Pod vodou

O Havaji som toho už popísala dosť, ale čerešničku som si nechala na záver. Nie sme síce žiadni potápači (akurát že vieme plávať a vyzbrojili sme sa okuliarmi s trubicou), ale to, čo sme videli pod vodou, prekonalo naše očakávania.

Ešte na úvod varovanie, čo sa týka kvality obrázkov – áno, viem, že niektoré sú rozmazané, niektoré sú odrezané, na niektorých sa len horko-ťažko dá rozoznať nejaký objekt a všetky sú príliš modré. Ale to bude tým, že doteraz som pod vodou nikdy nefotila, všetky tie potvory plávali rýchlo, foťák bol amatérsky jednorazový a výsledok skenovaný z papiera do počítača. Ak vás ani toto varovanie neodradí, tak si pozrite aspoň kúsok z toho, čo sme videli.

Potápať sme sa boli na všetkých troch ostrovoch. Havaj je skvelý v tom, že človek nemusí špeciálne vyhľadávať miesta na šnorchlovanie, niekedy naozaj stačí len zájsť na koniec pláže, plávať popri skalách a obdivovať farebné koraly a ryby ako v akváriu. Niektoré miesta sú však predsalen lepšie ako iné.

Na Oahu je takým miestom Hanauma Bay – pozostatok sopečného krátera. Ľudí je tam pomerne veľa, lebo tam chodí autobus a dá sa tam samozrejme dostať aj autom, ale záliv je veľký a keď človek zapláva kúsok ďalej, tak môže sledovať súkromný prirodopisný film. Treba však počkať na príliv, lebo počas odlivu sa nedajú dobre preplávať najbližšie koralové útesy.

Na Maui je skvelým miestom kráter Molokini. Tam sme išli katamaranom The Pride of Maui, ktorej kapitán (a zároveň hlavný barman) zo začiatku machroval, že vie šoférovať aj nohami, ale cestou naspäť do prístavu Maalaea, keď fúkalo tak, že sme si museli držať klobúky a vlny špliechali aj na hornú palubu, už držal kormidlo obidvoma rukami. Molokini sú tiež pomerne turisticky obľúbené, ale tým, že sa tam dá dostať iba po vode, trošku menej dostupné. A je tam úžasná viditeľnosť – čiastočne je to tým, že kráter je akýmsi štítom, ktorý chráni svoj záliv pred vlnami a vetrom a čiastočne preto, že tam nie je žiadna pláž, ktorej piesok by bol aj vo vode. A tak sme čumeli…

Nuž, a na Veľkom Ostrove je mojím tipom Kealakekua Bay – záliv v ktorom Havajci zabili kapitána Cooka (dnes tam stojí biely pamätník). Tam sa dá ísť buď po vode alebo po zemi (zhruba hodinová cesta pešo), ale deň predtým, ako sme chceli ísť, výdatne pršalo a chodník nám neodporúčali, lebo je vraj blatistý a čiastočne podmytý (a chceli zarobiť na kajakoch). Ja som síce hovorila, že tú jednu míľu aj doplávam, ale môj drahý požičal ten kajak. A tak sme pádlovali naprieč zálivom a na druhej strane pozorovali ryby. Voda bola taká čistá, že sa dali fotiť aj zhora. Tento záliv je navyše známy tým, že sú v ňom veľmi často delfíni – akrobati (spinner dolphins), ale keď sme tam boli my, tak mali asi dovolenku.

Zo všetkých morských obyvateľov, boli podľa mňa suverénne najlepšie koytnačky. Sú chránené a ľudí sa neboja, takže niekedy priplávali aj na pol metra a vyzerajú tak skvelo, že to chce trošku sebazaprenia, aby k nim človek nenatiahol ruku. Ale akékoľvek obťažovanie korytnačiek je trestné, takže som ich len obzerala a (dosť neúspešne) fotila.

Vpodstate všetko, čo sme videli pod vodou, sme videli aj v akváriu – Maui Ocean Center, kde sa chvália tým, že to, čo ukazujú, všetko pochádza z havajských vôd a veľa druhov nežije nikde inde na svete, ale v mori je to aj tak lepšie.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...