto je jedno z takých miest, kde nehrozí stereotyp.

Keď som prvý krát prišiel do riadiaceho centra, bol som ohromený. To, čo som tam videl, spravilo na mňa dosť silný dojem. Miestnosť veľká ako niekoľko telocviční zakončená veľkou polkruhovou videostenou. Na tejto stene je schématicky načrtnutá koľajová sieť aj s ikonami vlakov, ktoré sa obnovujú v reálnom čase. Pred stenou sedí niekoľko radov dispečerov, ktorí dozerajú na to, aby všetko fungovalo, ako má. Ja dozerám na to, aby oni mali na čo dozerať. Mám na starosti beh servrov, to, aby všetci mali užívateľské účty a prístup ku veciam, ku ktorým ho potrebuju. Okrem toho dozerám aj na počítače, ktoré sú priamo v staniciach metra a práve tam pravidelne vznikajú rôzne neuveriteľné situácie.

Minule napríklad volala dispečerka z jednej stanice, že sa nemôže nahlásiť do systému. Tak som preveril jej užívateľský účet. Prihlasovacie meno aj heslo boli v poriadku. Rozmýšľam, v čom môže byť problém a pýtam sa jej, ako píše svoje (číselné) heslo. Odpoveď ma na chvíľku nechala v nemom úžase. Používa tie klávesy, ktoré majú pred číslom písmeno F, lebo sa jej marí, že tak im kázali na školení. Tie nie sú dobré? To by potom mohol byť dôvod, prečo sa nikto nevie prihlásit z tohto počítača do systému. Čo dodať? Áno, mohol.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...